Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1421201726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci manželky (matky maloletého): A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., zastúpenej advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o.,
Einsteinova 21, Bratislava a manžela (otca maloletého): E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - G. XX,
H. G., zastúpeného CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., Royova 9, Piešťany, o

rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 22. novembra 2022 č.k. 25P/84/2021-219, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov
konania , výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý E. na čas po rozvode
manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
budú obaja rodičia, výrokom III. určil otcovi povinnosť prispievať na maloletého E. výživným vo výške
400 eur mesačne, ktoré bude platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, výrokom IV. rozhodol o styku otca s maloletým tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00
hod. do pondelka v párnom kalendárnom týždni do 8.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od štvrtku
od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať
v predškolskom, resp. v školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a matka je povinná
maloletého na styk riadne pripraviť. Táto úprava neplatí počas letných, zimných, Veľkonočných a jarných
prázdnin. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa maloletým nasledovne:
- každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny

kalendárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok od piatka, ktorý predchádza jarným prázdninám od 18.00 hod. do
nasledujúceho piatku do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 18.00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.
- každý párny rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08 od 10.00 hod. do 31.08.

do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 1.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 1.08 od 10.00
hod. do 15.08. do 18.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého počas prázdnin bude
prebiehať v mieste bydliska matky, matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.Výrokom V. vo zvyšku návrh manželky zamietol a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ustanovení § 18, § 23 ods. 1, 2 Zákona
o rodine a ustanovení § 100 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko
bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nestýkajú sa
a manželka nevidí priestor na obnovu spolužitia ani na zotrvaní v manželstve. Manžel pôvodne avizoval

záujem na obnove spolužitia, ale s ohľadom na odstup času od vzájomnej odluky, závery vykonaného
dokazovania a nemenný postoj manželky zhodnotil, že obnova spolužitia je nemožná. Súd teda mal
preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní žiadnu zo
svojich funkcií a tento stav nevytvára predpoklady ani pre zdravé rodinné prostredie ich spoločného
dieťaťa. Nakoľko rozvod manželstva nebude potom v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa,
súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva

účastníkov súd ustálil v opakovanej nevere manžela, v dôsledku ktorej došlo k strate dôvery zo strany
manželky a aj k následnému faktickému ukončeniu spolužitia manželov.

3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi E. na čas po rozvode
manželstva, bola medzi rodičmi zhoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky ako aj

v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku, ktoré práva budú vykonávať obaja rodičia. Keďže išlo
o rodičovskú dohodu, ktorá je plne v záujme maloletého, súd túto dohodu schválil. V otázke vyživovacej
povinnosti otca na maloletého k dohode nedošlo, preto súd výživné určil sumou 400,- eur mesačne,
keď vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého (ktorý je zdravý, navštevuje materskú školu
a venuje sa plávaniu a výučbe anglického jazyka), ako aj z možností a schopností rodičov a ich životnej

úrovne, pričom mal súd preukázané, že takouto sumou od opustenia spoločnej domácnosti otec na syna
aj prispieva.

4.Zároveňsúdpovažovalzapotrebnéupraviťstykotcasmaloletým,vktorejotázkesarodičianedokázali
dohodnúť. V konaní bolo preukázané, že otec má s maloletým pekný a pozitívny vzťah, vie sa o neho

postarať, má na starostlivosť vytvorené podmienky a matka sama uviedla, že v čase jej choroby bol
maloletý týždeň u otca, styk prebehol v poriadku a k starostlivosti otca nemá výhrady. Z tohto dôvodu
súd určil styk v bežnom roku v nepárnom kalendárnom týždni od štvrtku od 15.00 hod. do pondelka v
párnom kalendárnom týždni do 8.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do
piatka do 8.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v predškolskom

resp. školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje. Takto rozšírený styk súd určil vzhľadom
na to, že maloletý má právo utužovať pozitívny vzťah aj s otcom, ktorému nebude zverený do osobnej
starostlivosti. Bolo preukázané, že otec má maloletého rád a starostlivosť o neho vie zabezpečiť, čo
matka nepoprela. Otec sa súčasne zaviazal, že aj napriek tomu, že mu bude maloletý odovzdávaný do
starostlivosti už vo štvrtok, zabezpečí, aby tento v piatky nevynechával edukáciu v rámci škôlky a do tejto

ho bude odprevádzať, takže maloletý bude mať zabezpečenú aj plnohodnotnú predškolskú výchovu. Je
preto aj v záujme otca, aby benefit v podobe rozšíreného styku (od štvrtka) realizoval tak, aby maloletý aj
napriek takémuto styku s otcom, pravidelne dochádzal do škôlky v F. celý pracovný týždeň. Podľa názoru
súdu prevažuje benefit, aby mal otec syna v tento čas aj s prespatím (oproti tomu, ak by sa s ním vídal iba
niekoľkohodínpoškôlke),keďžeotecnemáaktuálnevmiestebydliskamatky,tedavF.,vytvorenébytové

podmienky, aby syna zobral v tomto meste do svojej domácnosti, keďže býva v obci C., okres I.. Súd
preto preferoval takú možnosť, aby otec so synom mohol poskytnutý čas tráviť efektívne a zmysluplne,
čo bude zabezpečené iba tak, že syna prevezme a tento bude môcť u neho prespať a nasledujúci deň ho
odvezie do predškolského zariadenia. Súd zohľadnil aj praktické otázky, keďže styk v rámci jedného dňa
v týždni by sa musel vykonávať pravdepodobne iba v F. v nejakých verejnosti prístupných priestoroch,

čo by najmä v čase zimných mesiacov kládlo na otca zvýšené logistické nároky, aby zabezpečil synovi
efektívne a užitočne strávené spoločné chvíle. Súd tiež upravil stretávanie v čase prázdnin tak, aby aj
otec mal možnosť tráviť ich s maloletým počas určitého uceleného obdobia v rovnakom rozsahu ako
matka a rozvíjať ich vzťah. V prevyšujúcej časti (vyššieho výživného a úpravy styku) súd návrh zamietol,
keďže vo výroku určenú výšku výživného a určený rozsah styku s otcom považoval za plne súladný so

záujmami dieťaťa. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého a to voči výrokom IV.
a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), a písm. h) Civilného sporového poriadku. Poukázalana ustanovenia Zákona o rodine, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktoré zdôrazňujú povinnosť súdu vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý podľa nej súd
dostatočne nerešpektoval. Uviedla, že záujem dieťaťa nie je iba právo na styk s jeho rodičmi, avšak

predovšetkým jeho výchova osobou rešpektujúcou morálne zásady spoločnosti, zabezpečenie istoty
domova, vzdelávanie v stabilnom prostredí, právo na mimoškolské aktivity a pod. Odvolateľka je toho
názoru, že ona ako matka má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby záujem dieťaťa zabezpečila
v ďaleko vyššej miere ako otec dieťaťa, pričom jej morálny profil na rozdiel od protistrany je kredibilný
a pre dieťa môže byť príkladom. Maloletý má na adrese jej bydliska tiež svoj trvalý pobyt a byt je

v matkinom výlučnom vlastníctve, zároveň syn je na toto prostredie naviazaný a má tu vytvorený domov
v každom zmysle slova. Je vychovávaný v zdravom prostredí a v jeho záujme nemôže byť narušenie
takejto istoty. Na druhej strane jeho otec nebýval vo vlastnom, v predchádzajúcom partnerskom vzťahu
využíval na bývanie byt jeho vtedajšej partnerky, počas manželstva byt matky maloletého a v súčasnosti
využíva rodinný dom jeho rodičov, pričom iba v podobe sľubov vykresľuje svoje vízie o budúcom bývaní.
Nemá teda vytvorené podmienky pre stabilný domov ich syna, ktorý navyše v mieste bydliska navštevuje

materskú školu a tiež je potrebné rešpektovať rôzne vzdelávacie a športové aktivity maloletého (krúžok
anglického jazyka, plavecký krúžok), pričom matka s flexibilným pracovným časom je synovi v podstate
nepretržite k dispozícii a zároveň v blízkosti jej miesta bydliska má maloletý silné zázemie v podobe
starých rodičov zo strany matky. Matka vytýka súdu, že s týmito jej námietkami ohľadom ochrany
najlepšieho záujmu maloletého sa riadne nevysporiadal, pričom z argumentácie súdu obsiahnutej

v bode 19 napadnutého rozsudku vyplýva, že sa zaoberal najmä ochranou práv otca maloletého
a nie hľadaním najlepšieho záujmu dieťaťa. Na určenie rozsahu styku súdu postačovalo iba bližšie
nekonkretizované zistenie súdu, že maloletý má s otcom pekný a pozitívny vzťah a má na starostlivosť
vytvorené podmienky. Dieťa má ale predovšetkým nárok na bezpečie a stabilitu výchovného prostredia,
z rozsudku pritom nevyplýva, ako súd dospel k záveru o stabilite výchovného prostredia otca, ktoré

je nevyhnutným predpokladom pre úpravu styku v takom rozsahu ako ju určil súd. Pokiaľ by aj
súd vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.10.2022, táto je pre rozhodovanie súdu
nepoužiteľná, nakoľko kolízny opatrovník realizoval návštevu nehnuteľnosti, ku ktorej otec dieťaťa
nemá žiadny vlastnícky ani iný odvodený užívací vzťah, návštevu vykonal bez vedomia a súhlasu
vlastníka nehnuteľnosti a vôbec neoveril existenciu a stabilitu práva užívať predmetnú nehnuteľnosť

otcom maloletého u samotného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý s otcom dieťaťa nemá dobrý vzťah.

6. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že pre zdravý duševný a telesný vývoj maloletého je nevyhnutný
dostatočný spánkový režim, ktorý má u navrhovateľky zaistený. Spáva od 20.00 hod. do 07.00 hod.
a v pracovných dňoch cca o 07.30 hod. odchádza do škôlky. Napadnutým rozhodnutím súdu však

dochádza k tomu, že maloletý bude musieť mesačne v priemere šesť krát vstávať o 05.45 hod.
a následne cestovať 113 km, tráviť na ceste 1 hodinu a 20 minút, aby sa dostal z obce C. do miesta
svojej predškolskej výchovy v J. F. a je otázne, či je v záujme maloletého podstupovať takúto nezmyselnú
tortúru. Matka síce súhlasí s tvrdením, že otec má s maloletým pozitívny vzťah, a že maloletý má právo
utužovať vzťahy s oboma rodičmi, zároveň však právo otca na styk musí byť realizované najmä v záujme

maloletého dieťaťa. Súdom nastavená úprava styku toto kritérium nerešpektuje, keďže podstatná časť
styku otca s maloletým v zmysle súdom nastavenej úpravy bude spočívať v prevážaní v aute, čo navyše
nepredstavuje efektívneaužitočnestrávenéspoločnéchvíleotcasosynom.Matkanesúhlasísnázorom
súdu, že vzhľadom na absenciu bytových podmienok v F. na strane otca, by sa prípadné stretnutia bez
prespania museli realizovať v nejakých verejnosti prístupných priestoroch v F.. Otec je športovec, preto

v zimných mesiacoch môže tráviť čas s maloletým v F. športovými aktivitami ( napr. korčuľovaním na
zimnom štadióne, na plavárni a pod.) alebo využiť ponuky detských centier na rôzne aktivity rozvíjajúce
tvorivú činnosť a osobnosť maloletého. Pokiaľ ide o jarné, letné a jesenné mesiace, má otec aj v F.
neobmedzené možnosti na efektívne trávenie času s maloletým (bicyklovanie, turistika, plávanie a pod.),
ktoré aktivity sú bezpochyby zmysluplnejšie ako prevážanie maloletého v aute.

7. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala upraviť styk otca s maloletým každý nepárny kalendárny
týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok
od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v mieste
bydliska matky. Matka považuje takýto návrh za najrozumnejšie riešenie ak má byť riadne zabezpečená

predškolská výchova maloletého a zároveň vylúčená jeho zbytočná duševná a fyzická záťaž skorým
ranným vstávaním a následným cestovaním tam a späť. Vo zvyšnej časti úpravy styku otca s maloletým
(t.j. v časti letných, zimných, veľkonočných a jarných prázdnin) považovala matka rozhodnutie zasprávne a navrhla ho potvrdiť, rovnako aj vo zvyšnej časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému na čas po rozvode.

8. V priebehu odvolacieho konania matka oznámila súdu, že po vyhlásení napadnutého rozsudku
nastala zásadná zmena skutkového stavu spočívajúca v tom, že otec maloletého už nebýva v rodinnom
dome svojho otca v obci C. a zdržiava sa na neznámom mieste a s neznámymi osobami (nové prostredie
otec dieťaťa odmieta identifikovať), čím došlo k zásadnej zmene skutkového stavu, z ktorého súd
pri úprave styku otca s maloletým vychádzal a je preto nutné, aby v odvolacom konaní bol nanovo

preskúmaný skutkový stav a vyhodnotený vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky tak, aby
maloletému bolo možné poskytnúť v konaní riadnu ochranu.

9. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za
nedôvodné, podstata podaného odvolania spočíva v presvedčení navrhovateľky, že iba ona pozná
najlepšízáujemmaloletéhoaibaonajespôsobiláhonapĺňať.Vpraktickejrovinesatotojejpresvedčenie

má naplniť tým spôsobom, že otcovi budú rodičovské práva obmedzené na nevyhnutnú mieru, keďže
otec maloletému nedokáže zabezpečiť bezpečie a stabilitu výchovného prostredia. Otec je však toho
názoru, že navrhovateľka sa mýli, pretože v hodnotení najlepšieho záujmu maloletého opomína ďalšie
kritériá posudzovania najlepšieho záujmu. Bezpečie a stabilita neznamená iba bezpečné a stabilné
vonkajšie prostredie/okolnosti, naopak, pocit bezpečia a stability, ako nevyhnutný predpoklad budúceho

zdravého a spokojného života maloletého sa tvorí najmä prostredníctvom zdravých vzťahov dieťaťa
k rodičom a iným blízkym osobám. Otec má jednoznačne za to, že pocit bezpečia vie maloletému
dať minimálne takisto ako sama navrhovateľka a nepochybne je pre dieťa ako otec zdrojom bezpečia
a prostredníctvom ich vzťahu mu toto môže otec dať iba tak, že s ním bude tráviť čas a venovať sa mu, čo
aj v najvyššej možnej miere chce ďalej robiť. Otec preto žiadal, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní

vzal do úvahy aj iné, právnymi normami označené kritériá posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa,
než tie uvádzané matkou (bezpečnosť a stabilita výchovného prostredia) a to najmä citové väzby dieťaťa
k otcovi a úroveň starostlivosti, ktorú otec dieťaťu poskytuje, pričom sama matka silnú citovú väzbu
k otcovi, ani úroveň otcovej starostlivosti nespochybňovala, práve naopak.

10. Ďalej otec potvrdil, že sa zmenili jeho pomery, keď v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
býval v rodinnom dome jeho otca v obci C., pričom matka maloletého vynaložila značnú snahu, aby sa
vzťah otca s jeho otcom zhoršil, často ho navštevovala a obviňovala otca maloletého zo zničenia jej
života a manželstva, až jej názory prevzal aj otec otca. Aj z tohto dôvodu sa otec maloletého v záujme
nevyostrovania konfliktov v mesiaci január 2023 odsťahoval z obce C. do I., kde má v prenájme 3-izbový

bytapomeryvtomtobydliskuboliprešetrenéajkolíznymopatrovníkom.Vsúčasnostistaviarodinnýdom
v obci C., ktorého dokončenie očakáva na jeseň 2024, pričom tak v byte, ako aj v budúcom rodinnom
dome má resp. bude mať maloletý E. vytvorené stabilné a bezpečné prostredie domova. Zároveň
konštatoval, že s matkou maloletého aktuálne komunikujú ohľadom maloletého bez problémov a tiež
styk otca s maloletým funguje bezproblémovo v takom režime, že otec máva maloletého v starostlivosti

každý druhý víkend od piatku (občas aj od štvrtku) do nedele, resp. pondelka s prespatím. Takáto úprava
styku s maloletým E. otcovi nevyhovuje, je vyslovene v réžii matky dieťaťa, i keď maloletého E. od
nej otec občas „dostane“ aj na obdobie dlhšie, resp. v iných intervaloch ako len každý druhý víkend.
S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. Matka v odvolacej replike uviedla, že na podanom odvolaní v celom rozsahu zotrváva, nakoľko
si to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý v rozhodnutí súdu prvej inštancie nebol pri
úpravestykuotcasmaloletýmvôbecpreskúmateľnýmspôsobomaplikovanýaúvahysúduvodôvodnení
poukazujú na arbitrárne uprednostnenie otca nad záujmom dieťaťa. Navyše z toho, ako otec opísal
prebiehajúci rozsah styku vyplýva, že počas bežného roka je medzi stranami zavedený režim úpravy

styku tak, ako navrhuje matka a tento režim vyhovuje aj dieťaťu. Zmena, ktorú by priniesol model
nastolený prvoinštančným súdom, by spôsobila hrubý zásah do aktuálneho zavedeného režimu dieťaťa.
Na jednej strane otec tvrdí, že tento režim mu nevyhovuje, na druhej strane zároveň uvádza, že takto
zavedený režim funguje bezproblémovo a že máva dieťa k dispozícii aj na dlhšie časové obdobia, alebo
aj v iných časových intervaloch. Podľa názoru matky teda i samotné vyjadrenie otca iba potvrdzuje

dôvodnosť podaného odvolania a nevyhnutnosť zmeny rozsudku prvoinštančného súdu.

12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil
(§ 67 CMP), keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení
s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili predvolaní účastníci konania a po doplnenom

dokazovaní dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti je vecne správny.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava rodičovských
práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na
rozsah podaného odvolania, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v jeho výroku IV. o úprave styku otca s maloletým ako aj v závislom výroku VI. o trovách konania.

15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Aj podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi

19. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe
v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému

dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to
tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie
svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na dieťa a tiež na čo
najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. Styk rodiča s maloletým dieťaťom

sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v
najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú
mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s
maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového
puta k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej

rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých
podmienokbezohľadunaexistenciurozporovmedzinimi.Vtejtosúvislostinemožnoopomenúťanito,že
záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené
do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní
nahradiť výchovu týmto rodičom. Keďže možnosti rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti

sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla
charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý
má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá sa čo najviac priblíži požiadavkepravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a zároveň ktorá bude
rešpektovať konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa.

20. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Z vykonaného dokazovania aj po jeho doplnení v odvolacom
konaní bez akejkoľvek pochybnosti vyplynul záver, že v najlepšom záujme maloletého E. je úprava
jeho styku s otcom v čo najširšom rozsahu, ktorého súčasťou bude aj pravidelné prespávanie v jeho
domácnosti. Vzťahy medzi otcom a maloletým E. sú veľmi dobré, čo potvrdila aj matka a v záujme

maloletého je tieto väzby udržiavať a rozvíjať, pričom zároveň otcove rodičovské kompetencie neboli
v konaní ničím spochybnené.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok a vyjadrení protistrany, po
opätovnom vypočutí účastníkov konania a opätovnom prešetrení pomerov v domácnosti otca ako aj po
preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne

a režim stretávania otca s maloletým, ktorý nastavil, považuje aj odvolací súd s ohľadom na okolnosti
prípadunaoptimálny.Vpredmetnomkonaníbolorozvedenémanželstvorodičov,maloletýE.bolzverený
do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu a zároveň bol upravený
styk otca s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do pondelka v
párnom kalendárnom týždni do 8.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do

piatka do 8.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v predškolskom,
resp. v školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a matka je povinná maloletého na styk
riadne pripraviť, styk počas prázdnin a sviatkov bol upravený osobitne. Matka nesúhlasila s výrokom
o úprave styku počas bežného roka, namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že otec
nemá stabilné výchovné prostredie, že maloletý E. bude musieť veľa cestovať medzi bydliskom otca

a materskou školou, že jeho spánkový režim bude narušený, podľa nej súd dostatočne vo svojom
rozhodnutí nerešpektoval najlepší záujem maloletého, ale prihliadal skôr na záujem jeho otca. Navyše
namietala, že otec sa presťahoval do nového bydliska, kde nie sú preverené podmienky na starostlivosť
o maloletého.

22. Vzhľadom k matkou oznámeným skutočnostiam vyzval odvolací súd kolízneho opatrovníka na
prešetrenie pomerov v domácnosti otca maloletého a zo správy zo dňa 31.10.2023 vyplýva, že
kolízny opatrovník vykonal v domácnosti otca maloletého, na adrese B. K. L. XX M. I. šetrenie dňa
27.10.2023, pričom zistil, že otec maloletého býva v prenajatom kompletne zariadenom 3-izbovom byte
s jednou ďalšou dospelou osobou, ktorá sa v ňom v čase návštevy nenachádzala a otec túto osobu

nekonkretizoval. Čistota a hygiena bytu bola na požadovanej úrovni, občas otca navštevuje v tejto
domácnosti aj 22 ročný syn a maloletý E. sa u otca stretáva aj s nevlastnou sestrou M., s ktorou
má spoločnú izbu. Táto je riadne zariadená, deti majú k dispozícii samostatné lôžka. Maloletý E. má
v domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec sa s maloletým stretáva v termínoch, ako mu
matka maloletého navrhne, pričom z pohľadu otca je stretávanie nepostačujúce, ale je prinútený tento

stav akceptovať.

23. Odvolací súd na pojednávaní opätovne vypočul oboch rodičov a z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že na strane otca neexistujú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili poskytnúť maloletému
E. v čase jeho pobytu v domácnosti otca plnohodnotnú starostlivosť. Bytové podmienky otca sú plne

postačujúce pre uspokojovanie potrieb maloletého a matka nepreukázala žiadnu okolnosť, ktorá by
zdôvodňovala prijatie záveru, že by bezpečie a stabilita maloletého boli v prostredí u otca ohrozené,
práve naopak, maloletý sa podľa vyjadrení účastníkov konania cíti u otca v pohode, teda v bezpečí. Ani
osoby, s ktorými u otca prichádza do styku (sestra maloletého, či otcova spolubývajúca) neznamenajú
v tomto smere pre maloletého žiadne narušenie istoty a bezpečia, maloletý neprejavuje voči nim nijaké

negatívne postoje a sám sa dožaduje toho, aby mohol v domácnosti otca zostať dlhšie. Námietka
matky, že otec nebýva vo vlastnej nehnuteľnosti (a ani v minulosti nebýval) je z pohľadu posudzovania
tejto otázky irelevantná. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom otca, že záujem dieťaťa na
stabilite a bezpečí neznamená iba bezpečné a stabilné vonkajšie prostredie, ale pocit bezpečia
a stability, ako nevyhnutný predpoklad budúceho zdravého a spokojného života maloletého sa tvorí

najmä prostredníctvom zdravých vzťahov dieťaťa k rodičom a iným blízkym osobám. V konaní bolo
pritom potvrdené tak zo strany oboch rodičov i kolízneho opatrovníka, že maloletý má otca veľmi rád a
rád sa s ním stretáva a otec zdôraznil, že dieťa samotné s otcom vyjednáva, aby mohlo zostať u neho
dlhšie.24. Dokazovaním bolo ďalej zistené, že otec sa po rozvode s maloletým pravidelne stretáva s tým,
že rozsah stretnutí mu spravidla určuje matka dieťaťa a otec ich akceptuje, nakoľko sa chce so

synom stýkať, hoci zatiaľ v otázke ich styku pre podané odvolanie neexistuje právoplatné rozhodnutie.
Z vyjadrení rodičov vyplynulo tiež to, že matka ich stretnutiam nebráni, je prístupná dohode a rodičia
dokážu ohľadom starostlivosti o maloletého konštruktívne komunikovať. Nezhodnú sa však v otázke
vhodnosti mimovíkendového prespávania v domácnosti otca, na ktorej matke vadí predovšetkým to,
že vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov maloletý strávi veľa času cestovaním v aute, čo

bude jednak na úkor jeho spánku, pohodlia ale aj plnohodnotného programu, ktorý by inak s otcom
mohol mať, pokiaľ by si cez týždeň syna nebral k sebe ale trávil s ním pár hodín poobede v F.. Odvolací
súd však nedal matke za pravdu. Bol toho názoru, že i keď za cenu menšieho nepohodlia, budú
maloletému E. v prípade prespávania u otca poskytnuté benefity, ktoré sú pre neho oveľa dôležitejšie,
a to rozvíjanie vzťahu a možnosť trávenia dlhšieho času s otcom, ktorého má veľmi rád a u ktorého sa
cíti preukázateľne veľmi dobre. Ako bolo už prvoinštančným súdom konštatované, vzdialenosť bydlísk

rodičov je porovnateľná so vzdialenosťou v rámci viacerých obvodov F.. Otec býva v I., odkiaľ cesta
do F. trvá cca hodinu, čo nemožno považovať za neprimeranú záťaž pre maloletého, odhliadnuc od
skutočnosti, že v danom prípade dieťa vstáva podľa vyjadrenia otca veľmi skoro ráno a presun v ranných
hodinách do F. približne šesť krát do mesiaca nebude predstavovať pre neho žiadny problém. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že otec rovnako ako matka sú pre dieťa najdôležitejšie osoby a súdy musia

klásť prvoradý dôraz na upevňovaniu vzťahov medzi nimi a eliminovať všetko, čo by mohlo viesť
k oslabeniu citových väzieb medzi nimi. V prejednávanej veci je nepochybne v záujme maloletého, aby
bol v čo najširšom rozsahu zabezpečený jeho pravidelný osobný styk s otcom, ktorý má syna rád a chcel
by sa v čo najširšej miere podieľať na osobnej starostlivosti a výchove svojho syna, ideálne vo svojom
domácom prostredí, kde dieťaťu dokáže zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť bez ohľadu na ročné

obdobie alebo počasie.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne také
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods.

1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

26. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP
v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.