Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205513
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7622205513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky: Ľ. D., O..
T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/XXX, XXX XX L., právne zast.: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.
r. o., Radničné námestie 279/44, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 284 731, proti odporcovi: I. D.,
L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/XXX, XXX XX L.B., právne zast.: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka,
Štefánikovo nám. 13, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Pc/28/2022-39 zo dňa 11.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania I. D., L.. X.X.XXXX a Ľ. D., O.. T., L.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v L., zväzok W.., ročník
XXXX, strana XX, por. č. X, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že v manželstve účastníkov
pretrváva dlhodobý a trvalý rozvrat, pričom obe strany s rozvodom vyslovili súhlas a uviedli, že ich
manželstvo neplní svoj spoločenský účel, resp. že obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Maloleté
deti z tohto manželstva nepochádzajú. Keďže nie je v záujme spoločnosti podporovať existenciu
formálnych manželstiev, súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania odporcu a vyjadrení účastníkov5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca, a to v časti výroku I. Namietal, že
rozsudok vo výroku I. bol vydaný v jeho neprospech, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne

posúdenie veci. Uviedol, že skutočne s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil a rovnako
vyjadril aj svoj súhlas s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Po doručení rozsudku súdu
prvej inštancie však svoj postoj zmenil a uvedomil si, že sa rozviesť nechce a vzťahy medzi manželmi
nepovažuje za trvalo rozvrátené. Zastáva názor, že je možné obnoviť manželské spolužitie účastníkov
konania, nakoľko títo naďalej žijú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária. Ešte pred rozhodnutím

súdu prvej inštancie viackrát žiadal navrhovateľku, aby mu uviedla, čo má zmeniť, aby sa vzťahy
medzi nimi urovnali a aby mohol vytýkané nedostatky odstrániť. Ďalej uviedol, že za trvania manželstva
nevyužilimožnosťodbornejporadenskejpomocizaúčelomurovnanianarušenýchmanželskýchvzťahov
abolobymuveľmiľútoukončiťtakmer36-ročnémanželstvobezvyužitiavšetkýchmožnýchprostriedkov
na jeho záchranu. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že odporca v odvolaní uvádza zavádzajúce
a účelové klamstvá, nie je pravdou, že viackrát žiadal navrhovateľku, aby mu uviedla, čo má zmeniť,
nakoľko je to práve správanie sa odporcu, ktoré rozvrat manželstva spôsobilo, nakoľko prestal mať
záujem nielen o manželku, ale aj o rodinu. Pokiaľ by však aj odporca takúto snahu prejavil, nemala

by o ňu už ani záujem. Má za to, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že odporca chce do
právoplatnosti rozsudku riešiť majetkové pomery a chce navrhovateľku ukrátiť pri vysporiadaní BSM po
rozvode manželstva. Uviedla, že mala záujem, aby ich manželstvo bolo rozvedené slušne bez toho,
aby sa na súde „prepieralo špinavé prádlo“, a preto neuviedla pravý najzávažnejší dôvod rozvratu
manželstva, ktorým je nevera odporcu, ktorý má dlhodobú známosť s inou ženou, s ktorou sa pravidelne

stretáva. Zdôraznila, že v žiadnom prípade nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, nemá
záujem navštíviť manželskú alebo psychologickú poradňu, ani mediátora, nakoľko narušené manželské
vzťahy už nie je možné zachrániť. Vo vzťahu k odporcovi uviedla, že z jej strany ide o absolútnu stratu
dôvery, ktorú nie je možné vrátiť späť. Jej citová väzba k odporcovi úplne ochladla a nemá záujem
o formálne udržiavanie nefunkčného vzťahu. Z týchto dôvodov trvá na rozvode manželstva. Navrhla

napadnutý rozsudok potvrdiť v celom jeho rozsahu ako vecne správny.

7. K vyjadreniu navrhovateľky zaslal repliku odporca. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
odvolaní. Kategoricky sa ohradil voči tomu, že prestal mať záujem o manželku a aj o rodinu. Zdôraznil,
že sa vždy riadne staral o svoju rodinu, a to nielen materiálne, ale aj osobným podieľaním sa na výchove

detí a zabezpečovaní ich potrieb. Rovnako sa ohradil voči tvrdeniam navrhovateľky, že sa snaží do
právoplatnostirozsudkuukrátiťnavrhovateľkuprivyporiadaníBSM.Rovnakosaohradilajvočitvrdeniam
navrhovateľky o jeho údajnej nevere. Tieto tvrdenia považuje za klamlivé. Vzhľadom na to, že manželia
naďalej žijú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária, má za to, že aj napriek odmietavému
stanovisku navrhovateľky je možné obnoviť ich manželské spolužitie a obnoviť narušené manželské

vzťahy. Preto trvá na podanom odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každúnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom
na rozvod manželstva a tvrdí, že aj keď najskôr súhlasil s návrhom na rozvod, jeho postoj sa zmenil,
uvedomil si, že sa nechce rozviesť, nakoľko mu je ľúto ukončiť takmer 36-ročné manželstvo bez toho,

aby využili všetky dostupné prostriedky na jeho záchranu.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod
manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky
sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhodobo, pričom

obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili, nakoľko obaja mali za to, že ich manželstvo neplní
svoj spoločenský účel, resp. že obnova spolužitia neprichádza do úvahy. Z manželstva nepochádzajú
mal. deti.

14. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v manželstve

rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať, Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu

tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej

dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do
rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

16. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov

vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

17.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

18. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných manželia v manželstve sú povinní
spravovaťsahlavnýmizásadami,ktorésúuvedenévtýchtoustanoveniach,jednotlivéprávaapovinnosti

manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného
prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti.
V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

19. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

20. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonickéa trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

21. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako
manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú pre to závažné dôvody. Zmyslom
tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie

manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel svoj postoj k manželke zmenil a má záujem o
obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manželka odmieta zotrvať v manželstve s
odporcom, nakoľko z jej strany došlo k absolútnej straty dôvery voči jeho osobe, a tento stav už nie
je možné zvrátiť späť. Za najzávažnejší dôvod pre rozvod manželstva považuje neveru manžela, ktorý
dlhodobo udržiava mimomanželskú známosť s inou ženou. Manželka odmieta navštíviť poradňu za
účelom obnovy manželského spolužitia, nakoľko o to nemá záujem. V priebehu odvolacieho konania

rovnako nedošlo k zmene k jej postoja.

22. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného
zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť

jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia
preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva,
znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné
nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia síce žijú pod jednou strechou, ale ich zväzok je len

čisto formálny.

23. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť
spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé,
že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody

medzi manželmi, neochota manželky zotrvať v manželstve, absolútna strata dôvery manželky voči jej
manželovi.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s
rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že

manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o
kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a
19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia,čoznamená,žebolopreukázanédefinitívneukončeniespoločnéhožitiamanželovbeznádeje
na zmierenie.

25. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov vrátane správneho výroku
o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).