Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/2380/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123414961
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jašušáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123414961.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D.: XX XXX XXX, E. E. F. XX,
XXX XX G. F., právne zast.: Vojčík & Partners BA, s.r.o., IČO:53 204 786, so sídlom Hlavné námestie
5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: B. G., H.: XX.XX.XXXX, I. J. J. XX,
XXX XX J., o vymoženie 47,- Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), zamieta.

II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.10.2023 domáhal od
povinného vymoženia 47,- Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe
exekučného titulu – platobný rozkaz K. E. H. E. L. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 20.12.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2022 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak

nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí

rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

6. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo

mu exekučný titul ukladá.7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9.Vzhľadomnazákonnúpovinnosťsúduustanovenúv§53ods.1Exekučnéhoporiadku,súdpreskúmal
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené procesné
podmienky v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku. Následne skúmal, či návrh na vykonanie
exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú

dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej
z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je
účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.

10. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a predloženého exekučného titulu súd zistil, že

žalobcom v základnom konaní bola spoločnosť: D. E. E., D.: XX XXX XXX, E. E. M. H. X, XXX XX J. F..
V návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia – oprávnení“
bola však ako oprávnená uvedená spoločnosť A. B. C., D.: XX XXX XXX, E. E. F. XX, XXX XX G.
F.. Oprávnený však ani na výzvu súdu nepreukázal právne nástupníctvo k pohľadávke vyplývajúcej
z predloženého exekučného titulu.

11. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú
predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné;
rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie
ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna

vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom
titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno

navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).

12.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009

zo dňa 29.06.2010).

13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že je tu daný
dôvodnazamietnutienávrhunavykonanieexekúcie,nakoľkonazákladepredloženýchprílohoprávnený
nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, oprávnený v exekučnom konaní nedisponuje aktívnou

exekučnou legitimáciou a jeho návrhu nemožno vyhovieť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je
takým nedostatkom procesných podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom
predpokladaným následkom je zamietnutie návrhu, resp. zastavenie konania.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor

návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53
ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. (I. výroková
veta rozhodnutia)15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

21. Podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

22. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku za použitia analógie podľa článku 4
ods. 2 Civilného sporového poriadku. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy

účastníkomexekučnéhokonaniajeibaoprávnenýakonaniesúčasnetrpívadou,prektorúsúdpoverenie
na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený,
ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu (II. výroková veta
rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.