Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222200545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4222200545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt a bydlisko A. XXX, XXX XX C., a manželky: D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt A. XXX, XXX XX C., bydlisko G. H. X, XXX XX I., o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. J. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám.
M. R. Štefánika 9, 945 01 Komárno, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa

07.07.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/21/2022-53, zo dňa 18.01.2023, rozviedol manželstvo A.

B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.09.2018 v K. L., zapísané
v knihe manželstiev vo zväzku 46, ročník 2018, na strane 33, pod por. č. 134 (výrok I.), na čas po
rozvode manželstva zveril maloleté deti H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. J. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti otca, matke určil povinnosť prispievať mesačne na výživu maloletej H. sumou vo výške
30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a na maloletého A. J. sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, styk matky s maloletými deťmi upravil každý týždeň

v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod., otcovi uložil povinnosť deti riadne pripraviť a odovzdať matke v
mieste bydliska maloletých detí, matke uložil povinnosť po ukončení styku deti riadne a včas vrátiť otcovi
v mieste bydliska maloletých detí (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4,
5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov konania, rodnými
listamimaloletýchdetí,sobášnymlistom,správouÚradupráce,sociálnychvecíarodinyKomárnozodňa
01.08.2022, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, správou
psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.01.2023, dohodou o pracovnejčinnosti manžela, a ostatnými na vec vzťahujúcimi sa dôkazmi), dospel k záveru, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané
splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Konštatoval ukončenie spolužitia manželov

v 2/2022, k obnoveniu ktorého nedošlo, pričom manželka už žije v spoločnej domácnosti s novým
partnerom. Zohľadnil, že ani jeden z manželov neprejavil záujem v manželstve zotrvať.

3. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca a nevyhovel návrhu matky na
zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä s

poukazom na správu psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.01.2023,
ako aj postoj matky ku konaniu, kedy nespolupracovala so psychológom, kolíznym opatrovníkom a
napokon sa ani nedostavila na pojednávanie. Dôvodil, že otec v priebehu konania aktívne spolupracoval
s kolíznym opatrovníkom, ako aj psychologičkou, bol ochotný zúčastniť sa aj spoločného stretnutia
rodičov za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Za preukázané mal, že otec zabezpečuje
starostlivosť o maloleté deti od odchodu matky z domácnosti, pričom doposiaľ v jeho starostlivosti žiadne

nedostatky zistené neboli. S maloletými deťmi má vytvorené citové väzby. V mieste svojho bydliska
má vytvorené vhodné podmienky, počas výkonu jeho zamestnania mu so starostlivosťou pomáha jeho
matka, žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že v konaní nebola zistená nedostatočná
starostlivosť otca o deti a takéto dôkazy nepredložila ani matka, ktorá naopak o deti nejavila skutočný
záujem, nevyužila spoluprácu s psychológom, ktorá by mohla viesť k zlepšeniu celkovej komunikácie

rodičov. Matka navyše nemá vytvorené vhodné sociálne a bytové podmienky, napriek jej tvrdeniu, že si
vhodnejšie bývanie hľadá (ku dňu rozhodnutia súdu tak neučinila). Za konštatovania, že medzi rodičmi
nedošlo k odstráneniu problematickej komunikácie, pri ktorej nie je predpoklad ich vzájomnej dohody
na stretávaní sa matky s deťmi, pristúpil k úprave styku rozhodnutím súdu. Styk matky s deťmi upravil
v rozsahu zohľadňujúcom, že matka nemá aktuálne vytvorené vhodné podmienky na prespávanie detí

v príbytku jej nového partnera, že deti matkou dlhší čas nestretli a aktuálne sú viac naviazané na
otca. Uviedol, že pokiaľ matka má záujem o pravidelné stretávanie sa s deťmi je potrebné, aby tak
bolo učinené postupne, aby si deti mali možnosť zvyknúť aj na jej nového partnera, ktorého aktuálne
nepoznajú. Styk v rozsahu 7 hodín každý kalendárny týždeň v sobotu považoval vzhľadom na okolnosti
prípadu za primeraný a v záujme postupného obnovenie vzťahu detí s matkou. Povinnosť prispievať

na výživu maloletých detí určil matke v zmysle kritérií určovania výživného na maloleté deti podľa §
62, § 75 ods.1 Zákona o rodine. Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov
na odôvodnené potreby maloletých detí (ktoré otec uvádzal v minimálnej výške, pričom maloleté deti
nenavštevujú ešte predškolské zariadenia), schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. U oboch
rodičov mal preukázanú ich nemajetnosť. Na strane matky vychádzal z jej sociálnych pomerov, aktuálne

v čase rozhodnutia súdu nezamestnanej, žijúcej u svojho aktuálneho partnera. Zohľadnil príjem otca zo
zamestnania 600 eur netto mesačne, možnosť poberať rodinné prídavky na maloleté deti a to, že nemá
náklady na domácnosť, ktoré finančne zabezpečuje jeho rodina. Uviedol, že vykonanému dokazovaniu
zodpovedá určenie výživného matke na maloleté deti podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade

s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) v neprítomnosti matky,
ktorásanapojednávaniedňa18.01.2023bezospravedlnenianedostavilaatermínpojednávaniaosobne
vzala na vedomie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023 podľa § 225 CSP rozhodol tak,

že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach patrí obom rodičom
s poukazom na § 28, § 38 a § 39 Zákona o rodine.

5. Proti výroku II. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Žiadala maloleté deti zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že je spôsobilá maloleté deti vychovávať. Tvrdila, že otec

klamal že môže deti navštevovať, pritom jej deti viac krát nedal, čo napr. dňa 15.10.2022 riešila aj s
políciou. Uviedla, že o deti sa zaujímala na sociálnych sieťach. Je nepravdivé tvrdenie otca, že by deti
bez neho nechceli s ňou zostať na prespatie alebo že im na Vianoce nič nekúpila. Uviedla, že otec sa
potuloval 10 mesiacov v K. L. na železničnej stanici. V novembri 2022 sa stretla v K. L. na železničnej
stanici s otcom, jeho matkou a maloletou H. a keď sa k nej chcela priblížiť, otec jej ju nedal a pritom

tvrdil, že sa na ňu ani nepozrela a odišla. Nie je pravdou ako otec uvádza, že by užívala omamné látky,
naopak užíva ich otec. Mala za to, že otec chce mať deti zverené iba kvôli peniazom.6. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, považujúc ho
za vecne správny a vychádzajúci zo správnych skutkových zistení.

7. Otec vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.

8. Matka po podaní odvolania prostredníctvom mailovej komunikácie priebežne uvádzala bez bližšej
konkretizácie výhrady voči starostlivosti otca o maloleté deti, že starostlivosť nie je dobrá, otec jej deti
na styk nedáva, učí ich aby ju nemali radi. Žiadala maloleté deti alebo „aspoň jedno“ zveriť do jej

starostlivosti, tvrdiac že s novým partnerom má vytvorené vhodné podmienky. Dňa 30.08.2023 oznámila,
že si našla prácu v M. N., dňa 18.10 až 16.10.2023 poukazovala na nedostatočnú starostlivosť otca
o deti, že jej deti odmieta dávať, maloletá H. k nej nechce chodiť a že maloletého A. si otec k nej prišiel
prevziať s políciou.

9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 11P/21/2022-53,

zo dňa 18.01.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11P/21/2022-126, zo dňa 07.07.2023,
rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
otca, zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov,
upravil vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom a jej styk s maloletými deťmi. V danom prípade
podala odvolanie matka proti výroku II. o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa
20.02.2023.

10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.

1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zverenia maloletých

detí do osobnej starostlivosti, vrátane preverovania materiálnych a osobnostných podmienok na strane
každého z rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu
k otázke zverenia maloletých detí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri

rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami
a námietkami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje
za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov
rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky dodáva nasledovné.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového

materiálu a odvolacími dôvodmi matky dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami
kolízneho opatrovníka k záveru, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca sa nateraz
javí ako najvhodnejšie riešenie porozvodovej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej
inštancieprivyhodnotenínávrhovrodičov,zktorýchsakaždýznichdomáhalzvereniamaloletýchdetído
svojej osobnej starostlivosti, vykonal dostatočné dokazovanie a z náležite zisteného skutočného stavu

vyvodil správny právny záver. Správne vyhodnotil všetky relevantné skutkové okolnosti pre posúdenie
vhodnosti formy starostlivosti o maloletých, zohľadňujúc najmä ich záujem na stabilnom výchovnom
prostredí (spôsob a rozsah doposiaľ vykonávanej starostlivosti o maloleté deti u každého z rodičov,
ich skutočne prejavený záujem o maloleté deti, plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom,
vzťahové väzby medzi rodičmi a maloletými deťmi a v neposlednom rade aj sociálne a bytové podmienky

pre starostlivosť a výchovu detí).

14. Vo vzťahu k matkou prezentovaným výhradám v odvolaní a s poukazom na jej mailové správy
adresované súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobneprezentoval dôvody, pre ktoré nemal preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky a ktoré matka svojim odvolaním relevantne nespochybnila. Správne
vyhodnotil celkové sociálne ako aj osobnostné pomery na strane oboch rodičov, okolnosť, že matka

sa rozhodla maloleté deti a spoločnú domácnosť opustiť (bez uvedenia vážnych dôvodov) krátko po
narodení druhého dieťaťa, nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, pričom na poskytnutí
bývania z jeho strany je plne odkázaná. Obaja rodičia potvrdili, že otec mal záujem o obnovenie
manželstva a návratu matky k deťom, matka sa však rozhodla pre nový vzťah, zrejme bez vyhodnotenia
následkov dopadu jej rozhodnutia na možnosť zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté

deti. Správne do úvahy vzal kvalitu záujmu, resp. nedostatočný záujem zo strany matky o maloleté
deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti, materiálne podmienky na zabezpečenie starostlivosti
o maloletých potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj, ako aj nespoluprácu matky tak so súdom ako aj
kolíznym opatrovníkom počas prebiehajúceho konania. V konaní bolo preukázané, že matka po svojom
odchode prenechala osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich výživu otcovi, o deti neprejavovala
skutočný záujem, neinformovala sa o nich a neprispievala na ich výživu. V čase rozhodnutia súdu

prvej inštancie matka opäť nepracovala, pritom sama potvrdila, že pokiaľ aj disponovala nejakými
finančnými prostriedkami, bola ochotná ich neuvážene prehrať v herni. Matka v odvolacom konaní
svoje tvrdenia nepodložila relevantnými listinnými dôkazmi (napr. potvrdením pediatra, keď tvrdila
o zanedbanom zdravotnom stave detí u otca), nepreukázala skutočný záujem plnohodnotne realizovať
výkon svojich rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom, ale ani zmenu vo svojich

bytových pomeroch na ktoré sa počas konania pred súdom prvej inštancie odvolávala. Neuviedla ako si
plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a či vôbec. Ničím nepodložené tvrdenia matky o príjme
jej aktuálneho partnera nemajú žiaden vplyv na posúdenie jej možností a schopností sa o maloleté
deti v adekvátnej miere postarať. Matka neuviedla žiadne závažné skutkové okolnosti z ktorých by
vyplývalo, že o maloleté deti by nebolo v osobnej starostlivosti otca riadne postarané. Z okolností prípadu

i s prihliadnutím na námietky matky prezentované už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
nie je dôvodné vyvodiť, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca by nebolo v záujme
maloletýchdetí.Vdanomprípadevzhľadomnaprospechmaloletýchdetívrámciužrealizovanejosobnej
starostlivosti otca po odchode matky zo spoločnej domácnosti (preukázanej opakovaným šetrením
rodinných pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj správou psychológa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 10.1.2023), nemôžu byť námietky matky v odvolacom konaní
bez ich akéhokoľvek verifikovania dôvodom na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie v tomto
smere. V danom prípade aj odvolací súd zastáva názor, že je v prvom rade v záujme maloletých detí v ich
vekustabilizovaťichvýchovnéprostredievdomácnostiuotca,kdedoposiaľvyrastalistým,žestykmatky
s maloletými deťmi zabezpečí udržiavanie ich vzájomných väzieb. V starostlivosti otca o maloleté deti

neboli zistené žiadne závažné nedostatky a teda matkine tvrdenia uvedené pred súdom prvej inštancie
a zopakované čiastočne v jej odvolaní, bez ich bližšieho zdôvodnenia a konkretizácie neboli dôvodom
na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní. Napokon zmenu pomerov odvolaciemu súdu neavizoval
ani kolízny opatrovník a jeho správa zo dňa 28.07.2023, o šetrení v súvislosti so starostlivosťou otca
o maloleté deti a bytových pomerov matky, nenaznačuje ich zmenu či v negatívnom alebo aj pozitívnom

smere oproti stavu, ako boli ustálené súdom prvej inštancie v čase rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o rozsah upraveného styku matky s maloletými deťmi, tento zodpovedá v konaní
zistenému záujmu a starostlivosti matky o maloleté deti po opustení spoločnej domácnosti a napokon
aj jej bytovým podmienkam u jej aktuálneho partnera. Tvrdenia matky prezentované pred súdom prvej

inštancie, že by s maloletými deťmi bývala v lepších bytových podmienkach u svojej matky, alebo že
sa u svojej matky zdržiava, preukázané neboli (okrem iného aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, o šetrení v domácnosti rodičov matky na adrese K. L., G. O. H.
XX). Z obsahu podaní matky v odvolacom konaní, v ktorých poukazuje na bránenie jej styku s maloletými
deťmi zo strany otca nevyplýva, či maloleté deti navštevuje pravidelne, resp. v akom rozsahu, naopak

je z nich zrejmé, že maloletá H. kontakt s ňou odmieta a sama matka nedodržiava dohodu s otcom
o realizácii jej styku s maloletým A., ktorého si otec od matky opakovane prevzal až za asistencie polície.

16. Odvolací súd konštatuje, že matka je rovnocenným rodičom ako otec a je rovnako zodpovedná
za výchovu, starostlivosť ale aj výživu maloletých detí. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutia súdu o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je možné zmeniť, ak sa preukáže
zmena pomerov. Matka sa teda novým návrhom môže domáhať zmeny rozsudku o úprave pomerov
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a preukazovať zmenu pomerov dôvodnú pre zmenurozhodnutia. V odvolacom konaní z poukazom na obsah odvolania matky odvolaciemu súdu nevyplývala
žiadna zmena v súdom prvej inštancie zistenom skutočnom stave v čase jeho rozhodnutia.

17. Aj keď matka osobitne nenamietala rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti,
odvolací súd preskúmal rozsudok aj v tejto časti a rovnako ho vyhodnotil ako vecne správny. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o výške určeného výživného zodpovedá tak zisteným zárobkovým
a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre
určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona

o rodine. Určenie výšky výživného matke v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodina je určené v minimálne
zákonom stanovenej výške, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na
výživu a to bez ohľadu na jeho schopnosti možnosti a majetkové pomery. Táto výška minimálneho
výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené (v tomto prípade
maloleté) dieťa percentuálnou sadzbou 30%. Životné minimum a jeho sumy na nezaopatrené maloleté
dieťa sú stanovené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa

každoročne upravujú sumy životného minima. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný
platiť aj rodič, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu, zamestnania alebo nemá zabezpečenú bytovú otázku.
V danom prípade otec proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodal a prezentoval, že pri minimálnych
nákladoch maloletých detí, jeho nákladoch na domácnosť a výšku jeho príjmu nateraz budú z jeho
strany pokryté náklady maloletých detí. Súd tiež zohľadnil, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť

voči mal. N. F. zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom. Matka je však povinná sa
riadne zamestnať aby z dosahovaného príjmu bola schopná zabezpečiť výživu a potreby maloletých
detí v budúcnosti v adekvátnom rozsahu.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.07.2023, predložený Krajskému súdu v Trnave ako
odvolaciemu súdu spolu s vecou samou dňa 09.10.2023, po postúpení veci Krajský súdom v Nitre, sa
matka počas odvolacieho konania (§ 362 CMP) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia úpravou

jej styku s maloletými deťmi každý týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod., s miestom
prevzatia a odovzdania v mieste bydliska otca.

20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že maloleté deti navštívila v pondelok
17.07.2023, deti boli špinavé, A. mal na nohe neošetrenú ranu. Otcovi oznámila že si maloletého vezme

na jednu noc k sebe, maloletá s ňou odísť nechcela. Maloletého okúpala a na druhý deň ho vzala na
pohotovosť na ošetrenie nohy. Otec si pre maloletého prišiel večer s políciou a obvinil ju že maloletého
ukradla. Uviedla, že otec sa o deti riadne nestará, deti sú špinavé. Chcela by byť s deťmi častejšie,
aspoň cez víkendy. Sama nepracuje, ale jej partner je jej ochotný s deťmi finančne pomáhať.

21. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať bez návrhu.

22. Podľa § 325 ods. 1 Zák. č. 160/15 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

23. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej.

24. Z dikcie Civilného sporového poriadku § 325 a nasledujúce je zrejmé, že o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie, s poukazom na § 2 ods. 1 CMP predstavuje
§ 362 CMP výnimku z tejto všeobecnej konštrukcie kreovanej v sporovom konaní. Z hľadiska účelu,
ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku sa vyžaduje za istých

okolností potreba rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo takéto neodkladné opatrenie sám nariadiť, ak dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahylen ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Rovnako prísne by mal súd hodnotiť aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný v štádiu odvolacieho konania.

25. Vzhľadom na prijatie rozhodnutia odvolacím súdom v merite veci a jeho vyššie uvedených dôvodov,
odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (§ 362 CMP),
podľa § 2 ods. 1 CMP, § 328 ods. 1 CSP zamietol ako nedôvodný.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).