Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100262
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100262.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: TOBI GROUP s.r.o., so sídlom Dukelská 77/79, 087 01
Giraltovce, IČO: 43 999 085, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Koláriková, Advokátka, so sídlom Stará
Prešovská č. 10, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101330825/2023 zo dňa 22.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 19.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101330825/2023 zo dňa 22.05.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie),

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ako prvostupňový správny orgán alebo
správca dane) č. 100614630/2023 zo dňa 20.02.2023, ktorým správca dane znížil žalobcovi nadmerný
odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 zo sumy 5.369,29 eura na sumu
3.377,86 eura. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavuje sumu vo výške 1.991,43 eur.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

z dôvodu podľa § 185 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z.z, Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“). Žalobca svoj návrh na odkladný účinok odôvodnil hrozbou exekúcie vymeraného daňového
nedoplatku, nakoľko podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť
rozhodnutia žalovaného. Uviedol tiež, že existuje dôvodná obava, že po začatí exekučného konania
a eventuálnom hoc len čiastočnom vymožení pohľadávky, by v prípade úspechu v súdnom konaní
žalovanému odpadol exekučný titul. Žalobca ďalej uviedol, že nie je povinný preukazovať, že ujma

výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, iba preukázať, že určitá hrozba závažnej
ujmy existuje. Konštatoval, že ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom
rozhodnutia ujma reálne u žalobcu nastane. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010. Hrozba daňovej exekúcie je podľa žalobcu dôvodom pre
odloženie vykonateľnosti, nakoľko výška vyrubeného rozdielu dane je pre neho likvidačná a následkom
jej zaplatenia by bol zánik žalobcu ako právnickej osoby/podnikateľského subjektu.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2023. K
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, a preto ho navrhol zamietnuť.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu vPrešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej

správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na

súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,vyplývajúcizustanovenia§185SSP.Povinnosťoužalobcujenielen
v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie
uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu

hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len
všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, o hrozbe daňovej exekúcie a následnej likvidácii žalobcu
ako podnikateľského subjektu neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil
žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy

ziskovastrát,zoznamypohľadávok,úverov,účtovnévýkazy,prípadnestavynabankovýchúčtoch,alebo
iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že
existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu
ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislostis výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala
priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a

do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou
žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované
konkrétne kroky smerujúce k daňovej exekúcii. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné
len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým
súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie

odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť,
nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o
zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to
najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne
nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.

13. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia
správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva
by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol
v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok.
Daňový poriadok, ani Správny súdny poriadok však takýto postup neupravuje.

14. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia,
musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu
napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že

mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil
zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.
j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).