Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207497
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8817207497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Mgr. T. H., nar.XX.XX.XXXX, bývajúcej
v Q., na ul. L. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v
Košiciach, na ul. Štúrovej č. 19, proti žalovanému: Q. G., nar.XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo V. nad K., na
ul. Q. č. XXXX, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
na ul. Považskej č. 26, o zaplatenie sumy 13.443,23 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 14.11.2022 č.k. 5C 20/2017-315 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 7.603,97 eur

s prísl. a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur zastavil.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.603,97 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 7.603,97 eur od 15.03.2017 do zaplatenia. Čo do zvyšku žalobu zamietol.
Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

2. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia pôžičiek, ktoré žalovanému
poskytovala na úhradu jeho podnikateľských aktivít a na úhradu nákladov v jeho domácnosti. Ako
v priebehu konania uvádzala, tieto prostriedky získala zo svojich úspor a tiež pôžičkami z banky a
nebankových spoločností, na ktoré ju naviedol žalovaný s prísľubom, že jej uvedené pôžičky bude
splácať. Žalovaný podľa tvrdení žalobkyne svoj dlh neuhradil a žalovaná bola preto nútená pohľadávky
vymáhať súdnou cestou. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech
v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k
neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa
pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je
na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá

strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.

3. V prípade, že žalobkyňa ako veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii
pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jej neprospech. Odlišná je situácia v prípade, ak v konaníbolo preukázané, že suma pôžičky bola prevedená z účtu veriteľa na účet dlžníka. V situácii, keď suma
prevedená na účet dlžníka nepredstavovala pôžičku od veriteľa a žiadny iný právny dôvod tohto plnenia
nie je v súdnom konaní preukázaný, je potrebné vziať do úvahy možnú právnu kvalifikáciu rozhodujúcich

skutočností ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka.

4. Ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkových tvrdení, že bolo
poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke a žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti, avšak
podľa názoru súdu nie je preukázaná existencia zmluvy o pôžičke a iný dôvod pôžičky nie je

tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na
zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie NS ČR z 11.12.2009 vydané vo veci 21Cdo 4520/2007).

5. V danom spore v konaní o uplatňovanom právnom nároku na zaplatenie peňažnej pôžičky podľa § 657
Občianskeho zákonníka, bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalobkyňa

jednotlivými vkladmi prípadne prevodmi zo svojho účtu prevádzala respektíve vkladala v prospech
žalovaného na účty tretích subjektov jednotlivé finančné čiastky v období od 03.10.2014 do 15.07.2016,
čo ani nebolo v konaní sporné, nakoľko žalovaný nespochybňoval skutočnosti tvrdené žalobkyňou v
tom smere, že by jednotlivé platby neboli realizované v jeho prospech. Obrana žalovaného spočívala v
tom, že jednotlivé finančné čiastky na uvedené platby, ktoré vykonávala žalobkyňa za žalovaného, jej

poskytoval v hotovosti samotný žalovaný.

6. V danom prípade sa žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať, že žalobou uplatnený nárok na
peňažné plnenie vyplýva zo zmluvy o pôžičke a žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti. Preto nárok
žalobkyne na zaplatenie požadovanej sumy bol posúdený podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich

nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

7. Bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka spočívajúce v plnení za iného
predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Dôvodom, prečo zákonodarca
vyčlenil túto skutkovú podstatu do samostatného ustanovenia, je jej špecifická povaha vo vzťahu k

predpokladom vzniku povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci Cpj 37/78 (R 1/1979) uviedol, že podľa ustanovenia § 454
Občianskeho zákonníka neoprávnený majetkový prospech má aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám. K skutkovej podstate tohto neoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva

zákonné predpoklady. Predovšetkým aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana.
Tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej
je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Súdy správne
vykladajú ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka tak, že ten, kto plnil záväzok iného, má právo
požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil.

9. Nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 13.443,23 eur tak bol posúdený podľa hmotnoprávnych noriem
upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

10. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania práva uplatneného žalobou, bolo

potrebné skúmať, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané a v súvislosti s tým
sa dospelo k záveru, že nárok uplatnený žalobou je čiastočne premlčaný.

11. V danom prípade dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť žalobkyni dňom, kedy
zaplatila za žalovaného jednotlivé platby a to dňa 03.10.2014, dňa 22.10.2014, dňa 23.01.2015, dňa

29.01.2015, dňa 05.02.2015, dňa 02.03.2015, dňa 18.03.2015, dňa 23.03.2015, dňa 25.03.2015, dňa
21.04.2015, dňa 19.05.2015, dňa 02.06.2015 a dňa 06.07.2015 a uplynula jej najneskôr v dňoch od
03.10.2016 do 06.07.2017.

12. Žalobkyňa sa mohla dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a mala tiež vedomosť o

tom, kto je povinný jej bezdôvodné obohatenie vydať, už dňom zaplatenia jednotlivých platieb prevodom
z účtu, resp. realizáciou vkladu hotovosti na konkrétny účet.13. Žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 25.08.2017, teda čiastočne po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, ktorá žalobkyni uplynula najneskôr dňom 06.07.2017. Na základe vyššie
uvedeného, žaloba bola čiastočne podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a zo strany

žalovaného bola čiastočne dôvodne vznesená námietka premlčania. Súd preto nemohol žalobkyni
priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.770,76 eur s prísl., nakoľko v časti o
zaplatenie sumy 4.770,76 eur musela byť žaloba žalobkyne z dôvodu premlčania zamietnutá a v časti
o zaplatenie sumy 1.000 eur došlo k zastaveniu konania.

14. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na jednotlivé úhrady, ktoré plnila za žalovaného, čo podľa práva mal
plniť sám, uvedeným vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Ku vzniku
osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného
nevyžaduje ani existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní
bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu.
Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení, či v inom vecnom plnení, resp. vo

vykonaní určitých prác.

15. Čo sa týka rozsahu bezdôvodného obohatenia, tento bol ustálený na sumu 7.603,97 eur a v tejto
časti bolo žalobe žalobkyne vyhovené.

16. Žalovaným uhradená suma 1.000 eur, ako aj ďalšie sumy, nemohli byť zarátané na uplatnený
nárok inak, ako na najskôr splatnú časť bezdôvodného obohatenia, ktorá bola zároveň premlčaná.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že by určil pri jednotlivých platbách na aký účel mali byť zarátané,
ani sa k uvedenému v priebehu konania jednoznačne nevyjadril. Platby, ktoré boli realizované tak
boli zarátané na najskôr splatné bezdôvodné obohatenie, pričom tieto sumy neprevýšili nárok na

bezdôvodné obohatenie, ktorý bol zamietnutý z dôvodu premlčania (5.770,76 eur vrátane čiastočného
späťvzatia žaloby ohľadne sumy 1.000 eur).

17. Tvrdenia strán sporu ohľadne ich majetkových pomerov, prípadne aj navrhované dokazovanie
súvisiace s preukazovaním týchto majetkových pomerov, sa nepovažovalo v danej veci za jednoznačne

relevantné a tieto vo vzťahu k prejednávanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
skĺzavajú iba do roviny špekulácií, nemajú jednoznačnú výpovednú hodnotu, ani potenciál preukazovať
skutočnosti, či k bezdôvodnému obohateniu v uvedenom rozsahu mohlo dôjsť alebo opačne, či by
žalovaná strana bola schopná sama uhrádzať svoje záväzky bez plnení žalobkyne. Uvedené nemá
význam ani izolovane a ani v súvislosti s tým, čo vyšlo z dokazovania najavo, zohľadniac tvrdenia

o ďalších pôžičkách na strane žalobkyne, spoločnom požičiavaní si strán sporu od sestry žalobkyne,
prípadne samotné hospodárske výsledky spoločnosti žalovaného a hypotetickú možnosť rozporu medzi
oficiálne deklarovanými, navonok preukazovanými a skutočnými príjmami strán sporu.

18. Zároveň bol zaviazaný žalovaný v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu

zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy priznaného bezdôvodného obohatenia
odo dňa 15.03.2017 do zaplatenia. Žalovaný v podaní doručenom súdu 11.12.2019 uviedol, že vo
februári 2017 dostal predžalobnú výzvu od žalobkyne (čl. 189 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že výzva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného už vo februári 2017.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala úrok z omeškania od 15.3.2017, v uvedený deň už bol žalovaný jednoznačne

v omeškaní.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a
2 C.s.p.

20. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zaplatení sumy 7.603,97 eur s prísl. a proti
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nesprávny, nakoľko súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V prvom rade je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa kritéria

odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 C.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok je vo svojich 32 stranách neprimerane rozsiahly. Nebol dôvod napr. od slova do slova citovať
výpovede, podrobne opisovať predložené listinné dôkazy, výpisy z účtov a podobne. Je ťažko sa v
takom rozsudku orientovať. Po oboznámení sa so žalobou bolo pre žalovaného nepochopiteľné, prečo
žalobkyňa neuviedla, že v období od 15.01.2015 do 15.09.2016 žili ako druh a družka v jeho rodinnom
dome na ul. Q. vo V.. Obaja sa v tom čase rozvádzali. Ešte v roku 2017 a 2018 na uvedenú adresu

boli žalobkyni doručované písomnosti, napr. z X. B. alebo K. B.. V čase, keď sa spoznali, žalobkyňa
pracovala v Materskej škole v Q. a poberala mzdu asi 500 eur. Bývalý manžel jej platil výživné vo
výške 60 eur. Žalobkyňa sama mala finančné problémy, bola nútená súdiť sa s bývalým manželom
o zvýšenie výživného na syna. Počas spolužitia všetky náklady financoval žalovaný. Bol zamestnaný
vo svojej spoločnosti a práce vykonával v G.. Jeho mesačný príjem bol okolo 350 eur a na diétach
mesačne poberal vyše 700 eur. Keď odchádzal za prácou do G., nechal žalobkyni peniaze, ktorými za

neho uhrádzala jeho platby. Neboli to žiadne jej pôžičky, boli to jeho peniaze. Žalobkyňa teraz zneužíva
to, že jej meno je uvedené na bankových dokladoch ako vkladateľ. Na preukázanie, že takto uhrádza
niektoré platby aj teraz, predložil súdu 4 výpisy Q.. Dcére B. G. a synovi Q. G. nechal peniaze a oni
ich vložili na účet ako splátku hypotéky. Takto to robila aj žalobkyňa. Zo strany žalobkyne ide o pomstu,
pretože sa nerozišli v dobrom.

21. Priznanie nároku žalobkyni je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má vrátiť žalobkyni vymyslené
pôžičky, ale vôbec sa nezohľadňuje to, že žalobkyňa s dieťaťom žila u neho a všetky náklady na
spoločnú domácnosť financoval žalovaný. Súd sa tým nezaoberal. Objektívne právo predpokladá, že
výkon práva smeruje k uskutočneniu cieľa sledovaného právnou normou. Ak však konajúci síce koná

v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie konania inak právom nedovoleného sleduje
poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, jedná sa síce o výkon práva, ale o výkon práva vadný,
keď konanie a jeho následok sa síce úplne zhodujú s následkom právom predvídaným, ale konanie bolo
uskutočnené nie za účelom dosiahnutia následkov právom predvídaných, ale za účelom dosiahnutia
iných následkov, ktoré sú inak považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon

práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti výkonom práva len zdanlivým. Účelom tu
nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo konanie v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo
vedené úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Toto zneužitie výkonu práva, kedy je výkon práva
v skutočnosti iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka občianskoprávnych vzťahov,
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepripúšťa.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku
nespĺňa kritériá odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 C.s.p.

25. Podľa článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny

dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

26.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanýprávnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

28. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. V prejednávanej veci žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyňou uhrádzané
platby boli realizované z finančných prostriedkov, ktoré za tým účelom nechával žalobkyni. V tomto
smere si teda nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.

30. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

31. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

32. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

33. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

34. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonuzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

35. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

36. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na potrebu aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s tým, že žalobkyňa s dieťaťom žila v jeho dome, pričom všetky náklady na
domácnosť financoval zo svojich prostriedkov. Žalovanému nič nebránilo, aby si tento prípadný nárok
uplatnil voči žalobkyni žalobou (§ 131 C.s.p.), vzájomnou žalobou (§ 147 C.s.p.) alebo hmotnoprávnou

námietkouvoformezapočítania(§152C.s.p.).Hmotnoprávnunámietkuvoformezapočítania,akojeden
z prostriedkov procesnej obrany žalovaného, bolo možné v súlade so zásadou zákonnej koncentrácie
konania upravenej v ust. § 154 C.s.p. uplatniť najneskôr iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie skončilo. K vyhláseniu dokazovania za skončené došlo na pojednávaní konanom dňa
20.10.2022.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.

1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).