Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123011098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2023,
v trestnej veci obž. A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/42/2023 zo dňa 18. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvalé bydlisko: C. XXX/XX, D.

u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l) a n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/42/2023 zo dňa 18. augusta 2023 bol obžalovaný A.
B. uznaným vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 09.04.2023 v čase okolo 03.15 hod. vo vnútorných priestoroch baru zvaného Biely dom v meste
D., E. F. G. H. I. XXX/XX, okr. G., v prítomnosti skupiny zákazníkov baru sa dopustil hrubej neslušnosti
tým, že po predchádzajúcich náznakoch a v útočnom bojovom postavení pred a v blízkosti barového

pultu si najprv vyzliekol svoj horný odev - tričko, zaujal bojový postoj, dal ruky v päsť a fyzicky päsťami
napadol H. J., trvale bytom K. I. X, okr. G., ktorého udrel do oblasti tváre, pričom mu spôsobil poranenia
v rozsahu - ľahké pomliaždenie čela, ľahké pomliaždenie pravej strany krku s dobou liečenia v trvaní 2-4
dni, a ďalej fyzicky napadol L. H., trvale bytom K. I. XX, okr. G., ktorého päsťami udrel do oblasti ľavéhooka, čím mu spôsobil poranenie v rozsahu - povrchová tržne-zmliaždená rana pod pravou očnicou, s
dobou liečenia v trvaní 5 - dní, pričom obvinený aj následne pokračoval vo výtržnosti sácaním do tam
prítomných osôb, ktoré sa mu snažili vo výtržnosti zabrániť.

Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona, §
37 písm. m/ Tr. zákona § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný prostredníctvom obhajcu
odvolanie, ktoré neskoršie odôvodnil tým, že trest uložený okresným súdom považuje, vzhľadom na
konkrétne osobitosti prejednávanej veci, za nesprávny a neprimerane prísny. Má za to, že okresný súd
sa dostatočne neriadil ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný sa ku skutku bezprostredne po jeho

spáchaní priznal, nesnažil sa akokoľvek vyviniť, svoju vinu uznal v celom rozsahu a svoj protiprávny
čin nijako nezľahčoval. Nad svojím konaním prejavil obrovskú ľútosť. Poškodeným sa ospravedlnil a
prejavil bezpodmienečnú vôľu nahradiť im spôsobenú škodu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že jediným iniciátorom spáchania skutku bol alkohol, ktorého užívanie zásadne negatívnym spôsobom
ovplyvňuje jeho osobu. S prihliadnutím na to sa javí ako logické, že v prípade úspešnej eliminácie

alkoholu by v obžalovaného prípade nedošlo k páchaniu akejkoľvek protiprávnej činnosti. Vzhľadom
k tomu zastáva názor, že rozhodovanie o treste malo byť sprevádzané snahou, pokiaľ možno, o
čo najväčšiu zmenu v jeho postoji k alkoholu, čo však nemožno bez ďalšieho dosiahnuť uložením
len trestu odňatia slobody a to bez ohľadu na jeho dĺžku. Uvedené sa javí o to viac žiadúce, že
nielen skutok, ktorého sa predmetné trestné konanie týka, ale každé obžalovaného predchádzajúce

protiprávne konanie bolo vždy sprevádzané alkoholom, ktorý tak možno označiť ako hlavný a jediný
iniciátor jeho agresívneho konania. Zastáva preto názor, že bolo úlohou súdu v rámci predmetného
trestného konania zamýšľať sa aj nad uložením ochranného protialkoholického liečenia, ktoré by súd
uložil popri treste odňatia slobody. Okresný súd však zistené skutočnosti týkajúce sa skutku, jeho osoby
a predchádzajúcich odsúdení vo vzťahu k potrebe uloženia ochranného liečenia nijako nehodnotil a

to aj napriek tomu, že záujem súdu pri rozhodovaní o odsúdení páchateľa a uložení trestu musí vždy
smerovať aj k snahe o nápravu osoby páchateľa a eliminácii jeho potenciálnej budúcej trestnej činnosti.
Pokiaľ by súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj ochranné protialkoholické liečenie,
intenzívnejším spôsobom by tak odstraňoval primárnu príčinu jeho protiprávneho konania, a súčasne
by nielen chránil spoločnosť pred páchateľom, ale v plnom rozsahu by napĺňal výchovnú požiadavku

pri jeho trestaní, čo sa bohužiaľ vo väčšine prípadov javí výlučne len ako formálne. Zastáva názor, že
súd má mať skutočný záujem na prevýchove páchateľov trestných činov a tým očakávateľne napĺňať
jednu z funkcií trestov. Následne cituje § 35 ods. 1, 73 ods. 1, 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Okrem
zmieneného obhajoba považuje za dôležité poukázať aj na to, že postupom podľa § 257 ods. 1 písm. b/
a ods. 8 Tr. poriadku umožnil súdu prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby

tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a tým obžalovaný nesporne
napomáhal pri objasnení skutku. Vzhľadom k tomu existuje v jeho prípade aj poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. n/ Tr. zákona, k čomu cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4Tdo/63/2016. V
obžalovaného prípade existuje legitímny dôvod pre použitie analógie pri podmienenosti mimoriadneho
zníženia trestu a to oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, keďže sa vzdal dokazovania

na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže získať mimoriadne znížený trest
už na základe samotnej dohody, ktorú v konečnom dôsledku nemusí uzavrieť, tak v prípade vyhlásenia
o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku. To znamená
neodvolateľnosť vyhlásenia o vine, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie
opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie. Obžalovaný je presvedčený, že v jeho prípade sú

splnené všetky dotknuté podmienky pre mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovení
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, keďže na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr. poriadku k obžalobe vyhlásil, že je vinný a zároveň súd na hlavnom pojednávaní toto vyhlásenie
prijal. Obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Uloženie trestu v

rozsahu uvedenom v napadnutom rozsudku dostatočne neodzrkadľuje konkrétne osobitosti skutku, jeho
postoj k jeho spáchaniu a jeho primárnu príčinu. Súd mal však tieto okolnosti pri rozhodovaní zohľadniť,
náležite ich posúdiť a v nadväznosti na to zvážiť aj možnosť uloženia ochranného protialkoholického
liečenia popri treste odňatia slobody. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok vo výrokuo treste v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku zrušil a v súlade s ust. § 322 ods. 3 Tr.
poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov spolu
s ochranným protialkoholickým liečením v trvaní 3 mesiacov.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18.08.2023, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333
ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie

v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vychádzajúczust.§257ods.5Tr.poriadkua§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,popreskúmanítrestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným
len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku,

preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného, ku ktorému urobil aj vyhlásenie o vine, bolo po právnej stránke zákonným
spôsobom posúdené ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný
na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že fyzicky napadol poškodených H.

J. a L. H., pričom im spôsobil zranenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, čím naplnil ako
po objektívnej tak aj po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom zistil existenciu 2 poľahčujúcich okolností - § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona - priznanie a

oľutovanie spáchania trestného činu a napomáhanie pri objasňovaní trestného činu a jednej priťažujúcej
okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona – obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a pri ukladaní
trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, čo musel krajský súd akceptovať, keďže nebolo
podané odvolanie zo strany prokurátora (zákaz zmeny k horšiemu).

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zákona ako aj nato, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň odradiť iných od jeho páchania. Pokiaľ

ide o určenie druhu a výmery trestu bolo podľa prvostupňového súdu potrebné vychádzať z trestnej
sadzby podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, t.j. trest odňatia slobody až na 3 roky. Pri konštatovaní prevahy
poľahčujúcich okolností bola horná hranica trestu odňatia slobody znížená o 1 tretinu – na 2 roky.
Nakoľko obžalovaný bol už viackrát za obdobnú trestnú činnosť odsúdený, uložil mu okresný súd trest
odňatia slobody na hornej 1 trestnej sadzby, ktorá je primeraná jeho recidíve, nakoľko doteraz vykonané

tresty neviedli jeho náprave.

Súd prvého stupňa na výkon tohto trestu zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko bol vo výkone trestu v predchádzajúcich 10 rokov za úmyselný trestný čin.

Aj krajský súd má za to, že postupoval okresný súd správne a zákone, ak obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody. Odvolací súd sa ale nestotožnil s jeho výškou a to z nasledujúcich dôvodov. Krajský
súd oboznámil na verejnom zasadnutí trestný rozkaz vydaný v tejto trestnej veci okresným súdom dňa
17.07.2023, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného na nezmenenom skutkovom základe ako je
v teraz napadnutom rozsudku, pričom mu bol uložený pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnosti (§ 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zákona) a § 38 ods. 2 Tr zákona, trest odňatia slobody na 18
mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odpor
voči trestnému rozkazu podal iba obžalovaný. V danom prípade je výrok o treste v trestnom rozkazea v napadnutom rozsudku prakticky identický, okrem prevahy poľahčujúcich okolnosti uvádzaných
v napadnutom rozsudku.

Možnosťpodávaniaopravnýchprostriedkovvtrestnomkonanítvorívýznamnúsúčasťobhajovacíchpráv
obvineného. S ich uplatňovaním je pritom úzko spojený všeobecný princíp zákazu zmeny k horšiemu
(reformatio in peius), ktorý je slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky potrebné chápať ako
garanciu práva podávať opravné prostriedky bez toho, aby sa zhoršilo postavenie osoby (v porovnaní
so situáciou založenou pred podaním takéhoto opravného prostriedku), ktorá buď sama podala opravný

prostriedok, alebo v prospech ktorej bol opravný prostriedok podaný inou, k tomu oprávnenou osobou
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012, sp. zn. IV. ÚS 163/2012). Princíp
reformatio in peius tvorí integrálnu súčasť procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, a preto je
potrebné ho dodržiavať, ako aj aplikovať, pokiaľ možno vždy najširšie a vždy iba materiálne, nie formálne
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2011, sp. zn. III. ÚS 392/2010). Právna
teória i prax považuje odpor za špecifický opravný prostriedok podávaný voči trestnému rozkazu, ktorá

vlastnosť sa okrem iného prejavuje aj v tom, že pri odsúdení rozsudkom na hlavnom pojednávaní
konanom na základe obvineného odporu proti trestnému rozkazu podľa § 355 ods. 3 dikcia vety za
bodkočiarkou Tr. poriadku, nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou
trestu obsiahnutými v zrušenom trestnom rozkaze. V uvedenom prípade ide o zákonnú výnimku zo skôr
charakterizovaného všeobecného princípu reformatio in peius. Na strane druhej, keďže rozhodnutie

formou trestného rozkazu so sebou nespája žiadne „dobrodenie zákona" umožňujúce zmiernenie
prísnosti trestnej sankcie (ako napríklad v konaní o dohode o vine a treste), je žiadúce, aby súd s
podaním odporu nespájal akékoľvek negatívne následky bez toho, aby s poukazom na novozistené
skutočnosti zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k prijatiu rozhodnutia
v neprospech obžalovaného, nakoľko už vydanie trestného rozkazu v zmysle ustanovenia § 353 ods.

1 Tr. poriadku bolo podmienené záverom súdu o spoľahlivom preukázaní skutkového stavu veci. V
opačnom prípade, by sa tak pri dodržiavaní princípu predvídateľnosti práva pri rovnakých skutkových
a právnych okolnostiach, mohol prísnejší rozsudok javiť ako neprípustná sankcia za využitie práva na
podanie odporu. Okresný súd tak tým istým skutočnostiam relevantným pre uloženie trestnej sankcie,
v rôznych fázach konania, prikladal rozdielnu váhu v neprospech obvineného, pričom tak učinili bez

akéhokoľvek rozumného vysvetlenia.

Krajský súd tak na podklade vyššie uvedeného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a keďže
súd prvého stupňa žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo ukladal rovnaký trest odňatia
slobody ako bol uložený v zmienenom trestnom rozkaze, hoc v napadnutom rozsudku už konštatoval

prevahu poľahčujúcich okolnosti, oproti tomu, že v trestnom rozkaze pri ukladaní trestu priznal jednu
poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť, t.j. ich rovnováhu, a teda nevzal do úvahy pri ukladaní
výšky trestu pribudnutie ďalšej poľahčujúcej okolnosti, rozhodol vo veci sám a uložil obžalovanému
miernejší trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne, keďže v rámci odvolacieho
konania zistil, že prvostupňový súd síce ustálil navyše ďalšiu poľahčujúcu okolnosť – napomáhanie

pri objasňovaní trestnej činnosti, avšak túto okolnosť, ktorá je v prospech obžalovaného, nezohľadnil
pri výške ukladaného trestu. Krajský súd je toho názoru, že takto uložený trest zabezpečí dostatočnú
ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj
z pohľadu generálnej prevencie.

Predovšetkým osoba obžalovaného a najmä jeho predchádzajúca trestná minulosť (11 krát súdne
trestaný, z toho 5 krát aj pre prečin výtržníctva) odôvodňuje uloženie takéhoto druhu a výmery trestu. Pri
ukladaní trestu páchateľa vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia, pričom trest má pôsobiť
aj na predchádzanie trestnej činnosti a primerane sa ním aj chráni spoločnosť (generálna prevencia).
Jeho uložením sa sleduje aj individuálna prevencia. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu, ktoré by

spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery
a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal
odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trestsamozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Podľa názoru odvolacieho
súdu na obžalovaného z hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody
spojeným s jeho výkonom v takom rozsahu, ako ho uložil krajský súd, pričom nevyhnutná prevýchova

bude zabezpečená práve len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Krajský súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u obž. A. B., ktorého zaradil na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom
na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o treste. Práve predchádzajúca
bohatá trestná minulosť obžalovaného, berúc do úvahy aj to, že u obžalovaného nejde o ojedinelé
vybočenie z vedenia inak riadneho spôsobu života, predchádzajúce odsúdenia (5x) za rovnaký prečin

výtržníctva, viacnásobne výkony trestu odňatia slobody, ktoré neprimäli obžalovaného, aby už na
slobode nepáchal ďalšiu trestnú činnosť, odôvodňujú uloženie takéhoto druhu a výšky trestu. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, je v danom prípade
nevyhnutné najmä s ohľadom na predchádzajúce potrestania obžalovaného a priestupkovú činnosť a to
aj pod vplyvom alkoholu, čo nepreukazuje snahu obžalovaného polepšiť sa. Aj keď obžalovaný namieta,

že jediným a hlavným iniciátorom jeho agresívneho konania je alkohol, práve na túto okolnosť nie je
možné sa zo strany obžalovaného vyhovárať a žiadať uloženie miernejšieho trestu. Obžalovaný si je
veľmi dobre vedomý toho, že pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa protiprávnej činnosti, dokonca v čase
páchania teraz súdenej trestnej činnosti sa podroboval ambulantnému protialkoholickému liečeniu
nariadenéhomurozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.33T/125/2019zodňa07.05.2020,ajnapriek

tomu alkohol požíval. Teda aj ambulantná forma liečenia sa zrejme míňa účinkom. Ohľadne návrhu
obhajoby na zmiernenie trestu odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného protialkoholického
liečenia v trvaní 3 mesiacov, krajský súd poukazuje na ust. § 31 ods. 1 Tr. zákona - sankcie podľa
tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu
alebo činu inak trestného. Ako to je už vyššie uvedené, odvolanie proti rozsudku podal iba obžalovaný,

pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku, druhá veta, v neprospech obžalovaného môže odvolací
súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného. V zmysle § 322 ods. 3 vety druhej Tr. poriadku (rovnako v zmysle § 327 ods. 2 Tr.
poriadku) za zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného treba považovať zmenu v ktoromkoľvek
výroku, ak zhoršuje postavenie obžalovaného a priamo sa ho dotýka. Nejde teda len o následky trestnej

zodpovednosti v podobe trestu. Zmena k horšiemu, teda zmena v neprospech obžalovaného sa môže
prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej
právnej kvalifikácii, druhu a výmere trestu, druhu a forme ochranného opatrenia, ako aj v rozsahu
spôsobenej škody. Ak by krajský súd ukladal hoc aj pri zmiernení nepodmienečného trestu aj ochranné
liečenie, došlo by k vydaniu rozhodnutia v neprospech obžalovaného, pretože by mu namiesto jednej

sankcie boli ukladané dve.

Taktiež krajský súd nevzhliadol ani dôvod pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zákona, keďže obhajobou uvádzané stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza,
že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek

spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V danom prípade práve
s ohľadom na pestrý register trestov obžalovaného, opakované páchanie rovnakého druhu trestnej
činnosti a viacnásobné výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody viedli krajský súd k záveru, že
u obžalovaného aj napriek jeho vyhláseniu o vine nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, keďže páchateľom, ktorí sa opakovane dopúšťajú ďalšej

trestnej činnosti krátko po odpykaní predchádzajúceho trestu, treba ukladať tresty nepodmienečné, s
náležitým využitím rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd totiž má možnosť (nie povinnosť)
po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za
rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste.To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.