Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010182
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4423010182.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
aobchodovaniesnimipodľa§172odsek1Trestnéhozákonač.105/2022Z.z.,oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23.08.2023, sp. zn. 2T/17/2023, na verejnom zasadnutí

konanom v Nitre 20.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01.05.2022 (ďalej
len „Tr. zák.“) na skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do dňa 11.03.2022 asi do 18.30 h. v C. D., na rôznych miestach mal pri sebe
vo vrecku bundy, bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR sušené konope (marihuanu) v plastovej
fólii s hmotnosťou 3152 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,1 % hmotnostných, čo
predstavuje najmenej 11 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú
zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a tetrahydrokanabinol je zaradený

v zmysle tohto zákona do I. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za
zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona
a podľa zásad uvedených v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody

3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/50/2022 zo 04.10.2022, obžalovanému doručený

dňa 22.02.2023 a právoplatný dňa 03.03.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 5 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantné.

Tento rozsudok ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolaním napadol obžalovaný v časti
týkajúcej sa výroku o treste. Namietal, že dostal neprimeraný súhrnný trest. Ku
všetkému, čo mu súd kládol za vinu, sa priznal. Trávu“ mal pre seba, pretože ju dlhodobo užíva, nebolo
to veľké množstvo. Žiadal odvolací súd, aby vzal do úvahy, že je prvýkrát vo výkone trestu

a znížil mu trest pod spodnú hranicu, nakoľko sa už poučil. Viackrát sa to nestane ani
nebude užívať omamné látky. Všetko ľutuje.

V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu poukazoval na dokazovanie
vykonané v prípravnom konaní, zistený skutkový stav, jeho priznanie sa a oľutovanie spáchaného
skutku, vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní. V čase podania odvolania sa nachádza vo

výkone trestu odňatia slobody, má záujem skoncovať s predošlým nezriadeným spôsobom života
a zaradiť sa do riadneho slušného života ostatných občanov spoločnosti, ktorí si ctia zákony. Má
dostatok energie a odvahy odraziť všetky nástrahy a negatívne činy neprajníkov, ktorí by ho chcel
odlákať na zlé chodníčky. Zaradenie ho do výkonu trojročného trestu odňatia slobody by malo na
jeho pozitívne myslenie a konanie devastujúci a zničujúci účinok. Uložený trest nie je spravodlivý

ani primeraný. Poukazoval na Nález Ústavného súdu SR PL ÚS 106/2011 a čl. 49 ods. 3 Charty
základných ľudských práv Európskej únie týkajúci sa rešpektovania požiadavky primeranosti trestu,
pričom neprimerané sprísňovanie trestnej respresie predstavuje produkt emocionálnej a populistickej
trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality,
ale jeho efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Navrhol, aby

odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že upúšťa od uloženia súhrnného trestu
podľa § 44 Tr. zák. vzhľadom k tomu, že je možné pokladať predchádzajúci trest uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/50/2022 zo dňa 04.10.2022 na ochranu spoločnosti a aj jeho
nápravu za dostatočný.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil. Doručenie upovedomenia mal
riadne a včas vykázané. Boli splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie nepovažoval za
dôvodné. S napadnutým výrokom o treste sa v celom rozsahu stotožnil, rovnako tak aj s právnymi
úvahami súdu I. stupňa, ktoré vo vzťahu k tomuto výroku prezentoval v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Trest odňatia slobody ukladaný ako trest súhrnný na samej spodnej hranici zákonnej trestnej
sadzby rozhodne nemožno považovať za neprimeraný. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319

Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,
preskúmal podľa § 317 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Mal pritom na zreteli povinnosť tiež skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Rešpektoval zásadu
zákazu „reformatio in peius“, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal. Týmto
postupom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení
obžaloby a jeho zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Z tohto dôvodu súd I. stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a ochrannému
opatreniu.
Postupom podľa ustanovenia § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že

v konaní, ktoré predchádzalo napadnutého rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám, ktoré by mali charakter porušenia zákona v zmysle § 321
odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, ani k chybám odôvodňujúcim podanie dovolania v zmysle §
371 Trestného poriadku,- dokazovanie v súdnom konaní bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv
obžalovaného, v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu upravenými Trestným poriadkom,
- súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol jasné a zrozumiteľné právne úvahy, ktorými

sa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného
skutku, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a aplikácie ustanoví § 41 odsek 2 a § 42 odsek 1 Trestného zákona a napokon aj pri ukladaní
ochranného opatrenia.

Podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto
majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu
takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 odsek 2 veta prvá a druhá Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľom skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo

viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia
slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené

niektorým zo súdených trestných činov.

Vo vzťahu k výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil pochybenia, ktoré by boli
v neprospech obžalovaného tak z pohľadu druhu trestu ako aj jeho výmery.

Súd I. stupňa správne poukázal na skoršie odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky z 22.02.2023, sp. zn. 3T/50/2022, právoplatným 03.03.2023 pre prečin krádeže
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
a na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd

dopĺňa, že obžalovaný tento trest vykonal 01.11.2023, kedy bol prepustený na slobodu.

Z uvedeného je nepochybné, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba
a bol uznaný vinným súdom I. stupňa skôr, ako mu bol dňa 22.02.2023 doručený vyššie uvedený trestný
rozkaz, čím nastali účinky vyhlásenia rozsudku (§ 353 odsek 8 Trestného poriadku). Súd I. stupňa preto

správne zistil v danom prípade zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 odsek
1 Trestného zákona.
Zároveň súd I. stupňa nepochybil, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa zásad uvedených v
§ 41 odsek 2 Trestného zákona, pretože ukladal úhrnný trest za dva úmyselné trestné činy spáchané
dvoma samostatnými skutkami, z ktorých jeden je zločinom. Tým boli splnené zákonné podmienky pre

zvýšenie trestnej sadzby odňatia slobody za trestný čin z oboch trestných činov najprísnejšie trestný
(zločin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona) v sadzbe 3 roky až 7 rokov o jednu tretinu.Preskúmaním postupu súdu I. stupňa pri ukladaní trestu odvolací súd zistil, že nepochybil,
keď prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona z tých dôvodov, na ktoré poukázal na strane 4

napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa však nestotožnil s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n)
Trestného zákona – napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánov. Súd I. stupňa
uvedené odôvodnil vyhlásením obžalovaného o vine v konaní pred súdom, čo podľa názoru odvolacieho
súdu je súčasťou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona – priznal sa

k spáchaniu trestného činu. Tiež súd I. stupňa v danom smere poukazoval na postoj obžalovaného
v prípravnom konaní, kde sa priznal a tým mal napomáhať k objasneniu svojej trestnej činnosti.
V súvislosti s aplikáciou § 36 písmeno n) Trestného zákona odvolací súd uvádza, že
Trestný zákon vyžaduje, aby obžalovaný v priebehu trestného konania napomáhal príslušným orgánom
v trestnom konaní najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť, uvedie dôkazy na objasnenie
skutkových okolností, čo v danom prípade zo strany obžalovaného naplnené nebolo. Keďže rozsudok

súdu I. stupňa nebol napadnutý odvolaním vo výroku o treste v neprospech obžalovaného prokurátorom,
odvolací súd nemal zákonný podklad pre zmenu výroku napadnutého rozsudku tak, aby zmenil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:1, čo by bolo v neprospech obžalovaného.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, toto zodpovedá ustanoveniu § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Správne súd I. stupňa postupoval aj pokiaľ ide o uložené ochranné opatrenie – ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré uložil popri treste z dôvodu, že obžalovaný
spáchal trestný čin, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba pod vplyvom návykovej látky, čo
je preukázané výsledkami vyšetrenia poskytnutých laboratóriom klinickej biochémie Nové Zámky z

12.03.2023, podľa ktorých bol v organizme obžalovaného zistený Metamfetamín, Cannabis, Extasa.

Podstatou odvolania obžalovaného boli jeho námietky voči výške uloženého trestu, kde sa domáhal
trestu uloženého pod spodnou hranicou trestnej sadzby resp. upustenia od uloženia
súhrnného trestu.

Súd I. stupňa sa zákonným spôsobom zaoberal možnosťou upustenia od súhrnného trestu podľa § 44
Trestného zákona. Odvolací súd sa s právnymi úvahami súdu I. stupňa v plnej miere stotožňuje a ako
na vecne správne a zákonné na ne poukazuje, bez potreby ich zmeny či doplnenia, keďže zodpovedajú
požiadavkám vyplývajúcim z § 168 odsek 1 Trestného poriadku.

Inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby možno aplikovať, v súlade so zásadou individualizácie trestu, avšak len vo výnimočných
a odôvodnených prípadoch u páchateľov, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby
nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa (§ 39 odsek 1 Trestného
zákona).

Za také okolnosti možno považovať aj poľahčujúce okolnosti, ak ich význam alebo rozsah prekračuje
bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností (osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,
ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa, starostlivosť páchateľa o viacero osôb, ktoré sú výživou priamo
odkázané výlučne na neho). Mimoriadnou okolnosťou prípadu môže byť napr. dĺžka trestného konania,
avšak nie spôsobená úmyselným vyhýbaním sa úkonom trestného konania páchateľom. Pomermi

páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s jeho osobou, ktoré nesúvisia s trestným
činom a existujú v čase rozhodovania o treste.
Súd je povinný veľmi starostlivo zvážiť povahu mimoriadnych okolností prípadu alebo pomerov
páchateľa a súčasne dôsledne odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za
neprimerane prísne.

Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, týmito sa rozumejú skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter
a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné
znaky skutkovej podstaty, ak svojim charakterom vybočujú z obvyklých prípadov. Obžalovaný sa
v danom prípade dopustil skutku právne kvalifikovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 Trestného zákona účinného od 01.05.2022, za ktorý je ustanovená trestná sadzba
3 roky až 7 rokov a to tým, že neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú
látku z rastliny rodu konopa, najmenej 11 obvykle jednorazových dávok drogy. Obžalovaný uviedol, žeje závislý od drog, bol si zahrať v herni, kúpil si marihuanu, potom v aute užil „péčko“. Nepamätal si a ani
by nevedel opoznať osobu, od ktorej marihuanu na stanici kúpil.
K pomerom obžalovaného bolo zistené, že je slobodný, nevyučený, nemajetný, nemá žiaden mesačný

príjem. V odpise z registra trestov má evidovaných 5 odsúdení, z ktorých v jednom prípade sa na
neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Odsúdenie pod číslom 5 odpisu z registra trestov je súčasťou
prejednávaného súhrnného trestu. Okrem toho bol obžalovaný odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť,
kde súd I. stupňa správne poukázal na to, že sa skutku, pre ktorý na neho bola podaná
obžaloba, dopustil počas trestného stíhania vedeného proti nemu na súde I. stupňa v konaní pod sp.

zn. 4T/33/2021, a to 11.03.2022, čo je deň nasledujúci po dni vyhlásenia rozsudku.
Takto zistené pomery obžalovaného nemožno hodnotiť ako výnimočné, preto odvolací súd nezistil
žiadne relevantné okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona a ani obžalovaný také neuviedol v dôvodoch podaného
odvolania. Napokon odvolací súd pripomína, vo vzťahu k dôvodom odvolania smerujúcim k „tvrdosti
trestu“ za spáchaný drogový zločin, že súd I. stupňa i prokurátor v podanej obžalobe neopomenuli

skúmať trestnosť činu s ohľadom na neskoršiu zákonnú právnu úpravu zákonom č. 105/2022 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť od 01.05.2022 a bol pre obžalovaného priaznivejší s ohľadom na
priaznivejšiu trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 3 roky až 7 rokov. Naviac obžalovanému bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody za dva zbiehajúce sa úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom,
na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Za tohto stavu súhrnný trest odňatia slobody aj za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo
výmere 3 rokov uložený obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby nemožno považovať
za neprimerane prísny.

Podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený obžalovanému zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu,

osobe páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Je
primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z týchto dôvodov odvolací súd nezistiac žiadne dôvody v prospech obžalovaného jeho odvolanie podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny
opravný prostriedok.

(§ 185 odsek 2 Trestného poriadku).