Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011092
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322011092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.

Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.04.2023, č. k. 17T/53/2022-476, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 09.01.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. XXX/X, E.,

podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Trestného zákona, nakoľko súd pokladá trest uložený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava
I zo dňa 04.10.2023, sp. zn. 4T/40/2023, právoplatný dňa 14.11.2023, na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 04. 05. 2019 v
čase o 20:18 hod. v Seredi, na ulici Vinárskej číslo 4450/2D, vošiel do reštaurácie F., kde si objednal
hamburger a pivo, za ktoré riadne zaplatil, pričom v čase o 20:24 hod., po tom ako čašníčka G. H.
na naliehanie obžalovaného A. B. ohľadom vybavenia stavu jeho objednávky odišla od barového pultu
smerom do kuchyne, využil jej neprítomnosť a prešiel za výčapný pult, odkiaľ z priestoru zasúvacej
priehradky, bez použitia násilia, odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 693,- eur, ktorú
si vložil do vnútorného vrecka rifľovej bundy a následne z reštaurácie odišiel, čím majiteľovi prevádzky

I. I., trvale bytom J., K. XX/XX, spôsobil škodu v celkovej výške spolu 708 eur.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd uložil i ochranný dohľad v trvaní
18 mesiacov. A podľa § 288 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodeného I. I. s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával
dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona). Argumentoval, že
obžalovaný pácha trestnú činnosť opakovane, je recidivistom a predošlé nepodmienečné tresty odňatia

slobody neviedli k jeho náprave, ani preňho neboli ponaučením, či výstrahou pred ďalším páchaním
trestnej činnosti, tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody s prihliadnutím na charakter trestnej
činnosti vo výmere 8 mesiacov, teda ešte stále v dolnej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest
považoval okresný súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie
a najmä ochranu spoločnosti. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Okresný súd mal za jednoznačne preukázané, že ani doposiaľ uložené tresty odňatia slobody nesplnili
svoj účel a neviedli k náprave obžalovaného, preto nemohol zvažovať uloženie iného trestu, ako
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Okresnýsúdzároveňobžalovanémuuložilajochrannýdohľad

v trvaní 18 mesiacov podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už
v minulosti viac ako štyrikrát vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin krádeže a vzhľadom na
jeho doterajší spôsob života a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa u neho nedá očakávať, že po
výkone trestu povedie riadny život.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, okresný súd postupoval podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku a
poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keď podľa názoru okresného súdu
v danom prípade bude potrebné doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie z odboru účtovníctva,
aby nepochybne bola preukázaná výška hotovosti, ktorá sa nachádzala v odcudzenej peňaženke, čo
presahuje rámec trestného stíhania.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný a to voči výroku o treste
(č. l. 469).

Obžalovaný v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že súd porušil niekoľko procesných postupov,

keď odignoroval pripojiť spisy z iných súdov, pretože v niektorých prípadoch rozhodoval senát a súčet
postupne uložených trestov by presahoval výšku trestnej sadzby v tomto konaní. Nesúhlasil s výškou
škody, s ktorou sa súd nezaoberal, keďže nebolo predložené účtovníctvo poškodeného. Žiadal, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok s tým, že prikáže okresnému súdu si pripojiť spisy a uložiť mu
spoločný trest.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie aj prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že žiadal pripojiť niektoré
spisy, pričom okresný súd neuviedol, prečo tieto nepripojil a uviedol len, že konania nie sú doposiaľ
právoplatne skončené a poukázal na ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona. Namietal, že len zo
spisovej značky spisu nie je možné vyvodiť záver, že súbeh nie je možný, pretože negatívny záver súdu

o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto podľa neho
bolo potrebné pripojiť všetky požadované spisy, tieto oboznámiť a uviesť, či ide o recidívu alebo ide
o zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa na
nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry
aobžalovaný.Naverejnomzasadnutíkrajskýsúddoplnildokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov:
- odpoveď (č. l. 519),
- obžaloba Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/46/2019 (č. l. 521-529),

- rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/6/2019 (č. l. 531-532),
- obžaloba Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/24/2022 (č. l. 533-548),
- oznámenie (č. l. 549-550),
- obžaloba Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/92/2019 (č. l. 557-560),- odpis registra trestov (č. l. 561-564),
- obžaloba Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/41/2021 a trestný rozkaz (č. l. 566-569),
- obžaloba Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/27/2022 (č. l. 571-573),

- úradný záznam zo dňa 09.01.2024 a odpoveď na lustráciu v GP (č. l. 604-605) a
- trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 4T/40/2023 a doručenka.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie
obžalovanéhoakonedôvodnépodľa§319Trestnéhoporiadkuzamietnuť. Obžalovanýžiadalnapadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby si tento pripojil všetky potrebné spisy, žije riadny život,
je zamestnaný, má priateľku a nechce ďalej páchať trestnú činnosť. Mal za to, že sú splnené podmienky
na upustenie od ďalšieho trestu, príp. na uloženie spoločného trestu.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená –
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovanéhoje dôvodné, nakoľko obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest a to vo vzťahu k oboznámenému
trestnému rozkazu Mestského súdu Bratislava I zo dňa 04.10.2023, sp. zn. 4T/40/2023, právoplatný dňa
14.11.2023.

V prvom rade treba konštatovať, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a napadol svojím odvolaním len
výrok o treste, preto prieskum odvolací súd zameral na tento výrok.

V prejednávanej trestnej veci krajský súd zistil, že na Mestskom súde Bratislava I. sa viedlo voči

obžalovanému trestné konanie pod sp. zn. 4T/40/2023, v ktorom bol právoplatne uznaný za vinného
v bode 1 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2 z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §
219 Trestného zákona a bol mu uložený podľa § 219 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), písm. m),
§ 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol podľa § 51 ods.
1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad

nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola obžalovanému určená
skúšobná doba v trvaní 5 rokov. Bol mu uložený podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest
zákazu pobytu na území Bratislavského samosprávneho kraja vo výmere 2 roky. Skutky boli spáchané
v dňoch 24.05.2019 a 27.05.2019.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak krajský súd zistil, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest
vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu, keď skutky spáchané v dňoch 04.05.2019 (prejednávaná
vec), 24.05.2019 a 27.05.2019 sú v súbehu a skutok v prejednávanej trestnej veci spáchal skôr ako
bol odsúdený vyššie uvedeným rozhodnutím Mestského súdu Bratislava I (trestný rozkaz obžalovaný
prevzal dňa 27.10.2023).

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému nemožno priznať
poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákonaprejejabsenciupriukladanítrestuvtrestnom
rozkaze, ale naopak, je mu potrené priznať dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných
činov, keďže nastala potreba ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody (podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu a teda zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na prečin podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona) a to, že bol už za trestný čin odsúdený. Po vyhodnotení pomeru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona bolo potrebné upraviť
trestnú sadzbu (1 – 5 rokov) na rozpätie 2 roky 4 mesiace až 5 rokov.

A tak krajský súd zistil, že uložený trest okresným súdom je nezákonný, keďže bol uložený len vo
výmere 8 mesiacov (krajský súd sa stotožnil ale s druhom trestu – nepodmienečným trestom odňatia
slobody, keď obžalovaný má v odpise registra trestov 24 záznamov). Naopak Mestský súd Bratislava
I. uložil obžalovanému trest vo výmere 3 roky, ale naopak uložil mu trest podmienečný, čo krajský súd
nepovažoval za správne. A tak bolo treba vyriešiť otázku, či obžalovanému uložiť trest síce (formálne)

zákonný (pokiaľ ide o jeho výmeru), ale neprimeraný, alebo naopak trest nezákonný (pod dolnú hranicu
upravenej trestnej sadzby), ale primeraný pokiaľ ide o druh trestu. Tu je potrebné zdôrazniť, že táto
dilema nastala pre pochybenie prokurátora, ktorý nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného (v
neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania
prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného). Krajský súd uprednostnil zákonnosť pred

neprimeranosťou a napokon upustil od uloženia súhrnného trestu postupom podľa § 44 Trestného
zákona.

Neušlo pozornosti krajského súdu, že úvaha okresného súdu ohľadom výroku o náhrade škody je
nielen v rozpore s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku, druhá veta (súd uloží obžalovanému

vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu
skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o
náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak
škoda nebola dosiaľ uhradená), ale aj s elementárnou logikou, keď okresný súd prijal vyhlásenie o vine
obžalovaného, že odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 693 eur, ale zároveň dôvodí,

že v danom prípade bude ešte potrebné doplniť dokazovanie, aby nepochybne bola preukázaná výška
hotovosti, ktorá sa nachádzala v odcudzenej peňaženke.Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.