Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010232
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3515010232.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Šali, trvale
bytom C., D. A. E. XXXX/XX, pre prečin poškodzovania a ohrozenia prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad
Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. NM-1T/77/2015 zo dňa 18. mája

2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2024 v Trenčíne, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

II. Podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku sa odvolanie poškodeného Slovak Telekom, a. s. so sídlom
Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 z a m i e t a, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. NM-1T/77/2015 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) podľa § 285 písmeno c) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv 360/12/3304 zo dňa 22. júna
2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania a ohrozenia prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

akokonateľspoločnostiSTAVIScomps.r.o.,sosídlomProkopova42,85101Bratislava,IČO:35812354,
vystupujúci na základe zmluvy o dielo ako zhotoviteľ medzi zmluvnými stranami PPKM, s.r.o., so
sídlom. F. G. XXXX/XX, H. I. H. A., IČO: 36 661 431, - objednávateľ a STAVIS comp, s.r.o. so sídlom
Prokopova 42, 851 01 Bratislava, IČO: 35 812 354, - zhotoviteľ uzatvorenej dňa 14.10.2011 nesplnil
podmienky vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o dielo, a to z článku IV. - Podmienky zhotovenia diela
a jeho odovzdania po dokončení, bod 3. kde zhotoviteľ zodpovedá za vytýčenie inžinierskych sietí a v

plnej miere zodpovedá za dodržanie stanovených podmienok pri ich odkrývaní, nedodržal podmienky
zachytené v Technickej správe v bode 7.1 Zemné práce stavebného povolenia a podmienky zakotvené
v § 75 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v dôsledku čoho dňa 03.04.2012 v čase o 10.30 h v Novom
Meste nad Váhom na ul. Bzinská v areály staveniska IBV Nové Mesto nad Váhom došlo k pretrhnutiu
telekomunikačného metalického kábla typu FLE25XN 0,6, k poškodeniu optických rúr typu HDPE o
priemere 40 mm, k poškodeniu diaľkového optického kábla 72 - vláknového typu OK PIRELI FZOM

U 6x12xSML, kde metalický kábel má 50 liniek, pričom v tom čase bolo v prevádzke približne 5 liniek,
ktoré neobsahovali tiesňové linky, a to výkopovým strojom zn. Terex počas vykonávania výkopových
prác na stavenisku IBV, čím poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 35 763 469, spôsobil škodu vo výške 20.653,72 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku bola poškodená spoločnosť Slovak Telekom, a. s. odkázaná s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na
hlavnom pojednávaní za prítomnosti obžalovaného, obhajcu, intervenujúcej prokurátorky a zástupcu

poškodenej spoločnosti) odvolaním v neprospech obžalovaného napadla prokurátorka okresnej
prokuratúry a poškodená spoločnosť. Z písomného odôvodnenia odvolania prokurátorky vyplýva, že
podľa jej názoru sa trestná zodpovednosť páchateľa nemôže extenzívne vzťahovať len na skutočnosť,
že určitá osoba vystupuje v pozícii konateľa spoločnosti avšak je potrebné si uvedomiť, že konateľ
spoločnosti, ako fyzická osoba môže a v aplikačnej praxi často vystupuje ako subjekt konkrétnej trestnej

činnosti s potrebnou formou zavinenia, či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Prokurátorka ďalej
poukázala na to, že je nesporné, že vzhľadom k väčšiemu počtu osôb, ktoré priamo alebo nepriamo
participovali na prípravných, ako aj finálnych prácach na stavbe bol okruh podozrivých osôb väčší. Pri
(v čase spáchania skutku) absencii trestnej zodpovednosti právnických osôb je teda nevyhnutné pre
prípad vyvodenia trestnej zodpovednosti vždy identifikovať konkrétnu osobu zodpovednú za konanie
spoločnosti a v rámci vyšetrovania bolo zistené, že spoločnosť zastupuje obžalovaný. V ďalšej časti

odôvodnenia sťažnosti prokurátorka rozdielnym spôsobom vyhodnotila vykonané dôkazy v porovnaní
s okresným súdom, keď podľa jej názoru obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu
usvedčovali v podstate všetky vo veci vykonané dôkazy. Zhotoviteľ diela, t. j. STAVIS comp, s.r.o. bol
povinný dať vytýčiť pred začatím výkopových prác všetky podzemné siete bez akéhokoľvek rozdielu
a keďže sa tak nestalo, preukazuje to porušenie povinnosti zhotoviteľa – obžalovaného. Prokurátorka

zdôraznila, že obžalovanému nekládla za vinu úmyselné konanie proti záujmu chráneného Trestným
zákonom, ale nedbanlivostné konanie, keď obžalovaný ako osoba, ktorá mala povinnosť konať za
spoločnosť a mala realizovať predmet stavebných prác, kombináciou konania a nekonania podstatnou
mierou participácie spôsobil následok v podobe pretrhnutia telekomunikačných metalických káblov ako
aj optických rúr. V závere prokurátorka navrhla, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. c),

písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a aby vec podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená spoločnosť Slovak Telekom, a. s. v rámci svojho písomného odôvodnenia odvolania uviedla,
že sa stotožňuje s odôvodnením odvolania prokurátorkou okresnej prokuratúry.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, vydaný na základe dôsledne
vykonaného dokazovania a starostlivého uváženia všetkých rozhodujúcich skutočností. So všetkými
námietkami prokurátorky sa už vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto

navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia
všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku per analogiam) v
neprítomnosti obžalovaného, ktorý navrhol, aby sa konalo týmto spôsobom za prítomnosti zvoleného

obhajcu, právom konečného návrhu uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania
podriadenej prokurátorky a navrhuje rozhodnúť tam spôsobom uvedeným s čiastočnou modifikáciou
paragrafového znenia, podľa ktorého má odvolací súd rozhodnúť, keď navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. b) a písm. d) Tr. poriadku (a teda nie aj podľa písm. c) Tr. poriadku) a
vecvrátiťokresnémusúdupostupompodľa§322odsek1Tr.poriadku,abyjutentovpotrebnomrozsahu

znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie poškodeného navrhol v zmysle § 316 odsek 1 Tr. poriadku
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného právom konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a zákonný, a preto odvolanie prokurátorky navrhuje zamietnuť. V prípade odvolania poškodeného sa

pripojil k návrhu prokurátora krajskej prokuratúry.

Splnomocnený zástupca poškodeného právom konečného návrhu uviedol, že žiada, aby im bola
spôsobená škoda nahradená. Je presvedčený, že obžalovaný nedodržal potrebné postupy a mal by za
to niesť zodpovednosť, pretože mohlo dôjsť k oveľa závažnejším následkom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
odsek 3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa§ 317 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že hoci odvolanie bolo prípustné, podané oprávnenou osobou, včas aj na

správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom ani chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Vo vzťahu k podanému odvolaniu
poškodenej spoločnosti krajský súd zistil, že toto bolo s poukazom na § 316 odsek 1 Tr. poriadku podané
neoprávnenou osobou.

Po splnení prieskumnej povinnosti predmetnej trestnej veci odvolacím súdom je zrejmé, že okresný
súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a
tieto správne a v súlade aj so zásadou in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného)
uvedenou v § 2 odsek 4 Tr. poriadku vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia
§ 2 odsek 10 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. V súlade s
ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku tiež podrobne a vecne správne odôvodnil svoje rozhodnutie

a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery, a prečo neakceptoval tvrdenia
obsiahnuté v obžalobnom návrhu. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého
dokazovania a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery
okresného súdu sú taktiež založené na zásadách logického konania a uvažovania. Použitie zásady
in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy práve vtedy,

keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti trvajú, a tak je tomu aj
v posudzovanom prípade, a to aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov na náležité
zistenie skutkového stavu. Okresný súd týmto spôsobom postupoval, preto jeho záver o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonu.

Odvolací súd predovšetkým uvádza, že sa stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v danom
prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve obžalovaný nesie
trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie žalovaného skutku, keďže nebola preukázaná kauzálna
súvislosť s jeho konaním resp. opomenutím konania a ohrozením prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia a ani s následkom, ktorý vo veci nastal. Subjekt je jeden z obligatórnych znakov skutkovej

podstaty každého trestného činu a je ním trestne zodpovedný páchateľ. Ustanovenie § 19 odsek 1
Tr. zákona vyjadruje, že páchateľom je osoba, ktorá spáchala trestný čin sama. Na jednej strane ide
o vyjadrenie samostatnej trestnoprávnej aktivity páchateľa trestného činu a na druhej strane ide o
vymedzenie samostatného páchateľstva vo vzťahu k spolupáchateľstvu a účastníctvu.

V ďalšej časti je nutné zdôrazniť, že v Slovenskej republike je vo vzťahu k fyzickým osobám trestné právo
budované na zásade zodpovednosti za zavinené konanie s tým, že spravidla sa vyžaduje úmyselné
zavinenie. Trestné právo teda nie je postavené na základe objektívnej zodpovednosti za spôsobený
následok, ale podstatným je konanie, ktoré k tomuto následku vedie, a toto konanie konkrétnej fyzickej
osoby musí byť ňou aj zavinené. Aj v prípade tzv. nedbanlivostných trestných činov (ako tomu bolo

v posudzovanej trestnej veci) musí byť preukázané, že následky boli priamo zavinené fyzickou osobou
(páchateľom), k čomu v preskúmavanej trestnej veci nedošlo. Zavinenie je pritom v právnej teórii
definované ako psychický vnútorný vzťah páchateľa k zamýšľanému následku a je budovaný na zložke
vedomostnej a vôľovej.

Na základe vyššej uvedenej právnej úpravy nie je potom možné prisvedčiť argumentácii prokurátorky
v tom, že vzhľadom k tomu, že v čase spáchania skutku nebola možnosť vyvodenia trestnoprávnej
zodpovednosti právnickej osobe pre neexistujúcu právnu úpravu v tom čase, je nevyhnutné si (doslova)
vybrať niektorú z osôb štatutárneho zástupcu právnickej osoby, a túto z trestného činu obviniť. Uvedený
postup je nesprávny a v úplnom rozpore s vyššie uvedenou definíciou trestnoprávnej zodpovednosti

fyzickejosobypodľaTrestnéhozákona.Jenutnéprísnerozlišovaťzodpovednosťštatutárnehoorgánuza
konanie spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka a osobnú trestnoprávnu zodpovednosť niektorej
fyzickej osoby, ktorá koná v mene spoločnosti ako štatutárny orgán. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že hoci spoločnosť STAVIS comp, s.r.o. mala v inkriminovanom čase
dvoch konateľov, obvinený a obžalovaný bol iba jeden z nich, hoci realizáciu diela osobne nevykonával.

Krajský súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou prokurátorky spočívajúcou v tom, že v podstate
všetky vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa usvedčovali obžalovaného
zo spáchania žalovaného trestného činu. Práve naopak, na základe rozsiahleho dokazovania dospelokresný súd k správnemu záveru, že ku spáchaniu skutku došlo s najväčšou pravdepodobnosťou
z dôvodu zanedbania povinnosti viacerých vo veci zainteresovaných osôb, a to jednak právnických osôb
- objednávateľa a zhotoviteľa stavby, a tiež fyzických osôb - osoby, ktorá zabezpečovala projektovú

dokumentáciou k stavbe, projektantiek, stavbyvedúceho a stavebného dozoru, a to napriek tomu, že na
potrebu vytýčenia trasy telekomunikačných vedení pred začatím výkopových prác upozornila aj sama
poškodená spoločnosť vo svojom vyjadrení adresovanom objednávateľovi stavby, a rovnako bola táto
povinnosť objednávateľa zdôraznená v stavebnom povolení, vydanom stavebným úradom. Okresný súd
veľmi podrobne poukázal na jednotlivé konania vyššie uvedených osôb v kontexte skutkového deja

a zanedbania ich povinnosti, na ktoré krajský súd v celom rozsahu odkazuje, pričom nepovažuje za
nutné dôvodnú a logickú argumentáciou súdu prvého stupňa opakovať, nakoľko sa s ňou bezvýhradne
stotožnil. Krajský súd v tejto súvislosti odkazuje na jednotu dvojinštančného súdneho konania, keď
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (I. ÚS
336/2016, III. ÚS 447/2016 a i.). Zároveň odvolací súd uvádza, že v podstate so všetkými sťažnostnými

námietkami prokurátorky sa v celom rozsahu a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní ani nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS

78/05).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky podané
v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jej odvolanie podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Čo sa týka odvolania poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., toto krajský súd posúdil ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poškodenému prislúcha právo podať odvolanie len v rozsahu
vymedzenom§307odsek1písm.c)Tr.poriadku,vzmyslektoréhopoškodenýmôžepodaťodvolanielen
prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody.Odvolaniepoškodenéhoprotioslobodzujúcemurozsudkuvšak
svojim obsahom smerovalo proti výroku o vine a právo podať takéto odvolanie mu ako poškodenému

Trestný poriadok nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.