Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jana Raganová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100250
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100250.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: LYNX s.r.o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08,
Bratislava, IČO: 00 692 069, právne zastúpeného: JUDr. Gabriela Čechová, Advokátka, so sídlom
Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101528090/2023 zo dňa 15.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 14.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101528090/2023 zo dňa 15.06.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie),

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo
správca dane) č. 103437447/2022 zo dňa 22.12.2022, o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
žalobcovi v sume 26 400,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z
dôvodu podľa § 185 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z.z, Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by
musel čeliť závažnej ujme v podobe značnej hospodárskej a finančnej škody ako aj iným vážnym
nenapraviteľným následkom spojeným s napádaným rozhodnutím, keďže rozhodnutie žalovaného má
za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných
obstarávaní. Dôvodnosť priznania odkladného účinku videl žalobca v tom, že zamestnáva dlhodobo
vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností,

pričomzarok2022zaplatilnadanizpríjmovprávnickejosobysumu927.044,00euro.Súčasnemesačne
platí preddavky na daň z príjmov právnickej osoby vo výške 77.253,68 eura a dosiahol hospodárky
výsledok za rok 2022 vo výške 3.339 993,00 eur. Výška jeho priemerných mesačných nákladov je
916.000,00 eur, pričom celková výška nákladov na realizáciu, zhotovenie, dokončovanie projektov a
investície v roku 2022 je 11.000 000,00 eur. V prílohe žaloby priložil ekonomicko-finančné podklady s
údajmi o zisku, celkových tržbách, počte zamestnancov a náklady na mzdy odvody a preddavky na dane

zamestnávaných zamestnancov, ako aj celkový dopad na jeho cash flow uloženým dorubom dane aj
za iné zdaňovacie obdobia. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných
na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti žalobcu predstavuje sumu cca 500 000,00 eur.
Žalobca uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ
špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT
riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti sa

žalobca zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, podporu vzdelávania, športu a kultúry,
ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách žaloby. Medzi hlavnýchodberateľov tovarov a služieb žalobcu patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych
orgánov a verejných inštitúcií (Ministerstvo obrany SR; Centrum výcviku Lešť; Ministerstvo investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie SR; Finančné riaditeľstvo SR; Ministerstvo vnútra SR; Ministerstvo

zdravotníctva SR; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; Národná agentúra pre sieťové a
elektronické služby; Národné centrum zdravotníckych informácií; Slovenský hydrometeorologický ústav;
Ústavný súd SR; Národný bezpečnostný úrad SR; Národná banka Slovenska), pričom poskytovanie
služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku
žalobcu ako podnikateľa podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností,

o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca disponoval platným potvrdením o priemyselnej
bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s
utajovanouskutočnosťoustupeňutajeniaTajné,napostúpenieutajovanejskutočnostinastupeňutajenia
Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným
certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č.
SP-OBP-1294-1/2016-DBS-Cz21.12.2016,stupeňoprávneniaNATOSECRET,platnýmdo09.11.2021.

Dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe
žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou
skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe,
naoboznamovaniesasutajovanouskutočnosťoustupňautajeniaTajnépostúpenejvmateriálnejpodobe
a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa

utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach,
na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na
vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal
z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021.
Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím č. SP-OBP-1727-76/2021-A zo 04.11.2021, rozhodol, že

žalobca ako podnikateľ sa nepovažuje cit. „za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo
zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych
záujmov štátu.“ a zrušil platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-
C z 09.11.2016, cit. „pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa
§ 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.“, taktiež

zrušil platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, cit.
„pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení
s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.“ a súčasne Národný bezpečnostný úrad
ukončil bezpečnostnú previerku žalobcu. Odvolaniu žalobcu proti uvedeného rozhodnutiu Národného

bezpečnostného úradu bolo vyhovené rozhodnutím č. SP-OBP-1727-84/2021-A z 13.12.2021 tak, že
bolo zrušené rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 a žalobcovi bola
obmedzená platnosť bezpečnostnej previerky len za účelom finalizácie neskončených projektov pre päť
štátnych subjektov a to len na dobu do 30.06.2023, dokončenie ktorých si vyžadovalo bezpečnostnú
previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými

potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou
už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca dňa
24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak
Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A žalobcovi oznámil, že
prerušuje jeho bezpečnostnú previerku z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania.
V súvislosti s týmto rozhodnutím sa žalobca domnieva, že Národný bezpečnostný úrad prerušil jeho
bezpečnostnú previerku práve z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie žalovaného, preto podľa žalobcu, ak správny súd nevyhovie jeho návrhu a žalobe neprizná
odkladný účinok, vytvorí sa tak prekážka, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka,

bez ktorej dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT
služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná
práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách,
čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Podľa
žalobcu mu z uvedených dôvodov reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou

škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej
činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie
odkladného účinku podanej správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych
právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydanímnapádaných rozhodnutí v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana
poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu, podľa názoru žalobcu, v konečnom dôsledku minula
účinku, keďže do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky

vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa
mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho
efektívnej ochrany a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 10/2014-29 z 29.04.2015; sp. zn. PL. ÚS 40/2015-20 z 09.09.2015). Súčasne podľa žalobcu

priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady
2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú
daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, takže nepriznanie práva na
odkladný účinok správnej žalobe by viedlo k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky.
K žalobe žalobcu boli pripojené: rozhodnutie žalovaného č. 101528492/2023 zo dňa 15.06.2023;
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103437660/2022 zo dňa 22.12.2022; Oznámenie Daňového

úradu Košice č. 100830539/2023 zo dňa 20.03.2023; Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti
č. 101520421/2022 zo dňa 23.05.2022; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa
04.11.2021; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 13.12.2021; Žiadosť o vydanie
potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti zo dňa 24.11.2022; rozhodnutie Národného bezpečnostného
úradu zo dňa 22.06.2023 o prerušení bezpečnostnej previerky žalobcu; Daňové priznania žalobcu za

roky 2020 až 2022; Účtovné závierky žalobcu za roky 2020 až 2022; Správy nezávislého audítora za
roky 2020 až 2022; Výročné správy žalobcu za roky 2020 a 2021; Profil spoločnosti žalobcu, prehľad
tržieb žalobcu do 30.06.2023 a ekonomické prehľady jeho spoločnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa

22.11.2023,doručenýsúdutohoistéhodňauviedol,žetentonávrhžalobcunepovažujezaopodstatnený,
keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná
ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok, na základe ktorých by bolo možné priznať jeho žalobe odkladný účinok.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladnéhoúčinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,vyplývajúcizustanovenia§185SSP.Povinnosťoužalobcujenielen
v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie
uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom

prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12.Pooboznámenísasosprávnoužaloboužalobcu,ktorejdôvodyjenutnévnímaťvjednotnomkontexte
aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca
v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd
následne pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. V tomto prípade je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice o vyrubení žalobcovi
rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 26 400,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017. Žalobca svoj
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje príčinnou súvislosťou medzi, na
jednej strane, jemu reálne hroziacou závažnou ujmou spojenou s hospodárskou a finančnou škodou
ústiacou až do možného ukončenia podnikania z dôvodov nemožnosti jeho účasti na obchodných

aktivitách, ktoré sú podmienené jeho bezpečnostnou previerkou, konanie o udelení ktorej žalobcovi
bolo dočasne prerušené práve z dôvodov prebiehajúcich daňových konaní a na strane druhej, medzi
samotným udelením žalobcovi bezpečnostnej previerky, ktorá by žalobcovi opätovne umožnila uchádzať
sa o pre neho lukratívne zákazky a tým zabezpečovať chod svojej spoločnosti, čomu by malo
napomôcť práve priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku. Podľa výpisu z verejne dostupného

Obchodného registra Slovenskej republiky má žalobca v predmete činnosti okrem v žalobe uvádzaných
činností, ktorých vykonávanie je podmienené udelením bezpečnostných previerok, aj iné činnosti, na
ktorých výkon zákon bezpečnostnú previerku nevyžaduje. Z obsahu spisu taktiež nevyplývajú žiadne
prekážky, ktoré by žalobcovi bránili uzatvárať zmluvné vzťahy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti aj s inými subjektami, nie len so štátnymi orgánmi a organizáciami. Preto v kontexte uvedeného

neobstál argument žalobcu, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe bude
nútený ukončiť podnikateľskú činnosť. Súčasne správny súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu
na priznanie odkladného účinku žalobe neargumentoval tým, že práve jemu rozhodnutím žalovaného
uložená povinnosť zaplatiť titulom nedoplatku na dani z pridanej hodnoty sumu 26 400,00 eur, by z
hľadiska jeho hospodárskych výsledkov mala mať pre neho taký negatívny dopad, ktorý by bol na

úrovni závažnej hospodárskej či finančnej ujmy. Vzhľadom na majetok žalobcu, ktorého rozsah vyplýva
z listín obsiahnutých v spise, nemožno sumu 26 400,00 eur považovať za značnú hospodársku alebo
finančnú škodu. V návrhu žalobca argumentuje výlučne tým, že takúto ujmu mu spôsobí neudelenie
bezpečnostnej previerky zo strany Národného bezpečnostného úradu. Súd konštatuje absenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi značnou hospodárskou ujmou, ktorá má hroziť žalobcovi a vykonateľnosťou

rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Právnym následkom priznania odkladného
účinku správnej žalobe by bolo to, že žalobca by až do právoplatne skončeného súdneho konania nebol
povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane, čo však nemá žiadny vplyv na prerušenie alebo pokračovanie
konania o udelenie bezpečnostnej previerky žalobcovi zo strany Národného bezpečnostného úradu,ktoré by aj tak bolo prerušené až do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu o všetkých
žalobách žalobcu proti žalovanému.

13. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia,
musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu
napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu

verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

14. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil
zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.
j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zamietol podľa § 188 SSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.