Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 26, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202342
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5723202342.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci žalobcu:
NIKOL Martin, s.r.o., so sídlom Škultétyho 14, 036 01 Martin, IČO: 36 389 803, právne zastúpeného:
Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin, proti žalovaným: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., s miestom podnikania E. XX, XXX XX

D., IČO: 41 241 908, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn.
38Cb/86/2023-81 zo dňa 31. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/86/2023-81 zo dňa 31. augusta 2023 vo vzťahu
k žalovaným 1/ a 2/ potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 01.08.2023, doplnený podaním zo dňa 08.08.2023, voči žalovaným
1/ a 2/ zamietol. Druhou výrokovou vetou návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči

žalovanej 3/ odmietol. Treťou výrokovou vetou žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,ženavrhovateľsapodanímdoručenýmOkresnému
súdu Martin dňa 03.08.2023, doplneným podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.08.2023,
domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech navrhovateľa
záložné právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres G., zapísanej

na LV č. XXXX v rozsahu 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ vo výlučnom vlastníctve; na
LV č. XXXX k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., okrese G., obci Turany
v spoluvlastníckom podiele žalovanej 3/ o veľkosti 1/2 v pomere k celku; k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k.ú. D., okres G., obec D. zapísanej na LV č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných
1/ a 2/ a nakoniec k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. D., okres G., F. D. zapísanej na LV č. XXXX
v rozsahu podielu 1/5 evidovaného na žalovanú 1/, za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa

z titulu náhrady škody.

3. Navrhovateľ sa písomným návrhom voči žalovaným 1/ - 3/ domáhal taktiež nariadenia neodkladného
opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorý odôvodňoval tým, že žalovaná 1/ ako podnikateľka
poskytovala navrhovateľovi na základe ústnej zmluvy o dielo účtovnícke a iné administratívne služby
v období od roku 2010 do začiatku roka 2023. V rámci poskytovania týchto služieb žalovaná

1/ disponovala s platobnou kartou žalobcu s oprávnením vyberať finančné prostriedky z jeho
podnikateľského účtu, pričom za obdobie od roku 2015 do roku 2023 uskutočnila bez súhlasu žalobcuz predmetného bankového účtu výbery v celkovej sume minimálne vo výške 209.780,- Eur. Za roky 2020
až 2023 v sume 140.380,- Eur. Žalovaná 1/ uvedené finančné prostriedky neodovzdala navrhovateľovi
a ani ich nepoužila na účel, ktorý by priamo alebo nepriamo súvisel s jeho činnosťou alebo záväzkami.

Navrhovateľ poukázal na to, že z účtovných a iných dokladov má preukázané, že žalovaná 1/ výber
v časti týchto finančných prostriedkov účtovne podložila fiktívnymi výdavkami vynaloženými v mene
navrhovateľa na jeho podnikateľskú činnosť, ako napr. nákup PHM do vozidla používaného konateľom
žalobcu. Konaním žalovanej 1/ tak vznikla navrhovateľovi priama škoda vo výške najmenej 209.780,-
Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že so žalovanou 1/ ukončil spoluprácu a zablokoval jej prístup k jeho

bankovému účtu ako aj ku kontu zamestnávateľa na sociálnej poisťovni a súčasne na ňu podal trestné
oznámenie pre podozrenie so spáchania obzvlášť závažného pokračovacieho zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 4 písm. a) Trestného zákona a trestného činu podvodu. Žalovaná 1/ neuhradila zo sumy
209.780,- Eur ani časť. V dôsledku konania žalovanej 1/ boli poskytnuté daňovému úradu a sociálnej
poisťovi nepravdivé údaje o nákladoch žalobcu, čo bude mať dopad na jeho daňovú a odvodovú
povinnosť a vyústi to do vzniku ďalšej škody v podobe pokút za opravné výkazy a daňové priznania

vrátane povinnosti zaplatiť penále a doplatiť daň z príjmu ako aj DPH.

4. V doplnenom návrhu navrhovateľ uviedol, že z LV č. XXXX je zrejmé, že vlastníkom rodinného
domu súpisné číslo 743 je dcéra žalovanej 1/, ktorá sa stala vlastníčkou tejto nehnuteľnosti na
základe darovacej zmluvy uzatvorenej so žalovanou 1/ ako darcom, pričom vklad darovacej zmluvy bol

povolený dňa 15.05.2023 pod V 1705/2023. Rovnaké skutočnosti platia aj pre nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, na ktorom sú zapísané pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom súpisné
číslo 743, kde ideálny spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na týchto pozemkoch darovala žalovaná
1/ rovnakou darovacou zmluvou svojej dcére A. B. (žalovanej 3/). Z týchto skutočností vyplýva, že
žalovaná 1/ v čase, keď už mala splatný neuhradený záväzok voči navrhovateľovi v sume prevyšujúcej

200.000,- Eur bezodplatne previedla na svoju dcéru najbonitnejšiu časť svojho majetku. Jej právny úkon
pritom smeroval voči blízkej osobe – dcére, pričom sa jednalo o bezodplatný úkon, bez primeraného
protiplnenia. Žalobca má za to, že úmyslom žalovanej 1/ pri darovacej zmluve nebolo obdarovať
žalovanú 3/ a previesť na ňu vlastnícke právo k daru, ale zabrániť tomu, aby sa navrhovateľ uspokojil
z tejto časti jeho majetku.

5. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že možno dôvodne predpokladať, že žalovaná 1/ sa v prípade
hrozby, že pohľadávka navrhovateľa môže byť vymáhaná voči nemu pokúsi zbaviť tohto majetku alebo
inak sťažiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa z tohto majetku. Vzhľadom na uvedené je potrebné,
aby majetok dokázal pokryť predmetnú pohľadávku navrhovateľa, preto navrhovateľ navrhol nariadiť

zabezpečovacie opatrenie aj na majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

6.Vzáverenávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenianavrhovateľuviedol,žepreprípad,pokiaľ
súd v tomto konaní predbežne posúdi darovaciu zmluvu ako odporovateľný právny úkon, nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX A. H. XXXX budú vo vlastíctve žalovanej 3/, v takom prípade pohľadávkou

navrhovateľa voči žalovanej 3/ je nárok na vydanie prospechu z odporovateľného právneho úkonu, teda
toho, čo z majetku žalovaného 1/ ušlo. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ rozšíril návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 3/. Primárne má žalobca za to, že darovacia zmluva je
neplatný právny úkon, a preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle pôvodného návrhu zabezpečovacieho
opatrenia, a aby zriadil záložné právo iba voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, a to na všetkých

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXX A. H. XXXX.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je povinnosťou navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia potvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti
a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Opodstatnenosť nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že
výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Musí ísť o také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok navrhovateľa môže byť ohrozený. V danej veci súd konštatoval, že preskúmaním
splnenia jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok, a to na základe listinných dôkazov vo

väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
nemal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a žalovanou 1/. Navrhovateľ súdu
nepredložil zmluvu, z ktorej by vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán (navrhovateľa a žalovanej
1/). Z predloženého trestného oznámenia – upovedomenia o odstúpení spisového materiálu na Krajskériaditeľstvo Policajného zboru vyplýva, že spisový materiál bol odstúpený z dôvodu vecnej a miestnej
príslušnosti, súd však nemal žiadnym spôsobom osvedčené uplatnenie náhrady škody navrhovateľom
v tresnom konaní voči žalovanej 1/. Z tvrdení uvedených v návrhu nevyplýva, že by sa navrhovateľ

domáhal voči žalovanej zodpovednostného nároku v rámci súdneho konania, čo v určitom rozsahu
diskvalifikuje tvrdenia navrhovateľa o naliehavej úprave pomerov medzi stranami. Navrhovateľ k vzniku
nároku z titulu náhrady škody nepredložil také dôkazy, ktorými by v potrebnom rozsahu osvedčil
existenciu základných podmienok vzniku tohto nároku.

8. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa súd oboznámil ku dňu vydania uznesenia s aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie D., obec D., okres G., z ktorého vyplýva, že žalovaná 1/ ku dňu rozhodovania
o návrhu na nariadene zabezpečovacieho opatrenia je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
spolu so žalovaným 2/. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná
1/ je podielovým vlastníkom predmetných nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5. Z

listov vlastníctva č. XXXX A. H. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že podielovým vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva je žalovaná 3/.

9. V ďalšom okresný súd konštatoval, že dôkazmi predloženými navrhovateľom k návrhu na nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenianavrhovateľneosvedčil,kýmazaakýmúčelombolivýberyuskutočňované.

Iné dôkazy ako e-mailová komunikácia zo dňa 27.02.2023, výkazy platieb za roky 2020 - 2023 bez ich
ďalšej špecifikácie navrhovateľ neoznačil a nepredložil. Nie je zrejmé, kedy navrhovateľ neoprávnené
nakladanie s finančnými prostriedkami zistil, ak podľa jeho tvrdení uvedený stav pretrvával od roku 2020
do roku 2023, akým spôsobom bolo vykonávané vedenie a kontrola účtovníctva.

10. V ďalšom okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil
existenciu a obsah zmluvného vzťahu so žalovanou 1/. Navrhovateľ neosvedčil samotnú existenciu
právneho nároku, ani okolnosti, z ktorých mala navrhovateľovi jeho pohľadávka vzniknúť. Dôkazné
prostriedky predložené navrhovateľom neumožňujú v potrebnom rozsahu prijať záver, že v danej
veci bol splnený základný a nevyhnutný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Tvrdenia navrhovateľa osvedčované predloženými dôkazmi neposkytujú súdu podklad pre prijatie
záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu tvrdených skutočností, pričom uvedený nedostatok
návrhu je potrebné zohľadniť v pomere k navrhovanému zásahu do vlastníckeho práva osôb, proti
ktorým návrh zabezpečovacieho opatrenia smeruje. Z uvedeného dôvodu súd prvým výrokom návrh
navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu voči žalovanej 1/ zamietol.

Vychádzajúc z uvedeného záveru nevzhliadol ani priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších
predpoklaov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

11. Pokiaľ ide o skúmanie vecnej legitimácie žalovaného 2/, okresný súd považoval zo skutkových
tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že žalovaný 2/ je v manželskom vzťahu so žalovanou 1/. V ďalšom

okresný súd konštatoval, že vzhľadom na uvedený manželský zväzok mohol navrhovateľ v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť žalovaného 2/, aj keď žalovaný 2/ nemá voči
navrhovateľovi postavenie dlžníka, keďže nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
patria do majetku dlžníka a spadajú do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je
možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Okresný súd však dospel k záveru, že

navrhovateľ neosvedčil základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k
žalovanému 1/, z ktorého dôvodu súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v celom rozsahu zamietol aj voči žalovanému 2/.

12. Okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol aj voči žalovanej 3/.

Poukázal pritom na to, že hoci navrhovateľ v podaní zo dňa 08.08.2023 na jednej strane tvrdí, že rozšíril
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o žalovanú 3/, na druhej strane navrhol, aby súd
zriadil záložné právo iba voči žalovanému 1/ a 2/ bez zriadenia záložného práva voči žalovanému 3/.
V tejto časti preto okresný súd považoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za neurčitý
a nezrozumiteľný, nakoľko z neho nebolo zrejmé, či sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia aj voči žalovanej 3/ a ak áno, v akom rozsahu a na základe akých skutkových a právnych
dôvodov. Potom vzhľadom na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá povahu
podania vo veci samej, keďže vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovania petitórnej
ochrany, nie je ani priestor na výzvu na odstránenie vád v zmysle ust. § 327 CSP v spojení s § 129ods. 1 CSP, preto okresný súd druhým výrokom návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia voči žalovanej 3/ odmietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že
navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný v konaní o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
náhradu trov konania nepriznal.

14. Voči tomuto rozhodnutiu proti výrokom I. a III. podal odvolanie navrhovateľ podľa § 365 ods. 1 písm.

c) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

15. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ existoval obchodný
právny vzťah založený ústnou zmluvou o dielo, ktorej predmetom bolo vykonávanie účtovníckych prác
žalovanou 1/ pre navrhovateľa. Žalovaná 1/ mala z titulu tohto právneho vzťahu v držbe a používaní
platobnú kartu k bankovému účtu navrhovateľa. Z tohto účtu prostredníctvom predmetnej bankomatovej
karty žalovaná 1/ vybrala postupne prostriedky v sume uvedenej v návrhu, ktoré nepoužila na účely

úhrady záväzkov navrhovateľa voči zamestnancom a tretím osobám, ale pre osobnú potrebu. Keďže
medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, súd žiadal od navrhovateľa
predloženie toho, čo neexistuje – písomnej zmluvy. Navrhovateľ poukázal na to, že presne popísal
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako vznikla jeho pohľadávka voči žalovanej 1/,
nakoľko súdu predložil zoznam výberov ako dôkaz o oprávnení žalovanej 1/ vyberať prostriedky

z jeho účtu prostredníctvom bankomatovej karty vystavenej na jej meno. Navrhovateľ taktiež predložil
súdu e-mail, ktorým vyzval žalovanú 1/ na uznanie záväzku vzniknutého z týchto výberov a taktiež
predložil súdu dôkaz osvedčujúci podanie trestného oznámenia navrhovateľom voči nej v tejto veci.
Navrhovateľsabrániltým,ževkonaníonariadeniezabezpečovaciehoopatreniastačíosvedčiťzákladné
skutočnosti potrebné pre splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu, a to je existencia právneho vzťahu

a z neho plynúceho hmotného práva navrhovateľa voči žalovaným a obava z ohrozenia jeho uspokojenia
v prípade, že nebude poskytnutá navrhovateľovi súdna ochrana. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil
existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou 1/. Namietal preto, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil, čo je v danom prípade podstatné pre rozhodnutie, nakoľko je irelevantné, že žalovaná 1/
finančné prostriedky vybrala na základe zmluvného vzťahu, avšak tieto použila v rozpore s tým, za akým

účelom jej toto oprávnenie navrhovateľ dal. Preto záver súdu, že nebolo možné návrhu vyhovieť pre
neosvedčenie právneho vzťahu je nesprávny, keďže sa jedná o pohľadávku z porušenia práva konaním
žalovanej 1/, na ktoré nebola oprávnená. Navrhovateľ nevie a ani nie je povinný preukázať negatívnu
skutočnosť, že žalovaná 1/ nepoužila jeho finančné prostriedky na úhradu jeho záväzkov. Navrhovateľ
mal za to, že v konaní mu stačí osvedčiť, že k výberom došlo a žalovaná 1/ tieto prostriedky nevrátila.

Tá skutočnosť, že prostriedky vybrala žalovaná 1/ vyplýva z faktu, že karta bola vystavená na jej meno,
v čase výberov ju mala vo svojej držbe a prostriedky boli vybraté práve pomocou tejto karty. Pokiaľ
ide o druhú časť jeho nároku vzniknutú z podvodného zamestnávania žalovanej 1/ a jej zamestnankýň
bez vedomia navrhovateľa, navrhovateľ poukázal na to, že doložil doklad o odhlásení zamestnankýň
zo Sociálnej poisťovne. Podľa názoru navrhovateľa tieto skutočnosti dostatočne osvedčujú nárok

navrhovateľa, preto namietal nesprávnosť záveru súdu, že neosvedčil existenciu právneho vzťahu
a nároku voči žalovanej 1/ a daný záver okresného súdu je nesprávny.

16. V ďalšom navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd sa mal vysporiadať s celou jeho
argumentáciou vrátane skutočností odôvodňujúcich obavu z neuspokojenia navrhovateľa. Poukázal

pritom na to, že bezodplatný prevod všetkého nehnuteľného majetku na blízku osobu v krátkom čase po
odhalení konania žalovanej 1/ vypovedá o tom, že táto mala zrejme dôvod na to, aby takto konala. Pokiaľ
okresný súd navrhovateľovi vyčítal, že svoj nárok neuplatňuje podaním žaloby na súde, čím oslabuje
dôvodnosť jeho návrhu, navrhovateľ uviedol, že podal na žalovanú 1/ trestné oznámenie, kde jeho kroky
smerujú k uplatneniu nároku na náhradu škody. Súd neprihliadol na pripojenú platobnú kartu a súčasne

sa nedostatočne zaoberal aj ďalším listinným dôkazom, a to e-mailom žalobcu adresovaným žalovanej
1/ zo dňa 27.02.2023, ktorým navrhovateľ vyzval žalovanú 1/ na podpis zaslanej dohody.17. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvoalcí súd uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrhu na zriadenie záložného práva na majetok žalovaných 1/ a 2/ vyhovie.

18. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s návrhom na nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia.Poukázalanato,ževyšetrovateľovipredložilapokladničnéknihyzavšetky
roky, kde bolo zrejmé, že všetky výbery z bankového účtu boli riadne zaúčtované a finančné prostriedky
boli použité pre spoločnosť navrhovateľa. Vyšetrovanie zatiaľ nebolo ukončené. Čo sa týka prepisu
rodinného domu, žalovaná 1/ poukázala na to, že prvotná myšlienka prevodu rodinného domu vznikla

v roku 2020 po úmrtí jej matky, kedy jej vznikli veľké poplatky spojené s nehnuteľnosťou. Uvedené
začala riešiť koncom roku 2022, pričom navrhovateľ pri rozhovoroch vedel a sám ju informoval o tom,
ako má prepísať domy na svoje deti. Žalovaná 1/ žiadala, aby súd návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

19. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

ich manželstvo so žalovanou 1/ zaniklo rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/362/01 zo
dňa 25.08.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2003. Týmto dňom teda
došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom začala plynúť 3-ročná lehota na ich
vzájomné vyporiadanie. Keďže v tejto lehote nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, platí právna domnienka, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp. hnuteľné

vecisastalivlastníctvomtoho,ktoichužíval.JednásaonehnuteľnostivedenéOkresnýmúradomMartin,
odborom katastrálnym na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. D.. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to,
že so žalovanou 1/ ako podieloví spoluvlastníci v minulosti uzavreli dohodu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva,pričomjuakoustupujúcupodielovúspoluvlastníčkuriadnevyplatil.Vzhľadomnavyššie
uvedený skutkový stav sa považuje za vlastníka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. D.

v celosti. Z uvedených dôvodov žalovaný 2/ v závere poukázal na to, že prvoinštančný súd rozhodol
správne, pokiaľ návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, hoci aj z iného dôvodu.

20. Žalovaný 2/ ku svojmu vyjadreniu pripojil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/362/01 zo
dňa 25.08.2003 o rozvode manželstva so žalovanou 1/ a bankové príkazy zo dňa 29.12.2008 a zo dňa

22.12.2009 so správou pre príjemcu „splátka za nehnuteľnosť“.

21. Navrhovateľ v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej 1/ o tom, že všetky prostriedky, ktoré vybrala
z účtu navrhovateľa použila pre jeho potreby uviedol, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Poukázal
pritom na to, že toto tvrdenie nijako nepreukázala. Uviedol, že voči žalovanej 1/ bolo na základe

protiprávneho konania opísaného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 17.01.2023
vydané uznesenie o vznesení obvinenia. Vyšetrovateľ teda v rámci trestného konania dospel k záveru,
že je odôvodnený predpoklad a podozrenie z toho, že žalovaná 1/ sa voči navrhovateľovi dopustila
konania opísaného vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia.

22. Navrhovateľ k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že z dôkazu predloženého žalovaným 2/, a
to rozsudku o rozvode manželstva žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé iba to, že títo sú rozvedení a že
od ich rozvodu uplynuli viac ako 3 roky. Pokiaľ žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že na
základe dohody so žalovanou 1/ sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
o tejto skutočnosti súdu nepredložil ani dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani

právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku katastra o povolení vkladu tejto dohody do
katastra nehnuteľností. Naopak, z výpisu z LV č. XXX nevyplýva, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Podľa názoru navrhovateľa sú splnené podmienky na zriadenie
záložného práva k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu 1 žalovanej 1/ na daných nehnuteľnostiach.

23. Navrhovateľ k odvolacej replike pripojil uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, odbor
kriminálnej polície č.k. ČVS: KRP-33/2-VIS-ZA-2023 zo dňa 17.10.2023, ktorým bolo vznesené
obvinenie voči žalovanej 1/ za pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa

§ 219 ods. 2 Trestného zákona a za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a),
písm. c) Trestného zákona.24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 (viazaný rozsahom
odvolania), § 380 (viazaný odvolacími dôvodmi), § 387 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

25. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza

nasledovné:

30. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého
cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola

judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia
pohľadávky veriteľa. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, a to len v prípade, pokiaľ jestvuje obava, že
exekúcia bude ohrozená. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že navrhovateľ musí v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a súčasne musí osvedčiť také skutočnosti, ktoré u neho vzbudzujú obavu, že prípadná exekúcia majetku
dlžníka bude ohrozená. Pokiaľ ide o pohľadávku veriteľa, môže sa jednať tak o pohľadávku, ktorá
už bola judikovaná rozhodnutím súdu či iného orgánu, alebo o pohľadávku, ktorá doposiaľ nebola
síce priznaná právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, avšak navrhovateľ pre účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia osvedčí jej dôvodnosť. Taktiež je správne konštatovanie prvoinštančného

súdu, že povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia je osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd
vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
Osvedčovanienarozdieloddokazovaniapritomznamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné,

aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii
a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

31. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP). Skutkový a právny stav veci sa

posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného,
spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný
vykonávať žiadne iné dokazovanie. Z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd za základ svojho

rozhodnutia vezme len skutkový stav, ktorý bol osvedčený v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

32. Navrhovateľ v podanom odvolaní vytýkal okresnému súdu, že vo svojom rozhodnutí žiadal od
žalobcu predloženie toho, čo neexistuje – písomnej zmluvy, keďže medzi navrhovateľom a žalovanou1/ bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka platným právnym
úkonom aj bez zachovania písomnej formy. Navrhovateľ sa v odvolaní taktiež bránil, že presne popísal,
ako vznikla pohľadávka voči žalovanej 1/, nakoľko súdu predložil zoznam výberov, ako aj dôkaz

o oprávnení žalovanej 1/ vyberať prostriedky z účtu navrhovateľa prostredníctvom bankomatovej karty
vystavenej na jej meno a taktiež predložil e-mail, ktorým vyzval žalovanú 1/ na uznanie záväzku
vzniknutéhoztýchtovýberovanakoniecpredložilsúdudôkazosvedčujúcipodanietrestnéhooznámenia
navrhovateľom v tejto veci.

33. K danej obrane navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z dôkazov predložených navrhovateľom
k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to správne konštatoval prvoinštančný súd,
nevyplývajú základné skutočnosti, ktorými mal navrhovateľ osvedčiť svoj jestvujúci nárok voči žalovanej
1/ na úhradu peňažnej pohľadávky. Z uvedených dôkazov je možné dovodiť len to, že žalovaná 1/
disponovala v UniCredit Bank kartou, ktorá bola vedená na spoločnosť navrhovateľa. Z priloženého
zoznamu výberov však nie je možné s určitosťou zistiť, z akého účtu boli výbery realizované, taktiež

nie je možné stotožniť osobu, ktorá dané výbery realizovala a ani to, na aké účely boli dané peňažné
prostriedky využité.

34. Z priloženého upovedomenia Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru kriminálnej polície zo
dňa 04.05.2023 vyplýva len tá skutočnosť, že spisový materiál vo veci podaného trestného oznámenia

zo dňa 27.02.2023 v súvislosti z podozrenia z trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona bude odstúpený na Krajské riaditeľstvo PZ
vŽiline,odborkriminálnejpolícienaďalšiekonaniezdôvoduvecnejamiestnejpríslušnosti.Zuvedeného
upovedomenia súčasne nevyplýva, že sa týka trestného oznámenia navrhovateľa podaného voči
žalovanej 1/ (či niektorým zo žalovaných) a ani to, či bol navrhovateľom v trestnom konaní uplatnený

nárok na náhradu škody a v akej výške.

35. Ani z dokladu pripojeného k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý adresoval
navrhovateľ Sociálnej poisťovni nevyplývajú skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, teda že žalovaná 1/ a jej zamestnankyne (I. I. a J. K.) neboli nikdy

zamestnancami navrhovateľa a nikdy s ním neuzatvorili žiadnu pracovnoprávnu zmluvu alebo dohodu.
Z predmetného dokladu vyplýva len tá skutočnosť, že navrhovateľ žiadal o zrušenie prihlásenia
uvedených zamestnancov v termíne od 01.01.2023 do 01.02.2023, kedy s nimi neuzavrel pracovný
pomer.

36. A nakoniec, ani zaslaný e-mail zo dňa 27. februára 2023 neosvedčuje navrhovateľom tvrdené
skutočnosti o existencii pohľadávky voči žalovanej 1/. Osvedčuje len to, že konateľ navrhovateľa zasielal
žalovanej1/návrhnešpecifikovanejdohody(ktoránebolaknávrhupripojená),ktorejpodpispodmieňoval
podaním trestného oznámenia. Z obsahu daného e-mailu nevyplýva existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, ani existencia pohľadávky navrhovateľa voči žalovanej 1/.

37. Odvolací súd síce súhlasí s právnou argumentáciou navrhovateľa v tom smere, že v danom prípade
navrhovateľ netvrdil, že jeho pohľadávka vznikla z porušenia zmluvného vzťahu, ale ide o pohľadávku
vzniknutú z porušenia práva, resp. z trestnej činnosti. Bez ohľadu na právny dôvod vzniku pohľadávky,
je však úlohou navrhovateľa osvedčiť ním tvrdené skutočnosti pre účely nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia. V posudzovanej veci tak však navrhovateľ neurobil a neosvedčil jeho nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pripojené listinné dôkazy
nepotvrdzovali ním tvrdený skutkový stav a neosvedčovali ani pre účely nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia (pri ktorom sa nevyžaduje taká intenzita preukázania skutkového stavu ako vo veci samej)
podstatné skutočnosti svedčiace o potrebe zriadenia sudcovského záložného práva.

38. Na základe takto predložených dôkazov a navrhovateľom osvedčeného skutkového stavu, správne
potom konštatoval súd prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže navrhovateľ neosvedčil existenciu
pohľadávky, na podklade ktorej má byť zriadené sudcovské záložné právo. Aj keď je možné prisvedčiť

argumentácii odvolateľa, že pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčiť
základné skutočnosti potrebné na vyhovenie návrhu, je nutné konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou 1/ a ani existenciu jeho nároku z porušenia
práva žalovanou 1/. Nie sú preto pravdivé námietky odvolateľa, že okresný súd nesprávne vyhodnotilskutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže
navrhovateľ svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantným
spôsobom neosvedčil. Na to, aby navrhovateľ osvedčil existenciu jeho prípadnej pohľadávky voči

žalovanej1/totižnestačílenpredložiťfotokópiuplatobnejkartypreukazujúcejtúskutočnosť,žežalovaná
1/ disponovala platobnou kartou navrhovateľa, bez súčasného osvedčenia, že práve žalovaná 1/
disponovala platobnou kartou v rozpore s jej určením (realizovala neoprávnené výbery). Aj pokiaľ
bol vzťah medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ založený len na podklade ústnej zmluvy, jestvujú
s určitosťou (vzhľadom na navrhovateľom tvrdenú dĺžku trvania ich zmluvného vzťahu), iné doklady

osvedčujúce ich záväzkový vzťah, ktorými mohol navrhovateľ tvrdené skutočnosti osvedčiť. Samotné
predloženie zoznamu výberov bez súčasného stotožnenia osoby, ktorá výbery realizovala a osvedčenia
neoprávnenosti výberov, nie je možné považovať za dostatočné osvedčenie nároku navrhovateľa voči
žalovanej 1/ bez súčasného poznania obsahu ich vzájomných práv a povinností vymedzených ich
záväzkovým vzťahom. Ani upovedomenie o postúpení trestného oznámenia na iný vecne a miestne
príslušný orgán nie je, bez bližšej identifikácie podozrivej osoby z trestnej činnosti a bez dôkazu

o uplatnení náhrady škody v trestnom konaní, spôsobilým dôkazom na preukázanie jestvujúcej
pohľadávky navrhovateľa voči žalovanej 1/. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepredložil
súdu samotné trestné oznámenie, z ktorého by dané skutkové tvrdenia zrejme jasne vyplývali a taktiež
by bolo zrejmé, či a ak áno, v akom rozsahu, si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom
konaní.

39. Odvolací súd preto, zhodne s názorom okresného súdu, konštatuje, že navrhovateľ svoje skutkové
tvrdenia pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepodporil relevantnými dôkazmi. Z dôkazov
pripojených k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyvodiť záver, že
navrhovateľ eviduje voči žalovanej 1/ pohľadávku a ani právny dôvod jej vzniku. Nie je možné potom

konštatovať, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

40. Odvolateľ namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal druhou časťou návrhu, a to zdôvodnením
obavy navrhovateľa z ohrozenia uspokojenia jeho pohľadávky, ani daná námietka odvolateľa nie

je dôvodná. Pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli kumulatívne
splnené viaceré podmienky. Predovšetkým musí mať súd osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana týmto opatrením, ďalej musí mať súd osvedčenú dôvodnú obavu z ohrozenia
exekúcie a taktiež súd musí skúmať proporcionalitu, teda aby nebol subjekt, ktorý má byť daným
zabezpečovacím opatrením obmedzený na svojich právach neprimerane obmedzený vo vzťahu k miere

porušeniaaleboohrozeniaprávanavrhovateľa.Pokiaľniejesplnenáčolenjednazdanýchobligatórnych
podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je možné návrhu vyhovieť. Správne preto
konštatoval súd prvej inštancie, že vzhľadom na nepreukázanie existencie nároku navrhovateľa voči
žalovanej 1/, a teda nesplnenia už prvej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
sa splnením ďalších podmienok nezaoberal, keďže už táto samotná skutočnosť vedie k zamietnutiu

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedená skutočnosť bola nosnou skutočnosťou pre
zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak voči žalovanej 1/, ako aj žalovanému
2/. Uvedeným konaním tak neporušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, ako na to poukazuje
navrhovateľ v odvolaní.

41. Pokiaľ odvolateľ po uplynutí odvolacej lehoty v odvolacej replike pripojil uznesenie Krajského
riaditeľstva PZ v Žiline,odborkriminálnej polície ohľadne vznesenia obvinenia voči žalovanej 1/, odvolací
súd v súlade s § 365 ods. 3 CSP poukazuje na to, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je
možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Jedná sa o premietnutie zásady
koncentráciecivilnéhoprocesu,ktoráznamená,žeurčitéprocesnéúkonysúkoncentrovanédouplynutia

zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to 15 dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov,
či dôkazov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti
súdneho konania, najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného
apelačného systému (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 141/2019). Odvolateľ v odvolacom
konaní až po uplynutí lehoty na podanie odvolania súdu predložil rozhodnutie príslušného orgánu

o vznesení obvinenia voči žalovanej 1/, ktoré tak bolo predložené v konaní o vydanie zabezpečovacieho
opatrenia oneskorene. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené
reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolateľom priložený dôkaz
v odvolacom konaní. Odvolací súd opakovane na danom mieste dodáva, že odvolateľ mal pred súdom
prvej inštancie priestor na to, aby dostatočným spôsobom preukázal svoju pohľadávku voči žalovanej

1/, keďže už v tom čase podľa jeho skutkových tvrdení disponoval minimálne trestným oznámením,
ktoré mal na žalovanú 1/ podávať v čase pred podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
Nejedná sa teda o dôkaz, ktorý nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
tak, ako to má na mysli § 366 písm. d) CSP.

42. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

43. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).