Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821201149
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3821201149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F., zastúpený: JUDr. Ondrej Polák, advokát, so sídlom
Železničná č. 90/12, Považská Bystrica proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra
SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1 770,5 eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy náhrady škody od právoplatnosti
tohto rozsudku do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 90,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Prievidza domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú, označenú ako Slovenská republika zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR
zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- eur a náhradu škody vo výške 2011,22 eur z
titulu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobu odôvodnil:
a)UznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPZvPrievidzi,Odborkriminálnejpolície,1.oddelenievyšetrovania
zo dňa 25.01.2019 ČVS:ORP-6/1-VYS-PD-2019 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. h) Tr.

zákona. Prečinu sa mal dopustiť tak, že dňa 30.06.2018 mal zaviniť v obci F. G. dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo ku kolízii s motocyklom zn. Kawasaki, EČ: A., ktoré riadil H. H. H.. Podľa uvedeného
uznesenia ako vodič osobného auta zn. Kia Rio, EČ: I. nedal poškodenému motocyklistovi prednosť
v jazde a tým mal porušiť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Vodič H. H. pri dopravnej nehode utrpel zranenie - otvorenú zlomeninu dolnej časti stehnovej kosti
vľavo, otvorenú zlomeninu jabĺčka vľavo s posunutím kostných úlomkov, vykĺbenie ľavého kolena a
tržno-zmliaždené rany oboch kolien s predpokladanou dobou liečby v trvaní 7 až 8 mesiacov a s veľmi

pravdepodobným vznikom trvalých následkov v zmysle obmedzenia pohyblivosti ľavého kolenného
kĺbu. Proti tomuto uzneseniu si prostredníctvom obhajcu podal sťažnosť. Necítil sa vinný, podľa jeho
presvedčenia dopravnú nehodu zavinil vodič motocykla - H. H. H.. Okresná prokuratúra v Prievidzi
uznesením zo dňa 09.04.2019 č. k. 1 Pv 406/18/3307-30 jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.
Po ukončení prípravného konania okresný prokurátor v Prievidzi podal na neho obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h) Tr. zákona.

b) Okresný súd v Prievidzi ho rozsudkom zo dňa 18.05.2020 sp. zn. 1T/128/2019 uznal vinným podľa
obžaloby a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov. Ďalej mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlávšetkého druhu v trvaní 12 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom zo dňa 09.11.2020 sp. zn. 23To/90/2020 napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi
zrušil v celom rozsahu a podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodil, pretože skutok,

z ktorého bol obžalovaný, nie je trestným činom.

c) Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku zo dňa 09.11.2020 konštatoval, že rozsudok Okresného
súdu v Prievidzi je nesprávny. Uvádza, že technika a spôsob jazdy obžalovaného boli správne a nie sú
v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v

Trenčíne príčinou dopravnej nehody bolo správanie sa poškodeného ako účastníka cestnej premávky,
ktorý porušil ustanovenia §§ 15 ods. 5 písm. g) a 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
(ďalej len „zákon“). Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona pred bodkočiarkou vodič nesmie predchádzať
pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné
dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Podľa § 16 ods. 4 zákona vodič smie v obci jazdiť
rýchlosťou najviac 50 km/hod., ak ide po diaľnici v obci najviac 90 km/hod. Bolo zistené znaleckým

dokazovaním, že motocykel riadený poškodeným H. jazdil v obci pred nehodou rýchlosťou min. 97 km /
hod. Poškodený H. H. H. bol v čase dopravnej nehody a v čase jej vyšetrovania príslušníkom Polície SR.
Bol pracovne zaradený ako zástupca riaditeľa pre skrátené vyšetrovanie na Obvodnom oddelení PZ v
Handlovej. Žalobca je presvedčený, že z titulu svojho postavenia protiprávne ovplyvňoval vyšetrovanie
i súd prvého stupňa. Preto namietal zaujatosť voči všetkým vyšetrovateľom a policajtom Okresného

riaditeľstva PZ v Prievidzi a žiadal, aby boli z konania vylúčení. K vylúčeniu policajtov v pôsobnosti
Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi nedošlo.

d) Nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. bolo uznesenie o vznesení obvinenia
vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Prievidzi, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo

dňa 25.01.2019 ČVS:ORP-6/1-VYS-PD-2019. Proti tomuto uzneseniu podal riadny opravný prostriedok.
Nezákonným bolo aj uznesenie Okresnej prokuratúry v Prievidzi zo dňa 09.04.2019 č. k. 1 Pv
406/18/3307-30. V konečnom dôsledku bol spod obžaloby právoplatne v celom rozsahu oslobodený a
tým bola potvrdená nezákonnosť a protiprávnosť celého trestného konania.

e) Uplatňuje si nemajetkovú ujmu v peniazoch (§ 17 ods. 2) a náhradu trov obhajoby v trestnom konaní
(§ 18). Za nemajetkovú ujmu v peniazoch požaduje sumu 3 000 eur. Protiprávnym trestným stíhaním sa
cítil hlboko dotknutý a poškodený vo svojom súkromnom živote. Nikdy v živote nebol trestne stíhaný. Je
bezúhonný občan a žil riadnym životom. Mal dôveru v spravodlivosť a presvedčenie, že orgány činné v
trestnom konaní postupujú pri vyšetrovaní trestných činov nestranne, objektívne a v súlade so zákonom.

Od začiatku bolo evidentné, že dopravnú nehodu zo dňa 30.06.2018 zavinil jedine poškodený H. H. H..
Mimoriadne závažným a opakovaným konaním porušil dopravné predpisy. V obci jazdil nepovolenou
rýchlosťou. Povolenú rýchlosť prekročil dvojnásobne, jazdil rýchlosťou okolo 100 km/hod. v obci, v
blízkosti križovatky predbiehal iné vozidlá. Tieto skutočnosti boli už v prípravnom konaní potvrdené
znaleckým dokazovaním. Napriek tomu bol obvinený. Je presvedčený, že vyšetrovanie neprebiehalo

nezaujate a objektívne, lebo poškodený bol príslušníkom Polície SR. Jeho námietka zaujatosti proti
policajtom v okrese Prievidza bola zamietnutá a nakoniec bol protiprávne obžalovaný. Dokonca Okresný
súd v Prievidzi ako súd prvého stupňa ho uznal vinným a potrestal. Až Krajský súd v Trenčíne ako
súd odvolací zaujal objektívny a zákonný postoj, vydal zákonné rozhodnutie, ktorým ho spod obžaloby
oslobodil a výslovne skonštatoval pochybenie okresného súdu a vyslovil jednoznačný názor v tom

smere, že dopravnú nehodu zavinil motocyklista H. H. H.. Až do oslobodzujúceho rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne žil v napätí, v strese, pociťoval veľkú citovú úzkosť a zmáhal ho pocit nespravodlivosti.
Musel sa ako obvinený podrobiť jednotlivým úkonom trestného konania. Celé konanie ho neprimerane
psychicky zaťažovalo a vyčerpávalo, pretože nemyslel na iné, len ako preukáže svoju nevinu. Bol
vystresovaný, obával sa, že bude nespravodlivo odsúdený. Napokon Okresný súd Prievidza ako súd

prvého stupňa vyniesol nezákonný rozsudok, uznal ho vinným a musel dúfať, že možno bude úspešný
v odvolacom konaní. Obával sa, že mu vznikne majetková strata v dôsledku povinnosti nahradiť škodu.
Jeho súkromný život bol v tomto období negatívne ovplyvnený prebiehajúcim trestným konaním. Musel
riešiť mimoriadne problémy - obhajobu, škodu na jeho vozidle, ktorá mu vznikla pri nehode. Jeho vozidlo
bolo totálne poškodené a po istom čase vozidlo predal ako vrak. Všetky tieto okolnosti predstavujú

nemajetkovúujmu,ktorújepotrebnénahradiťvpeniazochazaprimeranúaobjektívnupovažujenáhradu
vo výške 3 000 eur.f) Po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia využil právo na obhajobu v trestnom konaní. Zvolil si
obhajcu - advokáta J. K. C. z Trenčína. Dňa 05.03.2019 s advokátom J. C. uzatvoril zmluvu o poskytnutí
právnych služieb a dohodli sa, že za obhajobu zaplatí paušálnu odmenu v súlade s príslušnými

ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 200 eur. Túto čiastku uhradil prostredníctvom svojej
dcéry B. B. prevodným príkazom zo dňa 06.03.2019 na účet advokáta J. C..

g) Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. odmena za zastupovanie (obhajobu) sa určí ako tarifná
odmena advokáta (§§ 9 až 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Z tohto dôvodu špecifikoval jednotlivé úkony

právnej pomoci, ktoré pri obhajobe vykonal advokát J. C.. Odmena za jeden úkon právnej služby je
podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/12- ina výpočtového základu. Výpočtový základ
pre r. 2015, ktorý o štyri roky predchádza určujúci výpočtový základ r. 2019 (do 15.6.2019) bol 839
eur, pričom X/XX-XXX predstavuje 69,91 eur. Výpočtový základ pre r. 2016, ktorý o tri roky predchádza
určujúci výpočtový základ r. 2019 (od 15.6.2019) bol 858 eur, pričom X/XX-XXX predstavuje 71,50 eur.
Režijný paušál ku každému úkonu je X/XXX-XXX z výpočtového základu na r. 2019, t. j. 9,80 eur.

Advokátovi J. C. patrí náhrada za cestovné a za stratu času (§ 15 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Úkony právnej pomoci dňa 19.03.2019 sa uskutočnili v Dubnici nad Váhom. Podľa cestovného príkazu
zo dňa 19.03.2019 advokát vyúčtoval cestovné 8,17 eur. K tomu patrí náhrada za stratu času za 2
polhodiny po X/XX-XXX výpočtového základu, t. j. 2x16,33eur, spolu 32,66 eur. Úkony právnej pomoci
dňa 03.05.2019 sa uskutočnili v Prievidzi. Podľa cestovného príkazu zo dňa 3.5.2019 advokát vyúčtoval

cestovné 36,01 eur. K tomu patrí náhrada za stratu času 4x po 16,33 eur, spolu 65,32 eur. Úkon právnej
pomoci dňa 05.06.2019 sa uskutočnil v Prievidzi. Podľa cestovného príkazu zo dňa 05.06.2019 advokát
vyúčtoval cestovné 37,48 eur. K tomu patrí náhrada za stratu času 4x po 16,33 eur, spolu 65,32 eur.
Úkon právnej pomoci dňa 18.06.2019 bol vykonaný v Dubnici nad Váhom. Podľa cestovného príkazu zo
dňa 18.06.2019 advokát vyúčtoval cestovné 8,50 eur. K tomu patrí náhrada za stratu času za 2 polhodiny

po X/XX-XXX, t. j. 16,33 eur x 2, spolu 32,66 eur. Úkon právnej pomoci dňa 16.10.2019 sa uskutočnil v
Prievidzi. Podľa cestovného príkazu zo dňa 16.10.2019 advokát vyúčtoval cestovné 36,64 eur. K tomu
patrí náhrada za stratu času 4x po 16,33 eur, spolu 65,32 eur. Súčet odmeny za obhajobu predstavuje
čiastku 962,88 eur. Súčet náhrad cestovného a náhrady za stratu času predstavuje 388,08 eur. Spolu
predstavujú tarifné trovy obhajoby advokáta J. C. sumu 1 350,96 eur. Pretože s týmto advokátom sa

dohodol na paušálnej odmene vo výške 1 200 eur, ktoré aj zaplatil, uplatňuje si z titulu náhrady škody
proti Slovenskej republike čiastku 1 200 eur.

h) Dňa 13.12.2019 si zvolil obhajcu J. L. A., advokáta Advokátskej kancelárie, J. L. A., B., Považská
Bystrica. Tento advokát vykonal úkony obhajoby - právnej služby podľa prílohy žaloby. Advokátovi J. L.

A., resp. Advokátskej kancelárii, J. L. A., s.r.o. platbami zo dňa 17.12.2019, 27.02.2020 a 27.05.2020
zaplatil za trovy obhajoby čiastku 1 000 eur. Týmto podaním uplatňuje čiastku 811,22 eur, ktorá
pozostáva z odmeny a náhrady hotových výdavkov za jeho obhajobu: za prevzatie a prípravu obhajoby
71,5 eur a režijný paušál 9,8 eur, za písomné podanie na súd 12.2.2020 odmena 73,66 eur a za režijný
paušál 10,62 eur, za obhajobu na hlavnom pojednávaní 24.2.2020 odmena 73,66 eur a režijný paušál

10,62 eur, strata času 106,2 eur a cestovné 10,47 eur, za obhajobu na hlavnom pojednávaní 18.5.2020
odmena 73,66 eur a režijný paušál 10,62 eur, strata času 106,2 eur a cestovné 8,77 eur, za spísanie
dôvodov odvolania 10.7.2020 odmena 73,66 eur a režijný paušál 10,62 eur, za obhajobu na verejnom
zasadnutí KS Trenčín 9.11.2020 odmena 73,66 eur a režijný paušál 10,62 eur, strata času 70,8 eur
a cestovné 6,08 eur. K tomu predložil dôkaz, potvrdenie o zrealizovaní transakcie vo VÚB, a.s. - 3 ks

tabuľka č. 2 kópia TP č. NB 333350 potvrdenie ŠÚ SR o priemerných cenách pohonných látok. Na
pojednávaní žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania, tak že žiadal
len úrok z omeškania vo výške 5% ročne od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný oznámil, že jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a škody neuznáva, podaním zo dňa
19.02.2021, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 23.02.2021 a týmto dňom podľa žaloby,
začal plynúť úrok z omeškania. Na pojednávaní žiadal, aby súd, ak by zaviazal žalovaného na úhradu,
dal žalovanému lehotu na zaplatenie 30 dní z dôvodu, že rozpočet žalovaného je naviazaný na rozpočet
SR pokladnice a lehota 15 dní na zaplatenie by sa nestihla.

3. Okresný súd Prievidza rozsudkom z 8.6.2022 rozhodol tak, že konanie zastavil v časti späťvzatého
nároku - v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania 8 % zo sumy náhrady škody 2011,22 eur a
náhrady nemajetkovej ujmy 3000 eur od 23.02.2021 do právoplatnosti rozsudku a v časti nároku nazaplatenie úroku z omeškania 3 % zo sumy náhrady škody 2011,22 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
3000 eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 3 000 eur a titulom

náhrady škody sumu 2011,22 eur, s 5 %-n ým úrokom z omeškania zo sumy náhrady škody 2011,22
eur a zo sumy náhrady nemajetkovej ujmy 3000 eur, od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia a
žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Krajský súd Trenčín vec rozsudkom

19Co/69/2022 - 131 z 16.8.2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti o uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku nemajetkovú ujmu vo výške 3
000,- eur s 5 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia potvrdil a v časti
o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 2 011,22 eur s 5 %
úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania ho
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

rozhodnutí poukázal, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy bol dôvodný, tiež nárok na
náhradu majetkovej škody (účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní)
spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia a
podaní obžaloby, bol dôvodný. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli znamenať
výnimku (tvrdenú žalovaným) z tejto objektívnej zodpovednosti žalovaného. Takýmto dôvodom nemôže

byť nemožnosť uplatnenia zásady in dubio pro reo prokurátorom, nakoľko uvedenú zásadu odvolací
súd v danej veci neaplikoval, keď žalobcu v danom prípade oslobodil z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom, nakoľko po zopakovaní dôkazu (znalecký posudok) vykonanom v prípravnom konaní
uzavrel, že príčinou dopravnej nehody bolo správanie poškodeného (nie žalobcu) ako účastníka cestnej
premávky. Pokiaľ ide o výšku škody priznanej žalobcovi poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Cdo 402/2015, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených
poškodeným (obvineným, obžalovaným) na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod
obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti na škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá

tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.
Pre účely náhrady škody sa musí jednať vždy o náklady na obhajobu vynaložené účelne. Účelnosť
vynaložených nákladov na trovy obhajoby znamená aj to, že štát nie je povinný znášať náklady v podobe
neprimerane dohodnutých zmluvných odmien medzi advokátom a poškodeným. Východiskom, čo treba
považovať za účelne vynaložené náklady na trovy obhajoby, môže byť pravidlo, podľa ktorého pri určení

nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny
advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. So zreteľom na uvedené treba skutočnú
škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo
výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho
právneho predpisu o tarifnej odmene. Ak súd prvej inštancie pri ustálení výšky škody, ktorá v danej veci

žalobcovivznikla, vychádzalznázoru,žesauhrádzaskutočnáškoda,ktorúpreukázalžalobcalistinnými
dôkazmi, vedený týmto nesprávnym právnym posúdením nezaoberal sa skutočnosťami významnými
pre správne právne posúdenie veci, a to účelnosťou vynaložených nákladov na trovy jeho obhajoby.

5. Žalovaný poukázal, že nie všetky uplatnené trovy právneho zastúpenia J. L. A. v trestnom konaní

podľa názoru žalovaného sú účelne vynaložené. Konkrétne úkony právnej služby, pozostávajúce z
prevzatia veci a príprava obhajoby zo dňa 13.12.2019, písomné podanie na Okresný súd Prievidza vo
vecisamejz12.02.2020.Úkonprípravaaprevzatiesiuplatnilajpredchádzajúciprávnyzástupcažalobcu
J. K. C.. V prípade uplatneného úkonu - príprava a prevzatie žalovaný nespochybňuje právo účastníka
konanianavýmenuadvokátavkonaní,pretoževzmysle§20ods.1zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,

každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však
neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu
ďalšieho advokáta. Aj keď v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena advokátovi
patrí aj za úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, túto
časť odmeny nemožno považovať za účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez

vážneho dôvodu vymenil advokáta (za takýto vážny dôvod by mohlo ísť vtedy, ak predchádzajúci
advokát napr. ukončil advokátsku činnosť). Týmto spôsobom dochádza k navýšeniu trov konania, pričom
neúspešný účastník by hradil duplicitne tie isté trovy konania. Nemožno tak spravodlivo žiadať, aby
úspešný účastník mal právo na náhradu uvedených trov konania. Duplicitne narastajú trovy, čo nemožnopovažovať za trovy účelne vynaložené. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1M Obdo V 21/2007. Všetky názory, návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadrenia
bolo možné vykonať v priebehu konania, ktorého sa aj žalobca aj jeho právny zástupca zúčastnil. Práve

za účasť na pojednávaní a na výsluchoch je priznaná odmena a náhrada právnemu zástupcovi, kde by
mal vystupovať aktívne a predkladať svoje návrhy a nie v písomných vyhotoveniach dopĺňať a navrhovať
dôkazy, pričom by mu mala opakovane byť priznaná odmena za úkony - písomné podanie na Okresný
súd Prievidza zo dňa 12.02.2020. Nič nebránilo aby sa predložilo, resp. predniesli návrhy na doplnenie
dokazovania na pojednávaní konanom dňa 24.02.2020. Takýto spôsob predkladania dôkazov nemožno

vyhodnotiť ako účelný a hospodárny, práve naopak takýto postup obhajcu žalobcu sa javí ako účelový.
S poukazom na § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, a preto zástupca žalobcu
prítomný na hlavných pojednávaniach mal a mohol predniesť svoje vyjadrenia, návrhy na doplnenie
dokazovania, tak aby účelne bránil práva svojho klienta. Podávanie návrhov na doplnenie dokazovania
v písomnej forme bez predchádzajúcej výzvy súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní nie je
možné považovať za účelné a hospodárne bránenie práva a už vôbec nie je možné to pripisovať na

ťarchu žalovaného. Poukázal, že žalobca si taktiež uplatňuje aj trovy trestného konania za jednotlivé
účasti na výsluchoch svedka M. B., A. B., A. N. a H. H. H.. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 14
ods. 1 písm. c) zákona č. 566/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak ide o za sebou nadväzujúce úkony
vykonané počas dvoch hodín, patrí advokátovi odmena za každé dve skončené hodiny. Vzhľadom na
uvedené nie je možné priznať žalobcovi náhradu trov konania, za každý úkon pozostávajúci z výsluchu

svedkov v jeden deň, nakoľko ide o nadväzujúce úkony (výsluch svedkov dňa 19.03.2019, 03.05.2019).
Na pojednávaní namietal aj výšku trov uplatnených právnym zástupcom J. L. A. za účasť a verejnom
zasadnutí 9.11.2020, za ktorý by malo prináležať len polovica odmeny.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a na základe listinných dôkazov mohol konštatovať, že žalobca
vyplatil z titulu vyplatených trov právneho zastúpenia sumu vo výške 1 200 eur advokátovi J. C. a

advokátovi J. L. A. zaplatil za trovy obhajoby čiastku 1 000 €. Z týchto uplatnil žalobca len sumu 1200
eur za zastupovanie J. C. a sumu 811,22 eur za zastupovanie J..

7. Súd zistil z pripojeného spisu 1T128/2019 tunajšieho súdu a nebolo to sporné, že žalobca plnou
mocou z 5.3. 2019 splnomocnil vo veci obhajoby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods.

2 písm. a) s poukazom na § 138 písmena h) Trestného zákona vedenej na OR PZ Prievidza pod číslom
ČVS: ORP -6/1-VYS-PD-2019 J. C., AK Legionárska 2 Trenčín. Tento splnomocnenie v konaní prevzal.

Dňa 08.03.2019 na OR PZ Prievidza podal tento advokát za žalobcu sťažnosť obvineného proti
uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: ORP -6/1-VYS-PD-2019, zo dňa 25.01.2019.

Dňa 19.03.2019 sa advokát ako obhajca žalobcu zúčastnil výsluchu obvineného - žalobcu od 8. 30 hod
do 8. 53 hod.

Dňa 19.03.2019 sa advokát ako obhajca žalobcu zúčastnil výsluchu svedkyne od 9.01 hod do 9.25 hod.

M. B..

Dňa 03.05.2019 sa tento advokát ako obhajca žalobcu zúčastnil výsluchu svedka A. N. od 13.20 do
14. 05 hod.

Dňa 03.05.2019 sa tento advokát ako obhajca žalobcu zúčastnil výsluchu poškodeného a H. H. H. od
12. 00 do 13. 05 hod.

Dňa 30.10.2019 vo veci podal prokurátor obžalobu, okresný súd vydal 12.11.2019 trestný rozkaz, proti
ktorému podal včas žalobca prostredníctvom advokáta odpor.

Dňa 17.12.2020 žalobca odvolal plnú moc udelenú J. C., dňa 7.2.2020 splnomocnil na zastupovanie v
tomto trestnom konaní advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom Považská Bystrica Železničná 92/12,
J. L. A., ktorý splnomocnenie prijal. Teda v priebehu konania žalobca zmenil obhajcu.

Dňa 17.2.2020, pred pojednávaním podal obhajca súdu podanie, v ktorom navrhol dôkazy a vyjadril sa
k meritu veci.Dňa 24.02.2020 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie na ktorom sa zúčastnil aj tento obhajca
žalobcu od 9.00 do 11.00, tiež 18.05.2020 sa uskutočnilo pojednávanie od 12. 30 do 14.10 hod. Tiež
sa ho zúčastnil aj tento obhajca žalobcu.

Dňa 21.07. 2020 podal tunajšiemu súdu za žalobcu tento advokát odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 18.05.2020.Na základe tohto odvolania Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
09.11.2002 napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len „zákon“) v znení k okamihu vzniku nároku, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 16 ods. 4 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

9. Podľa § 83 Zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe
jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu
alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu časuustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo").
10. Podľa § 157 Trestného zákona ods. 1) (trestný čin za ktorý bol žalobca stíhaný): Kto inému z

nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa ods. 2) tohto ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe.
11. Podľa § 12 ods.1, 3 Vyhlášky č. 55/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení v čase rozhodnom, teda v

čase realizácie úkonov právnej pomoci, pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého
stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu,

Podľa § 12 ods. 1 - 6 vyhlášky č. 55/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“) v znení
v čase realizácie úkonov, pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa
rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. (2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. (3)
Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Podľa ods. 6 na zmenu
kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.

Podľa § 14 ods. 1- 2 tejto vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch,
pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným
orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez

ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej
podstatné prepracovanie.
Podľa ods. 2) tohto ustanovenia odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody...
Podľa ods. 3) tohto ustanovenia odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na zabezpečenie dôkazu, b) odvolanie proti
rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a
sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
Podľa ods. 4) tohoto ustanovenia odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna
hodina, b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie
následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach, b) zastupovanie alebo

obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na
pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Podľa ods. 8) tohto ustanovenia za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Podľa § 18 vyhlášky 655/2004 Z.z. ods. 1) advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene

na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej
osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.
12. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárnehoroka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Podľa ods. 4) v znení do 14.6.2019
výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom
konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový
základ podľa odseku 3, v znení od 14.9.2019, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

Výpočtový základ pre rok 2019 je do 14.9.2019 839 eur (prvý polrok 2014), po 14.9.2019 858 eur (prvý
polrok 2015), pre rok 2020 884 eur (prvý polrok 2016), (zdroj Štatistický úrad Slovenskej republiky). Z
tohto základu 1/12 - tina je do 14.9.2019 69,91 eur, od 14.9.2019 71,5 eur a 73,66 eur pre rok 2020.

13. Podľa § 16 ods. 1- 4 citovanej vyhlášky advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a
výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť
aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie
sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri
vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Jedna stotina výpočtového základu bola v roku
2019 980/100 teda 9,8 eur, v roku 2020 10,62 eur.
14. Súd posúdil uplatnené trovy právneho zastúpenia v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu.

Zistil, že časť zo zospornených trov nebola uplatnená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 zz. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania
toho - ktorého úkonu. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku ods. 1-2), skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Pokiaľ ide o účinne zospornené trovy konania, teda konkrétne namietané trovy, podľa žalovaného
duplicitné prevzatie a príprava obhajoby (JUDr. Polák), súd musel, s poukazom na rozhodnutie –
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V21/2007 podľa ktorého, aj keď v zmysle ust. § 14 ods.
1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmena advokátovi patrí aj za úkon spočívajúci v prevzatí a príprave

zastúpeniavrátaneprvejporadysklientom,tútočasťodmenynemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené
trovy konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu
vymenil advokáta, posúdiť tieto trovy ako neúčelné a duplicitne uplatnené, pretože žalobca síce využil
svoje právo na zvolenie iného advokáta, avšak samotný fakt, že bol presvedčený, že jeho oprávnené
právaazáujmyinýadvokátzastanenajlepšie,nemožnopovažovaťzavážnedôvody.Pretosúdnepriznal

ako účelne vynaložené trovy na odmenu advokáta JUDr. Poláka za úkon prevzatie a príprava obhajoby
z 13.12.2019 vo výške 71,5 eur s režijným paušálom 9,8 eur, spolu vo výške 81,3 eur.

16. Pokiaľ ide o písomné podanie na súd pred pojednávaním konaným 24.2.2020, súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, ktorý je podporený znením zákona. Podľa § 34 ods. 1,2 Trestného poriadku obvinený

máprávoodzačiatkukonaniaprotisvojejosobevyjadriťsakuvšetkýmskutočnostiam,ktorésamukladú
za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné
prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným
v trestnom konaní alebo súdom. Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa

uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá
obvinený návrh na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný
takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému. Trestný poriadok teda výslovne počíta
s návrhom na dokazovanie po podaní obžaloby.

Podľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene
obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť
sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený,
a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.Podľa§240ods.3Tr.por.súdspravidlavyzývaobžalovaného,abybezmeškaniapísomneoznámilsúdu
a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Podľa § 240 ods. 4 Tr. por. v návrhu na vykonanie

dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti,
na ktoré má byť vypočutý. Podľa § 247 ods. 5 Trestného poriadku pri nariadení hlavného pojednávania
urobí predseda senátu všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby
vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia.

Podľa názoru súdu je v súlade so zákonom a je účelné, ako argumentoval žalobca, že obžalovaný
prostredníctvom obhajcu pred hlavným pojednávaním písomne a kvalifikovane prednesie svoje
stanovisko k obžalobe a ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, navrhne a zdôvodní vykonanie
jednotlivých dôkazov. Urýchli sa tak efektívne prejednanie a rozhodnutie veci súdom tak, aby bolo možné
rozhodnúť na jednom hlavnom pojednávaní. Z tohto dôvodu aj súd považuje tento úkon obhajoby za
účelný a patrí zaň žalovanému náhrada.

17. Dôvodná však bola námietka žalovaného, ktorá sa týkala uplatnených trov za úkony - účasť na
výsluchoch 19.3.2019, trvajúce od 8.30 do 9.25 hod, pretože ide len o čas neprevyšujúci 2 hodiny, teda
by mal byť uplatnený len jeden úkon - odmena len jeden krát 69,91 eur a 3.5.2019 od 12.00 do 14.05
hod, teda tiež prichádzala do úvahy len odmena za dve skončené hodiny, teda za jeden úkon 69,91 eur.

Nesprávne k tomu boli uplatnené i hotové výdavky – tzv. paušál. V rozpore s vyhláškou uplatnil žalobca
nárok na náhradu škody za rok 2019 za odmenu advokáta J. C. za namietané úkony právnej služby -
účasť na výsluchu svedka M. B. a obvineného A. B., dňa 19.3.2019, a účasť na výsluchu svedkov H. H.
a A. N., keď uplatnil za tieto úkony odmenu za každý úkon zvlášť, prináležala mu odmena len za jeden
úkon za deň 19.3.2019 a jeden úkon za deň 3.5.2019, pretože išlo o účasť na vyšetrovacích úkonoch za

ktoré prináleží odmena za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri
hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Ide o teda za jednotlivé dni o jeden úkon právnej
služby, ktorý v sebe zahŕňa dva za sebou nadväzujúcich vyšetrovacích úkonov vykonaných počas dvoch
hodín, a teda žalobcovi patrí za každý z týchto dní náhrada za odmenu advokáta len za jeden úkon

právnej služby. Obhajcovi v tomto prípade patrí odmena za každé dve hodiny jeho účasti na úkone
právnej služby. Jedným úkonom právnej služby je celková účast' obhajcu pri všetkých vyšetrovacích
úkonoch, ktorými sa rozumie celkový počet úkonov, ktoré boli vykonané v jednom dni. Pre prípad, že
bolo vykonaných viac vyšetrovacích úkonov v priebehu toho istého dňa, ktoré na seba bezprostredne
nadväzovali na tom istom mieste a obhajca sa na nich zúčastnil, je potrebné určiť čistý čas ich trvania po

odpočítaní času potrebného na nariadené prestávky a uznať za výkon právnej služby každé dve začaté
hodiny takto zisteného času. Tiež nebol správne uplatnený tzv. režijný paušál dva krát vo výške 9,8 eur,
spolu 19,6 eur.

18. Tiež nebola dôvodná námietka žalovaného pokiaľ ide o účasť na verejnom zasadnutí J. dňa

9.11.2020, za ktorý by mala prináležať podľa žalovaného len odmena podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky,
(podľa tohto ustanovenia odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na zabezpečenie dôkazu, b) odvolanie proti rozhodnutiu,
ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach,
o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom

zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania), teda za účasť na verejnom zasadnutí, boli účelné
trovy vo výške tarifnej odmeny, teda 73,66 eur, pretože išlo o verejné zasadnutie o odvolaní.
19. Uplatnené trovy konania je teda potrebné krátiť o trovy ktoré boli účinne zospornené, a neboli
účelne vynaložené, v tomto prípade jeden úkon 19.3.2019 a jeden 3.5.2019, (účasť na výsluchoch dňa
19.3.2019 a 3.5.2019) obidva spolu s režijným paušálom a príprava a prevzatie veci J. spolu s režijným

paušálom.
20. Potom žalobcovi prináleží škoda spočívajúca v náhrade účelne vynaložených a uplatnených trov za
zastupovanie J. C., u ktorého uplatňoval žalobca 1200 eur mínus dva krát po 69,91 eur, a dva krát po
9,8 eur, (čo je 139,82 eur plus 19,6 eur, spolu 159,42 eur) teda 1040,58 eur, a uplatnené trovy konania
za zastupovanie J. A. 811,22 eur ktoré uplatňoval, mínus odmena a paušál za úkon z 13.12.2019 –

prevzatie a príprava 81,3 eur, teda 729,92 eur. Spolu sú teda účelne vynaložené trovy konania 729,92
eur za zastupovanie J. A. plus 1040,58 eur za zastupovanie J. C., teda 1 770,5 eur. Vo zvyšnej časti
nárok nebol dôvodný a preto ho súd zamietol.21. Žalobca v nezospornenej časti nároku uniesol dôkazné bremeno a preukázal v tejto časti
oprávnenosť svojho nároku, a to v časti existencie vzniknutej škody v príčinnej súvislosti s hore
uvedeným nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného preto súd v časti nároku na náhradu škody

považoval návrh vo zvyšnej časti za dôvodný.

22. Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z priznanej sumy od právoplatnosti rozsudku do file_0.jpg

file_1.wmf

zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal najneskôr podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. do omeškania
v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

23. Pokiaľ žiadal žalovaný dlhšiu lehotu na zaplatenie žalovanej sumy, s poukazom na naviazanosť

rozpočtužalovanéhonaštátnupokladnicu,súdpostupovalvsúlades§232ods.1-3Civilnéhosporového
poriadku, podľa ktorého vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,
ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd
uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak
nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd preto určil dlhšiu lehotu na plnenie, 30 dní.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP).
Z celkového uplatneného nároku 3000 eur za nemajetkovú ujmu a 2011,22 eur za majetkovú škodu
(5011,22 eur), bol žalobca neúspešný v časti neúčelných trov 240,72 eur. Neúspech mal v 4,8 %, úspech

v 95,2 %, čistý úspech predstavuje 90,4%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku
a Exekučného poriadku.