Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Janka Gibaľová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623205169
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6623205169.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX
XX E., zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti žalovanej: F. B.
G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2023

z a m i e t a .

II. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorým súd žalovanej zakáže nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedenom I. J. E.,
katastrálny odbor pre okres E., obec E. a katastrálne územie E., a to byt č. XX nachádzajúci sa na X.
poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby X, popis stavby bytový dom,
postaveného na parc. reg. „K.“, parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej a k nemu prislúchajúci
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti
XX/XXXX-XX, a to najmä, aby tieto nepreviedla na tretie osoby, ani ich nezaťažila žiadnym právom

v prospech tretej osoby a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

1.1.Žalobcanávrhodôvodnilskutočnosťou,žemedzižalovanouaA.H.C.,nar.XX.XX.XXXX,naposledy
bytom E., L. M. XXXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, otcom žalobcu, bola ústne uzatvorená zmluva o pôžičke.
Dňa 24.01.2022 žalovaná prostredníctvom SMS správy A. H. C. oznámila číslo účtu, na ktoré má byť
pôžička poskytnutá. Dňa 31.01.2022 A. H. C. poskytol žalovanej pôžičku v hodnote 50.000,- Eur na

bankový účet, ktorý mu žalovaná uviedla s poznámkou „POZICKA“.

1.2. Dňa 22.12.2022 Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára A. B. A. povereného Okresným
súdom Lučenec funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi A. H. C. vydal uznesenie, na
základe ktorého žalobca ako syn poručiteľa A. H. C. okrem iného nadobudol „pohľadávku poručiteľa voči
B.G.ztitulupôžičky,ktorúporučiteľpoukázalnaúčetN.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXdňa31.01.2022

vo výške 50.000,- Eur“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.2022. Uvedená
pohľadávka titulom dedenia prešla na žalobcu. Dňa 30.01.2023 žalobca prostredníctvom vtedajšieho
právneho zástupcu vyzval žalovanú na vyplatenie pôžičky v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Dňa
16.03.2023 žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne zaslala odpoveď na
výzvu, v ktorej uviedla, že žalovaná považuje výzvu za nedôvodnú a predčasnú. Žalobca mal záujem sa
so žalovanou mimosúdne dohodnúť, došlo k osobnému stretnutiu, ktoré však bolo bezúspešné. Žalobca

preto podal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Ku dňu podania návrhu nebol
platobný rozkaz vydaný.1.3. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E., byt č. XX
nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na

parc. reg. „K.“, parc. č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve o veľkosti XX/XXXX-XX. Samotná žalovaná žalobcovi uviedla, že má záujem predať
predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko v súčasti žije a zdržiava sa v inom meste. Žalobca má za to, že dlh,
ktorý eviduje voči žalovanej, nebude z jej strany uhradený a pohľadávka sa tak stane nevymožiteľnou
a práve preto považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko je

dôvodná obava, že sa žalovaná bude zbavovať majetku, resp. bude prevádzať majetok na tretie osoby.
Z konania žalovanej teda jednoznačne vyplýva, že tá sa úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 50.000,-
Eur vyhýba, ako to vyplýva z odpovede na výzvu, v ktorej uviedla, že ju považuje za bezdôvodnú
a predčasnú. Následne v mesiaci november 2023 žalobcovi doručila veľmi zle čitateľný dokument
s názvom Potvrdenie o splatení pôžičky, v zmysle ktorého údajne A. H. C. potvrdil, že zo strany žalovanej
došlo k čiastočnej úhrade pôžičky. Z dokumentu však výška čiastočnej úhrady nie je čitateľná a o jej

výške je možné sa len domnievať. Rovnako ani dátum na dokumente nie je čitateľný. Rok podpísania
vyzerá ako rok „2023“. Žalobca poukázal na skutočnosť, že A. H. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobca
navrhol, aby žalovaná doručila čitateľný dokument, resp. jeho originál. Žalovaná uviedla, že originálom
nedisponuje a čitateľnú kópiu dokumentu do dňa podania návrhu nedoručila. Žalovaná ďalej uviedla, že
originál dokumentu by mal mať A. H. C.. Takýto dokument sa medzi žiadnou dokumentáciou patriacou

A. H. C. nenachádza.

1.4. Žalobca poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou
s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď
sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už

nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva žalobcu zmariť alebo významne
sťažiť tým, že majetok žalovanej by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní
jeho pohľadávky. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom
prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Žalobca sa preto nariadením neodkladného opatrenia
domáha, aby bolo žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve, najmä aby tieto

nepreviedla na tretie osoby, ani ich nezaťažila žiadnym právom v prospech tretej osoby, a to až do doby,
kým nebude mať žalovaná vysporiadané všetky záväzky voči žalobcovi.

2. Žalobca k návrhu pripojil SMS správu, potvrdenie o úhrade zo dňa 31.01.2022, časť uznesenia
o dedičstve zo dňa 22.12.2022, výzvu na plnenie z pôžičky zo dňa 30.01.2023, odpoveď na výzvu zo

dňa 16.03.2023, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. a potvrdenie o splatení pôžičky.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP umožňuje pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení nariadiť neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov si vyžaduje aspoň
osvedčenie danosti nároku, ktorý žalobca uplatňuje (resp. bude uplatňovať) vo veci samej a osvedčenie

bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na žalobcovi, aby existenciu
a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil. Okrem toho ustanovenie § 324 ods. 3 CSP formuluje
subsidiaritu neodkladných opatrení a zabezpečovacích ustanovení. Neodkladné opatrenie súd nariadi
ibazapredpokladu,aksledovanýúčelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením.Priposudzovaní
tejto otázky je potrebné skúmať, aký účel sleduje žalobca neodkladným opatrením a či tento účel možno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd

dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia možné, nemožno neodkladné opatrenie nariadiť a návrh zamietne. To platí aj
v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.

12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo
v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, čím žalobcovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí
postavenie záložného veriteľa s tými zákonnými možnosťami a účinkami, ktoré uvádza Občiansky
zákonník (možnosť vykonať záložné právo - § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka, pôsobenie

záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu - § 151h Občianskeho zákonníka). Tým sa zabezpečí
vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči žalovanému (dlžníkovi). Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343
ods. 3 CSP).

13. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj subsidiaritu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia
upravenú v § 324 ods. 3 CSP. Ak veriteľ – žalobca nesleduje svojím návrhom iný cieľ, než zabezpečiť
si vymožiteľnosť svojej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi – žalovanej, ako je to nepochybne v tomto
prípade, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. V dôsledku
toho v týchto prípadoch nemôže byť dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže

sledovaný účel možno vždy dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že má obavy o vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalovanej, keďže
žalovaná doposiaľ žalobcovi nevrátila dlžnú sumu vo výške 50.000,- Eur, úhrade dlžnej sumy sa vyhýba
a žalobca sa obáva, že žalovaná sa bude zbavovať majetku, resp. bude svoj majetok prevádzať na tretie

osoby, keďže uviedla, že má záujem predať nehnuteľnosť – byt, ktorý vlastní v E., pretože v súčasnosti
žije a zdržiava sa na inom mieste. Peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 50.000,- Eur
nemážiadensúvissnehnuteľnosťoužalovanej,dispozíciasktorousamáobmedziť.Vtejtosúvislostisúd
len na okraj poznamenáva, že hoci žalobca uviedol, že podal v upomínacom konaní návrh na vydanie
platobného rozkazu, túto skutočnosť neosvedčil, pričom takéto konanie nebolo zistené ani lustráciou

v databáze súdov SR. Naopak, lustráciou v súdnych registroch Okresného súdu Lučenec bolo zistené,
že na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 11C/28/2023 vedené konanie žalobcu proti žalovanej o zaplatenie
sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom, ktoré konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku
uznesením právoplatným dňa 15.06.2023. Pre žalobcu je teda podstatné, aby bolo možné nehnuteľnosť
postihnúť na účely uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanej. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že

účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je nič iné, než snaha zabezpečiť budúci výkon
exekúcie na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Tento účel pritom veritelia pravidelne dosahujú
zriadením záložného práva, ktoré podľa § 343 CSP možno zriadiť aj ako zabezpečovacie opatrenie.
Účel sledovaný žalobcom by teda bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vylučuje, aby
sa na tento účel použilo neodkladné opatrenie.

15. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej ochrany
nároku žalobcu, ktorý má subsidiárny charakter. Jeho nariadenie je podmienené tým, že sledovaný účelnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd vždy pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti.

16. Účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, čo ale podľa § 324 ods. 3 CSP zároveň neumožňuje, aby sa vo veci
nariadilo neodkladné opatrenie, ktorého cieľom má byť zabrániť žalovanej v nakladaní s dotknutou
nehnuteľnosťou. V porovnaní so záložným právom, ktoré by takúto prekážku nepredstavovalo, by
úplný zákaz nakladania znamenal neprimeraný zásah, a teda nevhodnú formu ochrany žalobcom

uplatňovaného nároku. Žalobca má možnosť dosiahnuť tento účel iným prostriedkom procesnej ochrany
(návrhomnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavosobitnomkonaní).Súdjevšakviazanýnávrhom
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže mu priznať niečo iné, než žiada, teda nariadiť
zabezpečovacie opatrenie (ktoré ani nežiada, a v súvislosti s ktorým ani netvrdil žiadne okolnosti, ktoré
by jeho použite vylučovali).

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.