Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/159/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3522203364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matka: B. A., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, XXX XX E. a otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpený JUDr.

Máriou Vančovou, advokátkou, so sídlom F. G. XX, XXX XX B. X, o návrhu otca na zníženie výživného,
na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12P/89/2022-45 zo dňa 19.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 12P/89/2022-45 zo dňa 19.06.2023 Okresný súd Trenčín (ďalej „súd
prvej inštancie“) vo výroku I. návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Vo výroku II.

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1 až 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Súd prvej inštancie uviedol, že vyživovacia
povinnosť otca voči maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 06.08.2019 č. k. 12P/27/2019-28, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.08.2019,

ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého a súčasne súd schválil dohodu rodičov o úprave
ich pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podľa dohody rodičov bol otec maloletého
povinný prispievať na maloletého určené výživné v sume 150,- Eur mesačne. Maloletý v čase úpravy
rodičovských práv a povinností mal štyri roky, teda bol v predškolskom veku. Porovnaním okolností
dôležitýchprestanovenievýškyvýživnéhovčaseskoršiehorozhodovaniavauguste2019sokolnosťami
v čase rozhodovania v júni 2023, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na zníženie výživného
nie je možné vyhovieť vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov a dobu, kedy bolo určené

výživné, tzn. v čase rozvodu rodičov, odvtedy uplynul značný čas. Maloletý chodí do školy, s čím
sú spojené výdavky, a v jeho prípade aj výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. To, že
otec maloletého má exekúcie, má finančné problémy, problémy nájsť si zamestnanie je dôsledok jeho
nezodpovedného prístupu a skutočnosti, že bol vo výkone trestu odňatia slobody a musel absolvovať
protialkoholické ústavné liečenie. Maloleté dieťa nemôže doplácať na situáciu, v ktorej sa otec aktuálne
nachádza, pričom svoju finančnú situáciu dlhodobo nerieši. Sám potvrdil, že dlhy mu narástli, že ich

nesplácal a finančná situácia otca sa nezmenila ani po vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Otec ukončil
živnostenské podnikanie, urobil tak krátko po rozvode manželstva a sám uviedol, že to bolo z dôvodu,
aby sa predovšetkým vyhol exekučnému vymáhaniu dlhov. Nebol zaevidovaný na úrade práce akouchádzať o zamestnanie, teda nepožiadal úrad práce o pomoc pri hľadaní zamestnania a k zaevidovaniu
došlo od 09.02.2023, kedy začal poberať aj dávku v hmotnej núdzi. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol
aj na tzv. potencionálny príjem pri určení výživného, teda príjem, ktorý by mohol povinný dosahovať pri

existencii objektívne preukázaných skutočností, nakoľko vek otca maloletého, jeho zdravotný stav, sú
dobrými predpokladmi na to, aby si otec maloletého prácu našiel a súd prvej inštancie bol toho názoru,
že je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť príjem minimálne v takej výške, aký dosahoval
v čase rozvodu manželstva a z takéhoto príjmu je otec potom schopný platiť výživné, a to aj napriek
tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Narodenie ďalšieho dieťaťa nie je dôvodom na

zníženie výživného. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že i pri zohľadnení narodenia jeho ďalšieho
dieťaťa je otec schopný v plnej miere platiť výživné tak, ako bolo určené. Výživné má prednosť pred
všetkými výdavkami rodičov a súd prvej inštancie neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktorý nie
je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť finančné prostriedky na uspokojovanie iných svojich potrieb.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, v ktorom poukázal na
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
len „CMP“). Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V odvolaní otec maloletého uviedol, že si je vedomý, že zníženie príjmu
povinného rodiča vyplývajúceho z jeho odsúdenia nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa,
voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Avšak má za to, že výška výživného vzhľadom na jeho pomery
nesmie mať likvidačný charakter a nemožno od neho požadovať, aby sa za účelom plnenia vyživovacej
povinnosti zadlžoval, prípadne vystavoval následkom z dôvodu neschopnosti plnenia si vyživovacej

povinnosti. Zároveň poukázal na to, že v súvislosti s jeho predchádzajúcim odsúdením a absolvovaním
protialkoholického liečenia ústavnou formou a s tým súvisiacim vznikom ďalšieho dlhu na zročnom
výživnom je zrejmé, že ak k jeho aktuálnej životnej situácii nedôjde k zníženiu vyživovacej povinnosti,
môže to viesť len k vzniku ďalšieho nedoplatku otca na výživnom a aj k možnému vyvodzovaniu jeho
trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. Týmto sa reálne nenaplní skutočný účel

výživného. Zároveň poukázal na to, že má snahu nájsť si prácu, čo vzhľadom na jeho situáciu nebolo
jednoduché. Dňa 14.08.2023 podpísal dohodu o vykonaní práce ako pomocník na stavbe s rozsahom
300 hodín do dňa 14.10.2023 s dohodnutou odmenou vo výške 4,50 Eur/hod. Preto sa nemožno
stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že otec nemá snahu riešiť svoju situáciu. Taktiež sa otec
nestotožňuje s názorom súdu, že nemožno zohľadniť pri znížení vyživovacej povinnosti skutočnosť, že

sa otcovi narodilo druhé dieťa, a teda mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to len z dôvodu, že
sa otec slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa. Otec uvádza, že všetky deti majú rovnaké
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Je teda potrebné prihliadnuť na skutočnosť, koľko
vyživovacích povinností má matka maloletého. Zároveň otec si dovolil poznamenať, že v súvislosti
s dosahovanou výškou príjmu došlo aj na strane matky k zmene pomerov. V čase vydania pôvodného

rozhodnutia matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce a mala príjem 200,- až 300,- Eur
mesačne, v súčasnosti je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem je 850,- až 900,- Eur, uplatňuje si
daňový bonus na dieťa raz ročne a poberá prídavok na dieťa mesačne vo výške 60,- Eur. Zároveň otec si
je vedomý aj uvádzaného zhoršeného zdravotného stavu maloletého, avšak podľa jeho názoru zvýšenie
výdavkov v tomto smere nebolo zo strany matky dostatočne preukázané. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne s povinnosťou platiť výživné k rukám matky vždy
do 15. dňa príslušného mesiaca vopred a v prípade, že nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku,
navrhujerozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavrátiťnaďalšiekonaniearozhodnutie.Zároveňnavrhuje,
aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania aj pred odvolacím súdom zástupcovi, nakoľko tento bol

určený rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku.

3. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za správny, navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu. Vyživovacia povinnosť rodiča voči
maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá na prvostupňovom rozsudku. Otec vo vyjadrení
k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky uviedol, že všetky dôvody podaného odvolania trvajú,
a teda naďalej zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach uvedených v podanom odvolaní protirozsudku súdu prvej inštancie. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky maloletého uviedol, že sa
stotožňuje s jej vyjadrením.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSPvspojenís§3ods.5písm.a)CMPpreskúmalvecvintenciách
ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého
rozsudku,prislúchajúcehospisovéhomateriáluaobsahuodvolaniaodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu na sumu 75,- Eur mesačne zo stanovenej výšky výživného 150,- Eur mesačne. Súd prvej
inštancie postupoval vecne správne, keď zistené rozhodujúce skutočnosti posúdil z hľadiska schopnosti
a možnosti oboch rodičov, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého a jeho náklady

a odôvodnené potreby s tým, že celkovo posúdil neexistenciu podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.
1 Zákona o rodine) v porovnaní so skutočnosťami, ktoré boli rozhodné pre určenie výživného na
maloletého v čase posledného rozhodovania o výživnom, a to rozsudkom č. k. 12P/27/2019-28, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2019. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda rodičov o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec mal určené výživné v sume 150,- Eur mesačne. Otec

dôvodil zníženie výživného tým, že je nezamestnaný, bol v období od 08.10.2022 do 08.02.2023 vo
výkone trestu odňatia slobody, od 14.02.2023 nastúpil ústavnú protialkoholickú liečbu a od 09.02.2023 je
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi, zároveň mu pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX.

8. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky).

9. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo

k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62, § 75 ods. 1
Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie na zreteľ odôvodnené potreby maloletých detí, ako
aj zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Zmena pomerov na strane rodiča
môže spočívať v ich poklese príjmu. Dôležité v tejto súvislosti ale je zistenie dôvodu, pre ktorý na

strane výživou povinného rodiča došlo k poklesu príjmu. V konaní bolo nepochybne preukázané pred
súdom prvej inštancie, že otec maloletého požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že bol
vo výkone trestu odňatia slobody v období od 08.10.2022 do 08.02.2023, následne nastúpil ústavnú
protialkoholickú liečbu a od 09.02.2023 je evidovaný v evidencii uchádzačov a poberá dávku v hmotnej
núdzi. Povinnosťou rodičov je, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí

a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Ak
sa rodič svojim úmyselným konaní, pre ktoré bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody,
zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť na
úkor dieťaťa. Opačný výklad § 75 ods. 1 Zákona o rodine by mohlo viesť k absurdným dôsledkom medzi
iným k tomu, že povinný rodič by sa svojim úmyselným konaním, následným právoplatným uložením

nepodmienečného trestu odňatia slobody zbavil (alebo mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti).
Správne preto súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov otca vychádzal aj z potencionality príjmov
bez ohľadu na skutočnosť, že otec teda bol vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že musel teda
absolvovať protialkoholické ústavné liečenie. O tom, že otec maloletého je schopný si nájsť prácu
a nemusí byť odkázaný na poberanie dávky v hmotnej núdzi od 09.02.2023, svedčí aj nová skutočnosť,

ktorú uviedol v podanom odvolaní, a to, že sa zamestnal na určitú dobu. Podľa názoru aj odvolacieho je
v schopnostiach a možnostiach otca maloletého nájsť si prácu a plniť si určenú vyživovaciu povinnosť,
naposledy určenú rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výške 150,- Eur mesačne. Zároveň odvolací
súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že od rozvodu manželstva otec na výživu maloletého prispel asisedemkrát v súdom stanovenej výške, aj to nie vždy. Dva roky neprispieva otec vôbec na maloletého, nič
mu nekupuje, ani inak sa nepodieľa na jeho výžive. Maloletý je pritom od doby posledného rozhodnutia
súdu v rozsahu vyživovacej povinnosti o štyri roky starší, už navštevuje prvý stupeň základnej školy,

čím teda došlo k zvýšeniu jeho nákladov nielen na jeho výživu, čiže strava, oblečenie, obuv, hygienické
a kozmetické potreby, ale aj poplatky v škole, t. j. stravovanie, maloletý navštevuje plavecký krúžok,
golfovýkrúžok.Vzhľadomtedanaprincíppotencionálnehopríjmuotca,odôvodnenépotrebymaloletého,
odvolací súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, a teda aj o výživnom nebola preukázaná existencia podstatnej zmeny pomerov na strane

otca, preto súd prvej inštancie uvedené správne premietol do rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
zníženie výživného. Z uvedeného teda vyplýva, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Čo sa týka zohľadnenia zmeny pomerov, ktorá nastala
u matky, hoci je jej príjem čiastočne vyšší, bolo preukázané, že určitú dobu bola práceneschopná, tzn.
že jej pracovné možnosti sú obmedzené aj zo zdravotných dôvodov. Starostlivosť o maloletého spočíva
výlučne na matke a otec sa len čiastočne podieľa na nákladoch maloletého plnením si výživného, avšak

v nedostatočnom rozsahu.

10. Vo svojom odvolaní otec maloletého neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový, a teda aj právny stav, resp. dôvody, s ktorými sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a v celom rozsahu ho

potvrdil,majúczato,žestanovenévýživnévsume150,-Eurmesačnenamaloletédieťa,ktoréjepovinné
prispievať otec, je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na schopnosti
a možnosti oboch rodičov.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 52 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nárok na ich náhradu nemá.

12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).