Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122013395.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2024 v trestnej
veci proti obž. A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/51/2022 zo dňa 01.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a/ Tr zákona a zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na
§ 139 písm. a/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že v

presne nezistený deň koncom mesiaca august 2021 v presne nezistenom čase v nočných hodinách v
C., v rodinnom dome, kde bol na návšteve, vošiel do izby, kde spala mal. D. nar. XX.XX.XXXX, nahý si
ku nej ľahol do postele, na čo sa maloletá prebudila a aj napriek jej snahe o odpor ju vyzliekol, následne
jej obchytkával brucho, prsia a pohlavné orgány, pohlavný úd jej vložil pomedzi nohy a snažil sa jej
vniknúť prstami a pohlavným údom do vagíny, čomu však maloletá svojím aktívnym odporom zabránila
a následne z izby ušla, pričom mal vedomosť, že má len 12 rokov.

Uložil mu za to podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. h/ Tr. zákona a § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania
uviedol, že odvolanie súd odôvodnil najmä výpoveďou poškodenej maloletej D. E., svedkyne B. F.-
matky maloletej a svedka F. F.. Podľa súdu svedkovia od začiatku trestného konania vypovedali rovnako,
nemenili svoje výpovede a detailne popisujú skutok. Uvedený záver súdu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, lebo výpovede svedkov sú plné rozporov, nielen pokiaľ ide o ich porovnanie navzájom
v jednotlivých štádiách trestného konania, ale rozpory existujú aj v jeho opise skutku na hlavnom

pojednávaní. Poškodená maloletá D. vo výpovedi uviedla, že si obžalovaný k nej ľahol nahý a snažil sa
ju obchytávať. V tejto súvislosti uvádza, že poškodená nehovorí pravdu, pretože to nekorešponduje s
tým, že za takejto situácie si znovu ľahla ku nemu do postele a neišla hneď upozorniť rodičov, čo sa stalo,
hlavne preto, že podobný prípad sa jej vraj stal, podľa výpovede jej matky, v C.. Uvádza aj, že sa bránila
aj verbálne, tak je nepravdepodobné, aby niekto z ostatných dospelých nepočul hádku a nejaké zvuky,
ktoré by takýto odpor poškodenej určite doprevádzali. Podľa súdu výpoveď poškodeného podporujú aj

výpovede svedkyne B. F. a svedka F. F.. K tomuto uvádza, že svedkyňa B. F. a svedok F. F. opisujú,
že videli obžalovaného spať v boxerkách a obidvaja spali. Výpoveď svedka F. F. sa počas dokazovaniamenila a na súde vypovedal, že ho videl spať v obývačke, tak ako obžalovaný vypovedal už v prípravnom
konaní. Takisto tento svedok vypovedal, že sa ho bojí, na čo však nemal dôvod, pretože ho odo dňa,
kedy bol u nich na návšteve, kedy malo dôjsť k tejto udalosti nevidel ,ani nekontaktoval. Poškodená

maloletá D., na otázku matky, čo sa deje, prečo je s ním v posteli, odpovedala, že nevie, čo je vzhľadom
k tomu, že mala mať takýto traumatický zážitok nepochopiteľné. Podľa obžalovaného motívom k takejto
výpovedi maloletej mohol byť fakt, že sa v rodine matky B. F. a F. F. necítila bezpečne a značne by to
pomohlo, aby bola zverená do opatery starému otcovi B. G.. Žiaden zo svedkov nevypovedal, že by sa
pred alebo po údajnom čine, ktorý mu je kladený za vinu, choval k maloletej so sexuálnym záujmom.

Výpovede všetkých svedkov, ktorí boli v tejto veci vypočutí si v niektorých bodoch odporujú a keďže
boli všetci v tom čase pod vplyvom alkoholu, nemohli podľa obžalovaného správne vyhodnotiť situáciu.
Súd nesprávne podľa jeho názoru vyhodnotil znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie a takisto
nepožiadalopsychologickýposudoksexuológanajehoosobu,pritakzávažnomobvinení.Znalkyňatotiž
nemohla zaručiť stopercentnú pravdivosť výpovede maloletej. Chcel by upozorniť, že nikdy nemal sklony
k násiliu na ženách a už vôbec nie na deťoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa skutkové zistenia

súdu javia ako nejasné a neúplné. Zároveň sa domnieva, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Za takejto dôkaznej situácie navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/51/2022, zo dňa 01.06.2023, zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku po zrušení tohto rozsudku vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudkuprotiktorýmobžalovanýpodalodvolanieako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku,pričomdospelkzáveru,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý
uviedol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.12.2022 po poučení o možnosti urobiť niektoré z
vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku,

ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu (vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku).
Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalkyne,
prečítaním zápisníc o výpovedi svedkyne – poškodenej a svedkov z prípravného konania a prečítaním
listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by znásilnil alebo chcel znásilniť poškodenú D., o čom má
svedčiť to, že jej správanie, kedy odišla do sprchy a potom sa k nemu vrátila do postele nesvedčí o
konaní, ktoré sa mu v obžalobe kladie za vinu. Nikdy by sa dieťaťa nedotkol. B. F. a F. F. si to na neho
vymysleli.Kudalostiamdanéhodňasavyjadril,žeprišielnanávštevukH.G.aC.E.,sktorýmivminulosti
pracoval v zahraničí. Na ich návšteve dostali spontánny nápad, že pôjdu na návštevu k F., s ktorými tiež

všetci traja pracovali v zahraničí a ktorých H. G. a C. E. často navštevovali. Keď prišli k F., vypili alkohol,
kedy obžalovaný aj s dvoma synmi F. a C. E. išli na nákup do predajne Tesco. Po nákupe sa vrátili do
domu F., kde pokračovali v popíjaní alkoholu. F. F. bol podľa obžalovaného opitý a stupňovala sa jeho
agresivita. Začal nadávať na B. F. a vyhrážať sa jej zabitím, na čo ho ona vyhodila z domu. Po vyhodení
z domu F. F. mal podľa obžalovaného kopať do dverí, do steny a pokúsiť sa rozbiť okná, pričom mal spať

celú noc vonku. Obžalovaný zdôraznil, že v noci sa nič nestalo. B. F. išla spať k poškodenej D. a on spal
s nimi v izbe v kresle, ale aj tak celú noc nespal, lebo sa bál, že F. F. rozbije okno, dostane sa do domu
a niečo urobí B. F.. Podľa neho bol F. F. celú noc vonku a B. F. ho pustila do domu až ráno. Obžalovaný
opísal dom a izby na prízemí domu, vrátane kuchyne a izby, kde spala poškodená. Ako uviedol, ešte
pred nimi išla na poschodie domu spať H. G. a za ňou C. E., ktorí zišli dole až ráno. Počas celého dňa

mal na sebe tričko a poškodená ho nemohla vidieť bez trička, ale neskôr vo svojej výpovedi pripustil, že
ho mohla vidieť bez trička, keď na druhý deň po prebudení hrali vonku na dvore s deťmi futbal. Potvrdil,
že na hrudi má vytetovaný citát, kedy o tetovaní vedeli všetci dospelí v dome a to ešte z doby, kedy všetci
pracovali v zahraničí. Keď sa na druhý deň zobudil, H. G. už v kuchyni chystala raňajky a potom prišla B.
F. a on. Dopoludnia vypili nejaký alkohol a potom muži hrali s deťmi na dvore futbal, kým ženy varili obed.

Po obede išiel preč. Na druhý deň mu volala B. F., že mu z peňaženky vypadol vodičský preukaz a C. E.
mu bol pre neho. Poškodená podľa neho spala celú noc a ani poškodená a ani nikto iný mu nehovoril,
že sa malo niečo v noci stať. O tom, čo mal poškodenej urobiť sa dozvedel až po nejakom čase, kedy užbol odcestovaný pracovne v zahraničí, kde mu volali H. G. a C. E., že je obvinený z nejakého trestného
činu voči maloletej, ale to bolo niekoľko mesiacov, možno pol roka od tejto udalosti.

Vo vzťahu k svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že on celú dobu sedel v kresle v
izbe oproti kuchyni, kde bol gauč a posteľ a kde bola aj poškodená B. F. nakoľko F. robil bodrel, tak ho
B. vyhodila z domu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená D. išla spať ako prvá a potom sa
strhla hádka. Vo vzťahu k tomu istému výsluchu z prípravného konania, kde vypovedal, že s deťmi sa
skôr nikdy nestretol a vedel, že najstaršia je D. a má 14 rokov, na hlavnom pojednávaní uviedol, že on

v tom čase nevedel, koľko rokov má D. a to sa dozvedel až pri svojej výpovedi. On pred návštevou F.
a ani po návšteve nevedel, koľko má maloletá D. rokov.

Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj v ďalšom priebehu hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal oba výpovede svedkyne – poškodenej D. E. z prípravného konania

zo dňa 03.11.2021 a zo dňa 03.02.2022.

Svedkyňa – poškodená pri svojej výpovedi dňa 03.11.2021 uviedla okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v
súvislosti so sexuálne motivovaným konaním osoby A. I. pred skutkom v prejednávanej veci. Zároveň
uviedla, že v C., kde sa s mamou presťahovala, sa dialo niečo podobné s tým, že sa to stalo koncom

augusta, keď mala nastupovať do školy. Vtedy k nim prišiel na návštevu muž, ktorého nepoznala a mal
prezývku J.. On sedel v kuchyni a ona si išla ľahnúť spať. Potom vošiel k nej do izby a ľahol si k nej.
Potom ju obchytkával na bruchu, prsiach a na pohlavných orgánoch a vyzliekol ju. Potom jej strkal palce
do vagíny a pokúsil sa s ňou mať pohlavný styk, kedy jej chcel strčiť penis do vagíny, ale ona mu to
nedovolila. Ona sa však bránila a aj mu hovorila, aby to nerobil ale on na to nereagoval. Aj ho pritom

kopla. Potom od neho z postele odišla a išla na WC, ale keďže si nemala kde ľahnúť, tak sa vrátila
k nemu do postele, pretože on už v posteli spal. Potom aj ona zaspala a už sa nič nedialo. Keď sa
zobudila, on ležal vedľa nej v posteli a ona odišla do kuchyne. Nikto sa jej nespýtal, čo sa v noci stalo
a ona tiež nikomu nič nehovorila. Táto svedkyňa – poškodená vypovedala aj v prípravnom konaní dňa
03.02.2022, kedy vypovedala, že J., ktorý bol kolega jej mamy, k nim prišiel na návštevu, keď bývali v

C.. V tom čase bývali v rodinnom dome a to sa stalo niekedy koncom augusta. Keď prišiel k nej do izby,
vyzliekol sa, ľahol si k nej do postele a chcel mať s ňou sex. V tom čase ona už zaspávala. Ona mala
v tom čase oblečené kraťasy a tričko, ktoré jej vyzliekol. V tom čase bola v izbe sama. Obchytkával ju
a vyzliekal. Ona sa bránila a aj mu vravela, aby ju nechal na pokoji. On ju však vyzliekol úplne donaha.
Okrem toho, že ju obchytkával po celom tele, aj ju bozkával na pery. Chytal ju za brucho, vagínu a prsia.

V tom čase ležala na chrbte a bola prikrytá perinou. Odstrkávala ho rukami a hovorila, aby to nerobil,
na čo on ale nereagoval. Povedal jej, že chce mať s ňou sex a to výrazom, že by ju pojebal. Ona mu
však nedovolila, aby s ňou mal pohlavný styk a bránila sa, čiže do vagíny jej pohlavným údom nevnikol.
V tom čase mal stoporený pohlavný úd, ktorý jej dával medzi nohy. Ona potom odišla na WC, kde sa
zamkla. Tam strávila asi 10 minút a potom sa vrátila k nemu a keď videla, že zaspal, ľahla si k nemu do

postele. Celé to jeho konanie trvalo asi pol hodinu. Ľahla si k nemu, lebo v ostatných izbách boli postele
obsadené. Jej mama a otčim spali v obývačke. Podrobne popísala osobu s prezývkou J. s tým, že má na
hrudi vytetovaný nejaký nápis. Vtedy ho videla prvýkrát a odvtedy ho už nevidela. Ráno vstala a urobila
súrodencom raňajky. V tom čase už bola hore jej mama a otčim a tiež dvaja kolegovia jej mamy C. a
H., ktorí u nich spali. V tom čase ten J. ešte spal. Potom prišiel do kuchyne, kde sa rozprával s mamou,

otčimom a tými dvomi ďalšími. S ňou sa už nerozprával, lebo ona išla do izby a hrala sa so súrodencami.
O tom, čo sa stalo, nikomu vtedy nepovedala. Okrem toho sa jej snažil dať prsty do vagíny, ale to sa
mu tiež nepodarilo. Žiadne zranenia a ani krvácanie jej nespôsobil. Keď si k nej ľahol spať, mal vypitý
alkohol. Nevie, či ho niekto videl, ako pri nej leží v izbe. Z kuchyne nie je vidno do jej izby, čiže ostatní
v kuchyni nevideli, odkiaľ ten muž vyšiel. Nevie, kde mal ten muž spať. Na prízemí, kde spala ona, je

okrem jej izby ešte kuchyňa, kúpeľňa a obývačka. K tejto výpovedi poškodenej obžalovaný uviedol, že je
to čistý nezmysel a keby mal poškodenú znásilniť, išla by za mamou a nešla by späť k nemu do postele.

Svedkyňa – poškodená B. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že niekedy koncom augusta jej
volal C. E., že ich prídu pozrieť aj s obžalovaným, s ktorým predtým pracovala v zahraničí. Keď k nim

prišiel obžalovaný spolu s H. G. a C. E. na návštevu, pili alkohol, rozprávali sa a počas návštevy išiel
obžalovaný do Tesca na nákup, kde zobral aj jej syna, ktorému kúpil nejaké hračky a tiež kúpil ďalší
alkohol. Nepamätá si, v akom poradí išli večer spať ale potvrdila, že Viktória išla spať do izby, ktorá je
hneď pri vchodových dverách do ich rodinného domu, dve mladšie deti spali na poschodí, kde išla s nimispať H. G. a C. E. a ďalšie dve deti spali na prízemí v obývačke s ňou a s jej manželom F. F., ktorý pri
nich spal celú noc. Keď sa ráno zobudila, videla, ako obžalovaný leží v posteli pri jej dcére D., ale vtedy
to neriešila. O tom, čo sa malo odohrať medzi obžalovaným a jej dcérou D. sa dozvedela až v októbri

toho roku, kedy D. povedala jej manželovi F. F., čo jej obžalovaný urobil a to, že ju vyzliekol a snažil sa
jej strčiť penis do zadku a do vagíny. D. tiež hovorila, že odišla na WC, ale potom sa k obžalovanému
do izby vrátila, pretože mala strach. Počas toho, ako bol obžalovaný u nich na návšteve, bol po celý
čas oblečený v tričku kaki farby. Dcére D. nikdy nehovorila, že by mal obžalovaný na hrudi tetovanie.
Svedkyňa potvrdila, že spala s deťmi a manželom v obývačke a poprela tvrdenie obžalovaného, že mala

spať v posteli s D. a obžalovaný mal v tej istej izbe spať v kresle. Svedkyňa si nie je vedomá toho, aby
obžalovaný na druhý deň hral futbal bez trička, pretože ona varila obed. Svedkyňa ďalšej uviedla, že po
príchode obžalovaného do ich domácnosti sa s obžalovaným rozprávala o svojich deťoch a uvádzala
obžalovanému aj ich vek, kedy uviedla, že D. má iba 12 rokov. Z obývačky do izby D. nie je vidno, pričom
D. im ráno po prebudení o tom, čo sa malo stať v noci nič nevravela.

Svedok F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jedného dňa, už si presne nepamätá kedy, k nim
na návštevu prišla H. G., C. E. a obžalovaný, ktorý ich chcel vidieť, pretože všetci pracovali spolu v
zahraničí. Keď prišli, pili alkohol a obžalovaný bol ešte s jedným z detí na nákup v Tescu, kde deťom
kúpil hračky a tiež aj nejaký alkohol, v konzumácii ktorého pokračovali celý večer. Následne sa on s
manželkou pohádal a bol vyhodený z domu, ale ešte v noci sa do domu vrátil, ale nevie, koľko bolo hodín.

Po príchode do domu už všetci spali a on si išiel ľahnúť k manželke B. F. a k ich deťom do obývačky,
kde mal ustlané aj obžalovaný. V tom čase obžalovaný ležal na gauči v obývačke. Následne zaspal a
keď sa ráno zobudil, všetci už boli hore, muži s deťmi hrali na dvore futbal a manželka varila obed. On
triezvel v kuchyni. V ten večer mal obžalovaný oblečené tričko. Keď sa v noci vracal do domu, nevidel,
že by obžalovaný ležal pri jeho dcére D., ktorá im na druhý deň nič nepovedala o tom, čo sa malo udiať

v noci. Až asi o dva mesiace mu D. povedala, že obžalovaný mal vojsť do jej izby, vyzliekol ju a snažil
sa jej vopchať penis do zadku ale ona ho odstrčila. Po tom, čo mu to D. povedala, bola viac utiahnutá.
O tom, koľko má D. rokov sa s obžalovaným nerozprával. Aj manželka mu povedala, že keď ráno vošla
do D. izby, obžalovaný ležal v posteli pri D.. Vo vzťahu k svojej výpovedi z prípravného konania, kde
vypovedal, že si vypil aj ráno a že sa s obžalovaným pohádali preto, kde obžalovaný spal a že mohol

D. niečo urobiť, svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na túto výpoveď si veľmi nepamätá a
má z obžalovaného strach.

Za účelom odstránenia rozporov bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo
dňa 06.09.2022, kde vypovedal, že v noci sa prebudil, pretože potreboval ísť na záchod a išiel si vonku

zapáliť cigaretu. Keď prechádzal cez chodbu, nazrel do D. izby a videl na posteli spať obžalovaného iba
v boxerkách. Aj vykríkol, čo to má znamenať, ale nikto na to nereagoval, lebo všetci spali. Potom si išiel
opäť ľahnúť ale ráno mu manželka hovorila, že našla v izbe pri D. spať obžalovaného. Hneď sa na to
pýtal obžalovaného ale on mu povedal, že sa nič nestalo. Dopoludnia medzi ním a obžalovaným došlo
ku konfliktu ohľadom toho, kde obžalovaný spal. Potom sa hádka ukľudnila a obžalovaný odišiel. K tejto

svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že bol opitý a nie je si istý, či to čo vypovedal
vyšetrovateľovi, bola pravda. Zotrval na svojej výpovedi, že sa v noci vrátil do domu a už potom spal v
obývačke na prízemí s manželkou. Poprel, že by pri tej hádke chcel udrieť D..

Súd bez námietok obžalovaného voči vykonaniu dokazovania prečítaním výpovedí svedkov H. G. a

C. E. z prípravného konania, ktoré by obžalovaný vzniesol po doručení obžaloby, prečítal výpovede
týchto svedkov z prípravného konania a to tak pred vznesením obvinenia obžalovaného ako aj po jeho
vznesení.

Svedkyňa H. G. v prípravnom konaní v oboch svojich výpovediach zhodne uviedla, že niekedy v

septembri 2021 sa jej priateľovi C. E. ozval obžalovaný, že je na K. a chcel by prísť na návštevu. Ona
a aj jej priateľ spolu s obžalovaným a F. predtým pracovali v zahraničí. Keď prišiel obžalovaný k nim,
chvíľu sedeli, vypili nejaký alkohol a rozhodli sa, že všetci traja pôjdu na návštevu k F.. Oslovili jedného
známeho, ktorý ich všetkých troch odviezol do C. k F.. Po zvítaní sa obžalovaný zobral najstaršieho B.
syna na nákup do obchodu Tesco, kde kúpili nejaké hračky a kde ich odviezol ten ich kamarát. Keď sa

obžalovaný vrátil z nákupu domov, spolu sedeli, rozprávali sa a spomínali s tým, že všetci dospelí pili
alkohol. Asi okolo 22.00 hod. išla s najmenšími deťmi spať na horné poschodie domu F. a po malej chvíli
za ňou prišiel aj C. E.. Obžalovaný, B. a F. F. ešte ostali sedieť dole na prízemí rodinného domu. Potom
zaspala ale po nejakom čase sa zobudila, že počuje nejaké hlasné rozprávanie medzi obžalovaným a F.F., ale nebola to hádka. Nakoľko mali obaja poriadne vypité, tak v podstate pri rozhovore kričali. Ona na
to nijako nereagovala a znovu zaspala, kedy sa zobudila až ráno spolu s deťmi. Potom zišli do kuchyne,
kde už bol F. F., B. F. a obžalovaný. C. E. ešte chvíľu spal, ale potom prišiel za nimi dole do kuchyne.

Potom pripravili raňajky a začali chystať obed. D. bola s nimi v kuchyni a pomáhala im s obedom. Ráno
sa vôbec neriešilo, kde obžalovaný v noci spal, kedy svedkyňa si myslela, že obžalovaný v noci odišiel
domov a sama bola prekvapená, že tam bol aj ráno. Ani D. sa jej nezdôverila, že by sa malo niečo v
noci udiať. Nevie, kde spali F., obžalovaný a D.. Obžalovaného v ten deň bez trička nevidela. Žiaden
konflikt medzi obžalovaným a F. F. nezaznamenala.

Aj svedok C. E. v oboch svojich výpovediach vypovedal rovnako ako jeho priateľka H. G. s tým, že na
rozdiel od svedkyne G. mal pocit, že medzi obžalovaným a F. F. došlo k roztržke. Trochu viac vypil a
tak išiel spať za H. G. a deťmi na horné poschodie domu. Keď prišiel ráno do kuchyne, bola tam B.
a F. F. a obžalovaný spal v kresle. F. F., B. F. a obžalovaný po raňajkách ešte pili alkohol a keď sa F.
F. a obžalovaný znova začali hádať, on odišiel domov. Nevie, kedy išla spať D., len vie, že má izbu

na prízemí domu. Na správaní D. si v to ráno nič zvláštne nevšimol, ale ona mu dlhodobo pripadala
nejaká zľaknutá. Potvrdil, že obžalovaný bol bez trička, keď na druhý deň ráno hrali futbal a potvrdil, že
obžalovaný má na hrudi tetovanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia

detí PhDr. Ľubicu Onderušovú, ktorá v prípravnom konaní vo vzťahu k poškodenej D. E. vypracovala
písomný znalecký posudok č. 11/2022, na záveroch ktorého zotrvala aj pri svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, kde uviedla, že u maloletej D. E. sa jedná o osobnosť nezrelú, ešte vo vývine, uzavretú a jej
intelektové a pamäťové schopnosti boli v čase vyšetrenia priemerné. V kritických situáciách má sklony k
explozivite, teda k výbušnosti a menej brzdenej agresivite. Citlivo reaguje na skutočné a predstavované

prvky reality, má bohatú fantáziu a je naivná, dá sa ľahko zlákať a nie je priebojná. Ťažko sa rozhoduje a
snaží sa odďaľovať nepríjemné povinnosti alebo rozhodnutia. Podľa znalkyne maloletá ťažko nadväzuje
vzťahy, má sklon podriadiť sa, vo vzťahu k matke bola zjavná veľmi nízka dôvera a neuspokojený pocit
bezpečia. V náročných situáciách sa u nej dajú očakávať regresné prejavy, čiže reaguje na nižšej úrovni
než je jej vývinová úroveň, takže tie reakcie sú veľmi nezrelé a jednoduché. Rodinné prostredie bolo

v tom čase výrazne narušené a jednalo sa o nadužívanie alkoholu u matky a jej partnera. Dieťa v tom
čase bolo zverené do starostlivosti starého otca a celkovo u nej absentoval pocit bezpečia. Neboli u nej
preukázanéporuchyvnímania,bolunejalezistenýsklondopĺňaťdetailyudalostí,ktorésinezapamätala,
ale celkovo u nej neboli zistené sklony k vymýšľaniu udalostí ako takých. Neboli u nej preukázané
tendencie ukazovať sa v lepšom svetle alebo niekomu škodiť a jej výpoveď z psychologického hľadiska

nejavila známky naučenej výpovede. Podľa znalkyne je však treba brať ohľad na to, že opakovane s ňou
bolivedenérozhovoryohľadomvyšetrovanéhoskutku,čourčiteviedlokurčitémuskresleniujejvlastných
spomienok. Konanie páchateľa popisovala aj s odstupom času podobne, na otázky odpovedala bez
zárazov, ktoré by svedčili pre zvažovanie či vymýšľanie odpovedí. Z psychologického hľadiska sa jej
výpoveď podľa znalkyne nejavila ako popisovanie nejakých vymyslených okolností. Pokiaľ sa jedná o

ujmu, tam je to podľa znalkyne komplikovanejšie, pretože poškodená bola obeťou aj iného násilného
trestného činu a teda nie je možné nejakým spôsobom rozdeliť podiel jedného či druhého páchateľa.
Čo sa týka ovplyvňovania jej výpovede, znalkyňa sa domnieva, že nebol čas na nejakú prípravu jej
výpovede, pretože v tom čase už vlastne nebola v primárnom rodinnom prostredí. Čo sa týka nejakého
následného ohrozenia jej vývinu, je podľa znalkyne ťažko predpokladať, aké následky môže mať takéto

konanie na jej ďalší psychický vývin. Pre ňu bol páchateľ neznámym človekom, bol to iba známy jej
matky a jej manžela, ktorého dovtedy nepoznala a nemá k nemu žiaden citový vzťah a teda nemala
dôvod ho chrániť či mu škodiť. U poškodenej D. neboli podľa znalkyne zistené z psychologického
hľadiska žiadne poruchy. Čo sa týka intelektu, vnímania a pamäti znalkyňa nezistila žiadne závažné
poruchy a teda poškodená je schopná správne vnímať čo sa deje okolo nej v rámci svojho veku

a následne tieto prežité udalosti popísať. Keď reprodukovala opis udalostí, bolo zrejmé, že je jej to
nepríjemné a bolo u nej prítomné napätie. Rozhovorov o jednotlivých skutkoch s maloletou muselo byť
veľmi veľa, kedy maloletá rozprávala jednak s príslušníkmi polície, mala rozprávať s nejakou priateľkou
jej mamy, s otcom a dá sa tak predpokladať, že tieto okolnosti boli aj témou rôznych rozhovorov v
rodine. Podľa znalkyne je viac než pravdepodobné, že určité detaily ako keby prekryli tie jej reálne

spomienky, hoci znalkyňa netvrdí, že prekryli udalosť ako celú, ale niektoré detaily pravdepodobne
budú skreslené. Vo vzťahu k výpovedi maloletej pred vyšetrovateľom, pri ktorej bola znalkyňa prítomná,
znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to bola výpoveď dieťaťa, ktoré bolo vystavené veľmi
ťažkým životným podmienkam, ktoré do určitej miery ani nerozumelo tomu, prečo sa toto všetko udialoa ktoré bolo zmätené z vecí, ktoré vlastne do jej sveta by ešte nemali patriť. Bola to podľa znalkyne
výpoveď nezrelého dieťaťa, ktoré ako keby bolo okolnosťami prinútené existovať vo svete dospelých.
Podľa znalkyne výpoveď poškodenej nejavila známky naučeného, poškodená odpovedala spontánne,

adekvátne a aj emocionálny doprovod korešpondoval s tou situáciou, v ktorej sa poškodená ocitla.
Odpovede nepôsobili vymyslene a z psychologického hľadiska znalkyňa tú výpoveď hodnotila ako z
veľkej časti použiteľnú pre trestné konanie.

Z rodného listu vedeného v knihe narodení Matričného úradu Poprad vo zväzku 86, ročník 2008, strana

71, poradové číslo XXX vyplýva, že D. E. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a jej otcom je A. E. a mamou B.
E.. Z uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 10P/154/2021 zo dňa 22.11.2021 vyplýva, že maloletá D.
E. sa zveruje do náhradnej starostlivosti starému otcovi B. G.. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť
dňa 22.11.2021.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o sexuálnom zneužívaní maloletej D. E. zo

dňa 02.05.2022 vyplýva, že rodina žila v C. v jednoizbovom byte, kde žila matka s piatimi deťmi a jej
partnerom F. F.. V domácnosti matky sa nezistili žiadne pochybenia, deti boli spokojné a zdravé. V
máji 2021 sa rodina presťahovala do C.. Dňa 03.11.2021 sa maloletá podrobila výsluchu v trestnej veci
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona a to v súvislosti so zneužívaním susedom v C.. Z
dôvodu, že matka nedokázala dieťaťu zabezpečiť bezpečné prostredie, bolo dieťa zverené jej starému

otcovi B. G.. K týmto skutkom malo podľa výpovede maloletej dochádzať aj v domácnosti v C.. D. je
introvertnej a tichej povahy a pôsobí veľmi utiahnuto. Dieťa má v domácnosti starého otca vytvorené
vhodné podmienky, má samostatnú izbu. U starého otca je spokojná. V škole nemá veľa kamarátov a
má zhoršený prospech, čo je vzhľadom k tomu, čo prežila z pohľadu úradu opodstatnené. Chýba jej
mama, ale do C. sa nechystá vrátiť, pretože jej otčim je zlý a požíva alkohol a následne je agresívny.

Chýbajú jej súrodenci, o ktorých sa starala, lebo matka nezvládala starostlivosť o deti. Dieťa v súčasnej
dobe nenavštevuje žiadnu psychologickú ambulanciu a preto jej bola ponúknutá možnosť navštevovať
centrum pre rodiny s deťmi v Poprade a zúčastňovať sa na pohovoroch so psychologičkou. Maloletá nie
je na ich oddelení evidovaná ako páchateľka činov inak trestných.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 03.05.2022 vyplýva, že rodina F. sa spolu
s maloletou D. presťahovala do C. v máji 2021. Rodina žije v dvojpodlažnom rodinnom dome v obci
C., ktorý má prenajatý na neurčito. V správe je opis rodinného domu a jeho vybavenia s tým, že D. má
samostatnú izbu. V správe sa konštatuje, že maloletá D. bola uznesením Okresného súdu Poprad sp.
zn. 10P/154/2021 zverená do náhradnej starostlivosti starému otcovi B. G..

Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného spísanej na OR PZ Prešov dňa 21.07.2022 vyplýva, že
obžalovanýsapodrobilprehliadketedadobrovoľne,pričomsúčasťoujeajfotodokumentáciazprehliadky
tela obsahujúca 7 farebných fotografií zachytávajúcich postavu obžalovaného ako celku a potom detail
hrudníka obžalovaného bez oblečenia, na ktorom je vytetovaný nápis v anglickom jazyku.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej v prípravnom konaní dňa 12.07.2022 obcou L., v ktorej
máobžalovanýtrvalýpobytvyplýva,žeobžalovanýsakokoliusprávaslušneaúctivo.Naadresetrvalého
bydliska nebýva a obci nie je známe, kde sa zdržiava. Obžalovaný nebol riešený komisiou verejného
poriadku.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou B. H. M. v Prešove vyplýva, že obžalovaný nebol a ani nie
je liečený na Psychiatrickom oddelení tejto nemocnice a nie je vedený ani v ich psychiatrickej ambulancii.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má

evidovaných osem priestupkov, z toho šesť priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 zákona o priestupkoch, jeden priestupok proti verejnému poriadku (močenie na verejnosti) a
jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch,
ktorého sa dopustil dňa 26.05.2018.

Z odpisu registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 30.05.2023 a týkajúceho sa
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkami
tunajšieho súdu zo dňa 23.02.2012 (sp. zn. 3T/10/2012) a zo dňa 31.05.2018 (sp. zn. 33T/4/2018),
pričom vzhľadom na zaplatenie uloženého peňažného trestu, resp. osvedčenie sa v skúšobnej dobepodmienečného odsúdenia, sa vo vzťahu k obom týmto odsúdeniam na obžalovaného hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v
prípadevysloveniavinyobžalovanéhozaspáchanýtrestnýčinmoholrozhodnúťouloženíprimeranéhoa

spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy
a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní (§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Tr. poriadku) a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú, ničím
nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú

v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný. V priebehu
vykonaného dokazovania, najmä výpoveďami obžalovaného a svedkov B. F., F. F., H. G. a C. E. bola
zistená príčina a priebeh návštevy obžalovaného v rodinnom dome u F. v obci C., ku ktorému došlo
v presne nezistený deň v mesiaci august 2021, pričom všetci vyššie menovaní sa poznali z minulosti,

keď spolu pracovali v zahraničí a práve to bolo aj dôvodom, prečo obžalovaný prostredníctvom H. G.
a C. E. navštívil B. a F. F.. V čase jeho návštevy bolo v dome aj päť maloletých detí a to či už detí B.
F. alebo aj spoločných detí B. F. a F. F., vrátane poškodenej D. E.. Všetci vypočutí zhodne vypovedali,
že po príchode obžalovaného do domácnosti F., obžalovaný ako aj ostatní, ktorí boli v dome prítomní,
teda B. F., F. F., H. G. a C. E. pili alkoholické nápoje s tým, že asi okolo 22.00 hod. dve z maloletých

detí išli spať na horné poschodie, kde išla s nimi spať H. G. a neskôr za ňou išiel na poschodie domu
spať aj jej druh C. E., pričom títo neboli svedkami toho, čo sa dialo v noci na prízemí rodinného domu,
pretože po celú noc spali a na prízemie zišli až ráno. Všetci zhodne vypovedali, že večer išla spať aj D.
E. a to do svojej samostatnej izby, ktorá sa nachádza na prízemí rodinného domu hneď pri vstupných
dverách rodinného domu, pričom do tejto izby nie je vidieť ani z kuchyne a ani z obývačky, ktoré sa tiež

nachádzajú na prízemí rodinného domu.

Obžalovaný vo vzťahu k tomu, čo sa mu kladie za vinu, spáchanie skutku popieral. Uviedol, že B. F. za
jeho pomoci vyhodila z domu F. F., lebo bol agresívny a išla spať k dcére D. do jej izby, pričom v tej izbe
celú noc sedel v kresle aj on ale nespal, lebo sa bál, aby F. F. nerozbil okno do domu a niečo nespravil,

lebo po vyhodení z domu mal agresívne búchať a kopať do vchodových dverí a do okien. Svoju obranu
založil aj na tom, že poškodená D. E. si to všetko vymyslela, pretože ak by to bola pravda, určite by to
povedala svojej mame a nevrátila by sa k nemu do postele. Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku,
ktorý súd uviedol v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku priamo usvedčovaný výpoveďou D.
E., ktorá v prípravnom konaní podrobne a do detailov vypovedala, že obžalovaný prišiel k nej do izby v

čase, kedy ona ležala v posteli a zaspávala, pričom mala oblečené krátke nohavice a tričko. Obžalovaný
si k nej ľahol nahý, na čo sa ona prebudila a začal ju vyzliekať, čo sa mu podarilo napriek tomu, že mu
hovorila, aby to nerobil a odtláčala ho rukami a nohami. Následne jej rukami obchytkával brucho, prsia
a pohlavné orgány, pričom so stoporeným pohlavným údom sa pokúsil vykonať s ňou súlož tým, že sa
pokúsil vniknúť do vagíny tým, že jej vložil pohlavný úd medzi nohy a tiež sa jej snažil vniknúť do vagíny

aj prstami. Svoju vôľu vyjadril aj slovne s tým, že ju chce „pojebať“. K vniknutiu prstov a ani pohlavného
údu obžalovaného do vagíny poškodenej nedošlo, pretože poškodená D. E. sa bránila a z izby ušla.
Následne sa zamkla na WC, kde zotrvala asi 10 minút. Pretože v tom čase už všetci v dome spali a
ona si nemala kde ľahnúť, vrátila sa do svojej postele a ľahla si k obžalovanému, ktorý v tom čase už
spal. Tam spala až do rána, kedy po prebudení išla chystať súrodencom raňajky a potom sa s nimi hrať.

Nikomu o tom, čo sa malo stať nepovedala a zdôverila sa mame a otčimovi až asi o dva mesiace.

Z intimity sexuálnych trestných činov a to či už znásilnenia alebo sexuálneho násilia vyplýva, že sa
väčšinou odohráva v súkromnom prostredí a často tam, kde sa obeť cíti bezpečne (napr. domácnosť),
teda aj priebeh tohto skutku sa v podstate nevymyká prostrediu a okolnostiam, v ktorom sa sexuálne

násilie v najširšom slova zmysle v súdnej praxi odohráva. Poškodená sa doma s mamou, otčimom a
súrodencami cítila bezpečne a za bezpečný považovala aj kontakt s obžalovaným počas dňa, keďže
to bol kolega jej mamy. Obžalovaný jej svojím správaním počas návštevy až dovtedy, kým si k nej
neľahol do postele nedal dôvod myslieť si, že je pre ňu nebezpečný. Uvedený charakter trestnéhočinu predurčuje v procese dokazovania pomerne nízky počet priamych dôkazov, kedy najmä obeť tohto
útoku môže podať často jediné priame svedectvo a teda je svedectvo tejto obete, najmä ak sa jedná o
dieťa, často zo strany páchateľov trestného činu spochybňované, ako vymyslené s predpokladom, že

deti si vymýšľajú a deťom sa predsa nedá veriť. Z pohľadu súdu to kladie vysoké nároky na dôkladné
a starostlivé posúdenie tejto výpovede poškodenej a to najmä v kontexte iných nepriamych dôkazov,
ktoré súd vykonal. Aj keď znalkyňa nemôže prijať právny záver o pravdivosti alebo nepravdivosti
výpovede maloletej D. E., pretože tento záver môže urobiť len súd, psychologická charakteristika jej
osoby môže z pohľadu súdu slúžiť na posúdenie pravdivosti alebo nepravdivosti výpovede poškodenej.

Znalkyňa C. N. O. poškodenú charakterizovala ako nezrelú osobnosť s priemernými pamäťovými a
intelektovými schopnosťami, pričom u nej nezistila žiadnu poruchu osobnosti, ktorá by mala vplyv na
jej schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Bol u nej síce zistený sklon dopĺňať detaily
udalostí, ktoré si nezapamätala, ale poškodená nemá z psychologického hľadiska sklon si vymýšľať.
Súd podobne ako znalkyňa poukazuje na to, že obžalovaný bol pre poškodenú v tom čase neznámym
človekom, a teda nemala k nemu žiaden vzťah v pozitívnom alebo negatívnom význame, ktorý by

predurčoval snahu poškodenej obžalovanému svojou výpoveďou škodiť alebo naopak, vypovedať v
jeho prospech. Preto ak obžalovaný uvádza, že poškodená si vymýšľa, súdu absentuje akýkoľvek motív
pre takéto konanie poškodenej. Už len samotná výpoveď poškodenej o týchto udalostiach musí byť
pre 12 ročné dieťa traumatizujúcim zážitkom a nie je dôvod sa domnievať, že by maloletá podstúpila
túto druhotnú traumatizáciu v procese vyšetrovania bez dôvodu. Znalkyňa C. O. ďalej uviedla, že

poškodená pri samotnom psychologickom vyšetrení, kedy jej nehrozilo zo strany obžalovaného žiadne
nebezpečenstvo a už bola mimo svojej prirodzenej rodiny, kde sa nemusela obávať ich reakcie (bola
už zverené starému otcovi), vypovedala bez zárazov s primeraným emočným doprovodom a bolo
zjavné, že je jej to nepríjemné. Aj výpoveď poškodenej v priebehu prípravného konania, pri ktorej
bola znalkyňa prítomná a ktorá je podľa názoru súdu usvedčujúcim dôkazom, bola podľa znalkyne

prejavom autentického zážitku, kedy poškodená odpovedala spontánne, adekvátne a s primeraným
emocionálnymdoprovodomazpsychologickéhohľadiskaznalkyňahodnotilatútovýpoveďakopravdivú.
Súd sa s týmto psychologickým posúdením výpovede poškodenej stotožnil aj z právneho hľadiska
a dodáva, že poškodená nielen nemala motív škodiť obžalovanému ale vzhľadom na jej vek ani
spôsobilosť vykonštruovať takúto situáciu, hoci už predtým mala skúsenosť so sexuálnym zneužívaním

zostranyinéhomuža.PrepravdivosťvýpovedepoškodenejhovoríajvýpoveďsvedkyneB.F.,ktorátakv
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ráno, keď nahliadla do izby, kde spala
D., videla ležať v jej posteli obžalovaného, ktorý bol vyzlečený (nevidela, či mal na sebe spodné prádlo).
Teda aj táto svedkyňa vyvrátila verziu obžalovaného o tom, že spal s B. F. a D. E. v kresle v izbe, pričom
aj F. F. potvrdil výpoveď B. F., že v tú noc, potom čo sa vrátil do domu, spal spolu s manželkou a deťmi v

obývačke na prízemí. Tento svedok však na rozdiel od prípravného konania uviedol, že v tej obývačke
ležal aj obžalovaný hoci v prípravnom konaní vypovedal, že tiež videl obžalovaného ako spal pri D. v
izbe, čo ho nahnevalo a čo bolo ráno príčinou ďalšej hádky. Tento svedok uviedol, že sa obžalovaného
bojí a že bol pod vplyvom alkoholu a veľa si z daného večera nepamätá, preto súd aj v tomto kontexte
hodnotil tieto rozpory a nemôže na rozdiel od výpovede svedkyne B. F. vychádzať iba z tejto výpovede

svedka F. F.. Súd zdôrazňuje, že svedkyňa B. F. vo svojej výpovedi jasne uviedla, že obžalovanému
povedala, že D. má iba 12 rokov, teda obžalovaný nielen vedel, ale aj vzhľadom na vizuálny rozdiel
medzi 12 a 15 ročným dieťaťom musel vedieť, že poškodená nedosiahla príslušný vek na pohlavný
styk, ktorému sa navyše poškodená D. aj fyzicky ako aj verbálne bránila, čo ale obžalovanému vôbec
nebránilo v tom, aby v konaní pokračoval. Navyše poškodená opísala tetovanie na hrudi obžalovaného,

ktoré ale nemohla vzhľadom na to, že mal cez deň oblečené tričko vidieť, a na druhý deň, kedy si mal
podľa svojho tvrdenia obžalovaný dať dole tričko, nehrala na dvore futbal ale hrala sa so súrodencami v
dome. V čase skutku bola poškodená dieťaťom a teda aj jej konanie, kedy si nemala kde ľahnúť a strach
z toho, ako to povie svojej mame ju viedli km tomu, že si potom čo obžalovaný zaspal, znova ľahla k
nemu do postele a ráno nikomu nič o svojom nepochybne traumatizujúcom zážitku nepovedala. To je

vysvetlenie pre jej z pohľadu obžalovaného iracionálne konanie.

ZtýchtovyššieuvedenýchdôvodovpovažujevýpoveďpoškodenejD.E.súdzapravdivúavyhodnocoval
ju v kontexte výpovede B. F. a znalkyne PhDr. Ľubice Oderušovej. Vykonanie dokazovania znalcom z
odvetviaSexuológianepovažujesúdzanevyhnutné,pretožeobžalovanýsaskutkudopustilpodvplyvom

alkoholu, ktorý vo všeobecnosti odbúrava zábrany, a to aj sexuálneho charakteru a teda motívom
konania obžalovanému bolo dosiahnuť sexuálne uspokojenie s osobou, ktorej vek pre neho v tom
okamihunehralrolu,pričomdôvodomjehokonanianemuselabyťnutnenejakáformasexuálnejdeviácie.
Preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedenýv skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, kedy na rozdiel od skutku obžaloby vypustil zo skutku
tvrdenie, že obžalovaný využil bezbrannosť poškodenej, pretože poškodená sa nenachádzala v stave
bezbrannosti, nakoľko sa prebudila z driemot hneď ako si k nej obžalovaný ľahol a aktívne sa bránila už

keď ju obžalovaný začal vyzliekať. Naopak, súd do skutku doplnil v zmysle výpovede poškodenej to, že
obžalovaný sa snažil vniknúť do vagíny pohlavným údom.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii tohto skutku, ktorý bol obžalovanému preukázaný, súd má za to, že
obžalovaný jedným skutkom, ktorý spájala spoločná vôľa a motív sexuálneho uspokojenia, naplnil

skutkovú podstatu dvoch trestných činov, a to jednak zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a zároveň aj zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, pretože obchytkávanie brucha, pŕs a pohlavných orgánov poškodenej a
snaha o vniknutie prstov do vagíny, a to všetko za účelom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia je nutné
považovať za iné sexuálne praktiky, ku ktorým násilím donútil poškodenú, ktorá sa im bránila. Zároveň

tým, že sa snažil vniknúť pohlavným údom do vagíny poškodenej a túto svoju vôľu prejavil aj slovne, sa
dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k donúteniu ženy násilím k súloži, hoci vzhľadom na
aktívnu obranu poškodenej a stav opitosti obžalovaného k tomu nedošlo. Oba trestné činy obžalovaný
spáchal na chránenej osobe – dieťati podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný pokus o
znásilnenie a iné sexuálne praktiky, ktoré už dokonal striedal a vzájomne ich kumuloval a vykonával

ich v bezprostrednej nadväznosti, pričom ho k tomuto konaniu viedol jednotiaci zámer spáchať oba
trestné činy a dosiahnuť tak sexuálne uspokojenie, ako spoločný motív konania. Preto má súd za to, že
oba trestné činy obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22.10.2013 sp. zn. 2 Tdo 49/2013). Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného
posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný v prípade oboch trestných činov chcel

spôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťzáujemchránenýTrestnýmzákonom,ktorýmjezáujem
na ochrane detí pred sexuálnymi útokmi a pohlavným stykom ako aj záujem na slobodnom rozhodovaní
sa ženy o svojom pohlavnom živote (§ 15 písm. a/ Tr. zákona).

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení §

36 Tr. zákona. Naopak, v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo je dané jednočinným súbehom trestných činov tak, ako to
súd vyššie odôvodnil (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Vo vzťahu k pokusu trestného činu súd uvádza, že tento
sa v zmysle ods. 14 ods. 1 Tr. zákona trestá podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin.
Pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona uložil úhrnný trest

odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Nakoľko oba trestné činy, z ktorých súd uznal obžalovaného za vinného majú rovnakú trestnú
sadzbu (od sedem rokov až do pätnásť rokov), súd vychádzal zo systematiky trestných činov uvedených
v Trestnom zákone, kedy sú zoradené od najzávažnejšieho a to podľa objektu, ktorý chránia. Preto súd
ukladal obžalovanému trest za zločin znásilnenia v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 199

ods. 2 Tr. zákona, pričom trestnú sadzbu tam upravenú (od sedem rokov až do pätnásť rokov) upravil pri
prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 1:0, postupom podľa § 38
ods. 8 Tr. zákona tak, že v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade
tohto trestného činu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádza z takto upravenej trestnej sadzby od
9 rokov a 8 mesiacov až do 15 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku nepriznal a navyše už bol v
minulosti súdne trestaný, hoci s následkom zahladenia odsúdenia ako aj priestupkovo postihnutý. Na
strane druhej musí trest mať primeraný charakter a zohľadňovať aj spôsob spáchania skutku s tým, žev prípade znásilnenia sa obžalovaný o znásilnenie len pokúsil a miera, akou sa priblížil k dokonaniu
trestného činu nebola veľká. Obžalovaný navyše konal pod vplyvom alkoholu a teda v kontexte pokusu
trestného činu ako aj miery intenzity dokonaného trestného činu by súd považoval uloženie trestu v

upravenej trestnej sadzbe za neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, pričom primeraný trest spôsobu vykonania činu, následkom, ktoré maloletej spôsobil ako aj
osobe obžalovaného najlepšie zodpovedá trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, teda trest, ktorý
je vo výmere zodpovedajúcej dolnej hranici Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri oboch
trestných činoch bez jej úpravy. Preto súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod jeho dolnú

hranicu podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Tento trest považuje súd za primeranú odpoveď štátu
na konanie obžalovaného a bude mať pre obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia
slobody aj odstrašujúci vplyv do budúcna, čím sa naplní aj jeho výchovný účinok. Uloženie trestu
vo vyššej výmere, než je táto uložená by nielen súd, ale ani obžalovaný nemohol vnímať ako trest
spravodlivý, ale ako formu neprimeraného trestného postihu. Obžalovaný sa v minulosti nedopustil
trestných činov závažného charakteru a neboli zistené sklony k nejakej forme násilného konania, a preto

súdtotojehokonaniepovažujezaexcesvtomtotypedeliktu.Tentotrestzároveňniejevyjadrenímsnahy
súdu bagatelizovať závažnosť konania obžalovaného s prihliadnutím na následky, ktoré na osobnom a
sexuálnom živote poškodenej spôsobil.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok

uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pretože maloletá D. E. si náhradu škody v tomto konaní prostredníctvom zákonných zástupcov
neuplatnila, súd o škode v tomto rozsudku nerozhodoval.

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozsudku, dôvodov odvolania obžalovaného dospel
k záveru, že Okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako to je v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.
poriadku vyhodnotil.

Je zrejmé, že obžalovaný popiera spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Uviedol, že on žiadnym
spôsobom sexuálne neobťažoval a ani sa nepokúsil znásilniť poškodenú. Takto v predmetnú noc spala
so svojou matkou v obývačke rodinného domu, kde on sedel v kresle, v podstate nespal, nakoľko svedok
F. F. bol mimo rodinného domu odkiaľ ho vyhnala svedkyňa B. F. a bál sa, aby neporozbíjal okná alebo

dvere rodinného domu. V izbe kde mal podľa výpovede poškodenej takto spať vôbec nebolo.

Zo spáchania skutku usvedčila obžalovaného svedkyňa poškodená D. E., ktorá vo svojej výpovedí 2
krát v prípravnom konaní vypovedala za prítomnosti znalkyne z odvetvia psychológie, že keď spala vo
svojej izbe prišiel k nej obžalovaný, tento sa vyzliekol, následne ju začal obchytkávať, vyzliekol ju donaha

a stále sa jej snažil s prstami vniknúť do pošvy ako aj pohlavným údom, pričom sa pred jeho konaním
bránila tak, že ho odstrkávala, hladkal ju po prsiach, bozkával ju a následne sa jej podarilo z izby odísť
na WC kde bola asi 10 minút. Keď sa z WC vrátila naspäť nemala si kde ľahnúť nakoľko všetky postele
v rodinnom dome boli obsadené a preto keď videla, že obžalovaný spí ľahla si k nemu naspäť na posteľ.

Výpoveď poškodenej v tej časti keď vypovedala, že obžalovaný bol pri nej v jej izbe a v posteli pri nej
ležal potvrdila aj výpoveď svedkov B. F. a F. F., ktorí vypovedali, že v noci resp. nad ránom videli v posteli
pri maloletej spať obžalovaného, pričom F. F. sa s týmto aj ráno pohádal prečo spal v izbe pri poškodenej.

Ďalej krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku PhDr. Ľubice Onderušovej z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ktorá vypracovala znalecký posudok a bola vysluchnutá
aj na hlavnom pojednávaní, kde udávala, že osobnosť maloletej intelekt má bohatú fantáziu, je naivná,
dá sa ľahko zlákať, nie je priebojná, ľahko utešiteľná, ťažko nadväzuje vzťahy vo vzťahu k matke,
neuspokojený pocit bezpečia, sexualita nezrelá. Chápanie telesnej intimity nedostatočné, narezanie na
vzťahy naivné. Výchovné prostredie ja narušené nadmerným užívaním alkoholu matkou a otčimom,

konfliktný. Neboli u nej preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, je schopná správne vnímať
prežité udalosti, zapamätať si ich podstatu. Prežité udalosti popisuje s menším množstvom detailov.
Čo si nezapamätá, môže doplniť prostredníctvom skúseností, či vlastných predpokladov. Nejedná sa
o pravé konfabulácie, jedná sa o uvoľnené mentálne brzdy, tendenciu povedať viac, než si reálnepamätá. Neboli preukázané tendencie javiť sa v lepšom svetle, či úmyselne niekomu škodiť. Udalosti
popisované konzistentne. Opakovane s ňou viedli rozhovor rôzni ľudia, kladené otázky nemuseli byť
vždy správne a osožné, bolo to témou rozhovoru dospelých, čo zákonite viedlo k určitej kontaminácii

jej vlastných spomienok. Nevyskytovali sa u nej zárazy, ktoré by svedčili pre zvažovanie, či vymýšľanie
odpovedí. Z psychologického hľadiska sa jej výpoveď javila ako popisovanie vymyslených okolností.
K páchateľovi nemá žiadny citový vzťah, nemá dôvod chrániť ho ani škodiť mu. Konanie páchateľa
zanechalo následky na psychickom stave maloletej. Konanie páchateľa prehĺbilo už jestvujúcu traumu
z iného trestného konania. Páchateľ bol už druhým človekom, ktorý ohrozil jej telesnú integritu bola

vážnym spôsobom narušená jej dôvera voči ľuďom najbližším, najmä matke, pretože násilia sa dopustili
jej známi. S istotou sa dá tvrdiť, že to bude mať vplyv na jej schopnosť vytvárať blízke, intímne vzťahy,
naviazať sa na partnera. V kontakte s páchateľom bola krátky čas, na manipuláciu, či prípravu obete
zrejmenebolčas.Jeťažkopredpokladaťnásledkymaloletejtakmerurčiť,žetobudemaťvplyvnadôveru
voči druhým ľudom. V tomto čase sa jedná a predpokladá sa, že aký vplyv to bude mať na sexuálny
vývin maloletej, môže u nej dôjsť k odmietaniu sexuálneho aktu, k poruchám citovej väzby. Znalkyňa

zotrvala na záveroch znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní kedy okrem iného ešte uviedla,
že je viac než pravdepodobné, že určité detaily ako keby prekryli tie jej reálne spomienky, nehovorí,
že prekryli udalosť celú. Niektoré detaily ale budú skreslené, z psychologického hľadiska by výpoveď
hodnotila ako z veľkej časti využiteľnú pre trestné konanie, z veľkej časti je to výpoveď objektívna.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd vyslúchol resp. čítal výpovede z prípravného konania svedkov H.
G. a C. E., ktorí vypovedali, že v inkriminovaný deň boli v rodinnom dome, kde sa nachádzala poškodená
avšak večer išli spať a o skutku nič nevedeli uviesť. Taktiež obdobne vypovedali aj starý otec a stará
mama poškodenej B. G. a P. E..

Krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôkazy ako aj na dôvody rozhodnutia okresného súdu
uvedené v rozsudku okresného súdu zo dňa 01.06.2023 s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje
a dospel k záveru, že okresný súd správne doplnil kvalifikáciu konania obžalovaného, ktorý bol stíhaný
v prípravnom konaní pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko násilím donútil iného k iným sexuálnym

praktikám a čin spáchal na chránenej osobe- dieťati. O spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 psím. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu,
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k donúteniu ženy násilím k súloži- pričom k dokonaniu činu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe-
dieťati. Takáto úprava právnej kvalifikácie resp. doplnenie právnej kvalifikácie jednoznačne vyplývala

z výpovede poškodenej, ktorá uvádzala, že sa obžalovaný pokúšal vložiť jeho pohlavný úd do jej pošvy,
pričom iba jej intenzívna obrana zabránila tomu, aby k dokonaniu skutku došlo.

Stotožnil sa krajský súd s názorom okresného súdu, keď dospel k záveru, keď vypustil zo skutku tú časť,
kedy mal obžalovaný využiť bezbrannosť poškodenej, nakoľko poškodená sa nenachádzala v stave

bezbrannosti,bolaprebudenázdriemothneďakosiobžalovanýľahol atýmsabránilakeďobžalovanýju
začal vyzliekať. A taktiež okresný súd doplnil do skutku v zmysle výpovede poškodenej to, že obžalovaný
sa snažil vniknúť do vagíny pohlavným údom.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal tú skutočnosť, že nebol vykonaný znalecký

posudok z odvetvia sexuológie, pričom podľa názoru krajského súdu správne vyhodnotil okresný súd
osobu obžalovaného a jeho doterajší život, keď dospel k záveru, že dokázanie znaleckým posudkom
z odvetvia sexuológie nepovažoval za nevyhnutné pretože obžalovaný sa skutku dopustil pod vplyvom
alkoholu,ktorývovšeobecnostiodbúravazábranyatoajsexuálnehocharakteruatedamotívomkonania
obžalovaného bolo dosiahnuť sex hlavne s upokojením s osobou, ktorej vek pre neho v tom okamihu

nehral rolu, pričom dôvodom jeho konania nemusela byť nutne nejaká forma sexuálnej deviácie.

Tu je potrebné uviesť, že podľa výpovede svedkyne B. F. obžalovaný jednoznačne v priebehu dňa
vedel koľko má rokov poškodená, nakoľko svedkyňa mu to aj povedala. To tvrdenie svedkyne potvrdil
samotný obžalovaný pri svojej výpovedi keď uvádzal, že poškodená má okolo 14 rokov. Neskôr síce pri

výpovedí na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť popieral, avšak túto výpoveď hodnotil aj krajský súd
akovýpoveďvykonanúzaúčelomzbaviťsatrestnejzodpovednostizaskutok,ktorýspáchalnamaloletej.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dospel správne okresný súd k záveru keď nezistil
u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak zistil priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac
trestných činov, čo je dané jednočinným súbehom trestných činov tak ako to okresný súd odôvodnil

a priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov mu prirátal k trestu v zmysle ustanovenia § 37
písm. a/ Tr. zákona. Následne okresný súd upravil pri prevažujúcom pomere okolnosti nad poľahčujúcimi
okolnosťami postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona tak, že v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú
hranicu trestnej sadzby v prípade tohto trestného činu o jednutretinu a pri ukladaní trestu vychádzal
z takto upravenej trestnej sadzby od 9 rokov a 8 mesiacov až do 15 rokov.

Následne okresný súd správne zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku nepriznal a navyše už
v minulosti bol súdne trestaný, hoci s následkom zahladenia odsúdenia ako aj priestupkovo postihnutý.
Následne dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného priebeh skutku , následok konania
obžalovaného postačí na jeho nápravu uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov s tým, že okresný
súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Nepochybil okresný súd keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu v zmysle ustanovenia § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný nebol posledných 10 rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.