Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoEk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202357
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8814202357.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., s miestom podnikania C. XX/
XX, XXX XX D. E. F., IČO: XXXXXXXX, o vymoženie 774,13 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13Er/245/2014-21 zo dňa 17.5.2022. takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. O trovách rozhodol tak, že súdny
exekútor má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad
Topľouzodňa30.4.2014začalsúdnyexekútorexekúciuovymoženiesumy774,13eurspríslušenstvom.
Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Týmto zákonom došlo o.i. k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“). Oprávnenému vznikla ex lege povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá
smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt,
o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
Oprávnený doručil na Exekútorský úrad dňa 21.1.2016, t. j. v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie
je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny

vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky
vystupoval ako podnikateľ. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s
povinným týka, odvoláva na listinné dôkazy v spise, súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku
a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t. j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver
(dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Na
uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné
prostriedkysúposkytnuténavýkon„podnikania“,nakoľkotototvrdenieoprávnenýnepreukázalasúdmal

z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv
je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Keďže oprávnený poskytnutieúveru povinnému na účely podnikania nepreukázal, zmluva o úvere je typizovanou zmluvou a nebol
zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3),
bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený za spotrebiteľský úver s tým, že povinný mal

pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) ZoSÚ a § 52ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom oprávnený uplatnil nárok zo zmenky. Keďže
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na toto
exekučné konanie ustanovenia § 39 ods. 4 a 44 ods. 2 štvrtá veta Exekučného poriadku.

3. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 22.3.2012 a toho istého dňa došlo aj k vystaveniu blankozmenky
znejúcej na sumu 774,13 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej istiny.
V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 350,- eur, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 346,- eur, predstavujúcim ako 90 % sumy poskytnutej istiny, čo súd považuje
za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, absolútne
neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov však nie je jasné, koľko reálne oprávnený povinnému

uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na zmenke vyplnil, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené množstvo zmluvných
pokút. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu
stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Veriteľ nebol oprávnený
prijaťoddlžníkatakútozmenku,resp.jubolpovinnýdlžníkovivrátiť.Napokonoprávnenýnepreukázalani

to,čiišloozmenkuzabezpečovaciu,aleboišloozmenkuslúžiacunazabezpečenieveriteľovýchnárokov
zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou. V zmysle Zákona
zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny
a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený
okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené

úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj v tomto
prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými
mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval
neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného. Napokon rozhodcovský súd
ani nemal právomoc konať a rozhodnúť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej

zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov dospel exekučný súd k záveru, že sú naplnené všetky
podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto exekúciu zastavil.

4. O trovách konania súdneho exekútora rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k ich
náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola vedená na
základe ním predloženého nespôsobilého exekučného titulu.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).

7. Namietal posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa 22.3.2012 uzavrel
s povinnou Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel
podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované

peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinná zmluvu o úvere uzatvorila ako dlžník pod
obchodným menom A. G. ako fyzická osoba – podnikateľ označený identifikačným číslom XXXXXXXX,
pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky
boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako
obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými

subjektmi.

8. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s
povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrouEurópskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01,

vo veci H. I. proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a
kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469).
Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do
omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je
potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného

práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský
zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M.
Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54).

9. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou
nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto

vzťahu účelovo poskytnutý úver, potom vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný
právny predpis aplikovať. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania,
podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr
úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Preto súd prvej inštancie

postupovalnesprávne,keďaplikovalustanovenie§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkuaexekučné
konanie zastavil.

10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1
CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 8.2.2014 bola pred súdnym exekútorom H. J. B.

spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému
súdu dňa 19.3.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Okresný súd dňa 30.4.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05247/13 zo dňa 1.8.2013.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinnou dňa 22.3.2012,
ktorá zabezpečovala záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere,ktorúoprávnenýapovinnáuzavrelidňa22.3.2012.Účelomzmluvyoúvereboloposkytnutieúveru
vo výške 350,- eur.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisovúčinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.Podľa§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 22.3.2012 (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

28. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 - § 54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských
zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké

náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá
pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

29. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania
nesprávne právne posúdil ako spotrebiteľský, pretože nemal preukázané, že Zmluva o úvere uzavretá
medzi oprávneným a povinnou, ktorú zmenka tvoriaca právny základ pre vydanie exekučného titulu
zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou, keď povinná, t. j. dlžník je v úverovej zmluve označená akoživnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m zapísaný v živnostenskom registri pod č.
XXX-XXXXX a keď zo Zmluvy o úvere vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver na výkon podnikania. V
strednej časti Zmluvy o úvere je síce osoba dlžníka identifikovaná aj ako fyzická osoba nepodnikateľ, a

to uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu, avšak zo Zmluvy
o úvere, ako aj zo zmenky, ktorá zabezpečovala záväzok z nej vyplývajúci a tiež z rozhodcovskej zmluvy,
vyplýva, že dlžník - povinná uzatvárala zmluvu ako podnikateľ s tým, že pri jej uzatváraní konala v rámci
jej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa,
čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon
zmenkový a šekový k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými
súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom

práve patrí. V prípade, ak povinný postavenie spotrebiteľa v kauzálnom vzťahu s oprávneným nemá,
exekučný súd nie je oprávnený skúmať okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a ani posudzovať platnosť
zmluvných dojednaní v nej dohodnutých. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti
s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto

rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu, vyhlásenom
v konaní, viazaný.

31. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie v čase, keď zákon možnosť zastaviť exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp.

obmedzenie použitia zmenky prikazoval len v prípade, ak vykonanie exekúcie bolo navrhnuté na
podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo
najavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Vprejednávanejvecisícebol
podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky, avšak vyšlo najavo, že nejde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto

okresný súd nemal zákonné oprávnenie exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku zastaviť.

32. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).