Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2216215940.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek
senátu: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. B. – D. B. XX, zast.: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka v Šamoríne, proti žalovanej: E. E., nar.
XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, C. G., o neplatnosť závetu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo 14.10.2021, č. k. 10C/212/2016-104, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon – závet zriadený poručiteľom H.
B., nar. X.X.XXXX zomr. XX.XX.XXXX naposledy bytom D. B. XX, C. B. zo dňa 12.6.2015, je neplatný
(výrok I), priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II) a vyslovil, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III).

2. Súd prvej inštancie opísal svoje skutkové zistenia, ktoré získal vykonaným dokazovaním,
v napadnutom rozsudku takto:

3. Poručiteľ H. B. zomrel XX.XX.XXXX. Závet poručiteľa bol vyhotovený strojom v D. B. 12.6.2015 a
je podpísaný. Dvaja svedkovia, D. I. a J. A., potvrdili svojimi podpismi že „dnes pán H. B., pred nami
vlastnoručne podpísal vyššie uvedenú (sic) závet, a že jeho listina obsahuje jeho poslednú vôľu“. Súd zo
závetu zistil, že poručiteľ výslovne vo svojom závete neprejavil vôľu, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Táto skutočnosť je uvedená len pri vyjadrení svedkov D. I. a J. A.. Zároveň zo závetu nevyplýva
skutočnosť, či dvaja svedkovia boli súčasne prítomní pri vyslovení prejavu neb. poručiteľa, pretože pri

podpise svedkov nie je uvedený dátum ich podpisu.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 476 ods. 1 a 2 a § 476b zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) takto:

5. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti.

Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí
k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie či
už zákonným zástupcom alebo splnomocnencom je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre platnosť
závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, 38, 40 ods. 1, ako aj
špecifických podmienok podľa ustanovení § 476 - 479. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia
mať písomnú formu. Písomná forma sa dovršuje podpisom závetcu a v prípade závetu podľa § 476b,

476c podpismi svedkov. Druhou podstatnou náležitosťou závetu je, aby z neho bol zjavný deň, mesiac
a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný, za neplatnýtreba považovať aj závet, v ktorom sa uvádza iný než skutočný deň podpísania. Ďalšou formou závetu
je alografný závet. Je to závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou. Závet môže napísať ktokoľvek
písacím strojom alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať i vlastnou rukou iná osoba. Závetca

musí taký závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom musia na závet podpísať. Samozrejme, že
aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný.
Bez uvedených náležitostí závet nie je platný. Svedkovia závetu musia byť spôsobilý na svedecký úkon
podľa § 476e a 476f. Závetcovo vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu musí byť vyslovené

a pri tomto vyhlásení musia byť súčasne obaja svedkovia, nestačilo by, keby závetca urobil svoj prejav
pred každým svedkom osobitne. Vyhlásenie sa musí urobiť v jazyku, ktorý svedkovia poznajú. Pri tejto
forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah závetcovho vyhlásenia a nie obsahu závetu.
Pri zriaďovaní závetu sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na
platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a okrem toho aj na dodržanie náležitosti vzťahujúcich sa na
prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti. Ak poručiteľ nenapísal závet vlastnou rukou, ale ho

napísal napr. písacím strojom alebo ho napísal niekto iný, musí ho vlastnou rukou podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom
takíto svedkovia musia závet podpísať. Treba postupovať podľa § 476 ods. 2 alebo inak by bol závet
neplatný. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade je na
mieste vyhovieť žalobe žalobcu nakoľko z formálnej stránky závet neb. poručiteľa neobsahuje všetky

zákonom prepísané podmienky, a to poukazujúc na § 476 a 476b OZ. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

6. Včasným odvolaním v znení jeho doplnenia na základe výzvy súdu prvej inštancie žalovaná
nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že závet neobsahuje zákonom predpísané podmienky

podľa § 476a § 476b Občianskeho zákonníka. Závet je napísaný podľa vzoru „závet“ a jeho presná
formulácia je uvedená v „zbierke zákonov“. Súdu prvej inštancie vytkla aj skutkový záver o chýbajúcom
dátume podpisu a upozornila, že pri mene poručiteľa je uvedený dátum 12.06.2015, ktorý je totožný
s dátumom podpisu svedkov. Odkázala aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave z 12.03.2013
sp. zn. 9Co/225/2012, ktorým ako odvolací súd v inej veci zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o

určenie neplatnosti závetu tak, že žalobu zamietol.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca zopakoval dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Závet podľa žalobcu neobsahuje všetky zákonom predpísané podmienky
potrebné pre platnosť predmetného závetu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdil.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Z obsahu odvolania žalovanej (§ 124 ods. 1 CSP), najmä z jej odkazu na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave v obdobnej veci vyplýva, že žalovaná žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žaloba sa zamieta. Z obsahu odvolania je tiež zrejmé, že smeruje proti tomu, akým spôsobom súd

prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie v súvislosti s prítomnosťou svedkov pri podpisovaní
závetu poručiteľom, ako aj proti právnemu posúdeniu, ktoré viedlo súd prvej inštancii ku konštatovaniu,
že závet nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

10. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva

na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v
ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to
predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má
skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných

opravných prostriedkov. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok
v § 220 ods. 2, ktorý o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako vec právne posúdil. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Napadnutý
rozsudok však požiadavkám tohto ustanovenia nevyhovuje.

11. Z prvej odvolacej námietky žalovanej, ktorá smeruje voči bodu 13 napadnutého rozsudku, vyplýva,
že žalovaná nesúhlasí s hodnotením obsahu listinného dôkazu – závetu spôsobom, akým to urobil súd
prvej inštancie. Pri posudzovaní tejto námietky nemožno odhliadať od bodu 11 napadnutého rozsudku,
ktorý je s touto otázkou priamo spätý, a ktorý znie takto: „V danom prípade súd zistil, že na č. l. 6 spisu sa
nachádza závet H. B., ktorý bol podľa zistenia súdu napísaný v D. B. 12.6.2015. Na závete sú označení

svedkovia D. I. a J. A.. Z predmetného závetu súd zistil, že dvaja svedkovia potvrdili svojimi podpismi
že neb. poručiteľ pred nimi vlastnoručne podpísal vyššiu uvedenú (sic) závet a že jeho listina obsahuje
jeho poslednú vôľu.“ Žalovaná teda v odvolaní de facto opakuje to, čo súd prvej inštancie uviedol v bode
11 napadnutého rozsudku. To je podstatné preto, lebo obsah bodu 11 je v priamom rozpore s úvahami,
ktoré súd prvej inštancie predostrel v napádanom bode 13 odôvodnenia rozsudku. V tomto bode totiž
konštatoval, že zo závetu nevyplýva, že svedkovia boli súčasne prítomní pri vyslovení prejavu neb.

poručiteľa, pretože pri podpise svedkov nie je uvedený dátum ich podpisu. Súd prvej inštancie tak
z toho istého listinného dôkazu na jednom mieste zisťuje, že svedkovia podpismi potvrdili, že poručiteľ
pred nimi závet vlastnoručne podpísal (bod 11), a inde zase, že svedkovia neboli pri tomto prejave
súčasne prítomní. Takéto zistenia sú protirečivé, čo zakladá zmätočnosť napadnutého rozsudku. Táto
zmätočnosť potom znemožňuje žalovanej vecne argumentovať voči napadnutému rozsudku, napríklad

v odvolaní, ktorého účelom je dosiahnuť preskúmanie úvah súdu prvej inštancie súdom vyššej inštancie.
Zmätočné odôvodnenie tak v tomto kontexte predstavuje nesprávny procesný postup, ktorým sa strane
znemožňuje, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

12. Okrem zásadných odlišností záverov uvedených v bodoch 11 a 13 nie je rozumne vysvetliteľné ani
konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri podpise svedkov nie je uvedený dátum ich podpisu. Závet (č.
l. 6) totiž v časti podpisov svedkov obsahuje údaj „12.6.2015“. Nejde pritom o dátum podpisu poručiteľa,
pretožetensanachádzavinejčastizávetu.Vtejtosúvislostimusíodvolacísúdkonštatovaťtzv.extrémny
rozpor medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie je

natoľko chybné, že vo svojom dôsledku predstavuje porušenie práv garantovaných čl. 46 ods. 1 ústavy.
(pozri v tomto zmysle uznesenie Ústavného súdu SR zo 17.01.2018, sp. zn. I. ÚS 6/2018, uverejnené
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, ročník 2018, č. 57).

13. Svojou druhou odvolacou námietkou žalovaná napadnutému rozsudku vyčítala nesprávne právne

posúdenie veci, pretože sa domnievala, že závet spĺňa náležitosti predpísané zákonom.

14. Nesprávneho právneho posúdenia sa súd dopustí vtedy, ak skutkový stav podriadi pod nesprávnu
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu, ak uplatní nesprávnu právnu normu, alebo ak síce použije správnu

právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje, a napokon ak právnu normu síce správne vyloží, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne uplatní (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
2MCdo/4/2009).

15. Súd prvej inštancie posudzoval sporný (alografný) závet podľa § 476b OZ a uzavrel, že žalobe treba

vyhovieť, pretože poručiteľ výslovne vo svojom závete neprejavil, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu; táto skutočnosť je uvedená len pri vyjadrení svedkov. Keďže žalobou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti závetu, možno sa len domnievať, že ak súd uzavrel, že žalobe treba vyhovieť, tak závet
považoval za neplatný. Odhliadnuc od toho, že v takom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
uviesť, podľa akého ustanovenia rozhodol o neplatnosti závetu z dôvodu ním zisteného porušenia §

476b OZ, súd prvej inštancie toto ustanovenie aj nesprávne vyložil. Mylný je totiž predpoklad súdu
prvej inštancie, že ustanovenie § 476b OZ považuje prejav poručiteľa, že listina (závet) obsahuje jeho
poslednú vôľu, za obsahovú náležitosť závetu. Takáto požiadavka nie je z cit. ustanovenia vyvoditeľná.
Práve naopak, vyplýva z neho, že poručiteľ musí závet podpísať a potom pred svedkami prejaviť, že
podpísaný závet, ktorý nenapísal vlastnou rukou, obsahuje jeho poslednú vôľu. Z tohto ustanovenia

jednoducho nevyplýva, že by poručiteľ musel pred svedkami závet aj podpísať. Úlohou svedkov totiž
nie je dosvedčiť, že poručiteľ závet pred nimi (súčasne prítomnými) podpísal, ale len to, že poručiteľ
pred nimi výslovne prejavil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. To je zrejmé aj z porovnania cit.
ustanovenia s § 476a OZ, ktoré podpis poručiteľa vyžaduje aj na vlastnoručnom (holografnom) závete.Rozdiel medzi alografným a holografným závetom netkvie v podpise poručiteľa, pretože ten musí byť
prítomný na oboch závetoch. Kým pri holografnom závete sa vychádza z toho, že vlastnoručne spísaná
listina (s podpisom poručiteľa) je dostatočným dôkazom o tom, že obsahuje poslednú vôľu poručiteľa,

pri alografnom závete (taktiež s podpisom poručiteľa), ktorý môže spísať aj niekto iný, je týmto dôkazom
prítomnosť svedkov. Ide tu o náležitosť, ktorá ho odlišuje od holografného závetu a ktorej cieľom je
rozptýliť pochybnosti, či poručiteľom podpísaná listina naozaj obsahuje jeho poslednú vôľu. Poručiteľ
musí alografný závet preto nielen podpísať, ale pred svedkami aj výslovne prejaviť, že obsahuje jeho
poslednú vôľu. Žiada sa dodať, že ustanovenie § 476b OZ nehovorí nič o tom, akú má mať tento prejav

formu, ale len to, že má byť výslovný. Poručiteľ tak môže učiniť zadosť požiadavkám kladeným zákonom
aj tak, že tento prejav uskutoční v ústnej forme. Závet preto nemusí obsahovať písomný prejav poručiteľa
v tomto zmysle, ale dokonca ani písomné potvrdenie svedkov, že k takémuto prejavu poručiteľa došlo.
Nie je vylúčené, aby svedkovia túto skutočnosť dosvedčili aj neskôr. Musia však závet podpísať (§ 476b
druhá veta OZ), a tým aj potvrdiť, že to budú oni, komu v prípade pochybností prináleží dosvedčiť, že
podmienky prvej vety § 476b OZ boli splnené.

16. Vyššie uvedené úvahy nevyhnutne vedú k záveru, že súd prvej inštancie vyložil ustanovenie § 476b
OZ v rozpore s jeho účelom a obsahom. Ak na základe takéhoto nesprávneho výkladu uzavrel, že sporný
závet nevyhovuje požiadavkám cit. ustanovenia, a preto žalobe vyhovel, jeho rozhodnutie nemôže byť
vecne správne.

17. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal ani žalobcom (a
dokonca aj žalovanou) navrhované znalecké dokazovanie, pokiaľ ide o pravosť podpisu poručiteľa na
závete.

18. Spochybnená pravosť podpisu poručiteľa bola pritom základom žaloby, ktorá sa opiera o uznesenie
z dedičského konania, v ktorom dedičský súd v súlade s § 175k ods. 2 býv. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) uložil žalobcovi podať žalobu o neplatnosť závetu z dôvodu, že závet nebol
podpísaný poručiteľom. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že Civilný sporový poriadok považuje
žalobu o určenie právnej skutočnosti, akou je aj neplatnosť právneho úkonu, za prípustnú len výnimočne,

a to vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu [§ 137 písm. d) CSP]. V tomto prípade možno za
takýto predpis považovať § 175k ods. 2 býv. Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého súd
v prípade sporných skutočností súvisiacich s dedičským právom odkáže dediča na uplatnenie svojho
práva žalobou. Ako každú výnimku, aj túto treba vykladať zužujúco. Podstatnou zložkou procesného
nároku, ktorý môže strana uplatniť žalobou (§ 131 CSP), sú rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 a 2

CSP). Rozhodujúce skutočnosti sú skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok (základ,
výšku a pod.). Ak je prípustnosť žaloby o neplatnosť závetu závislá od rozhodnutia dedičského súdu
podľa § 175k býv. OSP (ale aj § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), nemožno odhliadať od
toho, akými skutočnosťami vymedzil dedič svoj nárok voči inému účastníkovi dedičského konania. Len
tieto skutočnosti viedli k rozhodnutiu dedičského súdu podľa § 175k býv. OSP, a preto je žaloba o určenie

neplatnosti závetu prípustná len v medziach, v akých dediča odkázal na sporové konanie dedičský súd.

19. V danej veci žalobca ako dedič v dedičskom konaní skutkovo tvrdil, že podpis poručiteľa na spornom
závete je sfalšovaný (zápisnica z 23.09.2016, č. l. 39 pripojeného dedičského spisu 13D/578/2015).
Dedičský súd na to reagoval tým, že uznesením z 29.09.2016, č. k. 13D/578/2015-40 odkázal žalobcu

na podanie žaloby o neplatnosť závetu voči žalovanej vyslovene z dôvodu, že závet nebol podpísaný
poručiteľom. Žalobca svoju žalobu podal práve na základe tejto skutočnosti, teda v súlade s cit.
uznesením dedičského súdu. Súd prvej inštancie preto mal posudzovať žalobou uplatnený nárok len
v rozsahu, v akom dedič v dedičskom konaní učinil sporným rozhodujúce skutočnosti, pretože len
v tomto rozsahu ho dedičský súd odkázal na sporové konanie, takže len v tomto rozsahu je žaloba

o neplatnosť závetu prípustná. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo vyriešiť otázku pravosti podpisu
poručiteľa na spornom závete, čo ale v prejednávanej veci neurobil, ale namiesto toho sa zapodieval
inými skutkovými okolnosťami, ktoré v dedičskom konaní ani neboli sporné. Na to, aby žalobe vyhovel
na základe iných skutočností, neboli splnené procesné podmienky. Keďže tu ide o vadu, ktorá sa týka
procesných podmienok, odvolací súd na ňu musel prihliadnuť, aj keď nebola uplatnená ako odvolací

dôvod (§ 380 ods. 2 CSP).

20. Zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a
skutkovými zisteniami, nesprávne právne posúdenie veci a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutýchdôkazov spolu s posudzovaním žalobou uplatneného nároku nad rámec prípustnosti žaloby podľa §
137 písm. d) CSP predstavujú také zlyhanie súdu prvej inštancie, ktoré za žiadnych okolností nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na závažnosť pochybení prvoinštančného súdu

odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil [§ 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP] a vec vrátil
(§ 391 ods. 1 CSP) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

21. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, najmä z toho, že žaloba je prípustná len v rozsahu

určenia neplatnosti závetu z dôvodu, že nebol podpísaný poručiteľom. Ak žalobca založil svoju žalobu
na spochybnení pravosti podpisu poručiteľa na alografnom závete, ktorého obsah potvrdili dvaja
svedkovia, je na ňom, aby preukázal, že podpis na závete nepatrí poručiteľovi. Súd prvej inštancie sa
preto vysporiada s jeho návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania k tejto otázke. Ak ustanoví
znalca, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží žalobcovi povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). Ak žalobca v lehote určenej

súdom preddavok nezloží, súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykoná (§ 253 ods. 3 CSP). Následne
súd prvej inštancie opätovne, tentoraz už v súlade s pravidlami dialektickej a formálnej logiky zhodnotí
všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s
nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti
(§ 186 ods. 2 CSP), ustáli rozhodný skutkový stav. Takto zistený skutkový stav podrobí novému

právnemu posúdeniu, najmä vyhodnotí, či sporný závet obsahuje podpis poručiteľa podľa prvej vety
§ 476b OZ. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2
CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách
prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.