Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010305
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2223010305.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX
v C., trvalé bydlisko D. E. XXXX/XX, F., okr. Dunajská Streda, pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní prokurátora voči
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. mája 2023, sp. zn. 0T/49/2023, na verejnom zasadnutí

konanom 30. novembra 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 26. mája 2023, sp.
zn. 0T/49/2023, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 21. apríla 2023 v čase okolo 18.50 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako
vodič viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Kia Ceed, evidenčné číslo G. XXXXX v H.,
na Železničnej ulici, na parkovisku pri železničnej stanici, okres Dunajská Streda, kedy zadnou časťou
motorového vozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Kia Ceed, evidenčné
číslo G. XXXXX, ktoré bolo riadne zaparkované, pričom dychovou skúškou vykonanou elektronickým

meračom typ AlcoQuant 6020 plus mu bola v čase o 19.09 hod. nameraná hodnota 1,08 mg/l alkoholu
v dychu, čo je v prepočte 2,25 promile.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j),
písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého mu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú
dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na 1 (jeden) rok. Podľa § 51 ods. 3

písm. b) Tr. zák. mu v rámci probačného dohľadu uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súčasne obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené v jeho mene odvolanie podať, avšak prokurátor

zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.
4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 30. júna
2023.
5. V odvolaní po rekapitulácii výrokov a odôvodnenia napadnutého rozsudku prokurátor uviedol, že
napáda výrok o treste, najmä čo do druhu a výšky uloženého trestu, pretože sa s ním nestotožňuje.
5.1. V prvom rade poukázal na ust. § 34 ods.1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. s tým, že zdôraznil, že

páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu
nadjehoprotiprávnymkonaním,ktoréhoznakysúuvedenévosobitnejčastiTrestnéhozákona.Poukázalna to, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti), že
zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
5.2. Ďalej prokurátor uviedol, že uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane
mierny, nakoľko nezohľadňuje spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok, ktorý v sebe
ako ohrozovací trestný čin nesie. V danom prípade uloženie podmienečného trestu, hoci aj s dlhšou

skúšobnou dobou a probačným dohľadom nespĺňa kritérium primeranosti, on zastáva názor, že okresný
súd mal obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v sebe nesie tak
prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie. Poukázal na to, že jazda pod vplyvom alkoholu je v našej
spoločnosti mimoriadne nebezpečný fenomén, pričom v prípadoch ako je aj nastolená trestná vec, keď
páchateľovi bolo zistené množstvo alkoholu v dychu nad 2 promile, jedine nepodmienečný trest, hoci aj
kratšieho trvania, má potenciál pôsobiť na páchateľa prevýchovne a zároveň dostatočným spôsobom

zabezpečiť aj generálnu prevenciu, teda odradenie iných od páchania obdobného trestného činu, čiže
od jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok.
5.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v
Trnave (ďalej len krajský súd) zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a aby následne v zmysle
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní minimálne dvoch mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
6. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojej
obhajkyne JUDr. Jitky Hasíkovej (ďalej len obhajkyňa) písomným podaním doručeným okresnému súdu
1. augusta 2023.

7. Vo vyjadrení obžalovaný uviedol, že nesúhlasí s návrhom prokurátora na zmenu trestu tak, ako to
obsahuje predmetné odvolanie. Citujúc ust. §§ 34 ods. 1, ods. 3, 49 ods. 1 písm. a), 51 ods. 1 Tr. zák.
dôvodil, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu
s probačným dohľadom sú v širšom slova zmysle považované za alternatívne tresty k trestu odňatia
slobody, že filozofia alternatívnych trestov vychádza zo snahy upevniť v páchateľovi návyky a postoje

potrebnékvedeniuriadnehoživota,bezjehoizolácieodspoločnosti,bezprerušeniakontaktovsrodinou,
prácou a sociálnym prostredím, v ktorom sa nachádza, že v európskom priestore dochádza k výraznému
posilneniu restoratívnej justície, nakoľko doposiaľ zaužívané formy trestania sa ukazujú, vo vzťahu k
prevencií a resocializácií ako málo efektívne a navyše trestanie páchateľov výkonom trestu je pre štát
finančne náročný spôsob, čo sa pri nízkej efektivite javí ako neúčinný nástroj trestnej politiky štátu.

8. Podľa názoru obžalovaného okresný súd v jeho prípade dôsledne dodržal zásady stanovené pre
ukladanie trestu ako sú vyjadrené v § 34 Tr. zák., lebo uložením zákazu viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu osemnásť mesiacov ako aj v uloženom obmedzení požívať alkoholické nápoje
sú dostatočne vytvorené podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti.
Tietozákazyaobmedzeniasúnavyšeposilnenéprobačnýmdohľadom,ktorýbymalvytváraťdostatočné

silné nástroje na ich kontrolu a následné vyhodnotenie efektívnosti.
9. V súvislosti s uloženým trestom obžalovaný ďalej poukázal na to, že je osobou, ktorá vždy riadne
pracoval, niekoľko rokov v zahraničí, kde obstál vo veľmi náročnom konkurenčnom prostredí, čo je
dôkazom toho, že v zásade nemá problém s morálkou, disciplínou a sebakontrolou. V súčasnosti
pracuje v spoločnosti Foodmobile s.r.o ako kuchár. Cestu do zamestnania si zabezpečuje vlakovou

alebo hromadnou dopravou. Uložený zákaz viesť motorové vozidlá predstavuje pre neho skutočnú
komplikáciu, ktorá nemôže zostať bez vážneho vplyvu na prehodnotenie jeho správania. Rešpektovanie
uloženého zákazu je spojené s mnohými organizačno-technickými opatreniami, ktoré predstavujú
dostatočne silný tlak na splnenie individuálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti. Žije
v dlhoročnom partnerskom vzťahu, z ktorého sa mu 27.8.2022 narodila dcéra, o ktorú sa spolu s

partnerkou spoločne stará.
10. Obžalovaný je presvedčený, že trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom vytvára dostatočné
záruky pre jeho nápravu aj bez potreby jeho vytrhnutia z rodinného prostredia, prerušenia zamestnania,
zrušenia osobnej starostlivosti o ani nie ročnú dcéru, čo by pri výkone trestu odňatia slobody
bezprostredne nasledovalo. Navyše, niekoľkomesačným výkonom trestu, by nedošlo k jeho náprave

iným spôsobom, ako tomu bude pri vyššie uvedených alternatívnych trestoch, nakoľko vo výkone
trestu nemôže absolvovať žiadne prevýchovné opatrenia, terapie alebo iné účinné prostriedky nápravy.
Jeho náprava tak na slobode ako aj vo výkone trestu odňatia slobody je založená na jeho osobnej
zodpovednosti a uvedomení si následkov porušenia zákona. Pri dodržaní zákazu viesť motorovévozidla všetkého druhu po dobu osemnásť mesiacov, nepožívaní alkoholických nápojov a absolvovaní
probačného dohľadu nie je možné hovoriť o nedostatočnom treste, len preto, že mu trest bol
podmienečne odložený. V danom prípade je namieste zobrať do úvahy aj to, že doposiaľ nemal konflikt

so zákonom a to v zásade ani na úrovni priestupku. Ide o jeho prvé zlyhanie, ktoré bolo navyše
vyvolané neuváženým konaním, za ktoré sa hanbí a je mu to skutočne ľúto. V uvedený deň ukončil
pracovný pomer, išli spolu s kolegami na rozlúčkové posedenie. Miesto, kde si pripili je veľmi blízko
od jeho bydliska, túto skutočnosť veľmi precenil, nerozvážne sadol za volant a spáchal skutok tak, ako
je to opísané v skutkovej vete obžaloby. Týmto nechce ospravedlniť svoje zlyhanie, len poukazuje na

výnimočnosť situácie, v ktorej sa ocitol a ktorá ho priviedla ku konaniu, ktoré za bežných životných
podmienok je pre neho neakceptovateľné. Individuálna prevencia sa v danom prípade môže vo vzťahu
k jeho osobe po prvýkrát prejaviť až pri tomto uloženom treste. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že
je v súlade s princípmi spravodlivosti, poskytnúť mu možnosť preukázať, že na jeho nápravu je možné
zvoliť miernejšie formy trestu ako je nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri nepodmienečnom treste
by išlo o zásah do osobnej slobody, hneď pri prvom spáchaní prečinu, čo podľa jeho názoru nie je v

súlade s filozofiou restoratívnej justície a snahou civilizovaných krajín posilniť výchovný aspekt nápravy
pred retributívnym prístupom trestania páchateľov trestných činov.
11. Na základe uvedeného obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby bolo odvolanie prokurátora
zamietnuté ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
12. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 16.

augusta 2023.
13. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 30. novembra
2023, ktorého sa zúčastnil prokurátor a obhajkyňa obžalovaného. Verejné zasadnutie sa vykonalo
v neprítomnosti obžalovaného, ktorý s takýmto postupom výslovne súhlasil.
14. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd

dokazovanienedopĺňal,nakoľkovtomtosmerestranyžiadnenávrhynemali.Vrámcikonečnýchnávrhov
prítomný prokurátor poukázal na právnu argumentáciu obsiahnutú v písomnom odôvodnení odvolania
a navrhol, aby odvolací súd výrok o treste zrušil a rozhodol vo veci sám v zmysle konečného návrhu
uvedeného v odvolaní. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava argumentácie uvedenej
v písomnom vyjadrení k odvolaniu a navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

15. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
16. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, podal ho v zákonnom stanovenej lehote

a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317
ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
17. Treba pripomenúť, že odvolacie konanie je v podmienkach Slovenskej republiky postavené na tzv.
obmedzenom revíznom princípe, čo explicitne vyplýva z ust. § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por., podľa

ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Inak vyjadrené, z úradnej povinnosti (z lat. ex officio), musí krajský
súd pri svojom odvolacom prieskume prihliadnuť len na také chyby odvolaním nevytýkané, ktoré sú
svojim významom zásadné, zakladajúce niektorý z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
ostatné chyby, odvolateľom v odvolaní nevytýkané, ktoré vyššie uvedené parametre nenapĺňajú, sa pri

odvolacom prieskume neprihliada, aj keď ich odvolací súd pri prieskume zistí.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
18. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno skonštatovať,

že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste zákonným spôsobom
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne19. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
19.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
19.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
19.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

19.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

19.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
19.6. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

K trestu konkrétne
20. Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, krajský súd uvádza, že trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je
ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlopod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou
spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné,
keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým

zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť,
kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1 promile), nakoľko podľa

poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla,
schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi. Páchateľom tohto
trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
zavinenie.
21. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu
motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných

vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť,
k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo.
Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho
opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)

a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného je
preto aj krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie.
22. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,08mgalkoholunalitervydychovaného

vzduchu, čo v prepočte činí 2,25 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje
už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč,
psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod. Možno
tak súhlasiť s prokurátorom v tom smere, že závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci
kategórie týchto trestných činov bola skutočne vysoká.

23. Na strane druhej však netreba opomínať fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide pri prečine
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. stále o trestný čin, ktorý je jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone. Ide o prečin,
za spáchanie ktorého je možné páchateľa potrestať dokonca (za splnenia zákonných podmienok) aj len
niektorým z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody (peňažný trest, povinná práca), zvlášť ak ide

o tzv. prvopáchateľa.
24. Z dôvodov prezentovaných vyššie v texte krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že obžalovaného
ako páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť, nemožno potrestať podmienečným odkladom
trestu odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa

opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj ďalšie aspekty, najmä
osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy iným, miernejším druhom trestu. A práve táto ostatná zákonná
podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále splnená je, čo vytvára prekážku
pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora.
25. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, teda do rozporu s normami trestného

práva sa dostal vôbec po prvý krát. Pokiaľ ide o priestupky, bol zistený len jeden na úseku cestnej
premávky, za ktorý bol postihnutý v roku 2022 blokovou pokutu vo výške 10 €, hoci oprávnenie na
vedenie osobného motorového vozidla má od roku 2008. Z tohto pohľadu ide skutočne o vzorného
občana a vodiča, čo správne okresný súd premietol aj do priznania mu poľahčujúcej okolnosti
predchádzajúcehovedeniariadnehoživotapodľa§36písm.j)Tr.zák. Utakéhotoprvopáchateľatrestnej

činnostijepodľanázorukrajskéhosúdumožnéracionálneočakávať,ževprípadeuloženiatrestuodňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel
trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť
výchovný a odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
26. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte

postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. Ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody ako žiadal prokurátor. Takýto postup si nevyžaduje ani
účinná ochrana spoločnosti a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa. Súčasne ale neboli splnené anizákonné podmienky na to, aby bol obžalovanému ukladaný niektorý z alternatívnych trestov (peňažný
trest, trest povinnej práce), nakoľko tieto by neboli spôsobilé naplniť účel sledovaný zákonom ani
z hľadiska individuálnej, ani generálnej prevencie.

27. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného skúmal
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil dve poľahčujúce
okolnosti, jednak tú už vyššie spomínanú, že dosiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a tiež
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.
Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Správne postupoval okresný súd aj

vtedy, ak pri zistenej prevahe poľahčujúcich okolností aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorým znížil
hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 12 mesiacov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov.
Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody 3 mesiace je približne v strede takto modifikovaného
zákonného rozpätia a vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu je takýto trest možné aj
podľa krajského súdu považovať za primeraný a spravodlivý.
28. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom bol okresný súd povinný v zmysle

ust. § 51 ods. 2 Tr. zák. súčasne určiť aj skúšobnú dobu od jedného do piatich rokov. Skúšobná
doba s probačným dohľadom na úrovni jedného roka určená okresným súdom je na samej dolnej
hranici zákonného rozpätia a aj podľa názoru krajského súdu je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný
spôsobom svojho života preukázal polepšenie. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu okresný súd
integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu v podobe obmedzenia

spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.
29. Podľa názoru krajského súdu ale okresný súd vcelku nadbytočne ukladal obžalovanému v rámci
skúšobnej doby aj probačný dohľad nad jeho správaním spolu s predmetným obmedzením. Úplne by
postačovala „jednoduchá“ skúšobná doba bez probačného dohľadu, keďže podstatné je hlavne to,
aby bol obžalovaný po určitý čas odstavený od možnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke

a nie to, či v skúšobnej dobe pije alebo nepije alkoholické nápoje, pokiaľ nejazdí. To platí o to viac, ak
škodlivé užívanie alkoholu u neho v rámci tohto trestného konania objektivizované nebolo. Nakoľko ale
obžalovaný odvolanie nepodal a prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného v tomto
smere nič nevytýkal, krajský súd daný výrok nemenil. Obžalovaný si však musí dôsledne uvedomiť, že
náhodná kontrola na alkohol, ktorá môže byť u neho realizovaná kedykoľvek v priebehu najbližšieho

roka, môže viesť k premene trestu, ak bude s pozitívnym výsledkom.
K trestu zákazu činnosti
30. Okresný súd postupoval správne a zákonne aj vtedy, keď obžalovanému popri podmienečnom treste
uložil v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v
cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje

účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto
druhu trestnej činnosti, čo správne skonštatoval už okresný súd. Z pohľadu krajského súdu predstavuje
práve tento druh trestu ten najúčinnejší nástroj v boji proti tomu druhu kriminality.
31. Pokiaľ ide o osemnásť mesačnú výmeru tohto trestu, táto je uložená blízko dolnej hranice
modifikovaného rozpätia podľa 38 ods. 3, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a z pohľadu krajského súdu

je neprimerane mierna, najmä vzhľadom na zistené množstvo alkoholu v krvi mal byť obžalovanému
uloženýprísnejšítrest,minimálnenaúrovni30mesiacov.Nakoľkoaleprokurátorvodvolaníneprimeranú
miernosť tohto trestu vôbec nenamietal, krajský súd ho sprísniť nemohol, lebo jeho neprimeranosť
nezakladá žiaden dovolací dôvod (viď bod 17.).
Záverečné zhrnutie

32. Na základe vyššie uvedených skutočnosti krajský súd konštatuje, že okresným súdom vymerané
tresty sú vo svojom súhrnne zákonné, spravodlivé a je od nich možné dôvodne očakávať, že splnia svoju
funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdia konanie
obžalovaného.
33.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieprokurátoraakonedôvodné,preto

ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol.
34. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.