Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, December 10, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100560.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, Brezno,
IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Skuteckého 33, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101724381/2023 zo dňa 10. júla 2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 02. augusta
2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02. augusta 2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 08.
augusta 2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101724381/2023 zo dňa 10. júla 2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č. 100372714/2023 zo dňa 23. januára 2023. Predmetným rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume XX.XXX,XX eur
tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume XX.XXX,XX eur zvýšil na daň zistenú správcom dane
vo vyrubovacom konaní v sume XX.XXX,XX eur. Daň určil podľa pomôcok v zmysle § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov ä ďalej len „Daňový poriadok“).

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Návrh odôvodnil tým, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 50 zamestnancov,
v regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov, od jeho činnosti je závislých v SR aj v zahraničí
niekoľko desiatok ďalších spoločností. Podľa žalobcu si voči Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni
a zdravotným poisťovniam riadne a včas plnil a plní svoje záväzky, nikdy sa nedostal do omeškania,

záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia
pre neho znamená ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia: a)
poškodila jeho dennodenný chod, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, b) poškodila výkon jeho
podnikateľskej činnosti, nakoľko ho ohrozuje na dôveryhodnosti, c) dostala ho do druhotnej platobnej
neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať
finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, d) znemožnila spoluprácu s platobnými

ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod
spoločnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že
takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu. Tiež sa účastní verejného
obstarávania, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné
porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom.
Odkázal na oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021

zo dňa 10. mája 2021, zn. 26675/MST. V prílohe súdu preložil kúpnu zmluvu č. 1/2022
zo dňa 24. februára 2021.3. Žalobca poukázal na to, že prípadný výkon rozhodnutia preukázateľne spôsobí žalobcovi
nevyčísliteľnú škodu, bude vedený Finančnou správou SR ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu,

čo mu sťažuje výkon podnikateľskej činnosti. Je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a
zákazníci stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo
by viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania osôb. Táto situácia značným spôsobom
sťažuje plnenie jeho záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom, tiež má za následok stratu
možnosti zúčastňovať sa verejných súťažných konaní a poškodzuje jeho dobré meno. Žalobca tvrdí, že

sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na odloženie výkonu rozhodnutia, lebo žalobcovi hrozí
závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných
vážnych nenapraviteľných následkov a odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným
záujmom.

4. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doložil daňové priznanie k dani

z príjmov právnickej osoby za rok 2022, účtovnú závierku k 31. decembru 2022, kúpnu zmluvu č. 1/2022
zo dňa 24. februára 2021 medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom MMJ Invest, s.r.o. (ďalej
len „kúpna zmluva“). Priložil aj e-mail od Tatra banka a. s., ktorým bolo oznámené konateľovi A., že
banka pristúpila k holdovaniu KTK úveru v plnej výške do času, kým nebude vysporiadaná záležitosť
s Finančnou správou a oficiálne zverejneným nedoplatkom voči daňovej sekcii.

5. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom
vyjadrení zo dňa 14. novembra 2023 a navrhol tento návrh zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

7.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu

a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

9. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,

kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018
zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnúnáležitosťnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,pričomnesmieísťlenohypotetickúmožnosť
tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať
existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych

dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

14. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním

predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu

s verejným záujmom.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre
vyhovenie jeho žiadosti uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol

do jeho majetkových práv a ohrozil výkon jeho podnikateľskej činnosti, tiež že zamestnáva takmer 50
zamestnancov, ako aj ďalšími dôvodmi uvedenými v ods. 2, 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z obsahu
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 súdu vyplynulo, že žalobca mal
výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške + XXX.XXX eur, základ dane: + XXX.XXX,XX eur,
daňový preplatok: XX.XXX,XX eur, odpisy hmotného majetku XXX.XXX,XX eur, výnosy: a) služby

XX.XXX eur, b) hmotný majetok XX.XXX eur, c) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru XXX.XXX eur;
náklady: a) služby vo výške XXX.XXX eur, b) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru vo výške XXX.XXX
eur. Z obsahu účtovnej závierky žalobcu k 31. decembru 2022 správny súd okrem iného zistil, že žalobca
má dlhodobý hmotný majetok XXXXXXX eur, obežný majetok XXXXXXX eur, zásoby XXXXXXX eur,
finančné účty: XXX.XXX eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu

XXX.XXX eur v bežnom účtovnom období. Z obsahu vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy vyplýva okrem
iného to, že žalobca ako objednávateľ si objednal u dodávateľa „logické celky“ presne špecifikované
v predmetnej kúpnej zmluve za dohodnutú kúpnu cenu X.XXX.XXX eur bez DPH s lehotou splatnosti 30
dní odo dňa dodania tovaru objednávateľovi. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne
ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd rovnako tak poukazuje na to,
že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške XX.XXX,XX eur (uvedenej
v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej
majetkovej ujmy na strane žalobcu.

16. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne
také dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov
hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného
následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Rovnako ani neosvedčil svoje tvrdenie či a koľko

zamestnancov zamestnáva.

17. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci bolo začaté
vymáhaniedaňovéhonedoplatku,resp.daňovéexekučnékonanieaknávrhuaninepripojilrozhodnutieozačatí exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému
žalobca podal odvolanie, a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Preto ak
žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré

eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov
jehonávrhobstáťakodôvodný.Nadrámecnevyhnutnéhoodôvodneniavšaksprávnysúduvádza,žeani
samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v
§ 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

18. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a
nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne
na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil

hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky
pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože
v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom
prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

20. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či
verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov

príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

21. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by
mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade

vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa §
188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).