Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122202875
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122202875.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467 proti
žalovanému MAFIS SUSTAINABLE ENERGY, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 7263/6, 911 01
Trenčín, IČO: 46 509 780, zast. JUDr. Michal Hoffmann, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 20A, 911

01 Trenčín, IČO: 37 914 375 o zaplatenie 3.926,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/18/2022-135 zo dňa 12. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/18/2022-135 zo dňa 12. decembra 2022 z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

istinu 3.926,62 Eur s príslušenstvom do troch dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.926,62 Eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradených faktúr na úhradu platieb
tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby vystavených predchodcom žalobcu
žalovanému za obdobie február 2017 a marec 2018 až december 2018. Žalobca odôvodnil svoj nárok

tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018
pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), IČO: 36 403 008 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. 757/2017, týkajúcu sa fotovoltaickej elektrárne Bytčica
(ďalej aj „Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát Bytčica“ alebo „Zmluva č. 757/2017“) a Zmluvu
o výkupe elektriny na krytie strát č. 366-2/2018, týkajúcu sa fotovoltaickej elektrárne Horovce (ďalej aj
„Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát Horovce“ alebo „Zmluva č. 366-2/2018“), v ktorých predchodca

žalobcu vystupoval ako nákupca a žalovaný ako predávajúci/výrobca. Na základe vkladu časti
podnikuStredoslovenskáenergetikaHolding,a.s.doobchodnejspoločnostiStredoslovenskáenergetika
Obchod, a.s., IČO: 51 865 467, ktorá od 01.01.2019 zmenila obchodné meno na Stredoslovenská
energetika, a.s., sa právnym nástupcom pôvodného účastníka uvedených zmlúv stal žalobca.
3. Podľa žalobcu predmetom uvedených zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát bol okrem iného aj
záväzok žalovaného ako predávajúceho/výrobcu uhradiť žalobcovi ako nákupcovi faktúry za platby

za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému v rozsahu koncovej spotreby elektriny na
odbernom a odovzdávacom mieste predávajúceho, t.j. výrobcu, t.j. žalovaného (fotovoltaická elektráreň
Horovce a Bytčica, ďalej aj „FVE Horovce“ a „FVE Bytčica“) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej aj ÚRSO“) č. 24/2013 Z.z. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť tarifu za prevádzkovanie
systému a tarifu za systémové služby, a to podľa Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát Bytčica za
obdobie február 2017 a podľa Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát Horovce za obdobie marec

2018 až december 2018 v celkovej výške 3.926,62 Eur, ktoré boli vyúčtované na ťarchu žalovaného
samostatnými faktúrami. Pokiaľ by nebol žalobcovi priznaný nárok zo zmluvného záväzku, uplatnil sitento nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným tým, že si uplatnil
cenu na straty za dodanú a vyrobenú elektrinu, čím porušil viaceré predpisy v oblasti energetiky týkajúce
sa prevzatia zodpovednosti za odchýlku.

4. V priebehu konania žalobca namietal výhrady a skutkové tvrdenia žalovaného o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Poprel tiež tvrdenia žalovaného spochybňujúce dôvodnosť
uplatneného nároku pre absenciu zmluvného vzťahu alebo zákonného ustanovenia, na základe ktorého
by bolo možné žalobou požadovanú povinnosť žalovanému uložiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného
o neplatnosti Zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát a poukázal na to, že žalovaný na základe Zmluvy

č. 754/2017 vystavil žalobcovi 12 faktúr, ktorými vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 01.01.2017 do
31.12.2017 vyrobenú a dodanú elektrinu a v ktorých sa odvolával práve na uvedenú Zmluvu č. 754/2017.
Všetky tieto faktúry žalobca žalovanému uhradil. Tiež podľa Zmluvy č. 366-2/2018 vystavil žalovaný
žalobcovi faktúru za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 za vyrobenú a dodanú elektrinu, v ktorej
sa odvolával práve na Zmluvu č. 366-2/2018, ktorá suma bola žalovanému žalobcom v celom rozsahu
uhradená. Podľa žalobcu uvedené zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát upravovali vzťah medzi

stranami sporu ohľadne záväzku žalobcu odoberať elektrinu od žalovaného ako výrobcu a za vyrobenú
elektrinu zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu. Žalobca sa zároveň zaviazal prevziať za žalovaného
zodpovednosť za odchýlku a miest dodávky elektriny, jeho výrobných zdrojov do distribučnej sústavy.
Miesta výroby elektriny v čase uzavretia uvedených zmlúv boli pripojené do distribučnej sústavy
Stredoslovenskej distribúcie, a.s. (ďalej aj „SSD“) tak, že FVE Bytčica bola uvedená do prevádzky

19.09.2012 a FVE Horovce dňa 30.05.2010. V čase podpísania uvedených zmlúv obidve fotovoltaické
elektrárne boli dlhodobo v prevádzke a pripojené do distribučnej siete SSD. Keďže žalovaný uvedené
zmluvy podpísal, podľa žalobcu z toho vyplýva, že tieto elektrárne v období roku 2017 a 2018
prevádzkoval ako prevádzkovateľ, vyrábal v nich elektrinu a na základe uzavretých zmlúv takto vyrobenú
elektrinu za finančnú odplatu žalobcovi odpredal. Uzavreté zmluvy nekorešpondujú s obdobiami, na

ktoré sa vzťahuje uplatnená pohľadávka. Pomerne častým javom bola okolnosť, že až po ukončení
kalendárneho roka bola výrobcami elektriny žalobcovi doručená zmluva, za ktoré obdobie sa výkup
realizoval. Pretože žalovaný nemal v rozhodnom období v roku 2017 a 2018 vlastnú zodpovednosť
za odchýlku odovzdávacieho miesta, ktorú preniesol uvedenými zmluvami na žalobcu, tento v súlade
s § 11 ods. 7 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z. vystavil faktúry, ktoré sú predmetom konania. Obidve

odberné miesta boli pripojené do distribučnej sústavy, dodávali do nej elektrinu, žalobca od žalovaného
túto odoberal a za ňu aj zaplatil. Žalovaný preto distribučnú sústavu využíval, či už na základe vlastnej
zmluvy s SSD alebo zmluvy uzavretej predchádzajúcim prevádzkovateľom FVE. Žalobca uzavretie
zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy nepovažoval za odkladaciu podmienku v zmluve, ale za
technickú podmienku realizácie odberu elektriny. Pokiaľ žalovaný namietal právny dôvod uplatnenej

sumy, poukazoval na § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorá je všeobecne záväzným právnym
predpisom, podľa ktorej boli strany sporu povinné postupovať pri fakturácii a uhrádzaní taríf za
prevádzkovanie systému a za systémové služby.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nárok namietal a žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu jej neoprávnenosti. Namietal svoju pasívnu legitimáciu, keď povinnosť úhrady tarify

za prevádzkovanie systému a za systémové služby, pokiaľ by aj vznikla, zaťažovala iný subjekt a nie
žalovaného. Námietku pasívnej legitimácie odôvodnil tým, že povinnosť hradiť tarify za prevádzkovanie
systému a za systémové služby (ďalej aj „tarify“) sa vzťahuje len na účastníka trhu s elektrinou
spĺňajúceho zákonné predpoklady na výrobu a dodanie elektrickej energie, ktorý získal na túto činnosť
povolenie a licencie. Žalovaný sa takýmto subjektom stal až po rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje

žalobca svoj nárok. V rozhodnom období, pre odberné miesto Bytčica v marci 2017 a odberné miesto
Horovce v období apríl až december 2018, bol dodávateľom elektrickej energie a majiteľom odberného
miesta ako účastník trhu subjekt odlišný od žalovaného, ktorý preto nemôže byť pasívne legitimovaný
v spore.
6. Podľa žalovaného Zmluva č. 366-2/2018 týkajúca sa FVE Horovce bola podpísaná až dňa 11.03.2019

a preto podľa čl. IV. bol 1 mohli z nej vzniknúť práva a povinnosti až po tomto dátume a nevzniká
z nej preto povinnosť žalovaného uhradiť cenu za systémové služby a platby za prevádzkovanie
systému za obdobie pred uzavretím Zmluvy, t.j. pred 11.03.2019. Žalobcovi mohol vzniknúť nárok len po
dátume 11.03.2019. Faktúry vystavené žalobcom za obdobie marec až december 2018, preto žalobca
vystavil neoprávnene a žalovanému nevznikla povinnosť ich úhrady. Za uvedené obdobie marec až

december 2018 mal žalobca uzavretú Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na dané odberné miesto
s iným subjektom, a to spoločnosťou PRODUKT SK, IČO: 360 149 15. V tomto období žalovaný nebol
výrobcom a dodávateľom elektrickej energie dodávanej do sústav, t.j. účastníkom trhu s elektrinou, na
ktorého sa mala vzťahovať povinnosť platiť tarify v odbernom mieste Horovce a Bytčica Žilina a pretonemôže byť pasívne legitimovaný. Až na základe potrebných povolení od Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví uzavrel so SSD zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a až na základe
nich mohol zákonne dodávať a vyrábať elektrinu. Pre odberné miesto Žilina Bytčica uzavrel takúto

zmluvu v júli 2017 a pre odberné miesto Horovce až v roku 2019. Podľa Potvrdenia o pôvode elektriny
zobnoviteľnýchzdrojovzodňa07.02.2019,aždňomvydaniatohtopovoleniakončilaplatnosťpotvrdenia
o pôvode elektriny vydaného pre výrobcu elektriny LF Group s.r.o., IČO: 36 352 195, ktorý bol výrobcom
elektrickej energie pre odberné miesto Horovce, a teda až do tohto dátumu 07.02.2019 bol výrobcom
a dodávateľom elektriny na tomto odbernom mieste s nárokom na podporu uvedená spoločnosť a nie

žalovaný. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že do 23.07.2017 pre odberné miesto Žilina
Bytčica a do 07.12.2018 pre odberné miesto Horovce bol majiteľom odberného miesta subjekt odlišný
od žalovaného, na ktorého sa ako na výrobcu elektriny mohla vzťahovať povinnosť platenia taríf.
7. Podľa žalovaného prevod odberného miesta je dlhodobým procesom trvajúcim niekedy aj viac ako 12
mesiacov a v tomto období vzniká obdobie, kedy pôvodný dodávateľ už oznámil ukončenie dodávania
elektriny a nový dodávateľ ešte elektrinu nemôže dodávať, keďže nesplnil zákonné povinnosti. Reálne

všakdodávanieelektrinyprebieha,čojeajprípadrozhodnéhoobdobiavkonaní.Keďžežalobcaelektrinu
stále odoberal v rámci procesu zmeny odberného miesta, žalovaný na základe pokynov SSD vyúčtoval
dodávky elektrickej energie na ťarchu žalobcu, keďže predchádzajúci výrobca už od 11.12.2017 na
odberné miesto Horovce fakturovať nemohol. Napriek uvedenému však žalovaný nebol dodávateľom
elektriny,bolvšaknazákladepokynovSSDoprávnenýcenufakturovať.Podľažalovanéhovšaksamotná

fakturácia elektriny nepreukazuje, že vystaviteľ faktúry je jej výrobcom a dodávateľom.
8.VovzťahukZmluveč.754/2017,týkajúcejsaFVEBytčica,poukázalnačlánokIV.bod2,podľaktorého
predpokladom a podmienkou na uzavretie tejto zmluvy o výkupe elektriny, bola okrem iného existencia
platnej a účinnej Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny zo strany žalovaného.
Pred uzavretím Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny nezískal žalovaný

oprávnenie na prístup jeho zariadenia na výrobu elektriny pre FVE Bytčica a nemohol ani využívať
služby žalobcu podľa Zmluvy č. 757/2017, žalobca tieto služby nemohol poskytovať a teda ani mu
nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie služieb – platby za systémové služby a za
prevádzkovanie systému. K uzavretiu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny
medzi žalovaným a SSD došlo až dňa 18.02.2019, t.j. po uzavretí Zmluvy č. 754/2017 a po uplynutí

obdobia, za ktoré si uplatnil žalobca nárok voči žalovanému za systémové služby a prevádzkovanie
systému, t.j. za február 2017. Predpoklady na uzavretie Zmluvy č. 754/2017 podľa článku IV. bod 2 sú
podľa žalovaného svojou povahou odkladacou podmienkou účinnosti Zmluvy, pričom k splneniu tejto
podmienky došlo až 18.02.2019, t.j. týmto dňom bola Zmluva č. 754/2017 účinná a preto sa možno
domáhať plnenia na jej základe len od tohto obdobia. Žalovaný poukázal aj na to, že Zmluva č. 754/2017

bola uzavretá bez splnenia dohodnutých predpokladov na jej uzavretie, čo môže spôsobovať aj jej
neplatnosť. Faktúra, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného nákladov za prevádzkovanie systému
a systémové služby za február 2017 je preto vystavená neoprávnene, bez zmluvného dôvodu.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal aj dôvodnosť uplatneného
nároku podľa vyhlášky č. 24/2013 Z.z. z dôvodu, že k zákonnej úprave povinnosti uhradiť tarify za

prevádzkovanie systému a za systémové služby vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z.z. došlo až po prijatí
zákona č. 309/2018 Z.z. účinného od 01.01.2019, ktorý okrem iného zmenil aj zákon o regulácii
v sieťových odvetviach č. 250/2012 Z.z. Až touto zmenou zákona bola prvýkrát definovaná tarifa
za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby, stanovenie povinnosti ich úhrady ako aj
identifikácia povinného subjektu na ich úhradu a zároveň došlo aj k vytvoreniu splnomocňovacieho

ustanovenia k bližšiemu určeniu týchto podrobností. Do účinnosti zákona č. 309/2018 Z.z. nemali
tarify a povinnosť ich úhrad oporu v zákone č. 250/2012 Z.z. o regulácií sieťových odvetví (ďalej aj
„zákon o regulácii“). Jedinou úpravou bola podzákonná právna norma - vyhláška, ktorá bola vydaná bez
zákonného splnomocnenia, čo je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého
je možné ukladať povinnosti zákonom, na základe zákona alebo v jeho medziach. Podľa žalovaného

ÚRSObezzákonnéhooprávneniavytvorilnovépoplatkovépovinnostiakoosobitnéplatbynevyplývajúce
zo zákona. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 19/2017 z 08.09.2020, ktorým bol
zamietnutý návrh na vyslovenie rozporu vyhlášky č. 24/2013 Z.z. s ústavou, avšak z dôvodu, že v čase
rozhodovania ústavného súdu došlo k zmene právnej úpravy prijatím zákona č. 309/2018 Z.z., ktorý
podstatnú časť výhrad uvedenú v ústavnej sťažnosti odstránil. Zákon č. 309/2018 Z.z., ktorý splnomocnil

ÚRSO k vydaniu vyhlášky vo veci taríf, však nadobudol účinnosť až po období, keď si žalobca tieto tarify
uplatnil. Pred účinnosťou zákona č. 309/2018 Z.z. mohol žalobca uplatniť svoj nárok len na základe
platne uzavretých zmlúv a nie na základe zákona a vyhlášky. Nárok preto považoval za nedôvodný.10. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie s odkazom na § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z.
o regulácii v sieťových odvetviach a na § 11 ods. 7 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z. žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Zhrnul, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie

tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby voči žalovanému ako účastníkovi trhu
s elektrinou, ktorý si zvolil pre svoje odberné a odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti
za odchýlku, a to za obdobie február 2017, marec až december 2018. Podľa okresného súdu nebola
medzi stranami sporná skutočnosť uzavretia Zmlúv o výkupe elektriny medzi právnymi predchodcom
žalobcu a žalovaným č. 757/2017 zo dňa 15.12.2016 pre odberné miesto Žilina Bytčica a Zmluvy

o výkupe elektriny podpísanej dňa 11.03.2019 č. 366-2/2018 pre odberné miesto Horovce. Sporná
nebola ani skutočnosť, že žalovaný vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúry na zaplatenie
ceny vykúpenej elektriny za posudzované obdobie, t.j. za obdobie február 2017, marec až december
2018. Sporné nebolo ani to, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry za úhradu tarify za prevádzkovanie
systému a systémových služieb za obdobie február 2017, marec až december 2018. Sporná ostala
medzi stranami pasívna legitimácia žalovaného, dôvodnosť vystavenia faktúr na úhradu tarify za

prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby v uvedenom období, vzhľadom na žalovaným
namietanú neplatnosť uvedených zmlúv, absenciu zmluvného dojednania upravujúceho povinnosť
žalovaného zaplatiť úhradu tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby a absenciu
zákonného ustanovenia oprávňujúceho žalobcu na vystavenie faktúr za uvedené tarify.
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa okresný súd primárne zaoberal námietkou pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného, ktorý podľa jeho tvrdenia v období február 2017, marec až december
2018 nebol výrobcom a dodávateľom elektrickej energie dodávanej do sústav, nebol účastníkom trhu
selektrinou,naktoréhosamalavzťahovaťpovinnosťúhradytarifyzaprevádzkovaniesystémuatarifyza
systémové služby pre odberné miesto Horovce a Bytčica Žilina. Túto námietku vo vzťahu k odbernému
miestu Horovce odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu za obdobie roku 2018 mal na dané

odberné miesto uzavretú zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát s iným subjektom - PRODUKT SK
s.r.o., IČO: 360 149 15. Ďalej tvrdil, že na odbernom mieste Horovce bol výrobcom a dodávateľom
elektrickej energie iný subjekt, a to LF Group s.r.o., IČO: 36 352 195, čo vyplýva z Potvrdenia
o pôvode elektriny a obnoviteľných zdrojov zo dňa 07.02.2019. Podľa žalovaného tiež podpísané zmluvy
nepreukazujú, že zároveň vyrábal a dodával do distribučnej siete elektrinu, pričom v odbernom mieste

Horovce ako aj Žilina Bytčica došlo pred posudzovaným obdobím k prepisu meradla.
12. Podľa okresného súdu za listinné dôkazy preukazujúce pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného je
možné považovať Potvrdenie ÚRSO zo dňa 07.02.2019 o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov,
týkajúce sa fotovoltaickej elektrárne Horovce, z ktorého vyplýva, že uvedené zariadenie bolo dané do
prevádzky dňa 09.08.2010, ďalej rozhodnutie ÚRSO zo dňa 05.02.2019, ktorým bola schválená pre

žalovaného pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vyrobenej zo slnečnej energie v katastrálnom
území A. za obdobie od 01.01.2018 do 08.08.2025, rozhodnutie ÚRSO zo dňa 10.01.2014, ktorým
bola schválená pre žalovaného pevná cena elektrickej energie za obdobie roku 2017 až 2027 v k.ú.
B., potvrdenie ÚRSO o splnení oznamovacej povinnosti pre FVE Bytčica so začiatkom výkonu od
01.01.2013 a pre FVE Horovce s uvedením do prevádzky 09.08.2010 so začiatkom výkonu činnosti od

01.01.2018.
13. Za podstatný dôkaz preukazujúci pasívnu legitimáciu žalovaného okresný súd považoval
predovšetkým faktúry vystavené žalovaným v posudzovanom období február 2017, marec až december
2018, ktoré vystavil právnemu predchodcovi žalobcu za dodanie elektriny z fotovoltaickej elektrárne
Žilina Bytčica a Horovce.

14. Podľa okresného súdu neobstojí argumentácia, že žalovaný tak urobil na základe pokynu právneho
predchodcu žalobcu, pričom toto tvrdenie žalovaného nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Z e-mailovej
správy predloženej žalovaným vyplýva len upozornenie, že predchádzajúci výrobca elektriny už nebol
na vystavenie faktúr oprávnený. Okresný súd mal preto preukázané, že žalovaný vystavil žalobcovi
v predmetnom období faktúry za výkup ním vyrobenej elektriny. Žalovaný nepoprel a nespochybnil

skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému boli všetky faktúry uhradené a žalovaný platby prijal.
Týmito dôkazmi mal preto okresný súd osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
15. Okresný súd žalovaným navrhované dôkazy (zabezpečenie od žalobcu preberacieho protokolu
pre odberné miesto Horovce a Bytčica, zabezpečenie faktúr vystavených žalobcom inému subjektu na
úhradu v predmetnom spore prejednávaných pohľadávok a leasingových zmlúv) nevykonal z dôvodu,

že boli prednesené až na druhom pojednávaní, teda po uplynutí lehoty na sudcovskú koncentráciu.
16. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí ďalej zaoberal dôvodnosťou nároku. Poukázal na to, že
v zhode s právnou argumentáciou žalovaného mal za to, že žalobou uplatnený nárok nie je možné
posúdiť ako zmluvný nárok z dôvodu absencie zmluvného dojednania. Žalobca nepreukázal existenciuzmluvného ustanovenia, na základe ktorého bol žalobca alebo jeho právny predchodca oprávnený
vystaviť žalovanému faktúry na úhradu tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby
za obdobie február 2017, marec až december 2018.

17. Okresný súd mal však preukázaný nárok žalobcu na úhradu tarify za prevádzkovanie systému a za
systémové služby za uvedené obdobie na základe § 11 ods. 7 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z. v znení
účinnom do 31.08.2020. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absencii zákonného zmocnenia, podľa
okresného súdu, vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 19/2017, nepredstavovala
právna úprava v § 40 (splnomocňovacie ustanovenie) zákona č. 250/2012 Z.z. v posudzovanom období,

t.j.do31.08.2020,prekážkuabsenciezákonnéhozmocnenia,alelenmožnérizikointerpretácie.Okresný
súd preto dospel k záveru, že na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 40 zákona č. 250/2012 Z.z.
bola možná aplikácia § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2020. Žalovaný
pretoúčinnenevyvrátilskutkovétvrdeniežalobcuodôvodnostiuplatnenéhonárokuvčastiistinyaúrokov
z omeškania. Okresný súd preto nárok považoval v celom rozsahu za preukázaný a žalobe vyhovel. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi

priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu voči žalovanému.
18. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žaloba mala byť
zamietnutá a nárok žalobcu je neoprávnený. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu
o preukázaní pasívnej legitimácie žalovaného na základe predložených listinných dôkazov. Zopakoval

tvrdenia z priebehu konania, že postavenie výrobcu a dodávateľa elektrickej energie, ktoré by mohlo
zakladať povinnosť žalovaného hradiť tarify, žalovaný získal až uzavretím Zmluvy o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a vydaním Potvrdenia o pôvode elektriny. Pre odberné miesto
Bytčica uzavrel takúto Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny až v júli 2017, t.j.
po žalobcom uplatňovanom období február 2017 a pre odberné miesto Horovce až v období 2019, t.j.

po obdobiach, za ktoré žalobca požaduje tarify zaplatiť. Obdobia uzavretia týchto Zmlúv o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcie elektriny žalobca nerozporoval. Akékoľvek potvrdenia, či rozhodnutia
ÚRSO sú len niekoľké z dokumentov potrebné na to, aby subjekt bol výrobcom elektriny a povinným
z titulu úhrady poplatkov, ktoré sú predmetom žaloby. Tvrdenie žalovaného, že nebol v rozhodnom
období marec až december 2018 pre odberné miesto FVE Horovce a február 2017 pre odberné miesto

FVE Žilina Bytčica výrobcom elektriny, vyplýva priamo z dokladov predložených žalovaným, na ktoré
okresný súd aj poukázal.
19. Na základe Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že
až dňom jeho vydania končí platnosť potvrdenia o pôvode elektriny pre výrobcu elektriny LF Group
s.r.o., ktorý bol výrobcom elektriny pre odberné miesto Horovce, a teda až do 07.02.2019 bol výrobcom

a dodávateľom elektriny tento subjekt a nie žalovaný. K tejto skutočnosti sa okresný súd v napadnutom
rozhodnutí nevyjadril. Údaj z potvrdenia, na ktoré poukázal okresný súd, o uvedení FVE Horovce do
prevádzky 09.08.2010 je pre posúdenie pasívnej legitimácie irelevantný, keďže z tohto údaja nie je
možné určiť, kto bol výrobcom elektrickej energie, ale určuje len uvedenie do prevádzky neurčeným
subjektom.

20. Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti predstavujú doklady preukazujúce splnenie povinnosti
oznámiť zamýšľaný prevod elektrárne z pôvodného výrobcu na nového, týmto oznámením však
neprechádzajú práva výrobcu na nového prevádzkovateľa a výrobcu. Jedná sa len o jeden z prvých
krokov v rade dokladov a dokumentov potrebných na to, aby bol výrobca považovaný za výrobcu
elektrickej energie. Ak preto Potvrdenie o oznamovacej povinnosti č. 123/2018/E-PT určuje začiatok

činnosti k 01.01.2018 pre FVE Horovce a Potvrdenie o oznamovacej povinnosti č. 216/2016/E-PT určuje
začiatok činnosti k 01.01.2013 pre FVE Bytčica, ide o termíny oznámenia a nie skutočného začiatku
výroby elektrickej energie konkrétnym výrobcom.
21. Tvrdenia žalovaného potvrdzuje aj stanovisko Stredoslovenskej distribučnej a.s. zo dňa 26.10.2003
a príloha k tomuto vyjadreniu, t.j. Zmluva o pripojení zariadenia odberateľa – výrobcu do distribučnej

sústavy- dodatok č. 2, ktorý sa týka zmeny výrobcu zo spoločnosti LF Group s.r.o. na žalovaného
k odbernému miestu Horovce dňom 12.12.2018, teda po období, na ktoré sa vzťahujú žalobcom
vystavené faktúry. Tiež z tohto vyjadrenia SSD a ňou priložených príloh vyplýva zmena odberateľa,
výrobcu zo spoločnosti PRODUKT SK s.r.o., IČO: 36 014 915 na žalovaného k odbernému miestu
Bytčica, keď podľa Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy - vyplýva,

že nový výrobca, t.j. žalovaný, vstupuje do postavenia predchádzajúceho dňom 24.07.2017, t.j. po
období, za ktoré vystavil žalobca žalovanému faktúru na toto odberné miesto. Tieto doklady súd do
úvahy nezobral ako ani e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že požiadavka na prevod odberného
miesta FVE Horovce prišla od žalobcu po 07.12.2018 a požiadavka na prevod odberného miesta Bytčicaprišla od žalobcu po 23.07.2017. Do tejto doby bol výrobca elektrickej energie a majiteľ odberných miest
iný subjekt ako žalovaný. Ak by v danom predmetnom období február 2017 pre FVE Bytčica, marec
až december 2018 pre FVE Horovce mal byť výrobcom elektrickej energie už žalobca, potom by tu

existovali v rovnakom čase dvaja výrobcovia elektrickej energie, čo je z technického hľadiska nemožné.
22. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý odôvodnil pasívnu legitimáciu na základe
faktúr vystavených žalovaným na ťarchu žalobcu za vyrobenú elektrickú energiu. Zopakoval svoje
tvrdenie o dlhotrvajúcom procese prevodu odberného miesta s neprerušenou dodávkou elektrickej
energie. Zopakoval, že na základe pokynov Stredoslovenskej distribučnej a.s. vystavil tieto faktúry

za dodávku elektrickej energie na žalovaného, keďže predchádzajúci výrobca už vystavovať tieto
faktúry nemohol. Napriek tomu, že žalovaný nebol dodávateľom elektriny, bol jediným oprávneným na
základe pokynov SSD cenu elektriny fakturovať. Podľa žalovaného však samotná fakturácia elektriny
nepreukazuje, že vystaviteľ faktúry je aj výrobcom a dodávateľom elektriny. Okresný súd odmietol
vykonať žalovaným navrhovaný dôkaz, a to faktúrami vystavenými žalobcom na tarify, ktoré sú
predmetom konania voči tretiemu subjektu. Takýto dôkaz žalovaný nemohol navrhnúť skôr, pretože až

do pojednávania dňa 12.12.2022 nemal o nich vedomosť. Prvýkrát túto skutočnosť o vystavení faktúr za
uvedené tarify v predmetnom období na tretí subjekt žalobca uviedol na pojednávaní dňa 12.12.2022.
Predložením faktúr by bola preukázaná skutočnosť, že v rozhodujúcom období tu bol tretí subjekt
odlišný od žalovaného, ktorý bol výrobcom elektriny a ktorému žalobca faktúry aj vystavil. Žalobca však
sám vyhlásil, že za uvedené rozhodné obdobie vyúčtoval tarify aj inému subjektu ako žalovanému,

čo žalovaný nerozporoval. Táto skutočnosť je preto nesporným tvrdením, k čomu opäť okresný súd
neprihliadol.
23. Žalovaný zopakoval, že povinným subjektom na úhradu uplatnených taríf je len účastník trhu
s elektrinou, pričom žalobca sa takýmto účastníkom stal až po rozhodnom období, za ktoré si žalobca
uplatňuje svoj nárok. V uplatnenom období na obidvoch odberných miestach bol dodávateľom elektrickej

energieamajiteľomodbernéhomiestainýsubjektakožalovaný.Ani prijatieplatiebzavyrobenúelektrinu
nemôže viesť k záveru o tom, že jej výrobcom bol v rozhodnom období práve žalovaný. Účet pripísania
platieb je len platobným miestom a ďalšie nakladanie so zaplatenou cenou bolo vecou finančného
vysporiadania medzi žalovaným a výrobcom elektrickej energie.
24. K zákonnému nároku a k dôvodnosti uplatneného nároku podľa § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013

Z.z., na základe ktorého súd žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy, zopakoval žalovaný svoje
tvrdenia z priebehu konania. Poukázal na to, že zákonný predpoklad úhrady taríf podľa vyhlášky č.
24/2013 Z.z. nastal až prijatím zákona č. 309/2018 Z.z. účinného od 01.01.2019, ktorý prvýkrát definoval
tarifu za prevádzkovanie systému, tarifu za prevádzkové služby a stanovil povinnosť ich úhrady, povinný
subjekt a zároveň upravil splnomocňujúce ustanovenia. Do prijatia zákona č. 309/2018 Z.z. nemali tarify

oporu v zákone. Podzákonná norma, a to vyhláška č. 24/2013 Z.z. bola bez zákonného zmocnenia,
čo je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 19/2017 a pokiaľ vyhláška ÚRSO č. 24/2013 Z.z. upravuje tarify za prevádzkovanie
systému a za systémové služby, platne tieto tarify upravuje uvedená vyhláška až od 01.01.2019, kedy
boli tieto tarify upravené vyššie uvedeným zákonom č. 309/2018 Z.z. Do 01.01.2019 preto tarify za

prevádzkovanie systému a systémové služby bolo možné uplatniť len na základe platne uzavretých
zmlúv a nie na základe zákona a vyhlášky. Keďže okresný súd sa stotožnil so žalovaným ohľadne
neexistencie zmluvného titulu z dôvodu absencie zmluvného dojednania a vzhľadom na neplatnosť
a neúčinnosť vyhlášky č. 24/2013 Z.z., žalovanému nevznikla povinnosť faktúry zaplatiť. Navrhol preto
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

25. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.03.2023, v ktorom uviedol, že
žalovaný argumenty uvedené v odvolaní nespája s odvolacími dôvodmi. Podľa žalobcu žalovaný
nešpecifikoval v odvolaní pochybenia okresného súdu v interpretácii vykonaných dôkazov, na základe
ktorých ustálil existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a nešpecifikoval ani nesprávnosť
právneho posúdenia tejto otázky súdom. V odvolaní opakuje argumentáciu z priebehu konania, ktorej sa

okresný súd v napadnutom rozhodnutí náležite a presvedčivo venoval a s ňou sa vysporiadal. Žalovaný
nevyvrátil a nespochybnil dôkazy predložené žalobcom na existenciu pasívnej legitimácie žalovaného
a nepodarilo sa mu to ani v odvolaní. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukazoval na Potvrdenia
ÚRSO o splnení oznamovacej povinnosti, z ktorých vyplýva uvedenie zariadení do prevádzky. Zo strany
okresného súdu ide o konštatovanie skutočností vyplývajúcich z predložených údajov, slúžiacich na

identifikáciu dotknutých fotovoltaických zariadení.
26. Podľa žalobcu okresný súd záver o pasívnej legitimácie oprel predovšetkým o faktúry vystavené
žalovaným v posudzovanom období na ťarchu predchodcu žalobcu za dodávku elektrickej energie
z uvedených zariadení FVE Bytčica a Horovce. Ďalej poukázal na argumentáciu okresného súdu, ktorýneprihliadolknámietkamžalovaného,žepostupovalnazákladepokynovSSDprivystavenítýchtofaktúr,
pretože z predložených listinných dokladov to nevyplýva. Žalovaný nešpecifikoval pochybenie súdu pri
interpretácii dôkazov, z ktorých dospel k záveru o existencii právneho základu uplatneného nároku podľa

§ 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. a ani nesprávnosť tohto právneho posúdenia zo strany súdu.
V odvolaní žalovaný nespochybnil a nevyvrátil závery okresného súdu o existencii nároku žalobcu voči
žalovanému. Pokiaľ vytýkal žalovaný okresnému súdu nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, poukázal
na to, že súd nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
28. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako
predávajúci/výrobca a právny predchodca žalobcu (Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403
008) ako nákupca uzavreli dňa 15.12.2016 Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. 754/2017 pre

fotovoltaickú elektráreň Žilina Bytčica.

29. Žalovaný ako predávajúci/výrobca a právny predchodca žalobcu (Stredoslovenská energetika, a.s.,
IČO: 36 403 008) ako nákupca uzavreli dňa 11.03.2019 Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č.
366-2/2018 pre fotovoltaickú elektráreň Horovce.

30. Podľa totožného znenia čl. I. bod 2 Zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát, ich predmetom je
aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku zo strany SSE, ak predávajúci spĺňa počas platnosti Zmluvy
podmienky na prevzatie zodpovednosti za odchýlku ustanovené zákonom o podpore, vyhláškou ÚRSO
24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s plynom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Predmetom Zmluvy je záväzok predávajúceho uhradiť nákupcovi faktúry za platby za systémové služby
a za prevádzkovanie systému vystavené podľa článku III. tejto Zmluvy v rozsahu koncovej spotreby
elektriny na odbernom a odovzdávajúcom mieste predávajúceho v zmysle pravidiel trhu.
31. Podľa totožného znenia čl. IV. bod 2 obidvoch Zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát predpokladom
pre ich uzavretie je popri platnej a účinnej zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny (pre

odovzdávajúce miesto) aj platná a účinná Zmluva o pripojení odberného miesta výrobcu do distribučnej
sústavy (pre odberné miesto), platná a účinná Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií
elektriny zo strany výrobcu, úspešné vykonanie funkčných skúšok a preukázanie skutočností zo strany
výrobcu, či výrobca má vlastnú alebo prenesenú zodpovednosť za odchýlku v prípade, ak si výrobca
neuplatňuje právo na podporu vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku podľa zákona o podpore.

32. Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151 ako prevádzkovateľ a žalovaný ako výrobca
elektriny uzavreli dňa 18.2.2019 Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny č.
410-1-2019 pre fotovoltaickú elektráreň Žilina - Bytčica.
33. Žalovaný vystavil na ťarchu právneho predchodcu žalobcu (Stredoslovenská energetika, a.s., IČO:
36 403 008) za dodanie elektriny z fotovoltaickej elektrárne Žilina - Bytčica f. č. 201700123 na sumu

87,26 Eur so splatnosťou 17.11.2017, f. č. 201700045 na sumu 330,58 Eur so splatnosťou 16.5.2017,
f. č. 201700097 na sumu 623,53 Eur so splatnosťou 18.9.2017, f. č. 201700110 na sumu 272,27 Eur so
splatnosťou 17.10.2017, f. č. 201700058 na sumu 620,94 Eur so splatnosťou 16.6.2017, f. č. 201700005
na sumu 7,63 Eur so splatnosťou 17.2.2017, f. č. 201700136 na sumu 31,80 Eur so splatnosťou
18.12.2017, f. č. 201700071 na sumu 707,69 Eur so splatnosťou 18.7.2017, f. č. 201700031 na sumu

354,62 Eur so splatnosťou 17.4.2017, f. č. 201700018 na sumu 61,28 Eur so splatnosťou 17.3.2017, f.
č. 201700082 na sumu 626,11 Eur so splatnosťou 16.8.2017 a f. č. 201700150 na sumu 6,07 Eur so
splatnosťou 17.1.2018.
34. Žalovaný vystavil na ťarchu právneho predchodcu žalobcu (Stredoslovenská energetika, a.s., IČO:
36 403 008) za dodanie elektriny z fotovoltaickej elektrárne Horovce f. č. 201900028 na sumu 3.889,76

Eur so splatnosťou 4.4.2019.
35. Žalobca vystavil žalovanému za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby v zmysle
Zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát faktúru č. 4138000636 (týkajúcu sa FVE Bytčica) na sumu
110,72 Eur so splatnosťou 22.12.2020 a faktúry týkajúce sa FVE Horovce, a to č. 4138000637 na sumu
281,92 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000638 na sumu 469,43 Eur so splatnosťou 28.12.2020,

č. 4138000639 na sumu 566,41 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000640 na sumu 471,34 Eur so
splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000641 na sumu 514,19 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000642
na sumu 524,99 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000643 na sumu 449,50 Eur so splatnosťou28.12.2020, č. 4138000644 na sumu 298,09 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000645 na sumu
183,52 Eur so splatnosťou 28.12.2020, č. 4138000646 na sumu 56,51 Eur so splatnosťou 28.12.2020.
36. Predžalobnou výzvou zo dňa 28.7.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok zo

Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát č. 754/2017 zo dňa 15.12.2016, Zmluvy o výkupe elektriny na
krytie strát č. 366-2/2018 zo dňa 11.3.2019 a Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát č. 366-2/2019 zo
dňa 25.1.2019 a to v celkovej výške 4.456,40 Eur.
37. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 10.01.2014 rozhodnutie, ktorým schválil pre
žalovaného pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh vyrobenej zo

slnečnej energie v zariadení v k.ú. B. za roky 2017 až 2027.
38. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 31.10.2012 potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti číslo 0540/2012/E-PT žalovanému pre zariadenie Fotovoltaická elektráreň Žilina Bytčica so
začiatkom výkonu činnosti 01.01.2013.
39. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 04.11.2016 potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti číslo 216/2016/E-PT žalovanému pre zariadenie Fotovoltaická elektráreň Žilina Bytčica

uvedenej do prevádzky 19.09.2012 so začiatkom výkonu činnosti 01.01.2013 a zmenou činnosti
01.10.2016.
40. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 30.05.2018 potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti číslo 123/2018/E-PT žalovanému pre zariadenie Fotovoltaická elektráreň Horovce so
začiatkom výkonu činnosti 01.01.2018.

41. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 07.02.2019 potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie č. 0073/2018/PoP-OZE pre zariadenie využívajúce technológiu výroby
elektriny zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny „Fotovoltaická elektráreň Horovce“ s
uvedením do prevádzky dňa 09.8.2010.
42. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 05.02.2019 rozhodnutie, ktorým schválil pre

žalovaného pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 430,72 eura/MWh vyrobenej zo
slnečnej energie v zariadení v k.ú. A. za obdobie od 1.1.2018 do 8.8.2025.
43. Z e-mailovej správy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. adresovanej konateľovi
žalovaného p. Ladislavovi Firitovi vyplýva, že mu bolo oznámené, že z dôvodu zmeny prevádzkovateľa
na zariadení FVE Horovce mesiac december 2017 mohol fakturovať na LF Group len do 11.12.2017.

44. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 22.6.2020 potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti číslo 081/2020/E-PT žalovanému o ukončení činnosti výroba a dodávka elektriny so
začiatkom činnosti 01.01.2018 a ukončením činnosti 31.05.2020.
45. Podľa oznámenia spoločnosti Stredoslovenská distribučná spoločnosť, a.s., IČO: 36 442 151 zo
dňa 26.10.2022 táto vo vzťahu k Zmluve č. 366-2/2018 EIC 24ZSS75001040007 eviduje spracovanú

požiadavku na zmenu zmluvy o pripojení zo strany žiadateľa k dátumu 12.12.2018 a zmena odberateľa
bola vykonaná ku dňu 08.12.2018. Vo vzťahu k Zmluve č. 754/2017 EIC 24ZSS7500103000C eviduje
spracovanú požiadavku na zmenu obchodného partnera pre miesto odberu/dodávky elektriny a zmena
odberateľa bola vykonaná ku dňu 07.07.2017.
46. Žalovaný podal spoločnosti Stredoslovenská distribučná spoločnosť, a.s., IČO: 36 442 151 žiadosť

o uzatvorenie Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa/výrobcu elektriny do distribučnej sústavy SSD,
a.s. pre odberné miesto Horovce s predpokladaným termínom pripojenia 20.06.2018 a pre odberné
miesto Žilina Bytčica s predpokladaným termínom pripojenia 01.07.2017.
47. Podľa § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o regulácii“) tento zákon upravuje povinnosti osôb, ktoré vykonávajú

regulovanúčinnosťnazákladepovolenia,potvrdeniaosplneníoznamovacejpovinnostialebopotvrdenia
o registrácii (ďalej len „regulovaný subjekt“).
48.Podľa§11ods.7vyhláškyÚraduprereguláciisieťovýchodvetvíč.24/2013Z.z.ktorousaustanovujú
pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom
v znení účinnom do 31.8.2020 (ďalej aj „vyhláška č. 24/2013 Z.z.“) účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre

svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí
platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za
jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej
spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.
49. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.926,62 Eur

s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové
služby (ďalej aj „tarify“) účtované na ťarchu žalovaného ako účastníkovi trhu s elektrinou týkajúcich sa
odberného a odovzdávajúceho miesta FVE Bytčica za obdobie február 2017 a FVE Horovce za obdobie
marec 2018 až december 2018.50. Žalovaný v priebehu konania namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, neplatnosť zmlúv,
resp. absenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o výkupe
elektriny na FVE Horovce až dňa 11.03.2019, t.j. po období, v ktorom sa domáha žalobca zaplatenia taríf

(marec až december 2018). Pri Zmluve o výkupe pre FVE Bytčica namietal, že k splneniu predpokladu
na jej uzavretie došlo až dňom podpísania Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie
elektriny dňa 18.02.2019, t.j. po uplynutí obdobia február 2017, v ktorom sa žalobca domáhal úhrady
taríf. Namietal, že v predmetnom období, za ktoré si žalobca uplatňuje úhradu taríf, nebol výrobcom
a dodávateľom elektrickej energie z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, keď Zmluva o pripojení

zariadenia, týkajúca sa zmeny výrobcu na žalovaného vo vzťahu k FVE Horovce, bola uzavretá až
v decembri 2018 a Zmluva o pripojení zariadenia týkajúca sa FVE Bytčica bola žalovaným uzavretá
v júli 2017. Podľa žalovaného žalobcom predložené listinné doklady, a to potvrdenia a vyhlásenia
ÚRSO nepreukazujú reálneho výrobcu v predmetnom období a žalovaným vystavené faktúry za
dodávku elektrickej energie ako výrobcom nepreukazujú, že skutočne týmto výrobcom v predmetnom
období žalovaný aj bol. Odvolací súd sa stotožnil s výhradami žalovaného v odvolaní voči skutkovým

záveromokresnéhosúduaprávnemuposúdeniuexistencienárokužalobcuvočižalovanémunazáklade
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia.
51. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej
legitimácie z dôvodu spochybňovania jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou, vzhľadom na
uzavretie Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy vo vzťahu k FVE Bytčica až dňa 18.02.2019, t.j.

po uplynutí predmetného obdobia, v ktorom sa žalobca domáha z tohto odberného miesta úhradu
taríf (február 2017), z dôvodu uzavretia Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát č. 366-2/2018 pre
fotovoltaickú elektráreň Horovce až dňa 11.03.2019, t.j. po uplynutí predmetného obdobia, v ktorom sa
žalobcadomáhaztohtoodbernéhomiestaúhradutaríf(marec2018aždecember2018),akoajzdôvodu
uzavretia Zmlúv o pripojení zariadení FVE Horovce (december 2018) a FVE Bytčica (júl 2017) taktiež

po období, v ktorom sa domáha žalobca od žalovaného zaplatenia predmetných taríf.
52. Vo vzťahu k námietke pasívnej legitimácie žalovaného okresný súd odôvodnil jej preukázanie
predovšetkým existenciu faktúr, ktorými žalovaný ako výrobca účtoval na ťarchu žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu cenu vyrobenej a dodanej elektriny. Za podstatný dôkaz preukazujúci pasívnu
legitimáciu žalovaného teda okresný súd uviedol existujúce faktúry vystavené žalovaným na ťarchu

žalobcu o vyúčtovaní ceny dodanej elektriny. Okresný súd zdôraznil preukázanie pasívnej legitimácie
žalovaného na základe ním vystavených faktúr za dodanie elektriny, keď v bode 101. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uviedol, že „za podstatný dôkaz, preukazujúci pasívnu vecnú legitimáciu ...“
okresný súd považoval „predovšetkým“ faktúry“, ktorými žalovaný vyúčtoval predchodcovi žalobcu cenu
dodanej a vyrobenej elektrickej energie. Žalovaný v odvolaní namietal, že vystavené faktúry nemôžu

preukazovať jeho pasívnu legitimáciu, keď tvrdil, že samotná faktúra nepreukazuje, že jej vystaviteľ je
aj výrobcom a dodávateľom elektriny. Odvolací súd sa s touto výhradou stotožnil.
53. Za listinné dôkazy preukazujúce vecnú legitimáciu žalovaného je možné podľa okresného súdu
považovať viaceré potvrdenia vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví uvedené v bode 99.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

54. Ako už bolo uvedené, za podstatné a hlavné dôvody preukázania pasívnej legitimácie žalovaného
však okresný súd považoval žalovaným vystavené faktúry, ktorými vyúčtoval cenu za dodanú elektrickú
energiu.
55. Podľa odvolacieho súdu samotné vystavenie faktúry nepreukazuje existenciu, trvanie, vznik
a zánik právneho vzťahu medzi stranami sporu. Faktúra má deklarovať reálnu existenciu konkrétne

poskytnutého plnenia, avšak nie je dôkazom sama o sebe preukazujúcim existenciu, vznik, podmienky,
trvanie, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Samotná faktúra môže byť vystavená nesprávnym
subjektom (t. j. tým, kto plnenie neposkytol), môže obsahovať nesprávne údaje o druhu, rozsahu a cene
plnenia. Môže obsahovať nesprávne údaje o splatnosti a iných podmienkach právneho vzťahu medzi
jeho účastníkmi. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/14/2017

zo dňa 10.04.2018, z ktorého okrem iného vyplýva: „Tieto listinné dôkazy (faktúry) sa musia zhodovať
so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je postačujúce iba v prípade, že je
nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť
vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť
reálne preukázateľné.“

56. Znamená to, že faktúra sama o sebe nie je dôkazom preukazujúcim existenciu právneho vzťahu
a jeho obsah, vrátane dohodnutých podmienok. Faktúra môže deklarovať, v prípade jej súladu
s dohodnutými podmienkami právneho vzťahu, plnenie, ktoré vyplýva na základe existencie právneho
vzťahu založeného na inej právnej skutočnosti ako je samotná faktúra (ak nie je v zmluve dohodnutéinak). Tento záver sa nepochybne týka aj subjektu vystavujúceho faktúru, t. j. oprávneného z faktúry na
konkrétnu sumu na ťarchu adresáta tejto faktúry. Samotná faktúra teda nepreukazuje, že jej vystaviteľ,
v danom prípade žalovaný, je tým subjektom, ktorému vzniká nárok na plnenie uvedené v tejto faktúre,

pokiaľ inými dôkaznými prostriedkami nie je preukázané obsahová zhoda údajov vo faktúre s reálne
dohodnutou existenciou zmluvného vzťahu, jeho podmienkami a poskytnutým plnením.
57. Pokiaľ preto okresný súd založil svoj záver o existencii vecnej pasívnej legitimácie žalovaného
hlavne, t. j. predovšetkým na faktúrach vystavených žalovaným, potom námietka žalovaného
o nesprávnom skutkovom vyhodnotení o existencii pasívnej legitimácie žalovaného predovšetkým na

základe týchto faktúr je opodstatnená. Záver okresného súdu o existencii pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného na základe ním vystavených faktúr na ťarchu právneho predchodcu žalobcu je preto
predčasný, t. j. nesprávny, keď týmto faktúram nie je možné bez ďalšieho pričítať preukázanie existencie
zmluvného vzťahu za podmienok uvedených žalobcom, ako aj preukázanie postavenia žalovaného ako
výrobcu a dodávateľa elektrickej energie, keď z viacerých dôvodov žalovaný namietal tvrdenie žalobcu
o tom, že je výrobcom elektrickej energie, vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o výkupe elektriny

na krytie strát č. 366-2/2018 pre fotovoltaickú elektráreň Horovce až dňa 11.03.2019, ako aj vzhľadom
na dátumy uzavretia zmlúv o prístupe do distribúcie a zmlúv o pripojení zariadenia na konkrétnych
odberných miestach týkajúcich sa FVE Bytčica a FVE Horovce, a to po obdobiach za ktoré si uplatňuje
žalobca voči žalovanému náhradu uvedených taríf. V tejto časti je preto odvolanie žalovaného dôvodné.
58. Záver okresného súdu o preukázaní vecnej pasívnej legitimácie žalobcu predovšetkým na základe

faktúr vystavených žalovaným, ktorými vyúčtoval predchodcovi žalobcu cenu za dodávku elektrickej
energie je spochybnený aj samotným vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 12.12.2022. Bol to
žalobca, ktorý poukázal na existenciu faktúr, ktorými na to isté odberné miesto a v tom istom období
(ktoré sa týkajú žalovaného) účtoval uvedené tarify tretiemu subjektu odlišnému od žalovaného.
Toto tvrdenie zo strany žalovaného popreté nebolo. Aj táto skutková okolnosť, ktorá popretá nebola,

podporuje záver odvolacieho súdu, že samotná faktúra nemôže sama o sebe preukazovať postavenie
žalovaného ako výrobcu, pokiaľ existujú podľa nepopretého tvrdenia samotného žalobcu iné faktúry
smerujúce voči odlišnému subjektu za to isté plnenie v tom istom období.
59. Žalovaný na viacerých miestach v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že sa nevysporiadal s jeho
skutkovými tvrdeniami namietajúcimi existenciu jeho postavenia ako výrobcu elektriny, keď nezobral

do úvahy dátumy uzavretia uvedených zmlúv týkajúcich sa FVE Horovce a FVE Bytčica. Aj s týmto
tvrdením odvolací súd súhlasí. Okresný súd odôvodnil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného na základe
viacerých rozhodnutí a potvrdení ÚRSO, ktoré podľa okresného súdu je možné považovať za dôkazy
o pasívnej legitimácii žalovaného a ktoré v bode 99. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vymenoval,
avšak vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného žiadne skutkové závery z nich nevyvodil.

60. Ako už bolo uvedené, okresný súd však za podstatný dôkaz o pasívnej legitimácii žalovaného
považoval faktúry vystavené žalovaným, ktoré sú však samé o sebe nepostačujúce pre ustálenie
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Okresný súd sa v žiadnej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nezaoberal tvrdeniami žalovaného o dátume uzavretia Zmluvy o výkupe elektriny na
krytie strát č. 366-2/2018 pre fotovoltaickú elektráreň Horovce (11.03.2019), dátume uzavretia zmluvy

o prístupe do distribučnej sústavy tykajúcej sa FVE Bytčica (18.02.2019) a dátumoch uzavretia zmlúv
o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy (24.07.2017 pre FVE Bytčica a 12.12.2018 pre FVE
Horovce) vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v konaní, pričom práve týmito okolnosťami
žalovaný namietal nesplnenie podmienok nadobudnutia postavenia účastníka na trhu s elektrinou a teda
neexistenciu oprávnenia žalobcu domáhať sa od žalovaného zaplatenia uvedených taríf pred týmto

obdobím.
61. Okresný súd založil existenciu dôvodnosti nároku voči žalovanému na predčasnom/nesprávnom
závere o existencii pasívnej legitimácie žalovaného ako výrobcu elektrickej energie na základe
žalovaným vystavených faktúr. Zároveň však dospel k záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu a vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na úhradu uvedených taríf na základe § 11

ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z.
62. Okresný súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je možné posudzovať ako zmluvný
nárok z dôvodu absencie zmluvného dojednania, a to v zhode s právnou argumentáciou žalovaného
(bod 107. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z uvedeného stručného vyhodnotenia okresným
súdom nie je zrejmé, či okresný súd považoval obidve zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát za

neplatné, resp. ich považoval za neuzavreté z dôvodu nesplnenia predpokladov uvedených v čl. IV. bod
2, ako to namietal žalovaný (napr. absencia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy ku dňu uzavretia
zmluvy o výkupe elektriny), resp. či ich považoval za účinne uzavreté až po dátume, ktoré nastalo po
uplynutí období za ktoré sa domáhal žalobca od žalovaného zaplatenia uvedených taríf. Žiadna bližšiaargumentácia a odôvodnenie okresného súdu na základe čoho nepovažoval za preukázanú existenciu
zmluvného vzťahu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, t. j. nevyplýva z neho, či obidve
zmluvy považoval za neplatné alebo len jednu z nich, či ich nepovažoval za vôbec uzavreté z dôvodu

nesplnenia predpokladu na ich platnosť a účinnosť (článok IV. bod 2), resp. či považoval jednu alebo
obidve za platne a účinne uzavreté až po rozhodnom období.
63. Z uvedeného však vyplýva, že okresný súd akceptoval výhrady žalovaného k existencii zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu, keď nárok žalobcovi nepriznal na základe zmluvného dojednania, ale na
základe znenia § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. Okresný súd považoval splnomocnenie podľa §

40 zákona o regulácii za dostatočné na existenciu uplatneného nároku aj pred prijatím a účinnosťou
zákona č. 309/2018 Z.z., t. j. pred 01.01.2019, ktoré ustanovenie umožňovalo aplikáciu § 11 ods. 7
vyhlášky č. 24/2013 Z.z. aj bez existencie zmluvného vzťahu a teda umožňovalo žalobcovi domáhať sa
od žalovaného zaplatenia uvedených taríf za obdobie február 2017 (FVE Bytčica) a za obdobie marec
až december 2018 (FVE Horovce).
64. Na jednej strane teda okresný súd nemal preukázaný zmluvný vzťah (zrejme na základe tvrdenia

žalovaného o dátumoch uzavretia uvedených zmlúv, ktoré nasledovali po obdobiach za ktoré sa domáha
žalobca zaplatenia taríf od žalovaného, hoci tieto závery neodôvodnil), avšak na druhej strane priznal
žalobcovi nárok podľa § 11 ods. 7 vyhlášky 24/2013 Z.z. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia
je, že je možné účtovať uvedenú tarifu za systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému len
účastníkovitrhuselektrinou.Žalovanýpritomnamietal,žetotopostaveniedouzavretiauvedenýchzmlúv

(o výkupe, o prístupe do distribučnej sústavy, o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy) nemal.
Ďalším predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je to, že účastník trhu s elektrinou si pre svoje odberné
alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, čo je predpokladom na
to, aby žalobcovi vznikol nárok podľa tohto ustanovenia na úhradu platby za systémové služby a platby
za prevádzkovanie systému.

65. Okresný súd konštatoval v bode 107. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia absenciu zmluvného
dojednania vo vzťahu k uplatnenému nároku a nárok neposúdil ako zmluvný. Žalovaný v priebehu
celého konania ako aj v odvolaní namietal, že nemá postavenia účastníka trhu spĺňajúceho zákonné
podmienky, ktorému je možné účtovať dané tarify v predmetnom období. Ako už bolo uvedené s touto
námietkou absencie postavenia účastníka na trhu s elektrinou na strane žalovaného (vzhľadom na

dátumy uzatvorenia uvedených zmlúv) sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, čo
žalovaný v odvolaní aj namietal.
66. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva na základe akých skutkových a právnych
záverov (aj s prihliadnutím na to, že okresný predčasne/nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu
žalovaného predovšetkým na základe ním vystavených faktúr) aplikoval okresný súd § 11 ods. 7

vyhl. č. 24/2013 Z.z. na žalovaného ako na účastníka trhu s elektrinou. Okresný súd pritom zároveň
dospel k záveru o absencii zmluvného vzťahu, pričom výhradne v článku I. bod 2 uvedených zmlúv
o výkupe elektriny právny predchodca žalobcu prevzal zodpovednosť za odchýlku. Režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku je pritom predpokladom na účtovanie taríf za systémové služby a za
prevádzkovanie systému.

67. Pokiaľ okresný súd konštatoval absenciu zmluvného vzťahu, pričom len v zmluvách o výkupe
elektriny sa predchodca žalobcu zaviazal na prevzatie zodpovednosti za odchýlky, potom absentuje
v napadnutom rozhodnutí skutkový a právny záver, na základe ktorého aplikoval ustanovenie § 11
ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., t.j. absentuje odôvodnenie splnenia predpokladov na jeho aplikáciu voči
žalovanému. Žalovaný pritom namietal aj ďalší predpoklad aplikácie tohto ustanovenia, a to svoje

postavenie účastníka trhu s elektrinou, pričom ani s týmito výhradami sa okresný súd nevysporiadal.
68. Záver okresného súdu o dôvodnosti aplikácie § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z. voči žalovanému je
preto predčasný/nesprávny.
69.Súdprvejinštanciesakvýhradámžalovanéhoonedostatkujehopostaveniaakovýrobcuakabsencii
jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou, ktoré je predpokladom nároku na zaplatenie taríf,

nevyjadril a nedal odpoveď, či tieto skutkové tvrdenia považoval za irelevantné a z akého dôvodu na ne
neprihliadol, keď pritom uvedené výhrady sa týkajú podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti týkajúcej sa
pasívnej legitimácie žalovaného a jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou.
70. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

71.Súdprvejinštancievďalšomkonaníopätovnerozhodneonárokužalobcupovykonanomdokazovaní
na základe vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a obsahu spisu a na základe vyhodnotenia
sporných a nesporných skutočností. Súd prvej inštancie na základe tvrdení strán sporu opätovne
posúdi pasívnu legitimáciu žalovaného a jeho postavenia účastníka na trhu s elektrinou vo vzťahuknamietanýmdátumomuzavretiavyššieuvedenýchzmlúv(zmluvyovýkupeelektriny,zmluvyoprístupe
do distribučnej sústavy, zmluvy o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy, prípadne ďalšie zmluvy
týkajúce sa FVE Horovce a FVE Bytčica), ktoré nasledujú po obdobiach, za ktoré uplatňuje žalobca

tarify voči žalovanému a odôvodní, či sa jedná o nepodstatnú a irelevantnú obranu. Ak okresný súd
opätovne dospeje k záveru o absencii zmluvného vzťahu, svoj záver zrozumiteľne a jasne odôvodní.
V takom prípade tiež odôvodní splnenie predpokladov uplatnenia § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z. z.
v znení účinnom do 31.12.2018 na nárok uplatnený žalobcom, t.j. odôvodní postavenie žalovaného ako
účastníka trhu s elektrinou (vo vzťahu k tvrdeniam strán sporu) ako aj existenciu prevzatia zodpovednosti

za odchýlku žalobcom (jeho predchodcom).
72. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania medzi stranami sporu rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).