Uznesenie – Dedičské právo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201494
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722201494.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. B. E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX/
XX, XXX XX A. B., 2. F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX A. B., obaja žalovaní v 1.
a 2. rade právne zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom

Námestie svätého Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad, 3. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX
G., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 19C/38/2022-95 zo dňa 23.012023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., a to pozemok parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
113 m2, parcela č. XX/X – záhrada o výmere 575 m2, parcela č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 174 m2, a stavba rodinný dom súp. č. XXX, postavená na parcele č. XX/X, patria v polovici do
dedičstva po neb. I. B., J. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX.
Prvoinštančný súd vo veci vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou spisu
a skutkovo zistil, že žalovaný (pozn. odvolacieho súdu – nie je jasné, ktorý) predmetné nehnuteľnosti
v podiele 1/2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej
zápisnice L. XX/XXXX dňa 14.3.2014 na Notárskom úrade notárky F. M. D., so sídlom v D., G. XX/XX.

Predávajúca I. B. prehlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2
v pomere k celku a že svoj spoluvlastnícky podiel predáva kupujúcemu E. B., nar. X.X.XXXX za kúpnu
cenu 8.000 eur. Účastníci prehlásili, že kúpna cena bola vyplatená a predávajúca kúpnu cenu prevzala
pred podpisom kúpnej zmluvy. Na základe tejto kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 24.3.2014 pod VZ XX/XXXX a žalovaný v 1/ rade sa stal podielovým spoluvlastníkom uvádzaných
nehnuteľností v podiele 1/2. Na základe kúpnej zmluvy na N. XXXX/XXXX zo dňa 19.6.2019 nadobudol

do svojho vlastníctva druhú polovicu.
Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 123, § 132 ods. 1, 2 a § 588 Občianskeho zákonníka a na čl. 20
ods. 1 Ústavy SR. Mal za to, že medzi predávajúcou neb. I. B. a kupujúcim E. B., žalovaným v 1/ rade,
bola uzatvorená riadna kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon, pozostávajúci z návrhu a prijatia
návrhu, spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle oboch strán. Zmluva obsahuje
všetkyzákonnénáležitosti,vrátanepísomnejformy.Zmluvnéstranysadohodlinapredmetekúpy,kúpnej

cene a na tom, že uzatvoria kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice.Ďalej prvoinštančný súd aplikoval ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 2 a § 40a Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorenia platne, v súlade so zákonom a súd nevidel
dôvod, prečo by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. I. B. prejavila vôľu slobodne, vážne, zrozumiteľne

previesť nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na blízku osobu, svojho vnuka, účastníci zmluvy sa dohodli
na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy. Ich prejavy boli určité a zrozumiteľné. D. B. nebola
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, nič také v konaní preukázané nebolo, ani tvrdené, vek ju
neobmedzoval v nakladaní so svojim majetkom a ani v následnom nakladaní s kúpnou cenou, ktorá bola
tiež jej vlastníctvom. Bolo len na jej vôli a len ona bola oprávnená rozhodnúť sa, že kúpnu cenu vráti

svojmu vnukovi, teda blízkej osobe, ktorá sa o ňu spolu so svojou matkou, žalovanou v 2/ rade, riadne
a výlučne starala. Opak preukázaný v konaní nebol a tvrdenia žalovaných neboli žalobcom popreté.
Ďalej prvoinštančný súd sa zaoberal ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a nestotožnil sa s tým,
že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k simulovaným právnym úkonom, že by v skutočnosti chceli
uzavrieťdarovaciuzmluvu.Muselobyísťospoločnúvedomúnezhoduvôleaprejavu.Prvoinštančnýsúd
sa zhodol s právnym zástupcom žalovaných, ktorý poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

ČR, vychádzajúcu z identickej právnej úpravy, podľa ktorej jednostranná simulácia právneho úkonu je
zahrnutá pod tzv. mentálnu rezerváciu, teda, ak jedna strana zmluvy chce uzatvoriť zmluvu a chce ňou
byť viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná iba „na oko“, teda svoju vôľu uzatvoriť zmluvu iba predstiera,
zatiaľ čo druhej zmluvnej strane to nemusí byť zrejmé, ide u zmluvnej strany konajúcej nevážne iba
o mentálnu rezerváciu (výhradu), ktorá však nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto úkon

nie je simuláciou v zmysle zákona, ale v každom prípade súd opakovane uviedol, že z vykonaného
dokazovania má za to, že účastníci zmluvy platne a v súlade so zákonom a so všetkými zákonnými
náležitosťami uzavreli kúpnu, nie darovaciu zmluvu.
Prvoinštančnýsúdvďalšompoukázalna§46ods.1,§48ods.1,2,§49a§116Občianskehozákonníka.
Vôľa I. B. bola zrejmá, a to previesť svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na vnuka. To sa nezmenilo ani

počas dvoch rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy 14.3.2014, až do doby, kedy I. B. zomrela, XX.X.XXXX.
Úvahy žalobcu, že mohla v budúcnosti, ak by išlo o darovaciu zmluvu, z dôvodu zlého správania sa
žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, žiadať vrátenie daru, sú len ničím nepodložené a irelevantné úvahy
žalobcu. A to tak, ako ďalšie, ním uvádzané „pravdepodobné“ scenáre. Opäť súd mal za to, že bola
uzatvorená platná kúpna zmluva a ničím nepodložené je aj tvrdenie žalobcu, že tým, že I. B. vrátila

kúpnu cenu, bol tento prejav jej úmyslom zrušiť zmluvu a že konkludentne tak účastníci zmluvy urobili,
keď ona peniaze vrátila a kupujúci (žalovaný v 1/ rade) peniaze prijal. Takýto konkludentný prejav by
ani nebol platný a v súlade s právnou úpravou. Súd mal však za to, že nič také ani úmyslom zmluvných
strán nebolo. Kúpna cena bola vlastníctvom p. I. B. a bolo len na jej vôli, ako s ňou bude ďalej nakladať.
Prvoinštančný súd mal ďalej za to, že nie je u žalobcu daný ani naliehavý právny záujem na

podanej žalobe. Je nesporné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 1/ rade, tento
je ako vlastník zapísaný v príslušnom liste vlastníctva, ku spochybneniu jeho vlastníctva relevantným
spôsobom nedošlo ani v priebehu súdneho konania. Už vôbec nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že
v predmetnej nehnuteľnosti nikto zo žalovaných nebýva, a ani nebýval. Vlastník so svojim vlastníctvom
môže v medziach zákona nakladať podľa svojho uváženia.

Prvoinštančný súd ďalej aplikoval ust. § 17 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že
nebolo preukázané, že simulovaný právny úkon kúpna zmluva mala zastrieť darovanie. Kúpna zmluva
obsahuje podstatné náležitosti, nemá náležitosti darovacej zmluvy, ani následné vrátenie kúpnej ceny
predávajúcou súd nehodnotí za prejav smerujúci k zrušeniu kúpnej zmluvy s tým, že uveril tvrdeniam
žalovaných v 1/ a 2/ rade, že pri tomto úkone predávajúcej bola zohľadnená výlučná starostlivosť

žalovaných v 1/ a 2/ rade o p. I. B., čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu preto
nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon, ani vrátenie kúpnej ceny za konkludentný prejav
k jej zrušeniu. Bolo len na vôli I. B., ako so svojim vlastníctvom (kúpnou cenou) ďalej naloží.
Prvoinštančný súd poukázal na dedičské rozhodnutie 17D/52/2016 po neb. I. B., ktorým bola schválená
dohoda dedičov, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudol A. B., žalobca, bez povinnosti vyplatiť

ustupujúcich dedičov F. B., žalovanú v 2/ rade a D. B., žalovaného v 3/ rade. Súd nemal vedomosť
o tom, že by v tom čase bol žalobca namietal, že by do dedičstva mali patriť aj nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto súdneho konania. Ak by tomu tak bolo, dedičské konanie by bolo zrejme prerušené
a A. B. by bol odkázaný na podanie žaloby, ktorú podal po viac ako piatich rokoch od nadobudnutia
právoplatnosti dedičského uznesenia.

Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným
žalovaným priznal nárok na náhradu trov celého konania s tým, že o výške rozhodne samostatným
uznesením.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že má za
to, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesného

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal pritom na odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Rozsudok prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnený.
Súd sa v odôvodnení nikde nezaoberá najzakladanejším argumentom uvedeným v konaní, a síce, že
právny úkon, kúpna zmluva N. XXX/XXXX nebola urobená určite, zrozumiteľne, to následne vyplynulo
zo správania účastníkov právneho úkonu. Nikde netvrdil, že išlo o simulovaný právny úkon, vždy

zdôrazňoval neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu, takže celá argumentácia súdu prvej
inštancie o simulácii právneho úkonu je úplne zbytočná. Súd sa nevyjadril k argumentom posúdenia
platnosti právneho úkonu, označeného formálne ako kúpna zmluva, v kontexte následného správania
sa zmluvných strán. Nie je zrejmé, či účastníci chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo darovaciu zmluvu,
pretože prejav vôle účastníkov pri podpise predmetnej notárskej zápisnice síce smeroval k uzatvoreniu
odplatnej kúpnej zmluvy, avšak je potrebné, vzhľadom na následné správanie účastníkov zmluvy,

pochybovať o tomto úmysle. Toto správanie svedčí v prospech darovacej zmluvy, keď bezprostredne
po podpise zmluvy I. B. vrátila kúpnu cenu 8.000 eur žalovanému v 1/ rade, ktorý túto finančnú čiastku
prijal. Nie je teda zrejmé, k čomu smerovala od začiatku vôľa účastníkov zmluvy, a to či k uzatvoreniu
bezodplatnej darovacej zmluvy alebo odplatnej kúpnej zmluvy.
Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho

úkonu titulom rozporu zmluvy so zákonom, obchádzaním zákona a rozporom zmluvy s dobrými mravmi.
Prvoinštančný súd nezaujal vôbec stanovisko k tomu, či v prejednávanej veci došlo k vráteniu kúpnej
ceny s následkami podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
Žalobca ďalej namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože pred pojednávaním,
ktoré sa konalo dňa 9.1.2023, právny zástupca žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade doručil

súdu vyjadrenie. Vyjadrenie bolo žalobcovi predložené až na tomto pojednávaní a nemal možnosť
sa pripraviť na toto pojednávanie v súlade s informáciami uvedenými v tomto doručenom vyjadrení.
Vyjadrenie bolo odlišné od doposiaľ vykonaných vyjadrení žalovaných v 1/ a 2/ rade a prinieslo novú
právnu argumentáciu. Keďže na pojednávanie dňa 9.1.2023 sa nemal možnosť pripraviť, ide o vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ďalej žalobca namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď prvoinštančný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Tento právny záver je nesprávny. Pri neplatnosti kúpnej zmluvy N. XXX/XXXX sa obnovuje vlastníctvo I.
B. k daným nehnuteľnostiam, a teda vyhovením žalobe je možné, že sa jednoznačne zlepší jeho právne
postavenie ako žalobcu, keďže I. B. nezanechala závet a zo zákona má nárok na 1/3 dedičstva.

Preto žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne aby rozsudok bol zmenený tak, že žalobe súd vyhovie a prizná
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobcu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že prvoinštančný

súd rozhodol správne. Vychádzal zo zásady kontradiktórnosti Civilného sporového konania. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nevedel preukázať žalobné tvrdenia. Z vykonaného dokazovania
nemožno zistiť skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré
vykonala neb. I. B. a všeobecné tvrdenia žalobcu bez konkrétnej argumentácie nemôžu byť podkladom
pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Sporné nehnuteľnosti v čase smrti I. B. neboli jej majetkom,

pretože boli prevedené na základe kúpnej zmluvy, spísanej vo forme notárskej zápisnice, ešte v roku
2014. Dispozícia s kúpnou cenou bola vo výlučnej autonómnej vôli poručiteľky. Ďalšie úkony s jej
kúpnou cenou nemôžu mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Žiadali preto rozhodnutie prvoinštančného
súdu ako vecne správne potvrdiť. Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, súd sa vysporiadal so
všetkými dôležitými argumentami uvedenými v žalobe. Žalobca na pojednávaní dňa 9.1.2023 nenavrhol

vykonanie dôkazov a nenavrhol tak ani v neskoršom čase. Sám súhlasil s rozhodnutím v dedičskom
konaní.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v 3/ rade k odvolaniu žalobcu nezaujal žiadne stanovisko.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedol, že toto vyjadrenie žalovaných
v 1/ a 2/ rade je príliš všeobecné, nereflektuje na argumentáciu uvedenú v odvolaní. Poukázalv podrobnostiach na vznesené argumenty v priebehu celého konania a žiadal, aby odvolací súd
podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

7. K tomuto vyjadreniu žalobcu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí sa pridržali svojej
pôvodnej argumentácie. Uviedli, že medzi žalovaným v 1/ rade a I. B. bola uzatvorená kúpna zmluva ako
odplatný právny úkon, pretože darovacia zmluva má charakter bezodplatného právneho úkonu. Pokiaľ
sa týka simulácie právneho úkonu, túto okolnosť namietali, poukázali na riadnu úhradu kúpnej ceny
v zmysle dohodnutej kúpnej zmluvy. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto vyjadrenie bolo doručené odvolacím súdom žalobcovi na vedomie. Napriek uvedenému žalobca
zaujal k tomuto vyjadreniu opäť písomné stanovisko, ktoré však odvolacím súdom nebolo vyžiadané,
preto nie je dôvod na toto stanovisko prihliadať v odvolacom konaní.

9. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančný súd
nedostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a tak akékoľvek právne závery
v prejednávanej veci sú zatiaľ predčasné.

10. Žalobca nedostatok rozhodnutia prvoinštančného súdu oprel o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávne právne posúdenie veci je právnou vadou rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený

v prípade, keď na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
V prvom rade je potrebné pripomenúť, že z obsahového hľadiska uplatnený nárok v žalobe indikuje,
že ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, preto uvedená okolnosť pre ďalšie prejednanie žaloby má zásadný význam.
V prejednávanej veci je žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva žalobou o určenie
absolútnych práv. Žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, keď je možné vyhovujúcim
rozsudkom jeho neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem musí byť dostatočne

intenzívny, tvrdené právo nie je ešte v štádiu porušenia. Akonáhle je už tvrdené právo v štádiu
porušenia, v takom prípade prichádza do úvahy žaloba podľa § 137a Civilného sporového poriadku.
Naliehavý právny záujem je procesná podmienka. Platí, že sa preskúmava z úradnej povinnosti, súd
však nevykonáva a nevyzýva strany sporu na predloženie dôkazov, ale overuje, či žalobcovo tvrdenie
je vo vzťahu k tejto podmienke konania preukázané.

Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku sa otázkou naliehavého právneho záujmu zaoberal
vyslovene okrajovo, keď mal za to, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Príslušný procesný predpis, ani skutkové okolnosti tejto podmienky konania zistené neboli.
Až po tom, čo prvoinštančný súd bude mať jednoznačne zistené, či právne postavenie žalobcu sa môže
vyhovujúcim výrokom o uplatnenom nároku zmeniť (zlepšiť) a jeho záujem na určení, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva po poručiteľke I. B. je daný (vrátane určitej miery intenzity), môže prvoinštančný súd
pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci.
Uvedené okolnosti sú dôvodom, ktorý spôsobuje nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca v odvolaní tvrdil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, podľa ktorého konanie

má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca tvrdil, že k tejto
vade došlo v súvislosti s realizovaním pojednávania dňa 9.1.2023, kedy mu bolo doručené vyjadrenie
právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktoré oproti predchádzajúcim vyjadreniam len žalovaných
v 1/ a 2/ rade bolo zásadne odlišné a k tomuto vyjadreniu nemal priestor sa pripraviť.
Namietaný odvolací dôvod žalobcu vo všeobecnosti dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
V prejednávanej veci však odvolací súd zistil, že dňa 9.1.2023 bolo nariadené pojednávanie (prvé) vo
veci, na ktorom boli prítomní žalobca, všetci žalovaní a právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade. Predpojednávaním dňa 5.1.2023 doručil právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade súdu vyjadrenie, v ktorom
zaujímal stanovisko k žalobe. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi priamo na pojednávaní, pričom
na pojednávaní žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, aby sa vedel k tomuto vyjadreniu

vyjadriť po konzultácii s právnikom.
Napriek uvedenému prvoinštančný súd vypočul žalovaného v 1/ rade postupom podľa § 195 ods. 2 CSP,
rovnako aj žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade. Vykonal dôkaz výsluchom strany sporu. Na tomto
pojednávaní nerozhodol o žalobe, ale pojednávanie odročil na 23.1.2023.
Na pojednávanie dňa 23.1.2023 sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne dňa

20.1.2023, pričom poukazoval na nedostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie dňa 9.1.2023.
V podaní žiadnym relevantným spôsobom na vyjadrenie žalovaných v 1/ a 2/ rade nereagoval, nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov, pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 23.1.2023 sa
nezúčastnil.
V deň pojednávania bola súdu doručená listina napísaná žalobcom dňa 17.1.2023 a podaná na poštovú
prepravu v tento deň v Bratislave, ktorá zaujíma stanovisko k vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade.

Odvolací súd k tomuto procesnému postupu prvoinštančného súdu uvádza, že za okolnosti, pokiaľ by
prvoinštančnýsúdvovecikonalriadneasprávnesavecouzaoberal,nemalabyuvedenávadadoručenie
vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade a vykonanie pojednávania dňa 9.1.2023, vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci.
V kontexte ďalších pochybení prvoinštančného súdu je však možné konštatovať, že vzhľadom na

priebeh konania a rozhodnutie prvoinštančného súdu uvedená okolnosť mohla spôsobiť následok
nesprávneho rozhodnutia vo veci. Vo vyjadrení, ktoré bolo doručované žalobcovi na pojednávaní dňa
9.1.2023, odborným spôsobom a kvalifikovane sa žalovaní v 1/ a 2/ rade vyjadrujú k žalobe s tým, že
poukazujú aj na prax českého Najvyššieho súdu a aj na prax Najvyššieho súdu SR, ktoré okolnosti,
vzhľadom na to, že ide o okolnosti odborné, nemusel pri odovzdávaní listiny na pojednávaní žalobca

okamžite pochopiť, nevylučujúc, že tak, ako to prezentoval na tomto pojednávaní, potreboval sa o tomto
vyjadrení odborne poradiť. Prvoinštančný súd ale vo veci vykonal dôkazy výsluchom žalovaných. Takýto
postup, kedy, vzhľadom na žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania v dôsledku nepripravenosti
na toto pojednávanie, čo malo vplyv aj na jeho aktivitu a vykonávanie dokazovania, kedy zákon
žalobcovi umožňuje klásť vypočúvaným aj otázky, došlo k pochybeniu zo strany prvoinštančného

súdu, ktoré pochybenie môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia v prejednávanej veci. Výsluchy
žalovaných prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôkazy, ktorými žalovaní uniesli svoje dôkazné bremeno,
čím žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces.

12.Podľa§365ods.1písm.b/CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Obsah práva na spravodlivý proces predstavuje široký pojem, avšak medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne

poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

Toto pochybenie súdu je dôvodom pre priznanie odvolacieho dôvodu len vtedy, pokiaľ, vzhľadom na
priebeh ďalšieho konania prvoinštančného súdu je v prípadnom inštančnom postupe napraviteľné. Ak
sa v priebehu konania tento nedostatok napraví, čiastkové pochybenie samo osebe nepredstavuje
porušenie práva na spravodlivý proces. Ak však sa toto právo nenapraví, jeho náprava nie je
v odvolacom konaní bez ďalšieho možná a vzhľadom na ďalšie nedostatky v procesnom postupe

prvoinštančného súdu je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť.

13. Ďalej žalobca v odvolaní tvrdil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a poukázal na
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd sa nezaoberal
jeho argumentami v súvislosti s určitosťou, zrozumiteľnosťou právneho úkonu, ktorým bola uzatvorená

kúpnopredajná zmluva medzi I. B. a žalovaným v 1/ rade s poukazom na následné správanie zmluvných
strán po návrate domov z notárskeho úradu, kedy I. B. vrátila žalovanému v 1/ rade celú kúpnu
sumu. Žalobca poukázal na to, že absentuje stanovisko súdu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu
kúpnej zmluvy pre rozpor medzi prejavom vôle v písomnom právnom úkone v kúpnopredajnej zmluvea následným konaním I. B. a žalovaného v 1/ rade, ktoré preukazuje vôľu účastníkov uzatvoriť darovaciu
zmluvu.
Tento odvolací dôvod zodpovedá tvrdenému porušeniu žalobcových práv na pojednávaní dňa 9.1.2023.

Nesprávne odôvodnenie alebo nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je tiež porušením
práva na spravodlivý súdny proces. To, akým spôsobom je potrebné odôvodniť súdne rozhodnutie
vyplýva priamo z procesného predpisu, ktorý náležitosti rozhodnutia uvádza v § 220 CSP. V prípade, ak
rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, dochádza k porušeniu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Už ESĽP ustálene judikuje, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých
založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu,
uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek je
nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola v odôvodnenie rozhodnutia súdu daná odpoveď, ale trvá na tom, aby ak ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, sa súd týmto argumentom zaoberal a dal špecifickú odpoveď.

Rovnako je tak stabilizovaná aj judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý dokonca zdôraznil, že povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Tieto dôvody sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. V prípade, keď
závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s Ústavou a Dohovorom.

Rozhodnutie súdu musí byť koherentné, konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.
Musí byť presvedčivé. Najvyšší súd SR vychádza z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu a zotrváva na
kritériách, ktoré sú súdnou praxou špecifikované.
Ani odvolací súd nemá iný názor na riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia a v plnom rozsahu
poukazuje na ustálenú prax najvyšších súdnych autorít.

Na to, aby mohol odvolací súd meritórne prejednať vec je potrebné, aby prvoinštančný súd mal riadne
zistený skutkový stav. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov (§ 384 CSP), ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
V danom prípade nie je dôvod na to, aby odvolací súd sám namiesto prvoinštančného súdu
vykonal dokazovanie, prípadne ho doplnil. Skutkový stav a jeho zistenie je doménou a povinnosťou

prvoinštančného súdu.
Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva, že by, vzhľadom na predmet sporu tak, ako ho
špecifikoval žalobca v žalobe, kde tvrdí svoje skutkové okolnosti odôvodňujúce žalovaný nárok,
prvoinštančným súdom skutkový stav vôbec nebol zistený. Nepostačuje na posúdenie platnosti
právneho úkonu len zistenie, že k uzatvoreniu právneho úkonu došlo. Táto okolnosť je nesporná,

vyplýva z notárskej zápisnice, ale z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, či právny úkon je alebo nie
je absolútne neplatný. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny úkon je neurčitý, nezrozumiteľný, odporuje
zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a bližšie sa k jednotlivým argumentom vyjadril.
Uviedol, že vôľa účastníkov zmluvy nebola uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu, hoci kúpnopredajná zmluva
bola uzatvorená, kúpna cena vyplatená, ale následné správanie zmluvných strán svedčí o tom, že

ich cieľom bolo uzatvoriť darovaciu zmluvu. Otázka, či vôľa zmluvných strán bola uzatvoriť darovaciu
zmluvu alebo kúpnopredajnú zmluvu, resp. otázka určitosti, zrozumiteľnosti zmluvy, otázka, či zmluva
odporuje zákonu, obchádza zákona alebo sa prieči dobrým mravom je otázka skutková a ako skutková
otázka prvoinštančným súdom vôbec nebola zistená. Len na základe skutkových zistení týkajúcich sa
namietaných dôvodov platnosti kúpnopredajnej zmluvy je možné vyhodnotiť pomer vôle strán zmluvy

a ich prejavu, právne posúdiť, či išlo len o nevedomú nezhodu, ktorá spočíva v omyle v prejave, alebo
išlo o vedomú nezhodu, ktorá môže spočívať v simulácii. Bez toho, aby boli skutkové okolnosti dôsledne
zistené, resp. z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom v napadnutom rozhodnutí
uvedené, nie je možné vec právne posúdiť. Pri posudzovaní pomeru vôle a prejavu je významná aj
tvrdená okolnosť žalobcom, že strany zmluvy si následne vrátili kúpnopredajnú cenu a žalovaný v 1/

rade ju prijal.

14. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nemôže vychádzať z presvedčenia súdu, pokiaľ toto
presvedčenie nemá odraz v skutkových zisteniach a v právnom posúdení súdu.
Všetky tieto okolnosti viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa § 389 ods.

1 písm. b/ CSP a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní konať tak, aby stranám sporu neboli odňaté
ich garantované práva a povinnosti vyplývajúce z procesného predpisu, zistiť, či v danej veci na stranežalobcu pre určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej matke je daný naliehavý
právny záujem. V prípade, pokiaľ naliehavý právny záujem je daný, bude sa prvoinštančný súd podrobne
zaoberať dôvodmi, pre ktoré žiada žalobca určiť absolútnu neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, ktorú

uzatvorili žalovaní v 1/ rade a neb. I. B. a bude sa zaoberať všetkými žalobcom tvrdenými okolnosťami
neplatnosti kúpnej zmluvy.
Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu bude zodpovedať ust. § 220 CSP a štandardným
požiadavkám ESĽP, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR tak, aby bolo skutkovo aj právne v
potrebnom rozsahu odôvodnené a náležitým spôsobom vyargumentované.

16. Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP sa v novom rozhodnutí bude zaoberať aj náhradou trov
celého konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).