Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322204392
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4322204392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
dieťa rodičov: matka – C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., a otec – A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom E., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Levice z 22.
marca 2023 č.k. 6P/193/2022-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie otcovi uložil prispievať na výživu maloletého
A. zvýšeným výživným zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.11.2022 (výrok I.) a zročné výživné za obdobie od
28.11.2022 do 22.3.2023 v sume 200 eur otcovi uložil uhradiť k rukám matky do troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 10P/125/2020-28
zo dňa 23.3.2021 vo výroku o výživnom (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1 a § 78
ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného
rozhodnutia o výživnom, došlo nepochybne k zmene pomerov na strane mal. A., ktorý bol v tom čase
v celodennej starostlivosti matky a v súčasnosti navštevuje materskú školu, s čím nepochybne súvisia
ďalšie výdavky. Tiež došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa zamestnala, avšak zvýšili sa
jej výdavky s nájomným. Avšak napriek starostlivosti o tri mal. deti je schopná si nájsť prácu, aby deti

spolu s výživným od ich otcov a prídavkami na deti vedela uživiť. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť
len k mal. A.. Nad rámec bežného výživného neprispievam, a i keď sa so synom pravidelne stretáva,
matka tvrdila, že viac záujmu prejavuje starý otec, čo otec napokon nepoprel. Otec je zamestnaný na
hlavný pracovný úväzok s týždenným 40-hodinovým pracovným časom. Vypovedal, že najviac zarobil
278 eur mesačne, ale väčšinou je jeho mzda 160 eur. Zo mzdového listu a vyjadrenia zamestnávateľa
otca je zrejmé, že pravidelne evidujú u otca neospravedlnené absencie v práci a v januári 2023, preto
bol jeho príjem nulový. Je pravda, ako vyplýva zo mzdového listu, že napr. za mesiac 8/2022 otec

odpracoval 10 dní a zarobil 278 eur, avšak 10 dní mal neospravedlnené absencie, v 12/2022 odpracoval
7 dní za 203 eur a 18 dní mal opäť neospravedlnené absencie, pričom v októbri a novembri 2022
mal neospravedlnené absencie celý mesiac. Z uvedeného je zrejmé, že čistý príjem otca by sa mohol
pohybovať najmenej na sume 556 eur pri odpracovaní 20 dní mesačne, pri víkendoch a sviatkoch bybol jeho príjem ešte vyšší. Nízky príjem otec dosahuje len z dôvodu jeho prístupu k práci a vlastným
zavinením, čo jednoznačne nemôže ísť na ujmu mal. dieťaťa. Navyše otec pracoval aj ako operátor
na pracovnú zmluvu v januári 2019, avšak len jeden deň a príjem dosiahol v sume 48 eur v čistom.

Pri odpracovaní 20 dní v mesiaci, mohol byť jeho príjem v sume cca 960 eur. Z takéhoto konania otca
vyplýva, že prácu si je schopný nájsť, napriek nedokončenému základnému vzdelaniu, ale prichádza o
príjem svojim nezodpovedným prístupom. Otec nepreukázal žiadne subjektívne, ani objektívne dôvody,
ktoré by mu bránili pracovať a jeho tvrdenia v tomto smere súd považoval za účelové. Suma 100 eur
je podľa súdu primeraná veku a odôvodneným potrebám mal. A., otec takúto sumu z príjmu, ktorý by u

aktuálneho zamestnávateľa dosahoval, nebyť jeho neospravedlnených absencií, je schopný platiť bez
ohrozeniasvojichzákladnýchživotnýchpotriebberúcdoúvahyskutočnosť,žeinúvyživovaciupovinnosť
nemá a nad rámec bežného neprispieva. Zmena pomerov u mal. dieťaťa bola preukázaná už podaním
návrhu. Do vyhlásenia rozsudku tak otcovi vzniklo zročné výživné vo výške 200 eur za štyri mesiace ako
rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným. Zaostalé výživné súd umožnil otcovi uhradiť v predĺženej
lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa

§ 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že v rozsudku sú
uvedené viaceré nepravdivé informácie a skutočnosti, jedným z mnohých nepravdivých údajov je údaj,

že keď pracoval v spoločnosti F. E., že pracoval v päťdňových pracovných cykloch, čo nie je pravda.
Nie je tiež pravdou, že keď pracoval v Kauflande, mal príjem 278 eur, a tiež nie je pravdou, že v tejto
spoločnosti mal absencie, pretože jeho pracovná činnosť nebola pravidelná a nepracoval v pravidelných
päťdňových cykloch, ale len niekoľko dní v mesiaci. V súčasnej dobe nepracuje a nemá žiaden stály
príjem, ktorý by mu umožňoval platiť súdom uložené výživné.

4. K odvolaniu otca dieťaťa neboli podané písomné vyjadrenia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/193/2022 je zvýšenie výživného
na mal. A..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd s účinnosťou od 28.11.2022 výživné zvýšil zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne, zročné
výživné za obdobie od 28.11.2022 do 22.3.2023 v sume 200 eur ocovi uložil zaplatiť do rúk matky do
3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Levice z 23.3.2021 č.k.

10P/125/2020-28 vo výroku o výživnom a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky

tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal vcelom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov

nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

11. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní

s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý posúdil podstatné

pomery v čase ostatného rozhodovania o výživnom (konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 10P/125/2020) s pomermi v čase rozhodovania o zmene výživného, pričom skúmal, či došlo k takej
zmene pomerov od ostatnej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného.

13. Za správny a odôvodnený je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie, že od ostatnej úpravy

výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. A., ktorý v čase ostatnej úpravy bol v celodennej
starostlivosti matky a v súčasnosti navštevuje materskú školu. Matka dieťaťa má stále tri ďalšie
vyživovacie povinnosti, no napriek starostlivosti o deti si našla prácu a dosahuje čistý príjem v priemere
vo výške 515,32 eur. V čase ostatného rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke.

14. Podstatou odvolacích námietok otca dieťaťa je, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že keď
otec pracoval v Kauflande, mal príjem 278 eur, pričom nie je pravdou, že by mal v práci absencie.

15. Súd prvej inštancie vychádzal zo správy a predložených potvrdení o prijme otca zaslaných G.,
H., z ktorých dokladov vyplynulo, že otec je zamestnaný na hlavný pracovný úväzok s týždenným 40-

hodinovým pracovným časom, pričom u otca evidujú časté neospravedlnené absencie, keď v mesiaci
január 2023 mal z tohto dôvodu nulový príjem a pravidelné neospravedlniteľné absencie boli i v roku
2022. Otec dostal zo strany súdu možnosť uvedené vysvetliť, pričom len uviedol, že vždy, ak do práce
neprišiel,doložilpotvrdenielekára.Uvedenéjevšakvrozporeslistinnýmidôkazmiobsiahnutýmivspise.

16. Správne súd takýto prístup otca vyhodnotil ako nezodpovedný a v rozpore s oprávnenými záujmami
dieťaťa, a preto dôvodne vychádzal z predpokladaného príjmu otca, ktorý bol otec schopný dosiahnuť,
pokiaľ by bol zodpovedný a chodil do práce riadne. Takto by otec mohol dosiahnuť príjem najmenej
vo výške 556 eur (s prihliadnutím na dojednaný týždenný pracovný čas a mzdové listy), a teda došlo
k zvýšenie jeho príjmu oproti ostatnej úprave, keď dosahoval príjem vo výške 450 eur mesačne. Otcovi

ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla.

17. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o podstatnej
zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, pričom i rozsah zvýšenie možno považovať za
zodpovedajúcisúdomprvejinštanciecitovanýmzákonnýmustanoveniam.Zasprávnemožnopovažovať

i stanovenie účinnosti úpravy odo dňa začatia konania.

18. Prvoinštančný súd správne rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od 28.11.2022 do 22.3.2023,
ktoré vzhľadom na jeho výšku umožnil otcovi uhradiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd správne postupoval podľa § 52 CMP, z dôvodu
vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).