Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201026
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1523201026.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: J. L., nar. XX.XX.XXXX a J. L., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
deti matky: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, Q., t.č. bytom L. X, Q., a otca: U. Q. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.-U., t.č. na neznámom mieste, v konaní o návrhu matky na určenie
výživného a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. J. L., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je oprávnená matka.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. J. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne a na mal. J.
L., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 € mesačne od 16.03.2023, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 16.03.2023 do 30.11.2023 k mal. J. L. vo výške 1.704 € a k mal. J. L. vo
výške 1.533 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 € na každé dieťa spolu
s bežným výživným počnúc mesiacom december 2023 pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, pôvodne doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 16.03.2023, ktorý bol doplnený
podaním doručeným súdu dňa 11.04.2023, postúpeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.05.2023,
sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Obe maloleté
detinavrhovalazveriťdosvojejvýlučnejosobnejstarostlivostistým,želenonabudeoprávnenámaloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou
240,- Eur mesačne a na maloletú J. sumou 200,- Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou

od marca 2023 a tiež aby otec zaplatil zameškané výživné na obe maloleté deti od septembra 2022 do
februára 2023 k rukám matky. Taktiež žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na príležitostné výdavky
detí, ako napr. lyžiarsky výcvik, školské výlety, detské tábory, zvýšené náklady na lekársku starostlivosť
či poplatky za jasle u maloletej dcéry, rovnakým dielom (50%). Styk otca s maloletými deťmi navrhovala
ponechať na dohodu rodičov.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej

domácnosti.Matkajeodroku2020zamestnanáakoadministratívnapracovníčka,jejpriemernýmesačný
príjem v roku 2022 bol vo výške 170,08 Eur. Príjmy ani majetkové pomery otca detí jej nie sú známe. S
otcom maloletých detí žila v partnerskom zväzku od roku 2009 do roku 2021. V partnerskom spolužití
mali už viac rokov nezhody, pretože otec detí v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje a ani napriekjej žiadostiam s tým nevedel / nechcel prestať. K týmto nezhodám prichádzalo čoraz častejšie a otcove
požívanie alkoholu začínalo mať vplyv už aj na syna. Partnerské spolužitie už neplnilo účel rodiny a v
poslednom roku došlo medzi nimi k definitívnemu odcudzeniu. S otcom detí žijú oddelene od januára

2022. Otec udržiaval kontakt s maloletými deťmi do septembra 2022. Dovtedy si plnil aj vyživovaciu
povinnosť voči maloletým, a to vo výške 130,- Eur mesačne na každé dieťa. Túto sumu si určil otec sám.
V septembri 2022 sa otec detí vysťahoval zo Slovenskej republiky, vrátil sa do U., kde žije na neznámom
mieste. S maloletými deťmi neudržiava žiadny kontakt, o deti nejaví žiaden záujem, matkine pokusy o
komunikáciu ignoruje. Keďže rodičia spolu nežijú a otec o maloleté deti nejaví záujem, navrhovala, aby

obe maloleté deti, o ktoré sa matka od narodenia osobne stará, súd zveril do jej výhradnej starostlivosti a
aby otca zaviazal na vyživovaciu povinnosť k obom deťom. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom
neplní od septembra 2022, dovtedy prispieval sumou 130,- Eur mesačne na každé z detí. Maloletá dcéra
má pediatričkou diagnostikovanú silnú histamínovú intoleranciu a slabšiu intoleranciu na bielkovinu
kravského mlieka. Aj z toho dôvodu sú jej nároky na stravu vyššie. Maloletú dcéru umiestnila matka do
zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (jasle) z dôvodu potreby navýšenia príjmu

domácnosti, aby sa mohla zamestnať a zlepšiť tak podmienky na život pre seba aj deti. Prácu si matka
neustále aktívne hľadá, no zatiaľ neúspešne. Pri určovaní výšky výživného voči maloletým deťom by
mal súd prihliadať na skutočnosť, že vzhľadom na vysokú chorobnosť dcéry je pre matku ťažké nájsť si
trvalý pracovný pomer, ktorý by ich finančnú situáciu zlepšil. S deťmi momentálne žije z rodičovského
príspevku, z rodinných prídavkov a z príjmu, ktorý má matka z dohody o pracovnej činnosti. Bez pomoci

rodinných príslušníkov by túto situáciu nezvládla.

3. Otec maloletých detí sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, súdneho pojednávania sa ani raz
nezúčastnil. Súd sa ho pokúsil kontaktovať aj prostredníctvom mailovej adresy a jeho aktuálne bydlisko
zisťoval aj dopytom na jeho otca v U.. Otcov otec, starý otec maloletých detí, na základe výzvy súdu

písomne oznámil, že nemá žiadne informácie o otcovi detí, nevie kde býva, ani kde pracuje, nepozná
ani jeho e-mailovú adresu alebo číslo telefónu. Nakoľko sa otec maloletých detí zdržiava na neznámom
mieste, nereagoval ani na mailovú komunikáciu a miesto jeho aktuálneho pobytu sa súdu nepodarilo
zistiť, súdne písomnosti mu boli doručované postupom podľa § 116 v spojení s § 106 CSP. Súd preto
vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca maloletých detí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletých detí,
oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo
závislej činnosti za rok 2022, potvrdeniami o príjmoch matky, rozhodnutiami o neprijatí maloletej J. do
materskýchškôl,akoajostatnýmilistinnýmidôkazminavecsavzťahujúcimiazistilnasledovnýstavveci.

5. Maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Maloletý J. je aktuálne žiakom
X. ročníka základnej školy. Na obedy v škole nechodí, krúžky nenavštevuje, špeciálne výdavky na
zdravotnú starostlivosť nemá. Medzi mesačné výdavky na maloletého syna matka zahrnula: stravné
160,- Eur, cestovné 5,- Eur, záľuby 10,- Eur, výdavky na školu 10,- Eur, lieky a drogéria 10,- Eur,

oblečenie a obuv 35,- Eur, rôzne 15,- Eur. Maloletá J. navštevuje jasle, vyššie výdavky má v súvislosti s
potravinovými intoleranciami. Medzi mesačné výdavky na maloletú dcéru matka zahrnula: stravné 150,-
Eur vrátane dojčenského mlieka (cca 35,- Eur mesačne) a stravnej jednotky vo výške 2,90 Eur na deň
v jasliach, výdavky na jasle 350,- Eur, lieky 20,- Eur, drogéria vrátane plienok 40,- Eur, oblečenie a obuv
30,- Eur, rôzne 10,- Eur.

6. Matka maloletých detí je od júna 2023 zamestnaná v P. U., za jún mala príjem vo výške 848,47 Eur
netto, v júli vo výške 1130,03 Eur netto a v auguste 2023 vo výške 1205,16 Eur netto vrátane príspevkov
zamestnávateľa na stravné. Okrem toho má príjem aj z dohody o pracovnej činnosti, a to priemerne
vo výške 169,42 Eur mesačne netto. Na maloleté deti poberá prídavky na deti a uplatňuje si daňový

bonus.Spolusmaloletýmideťmibývavprenajatombyte.Medzisvojemesačnévýdavkymatkazahrnula:
náklady na bývanie 470,- Eur, cestovné do zamestnania , lieky 10,- Eur, potraviny a drogéria 170,- Eur,
oblečenie a obuv 40,- Eur, rôzne (paušál telefón, MHD, potreby do domácnosti, ...) 35,- Eur. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

7. Otec maloletých detí sa zdržiava na neznámom mieste, jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery
nebolipreukázané.Vminulostivykonávalnaživnosťrekonštrukčnépráce,pričompodľamatkydetívtedy
dosahoval príjem 1.000 až 2.000 Eur. Okrem spoločných maloletých detí má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. K. P., nar. XXXX v sume cca 130 Eur mesačne.8. Matka maloletých detí vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom
návrhu. O otcovi detí nemá žiadne informácie. Naposledy boli spolu v kontakte v minulom roku a to do

októbra až do novembra. Keď jej povedal, že chce rozprávať so synom, tak mu odporučila, aby synovi
zavolal, keďže syn má mobil, to sa však nestalo. Matka predpokladá, že otec sa nachádza vo svojom
rodnom meste B., keďže tam žije jeho priateľka, o ktorej sa dozvedela z Facebooku. Jeho rodičia tam
taktiež bývajú. S dedkom a babkou sú v kontakte, dokonca matku s deťmi aj navštívili. Oni tiež o ňom
viac nevedia. Matka je v kontakte aj s otcovou sestrou, žije v J., ani ona nemá informácie o bratovi.

Otec detí je živnostník v stavebníctve, robil rekonštrukčné práce. Pred odchodom zo Slovenska mal
zdravotné problémy, bol aj hospitalizovaný. Poslednú informáciu (ešte od otca) má matka takú, že otec
nastúpil do firmy, v ktorej pracoval predtým. Ide o U. firmu, jej zamestnanci chodia pracovať aj do M..
Syn J. navštevuje X. ročník ZŠ. Nechodí na obedy v škole, keďže má špeciálne stravovacie návyky.
Nechodí ani na žiadne krúžky, nemá o ne záujem. Vážne zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali
finančné výdavky, nemá. Výdavky, ktoré matka uviedla v písomne podanom návrhu, naozaj zodpovedajú

reálnym výdavkom. Dcéra navštevuje jasle. Za minulý rok uhradili poplatky za jasle matkini rodičia. Jasle
dcéra začala navštevovať preto, lebo matka ostala sama na deti a potrebovala sa zamestnať, nebolo to
jednoduché nájsť si prácu. Od júna roku 2023 je zamestnaná v P. U.. Okrem toho ešte brigáduje. Poberá
rodičovský príspevok a prídavky na obidve deti. Za mesiac september 2023 to bolo 590,- eur, minulý
mesiac 530,- eur. Za jasle uhrádza mesačne 350,- eur. Dcéra má zvýšené náklady na lieky oproti synovi,

pretože v zimných a jesenných mesiacoch býva chorá, máva teploty a sirupy na zníženie teploty sú
pomerne drahé. Má zníženú imunitu, lieky ktoré užíva, sú hradené poisťovňou, doplatky sú nízke. Bývajú
v prenajatom byte, za ktorý matka uhrádza 470,- eur mesačne a poplatky za internet. Keďže dochádza
do práce, vznikli jej náklady na dopravu. Mesačná električenka stojí 36,- eur. Zvýšené náklady mala s
nástupom syna do školy, bolo to 90-100 eur. Ďalšie náklady jej vznikli pri nákupe oblečenie pre dcéru,

keďže už potrebovala jesenné oblečenie. Aktuálne je situácia taká, že syn nechodí do školy, keďže
bol šikanovaný. Matka má dohodnuté stretnutie s riaditeľom školy, zatiaľ to riešila s triednou učiteľkou,
ktorá deti popresádzala, ale to nestačilo, takže uvidí ako sa to bude ďalej vyvíjať. Je zamestnaná.
Príjem sa jej nezmenil, na účet jej príde tak okolo 1.100 - 1.200 Eur. Do decembra bude ešte poberať
rodičovský príspevok, ten je vo výške 590 Eur, ktorý je vrátane rodinných prídavkov. Nie je nutné, aby

bol upravený styk otca s maloletými deťmi, keďže on o ne nemá záujem. Keď dcéra dovŕši 3 roky,
matka bude môcť požiadať o predĺženie rodičovského príspevku, nevie ako jej žiadosť dopadne, dcéra
nemá nejaké výrazné zdravotné problémy. Čo sa týka škôlky, navštívila škôlku na B. E.., doporučili jej
prísť v decembri. Objektívne dôvody na neskoršie podanie návrhu neboli žiadne, verila otcovi, že bude
prispievať. So splátkami výživného matka nesúhlasí, maximálne tak s dvomi, i keď podľa jej skúseností,

tak či už budú splátky v takej alebo onakej výške, otec ich platiť nebude. Otec na ňu nebral žiaden ohľad,
ani nikto iný neriešil, či matka má na to, aby zaplatila výdavky detí. Ona nevidím dôvod na to, aby brala
ohľad na otca. Dcéra navštevuje jasle od 9/2022.

9.Kolíznyopatrovníkmaloletýchdetísúhlasilsozverenímmaloletýchdetídoosobnejstarostlivostimatky

aj s určením výživného. Čo sa týka výšky výživného, to by ponechal na úvahu súdu, keďže nie je
známy príjem otca. Prikláňali by sa k výške výživného tak, ako ho požaduje matka, a to vzhľadom na
vek detí a ich potreby, ako aj vzhľadom na potencionálne príjmy otca. Matka oznámila, že v čase keď
otec pracoval, tak dosahoval výšku príjmov niekedy to bolo 2.000 €, niekedy 1.000 €. Keďže sa otec
o deti nezaujíma, tak by sa priklonili k návrhu matky, aby bola len ona oprávnená zastupovať deti a

spravovať ich majetok, ako uviedla, je to z dôvodu, aby sa nemusela obracať na súd pri vybavovaní
administratívnych záležitostí. Čo sa týka výživného priznaného spätne, pokiaľ neboli objektívne dôvody
na to, aby si matka nepodala návrh skôr, tak navrhujú určiť výživné od podania návrhu.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §

25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)

zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu

dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.
Maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec o osobnú starostlivosť záujem
neprejavil a matka je ten rodič, ktorý sa dlhodobo o maloletého stará. Zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky navrhol aj kolízny opatrovník.

19. V časti zverenia maloletých detí súd rozhodol tak, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, nakoľko matka sa dlhodobo o maloleté deti stará. Otec maloleté deti opustil, nezaujíma sa o
nich a zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti sa nedomáhal. So zverením maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník. Právo zastupovať maloleté deti a
spravovať ich majetok súd priznal matke, nakoľko otec je cudzí štátny príslušník, miesto jeho pobytu

nie je známe, pravdepodobne žije v zahraničí a pre matku by bolo komplikované a náročné, získavať
od otca súhlas pri zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku. Z tých istých dôvodov súd
neupravoval styk otca s maloletými deťmi a ponechal ho na dohodu rodičov. Pri svojom rozhodnutí súd
prihliadal aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý s takouto úpravou súhlasil.20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby

oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

21. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z
možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné
slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Po
vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na nákladoch maloletého J. vo výške cca 500,- eur
mesačne a maloletej J. vo výške cca 480,- eur mesačne. Po odrátaní príspevku na dieťa a daňového

bonusu , ktoré poberá matka a ktoré sú príspevkom štátu na výdavky dieťaťa, predstavujú výdavky
maloletého J. sumu cca 300,- eur mesačne a maloletej J. cca 280,- eur mesačne. Povinnosť prispievať
na výživu maloletých detí súd rozložil na obidvoch rodičov a to u maloletého J. 200,- eur mesačne na
otca a 100,- eur mesačne na matku u maloletej J. 180,- eur na otca a 100,- eur na matku. Dôvodom
pre nerovnomerne zaťaženie rodičov je rozsah starostlivosti o maloleté deti. Otec sa s deťmi vôbec

nestretáva, nemá teda žiadne výdavky nad rámec určeného výživného. Bremeno osobnej starostlivosti
o maloleté deti je tak len na matke, súd teda považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na finančnom
zabezpečení nákladov maloletých detí vyššou sumou ako matka. Výšku výživného určenú v tomto
rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy jeho predchádzajúce príjmy
akoajmožnosti.Otecby pri vynaloženíistéhoúsiliadokázalbezproblémovdosiahnuťpríjemminimálne

1.000 eur mesačne netto, z čoho by dokázal uhradiť výživné v určenej výške. Vo zvyšku súd návrh
matky zamietol, keďže výška výživného, ktorú matka požadovala nezodpovedala ani reálnym výdavkom
maloletej ani možnostiam otca.

22. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného

zreteľa na spätné priznanie výživného. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k stanoveniu podmienky
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a
zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených
vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného
podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,

ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v
ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne.. Za
relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas
uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku
na výživné (vyhrážky, násilie). Omeškanie, pokiaľ ide o podanie návrhu na určenie výživného však

nemusí byť veľké, môže ísť o jeden alebo niekoľko mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla
predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo
strany povinného, k čomu však nedošlo. Žiadna z takýchto okolností však v danom prípade naplnená
nebola.23. Zročné výživné k maloletým deťom tvorí súčin plnení za obdobie od 16.3.2023 do 30.11.2023 ( 8
mesiacov + alikvótna časť za mesiac marec 2023) a dosahuje výšku

- u maloletého J. sumu 1.704,- eur ( 8 mesiacov x200,- eur = 1.600 eur + alikvótna časť za mesiac marec
2023 vo výške 104,- eur
- u maloletej J. sumu 1.533,- eur ( 8 mesiacov x 180,- eur = 1.440,- eur + alikvótna časť za mesiac marec
2023 vo výške 93,- eur )

24. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. O
povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka
zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky.
Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k
plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale
tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na možnosti otca súd povolil otcovi úhradu zročného výživného

v splátkach.

25. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Matka a kolízny opatrovník maloletých detí, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po
vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.