Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201958
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1521201958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o.,
so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, a otec - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XX, C., zastúpený splnomocnencom: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava,
IČO: 36 866 008, o návrh otca na úpravu styku s dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného

otcovi, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 7. decembra 2021 č.k.
68P/98/2021-151, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživného otca na maloletého A. zo
sumy150eurnasumu250eurmesačnesúčinnosťouod27.08.2021,ktoréjeotecpovinnýplatiťvždydo
15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.) a súčasne rozhodol, že otec nemá

nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 27.08.2021 do 30.11.2021 (výrok II.).
Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým nasledovne: každý nepárny týždeň v
roku v utorok od 14:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 14:00 hod. do 19:00 hod., každý
párnytýždeňvrokuodpiatkaod14:00hod.donedeledo19:00hod.,počasjarnýchprázdninvnepárnom
kalendárnomrokuod15:00hod.odpiatkupredchádzajúcehozačiatkujarnýchprázdninvyhlásenýchMŠ
SR pre samosprávny kraj, v ktorom maloletý navštevuje školské zariadenie, do posledného dňa jarných
prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku vo Veľkonočný

pondelok od 08:00 hod. do 15:00 hod., počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 01.07.
od 10:00 hod. do 16.07. do 10:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 16.08. do 10:00 hod., a v nepárnom
kalendárnom roku od 16.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 10:00 hod., od 16.08. od 10:00 hod. do 31.08. do
10:00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od posledného školského
dňa, ktorý predchádza zimným prázdninám od 14:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod., a každý nepárny
kalendárny rok od 02.01. od 16:00 hod. do 04.01. do 16.00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 16:00hod., s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený

čas ho v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke
riadne a včas vrátiť. V prípade, ak bude maloletý navštevovať školské zariadenie, otec je oprávnený
odovzdať a vyzdvihnúť si maloletého v tomto zariadení počas úpravy styku (výrok III.). Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/246/2016-105 zo dňa 02.11.2016 v časti výškyvýživného a rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/341/2018-42 zo dňa 12.08.2019 v časti
rozsahu styku otca s dieťaťom (výrok IV.). Súčasne súd rozhodol, že rozsudok nadobúda vykonateľnosť
vo výroku III. jeho doručením v zmysle § 233 CSP (výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Zvýšenie výživného súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a §
233 CSP, keď z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky bol pôvodne v sume

386,21 eur a v súčasnosti má netto mesačný celkový príjem 400,66 eur. Matka je podnikateľka, majiteľka
jednoosobovej s.r.o.-čky, v ktorej je zamestnaná ona a ešte jeden zamestnanec, má príjem 225,16
mesačne a podľa jej slov ona je so svojou prácou spokojná, údajne jej finančne pomáhajú rodičia. V čase
posledného rozhodovania a aj v súčasnosti býva v byte vo svojom výlučnom vlastníctve, blízko školy
dieťaťa. Matka deklarovala svoje mesačné celkové výdavky na bývanie, svoju potrebu a potreby dieťaťa
v sume 1.317 eur (382 eur + jej strava 150 eur + na syna 785 eur). Otec podniká od 19.01.2009,

hlavným predmetom podnikania je navrhovanie a predaj nábytku. Podľa jeho vyjadrení má mesačný
netto príjem 1.550 eur. Svoje mesačné výdavky vymedzil sumou 1.327 eur. Tak ako u matky, tak ani u
otca súd neuveril otcovmu deklarovanému výdavku na stravu celkovo 200 eur mesačne vrátane stravy
na syna, a to z dôvodu dnešných cien potravín, ako aj na potrebu dodržiavať diétu maloletého. Pokiaľ by
však takýto výdavok mal, súd si dáva otázku, ako dokáže z 200 eur pre dve osoby vykryť ešte aj kúpu

niektorých špecifických (t.j. neobsahujúcich prvky, na ktoré dieťa negatívne reaguje) potravín pre A.. V
ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. dieťaťa, skúmal objektívnosť jeho mesačných výdavkov a
či mu otec aj niečím naviac prispieva. Súd mal preukázané, že otec na začiatku školského roku prispel
na školské potreby dieťaťa sumu 200 eur a 3 x zaplatil po 50 eur na jeho športový krúžok. Mal. A. bol
v roku 2016 pri poslednom rozhodovaní o výživnom vo veku 1,5 roka, bol v celodennej starostlivosti

matky, nemal žiadne zdravotné problémy vyžadujúce zvýšené výdavky. V súčasnosti navštevuje 1.
ročník základnej školy, chodí do družiny, obedy mu matka pripravuje doma, navštevuje týždenne vo
štvrtok športový krúžok a jeden krát do týždňa chodí do jeho domácnosti učiteľka angličtiny. Mal. A.
primerane veku vzhľadom na uplynutie viac ako 5 rokov vyrástol. Súd sa osobitne zaoberal všetkými
výdavkami na A., ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť, nasledovne:

Súd akceptoval mesačné výdavky na dieťa v plnej sume na: oblečenie a obuv 50 eur, poplatok za družinu
20 eur, poplatok za školskú jedáleň 5 eur, doučovanie z angličtiny 40 eur. Matka ničím nepreukázala
ňou uvádzaný mesačný výdavok 40 eur na zdravotnú starostlivosť o dieťa, ale otec predmetnú sumu
ani nespochybnil. Výdavok na špeciálnu stravu uznal súdu po výšku 300 eur mesačne, lebo na bežné
zdravé dieťa sú mesačné výdavky tohto druhu v sume 150-200 eur, čo pri alergiách, aké má A. súd

ustálil výdavok 300 za dôvodný. Výdavok na hygienu 20 eur súd neakceptoval 20 eur, ale len 15 eur,
lebo ide o dieťa len vo veku 6,5 roka, pritom pri sume rátal už aj s čistiacimi a pracími prostriedkami.
Súd neakceptoval výdavok na dopravu autom pre syna 50 eur do školy vôbec a to jednak z dôvodu,
že dieťa to má pešo do školy len 7 minúť, teda matke nič nebráni, aby syna do školy vodila pešo a
druhým dôvodom je fakt, že náklady na PHM si matka dáva do účtovníctva. Mobilný telefón syna s

mesačným poplatkom 30 eur si matka taktiež dáva do účtovníctva, preto nie je dôvod predmetnú sumu
akceptovať ako výdavok nutný. Avšak v dnešnej modernej dobe a potrebe byť v kontakte s dieťaťom
súd akceptoval výdavok na mobil v sume 5 eur, čo je postačujúca suma na to, aby sa matka synovi
dovolala v prípade potreby. Výdavky na školské potreby súd akceptoval mesačne len po sumu 15
eur (nie 30 eur) z dôvodu, že na začiatku roku otec matke na školské potreby prispel sumou 200 eur.

Ďalej súdu je všeobecne známe, že rodičovi starajúcemu sa o dieťa štát pri nástupe do školy vypláca
jednorazový príspevok cca 100 eur. Čiže ak si súd zoberie ceny školských písacích potrieb, platbu
ZRPŠ (ktorú matka ani neuviedla), prípadne bežné výlety detí zo školy (nie škola v prírode), tak suma
15 eur mesačne vyšla za dostatočnú. V konečnom dôsledku sám otec uvádzal, že je ochotný aj sám
naviac prispievať synovi na osobitne vzniknuté výdavky so školou. Matka až na poslednom pojednávaní

uvádzala ďalší mesačný výdavok na syna a to sumu 100 eur za pekárenské výrobky, ktorý súdu ničím
nepreukázala, preto súd na túto položku ani neprihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené si súd ustálil ako
objektívny mesačný výdavok na maloletého sumu 490 eur. Súd mal objektívne preukázané, že u oboch
rodičov došlo k zvýšeniu príjmu. Matka deklarovala svoje mesačné celkové príjmy v sume 400,66 eur
a v sume 1.317 eur, preto súd matka nepresvedčila, že by mala ako jediná majiteľka vo firme s dvomi

zamestnancami mať len príjem 400,66 eur, resp. zvyšnou sumou by ju mali finančne dotovať jej rodičia.
Sama uviedla, že mobilné telefóny, internet si zaúčtováva do účtovníctva firmy. Čiže pri deklarovaných
výdavkoch 1.317 eur si súd ustálil matkin mesačný príjem netto v sume 1.317 eur. Súd k takémuto
záveru a siahnutí po inštitúte potencionálneho príjmu bol donútený siahnuť z dôvodu, že matka naotázku, či pri jej deklarovanom príjme netto mesačnom príjme 225,16 eur nerozmýšľala nájsť si inú
lepšie platenú prácu, uviedla, že jej táto práca vyhovuje. Matka súd nepresvedčila, že pri jej vzdelaní,
životnýchskúsenostís10ročnýmpobytomvAustráliibysanaSlovenskureálneuspokojilalenspríjmom

225,16 eur mesačne, hlavne ak má doma maloleté dieťa so zdravotnými problémami. To je ďalší dôvod,
pri ktorom súd vychádzal pri svojom myšlienkovom pochode, preto u matky aplikoval potencionálny
príjem. U otca mal súd preukázané zvýšenie prímu oproti roku 2016. Otec síce súdu nedoložil daňové
priznanie za rok 2020 odôvodňujúc ho tým, že ho doposiaľ nepodal, majú v ňom chyby, ale dobrovoľne
uviedol svoj mesačný výdavok v sume 1.550 eur. Matka predmetnú sumu ani nerozporovala, že žiadala

určovať výživné s odkazom na túto sumu a použitie zaužívanej pomôcky pri výpočte výživného. Súd
prihliadal na ochotu otca prispievať na syn a zvýšeným výživným po 220 eur a platiť mesačne synovi
športový krúžok 50 eur. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti a ustálený skutkový stav dospel súd
k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania
výživného je zaužívané, že výživné sa určuje pri deťoch navštevujúcich základnú školu (pozn. súdu
rozpätie platí pre deti od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky) v rozmedzí najviac do

20 % z príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval
týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 20 % z čistej ustálenej mesačnej mzdy otca 1.550 eur je 310
eur. Nakoľko nie je na otca výživou odkázané žiadne iné dieťa, okrem A., suma výživného maximálne do
310 eur je vo všeobecnosti ponechaná len pre určovanie výživného A.. Čiže súd si ustálil ako objektívne
mesačný výdavok na dieťa sumu 490 eur, a keďže obaja rodičia sa majú v tomto konkrétnom prípade

rovnodielne podieľať na výžive a výchove dieťaťa (keďže príjem otca a potencionálny príjem matky sú
obdobné), a majúc určený strop po 310 eur (ktorý platí až do 9. ročníka základnej školy dieťaťa), súd
určil potrebu zvýšenia výživného otcovi z 150 eur na sumu 250 eur (490: 2 rodičia = 245, zaokrúhlene
250). Sekundárne súd prihliadal aj na fakt, že otec navyše mesačne platí synovi športový krúžok 50 eur.
Otec sa osobne so synom stretáva, má o maloletého reálny záujem, snaží sa zlepšovať komunikáciu

s matkou aj cez navrhnuté výchovné opatrenie, bráva si syna do svojho bydliska, trávia spolu voľný
čas, kupuje mu oblečenie, chodí za synom aj cez týždeň. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti
mal súd takto určené výživné za spravodlivé. Súd zvýšil výživné od 27.08.2021 v zmysle návrhu matky.
Takto určené výživné považoval nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa,
tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že deti majú znášať

životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od
27.08.2021, otec platí preukázateľne bežné výživné na syna po 150 eur, súd skúmal, či otcovi nevznikol
nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.08.2021 do 30.11.2021, lebo súd rozhodoval do 15. dňa
nasledujúceho mesiaca (07.12.2021). Preukázateľne v priebehu konania zaplatil naviac o 350 eur (200
eur na školské pomôcky, 3 x 50 eur na krúžok), ktorú sumu požiadal započítať do prípadného nedoplatku

na výživnom. Za vyššie uvedené obdobie otcovi vznikol doplatok na výživnom za obdobie od 27.08.2021
do 31.11.2021 v sume 316,12 eur (za mesiace 9,10,11/2021: 3 x 100 eur + za 27.08.-31.08.2021 = 5
dní: 5/31 x 100 = 16,12 eur). Súd akceptoval žiadosť otca o započítanie ním uhradenej navyše sumy
350 eur, čo je viac ako nedoplatok 316,12 eur, a preto aj osobitným výrokom rozhodol, že otec nemá
nedoplatok na výživnom.

3. Rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust.
§ 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, keď súd vykonal dokazovanie vyjadreniami oboch rodičov, hlavne ich zhodnými tvrdeniami
ohľadom reálne realizujúceho sa stretávania otca s A., či zisťovaním, v ktoré dni má dieťa krúžok, kto

sa s A. učí, robí si úlohy, kto z rodičov úlohy nerobí a či má na to časový priestor, objektívny dôvod.
Súd mal preukázané i to, že medzi rodičmi sú pri odovzdávaní dieťaťa slovné konflikty za osobnej účasti
samotného 6,5 ročného chlapca. Z výsluchu maloletého súd zistil, že na otcovi mu vadí, že si v čase,
keď je u neho a mal by sa mu venovať, vodí do domácnosti susedky a nevenuje sa mu. Tým A. odôvodnil
aj to, prečo počas pobytu u otca voláva matke. Osobitne súd riešil styk ako bežný styk a osobitne

stretávanie počas prázdnin a sviatkov. Súd sa podrobne oboznámil s návrhmi oboch rodičov na bežný
styk, s ich dôvodmi a argumentáciou. Súd mal v konaní jasne preukázané, že bez ohľadu na nedostatok
komunikácie medzi rodičmi títo obaja majú záujem podieľať sa na výchove svojho syna. Matka dieťa od
malička vypiplala, venovala sa mu, starala sa o neho, začala s ním riešiť ako prvá aj jeho intolerancie.
Otec sa snaží tiež väčšou mierou podieľať na výchovu syna, chce byť jeho súčasťou aj v čase jeho

školský rokov, byť mu nápomocný aj pri príprave do školy. Po spárovaní časových úsekov navrhnutých
rodičmi ohľadom rozsahu styku vyšla zhoda v časti stretávania sa cez víkend, od piatku do nedele a súd
tento čas akceptoval v matkou uvádzanom čase od 14:00 hod. v piatok do 19:00 hod. v nedeľu. Čiže
jeden týždeň súd upravil styk takto. Následne v druhý týždeň obaja rodičia navrhli, aby určité poobediapo škole trávil syn s otcom. Súd mal za to, že je v prospech maloletého, aby sa aj v druhý týždeň s otcom
stretával a to dva krát do týždňa, pričom v štvrtok, kedy má krúžok, bude povinný syna matke priviesť.
Druhý deň stretnutí v tomto týždni súd určil na utorok a to aj s prespaním do stredy. Súd vychádzal z toho,

že každé dieťa má právo tráviť čas s obomi rodičmi nie len cez víkend, ale aj počas školského týždňa
aspoň na niekoľko hodín v záujme, aby sa aj s druhým rodičom mohlo dieťa porozprávať aj o svojich
školských aktivitách či činnosti na krúžkoch. Súd bral do úvahy argumenty matky a dôraz na riadnu
prípravu syna do školy, preto vyhovel matke a neurčil otcovi stretnutia s prespaním v oba dva dni v týždni,
ale len jeden deň a to v utorok, kedy A. žiadny krúžok nemá. Súd pritom vychádzal z myšlienky dať otcovi

priestor, aby sa plnohodnotne synovi venoval, riadne si pozrel na internetovej stránke základnej školy
úlohy syna (nie len v jeho zošitoch) a všetky úlohy si s ním riadne urobil; taktiež aby dieťa riadne naučil na
ďalší deň do školy a to aj na prípadné písomky a samozrejme do školy ho doviedol včas ešte pred 8:00
hod., a to s desiatou a zabezpečením obeda, ktorý bude pre syna s intoleranciami ľahko stráviteľný. Súd
dodal,žejelennaotcoviakosatejto„role“zhostí,využiješancubyťpresynanielenrodičomnapohratie,
ale aj rodičom, ktorý zvládne to, čo matka - dieťa zo školy doviezť, navariť mu čerstvé jedlo, naučiť a

preskúšať syna, prípadne s ním urobiť projekt do školy, ráno ho včas do školy doviezť. Súd vybral deň
utorok z dôvodu, že otec v rámci obrany uvádza, že vo štvrtok sa so synom nestíha naučiť, lebo syn má
krúžok a potom ho vezie matke. Takto bude mať otec priestor presvedčiť matku, že sa môže na neho
už spoľahnúť a nič ohľadom školy a syna nezanedbá. Zároveň však upozornil súd otca, že pokiaľ syn
príde v utorok k nemu s úlohou, prípadne projektom (ktorý by mal mať hoc aj až o dva dni priniesť do

školy), tak bude na ňom tento projekt synovi pomôcť do školy urobiť a neprenášať povinnosť na matku.
Súd dodal, že samozrejmosťou je povinnosť otca pripraviť syna do školy aj v čase, keď ho bude mať
aj cez víkend, lebo matke ho bude odovzdávať až o 19:00 hod. Súd nevyhovel otcovi, aby mohol dieťa
vodiť až v pondelok ráno do školy z dôvodu, lebo je potrebné, aby sa učil svojej zodpovednej prípravy
dieťaťa do školy postupne začínajúc vo vyššie uvádzaný utorok. Súd je presvedčený, že pokiaľ ukáže

matke, že to zvláda, budú sa vedieť aj mimosúdne dohodnúť, že dieťa pôjde od neho až v pondelok
priamo do školy. Súd ďalej nevyhovel otcovi v každom týždni so začiatkom stretnutí v štvrtok aj napriek
aktuálnemu krúžku dieťaťa v tento deň z dôvodu, že aj matka má právo dieťa si na tento krúžok vodiť.
Pokiaľ sa v záujme vzájomnej komunikácie však dohodnú inak (navyše), to už súd necháva na nich.
Práve z dôvodu krúžku vo štvrtok súd nevyhovel otcovi v časti návrhu na prespanie syna u neho zo

štvrtka na piatok, ale zmenil to z utorka na stredu. Nakoľko niektoré dni si bude otec syna preberať v
škole a aj v škole ráno odovzdávať, súd v rámci úpravy miesta odovzdávania dieťaťa určil alternatívne
bydlisko matky a aj školské zariadenie dieťaťa. Vzhľadom na rozdielnosť návrhov rodičov aj v otázke
úpravy stretávania sa cez prázdniny a sviatky súd obligatórne rozhodoval i o tejto časti návrhu. Súd
posudzoval oba návrhy, vyhodnocoval najlepší záujem dieťaťa. Rodičia sa zhodli na tom, aby mal otec

osobite upravené stretávanie cez jarné, jesenné, zimné a letné prázdniny, ale navrhovali rozdielne časy
odovzdávania a preberania si A.. Súd si čas odovzdávania ustálil na 14:00 hod a 15:00 hod. hlavne
cez školský rok, kedy A. chodí do družiny, vyučovanie vrátane družiny má minimálne do 14:00 hod. V
otázke stretávania sa cez letné prázdniny súd vyhovel návrhu otca majúc za to, že ide o letné prázdniny
so začiatkom v roku 2022. A. bude ešte starší, pôjde o rovnodielne rozloženú možnosť podieľať sa na

výchove a spoločných zážitkoch každého rodiča s dieťaťom. A. súdu vo vyjadrení sám uviedol, že chodí
na dovolenky s oboma rodičmi a chce, aby sa mu otec viac venoval. Otázku vianočných prázdnin súd
upravil tak, že rozdelil celé vianočné obdobie a zimné prázdniny dieťaťa. V prospech matky svedčilo, že
mala záujem, aby každý rok bol syn s octom na niekoľko hodín cez deň. Otec však s takýmto návrhom
neprišiel, skôr žiadal byť so synom v konkrétne časové ucelené úseky. Súd mu vyhovel v jeho návrhu s

týmrozdielom,ženamiestonepárnehoroka(išlobyterazorok2021)vobdobíodposlednéhoškolského
dňa pred zimnými prázdninami do 25.12. upravil na párny rok. Bolo to z dôvodu, že doposiaľ A. u otca
na štedrý deň neprespal, má zaužívané zvyky s matkou, a takto bude mať matka dostatok času syna
pripraviť na styk otca na dlhší čas od 25.12. do 02.01. nasledujúceho roka, prípadne si so synom urobiť
polovicu úloh a zadaní zo školy. Druhým dôvodom úpravy so začiatkom od párneho roku je ten, že

aktuálne je A. prváčik, v škole sa učí čítať, písať, učitelia dávajú deťom veľa úloh aj na tieto prázdniny
a sviatky a teda aby matka mala tento rok možnosť skontrolovať, či si otec niektoré úlohy s synom
robil, ktoré a v akom rozsahu. Taktiež stretnutie so začiatkom od 02.01. upravil súd len do 04 01., a
nie v zmysle jeho návrhu do prvého školského dňa z dôvodov vyššie uvedených, teda otec sa musí
naučiť byť zodpovedný aj za plnenie si školských povinností dieťaťa v prvých školských rokoch, maloletý

je aktuálne prváčik, resp. aj v druhom a treťom roku bude potrebovať dohľad a tak je potrebné, aby
otec najprv matku presvedčil o jeho schopnosti, že vie dieťa aj po zimných prázdninách nachystať do
školy, vrátane úloh či robenia aj nepovinných školských cvičení. Súd nezamietol návrh otca na rozšírenie
úpravy styku v zmysle návrhu matky, lebo na to matka neuviedla a nepreukázala žiadny objektívnylogický dôvod. Ňou uvádzané dôvody, ako je to, že otec vo veku 42 rokov nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
že je dlžník, a že si so synom neurobil úlohu alebo že predložila dva krát neskorý príchod syna do školy,
nemôžu byť dôvodom, aby mal otec zamedzený širší styk s vlastným synom. Súd tu prihliadal na to, že

matka nedoložila celú dochádzku syna do školy od septembra 2021, preto súd ani nemohol objektívne
posúdiť, či v ostatné dni bol A. privedený rodičmi do školy včas. Taktiež súd nemohol vychádzať len
zo subjektívneho pocitu matky, že u otca si A. neurobí isto viac úloh, aj keď zatiaľ bola len jedna. Tu
súd apeloval na rodičov a potrebu spolupracovať a komunikovať ako rodičia. Musia si uvedomiť, že
rodičmi A. tu budú navždy a teda čím skôr sa „obaja“ naučia spoločne konštrukčne, vecne, bez emócií

komunikovať, tým skôr to bude aj v prospech samotného A.. Súd nepripustil návrh matky na opätovné
vypočutie maloletého z dôvodu, že v inom konaní (ohľadom výchovného opatrenia) sa A. vyjadril ku
všetkému podstatnému a už vtedy sa ho súd pýtal aj na otázku širšieho stretávania sa s otcom.

4.RozhodnutieopredbežnejvykonateľnostivýrokuIII.rozsudkusúdodôvodnilaplikáciouust.§233CSP
cezanalógiulegis,keďmalpreukázanésplneniepodmienok,atojednakžiadosťouotca,ajednaktým,že

z celého dokazovania vyplynulo, že pokiaľ by súd nerozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia,
maloletému, ako aj otcovi dieťaťa by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy
v podobe zväčšujúceho sa vzájomného citového odlúčenia a citovej stagnácie.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť v časti výživného tak, že výživné bude zvýšené zo sumy 150 eur na
sumu 220 eur, v časti úpravy styku počas bežného školského týždňa tak, že bude oprávnený stýkať
sa s maloletým A. v nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 14:00 hod. do piatka do 08:00

hod. a v párnom kalendárnom týždni od štvrtka od 14:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho
kalendárneho týždňa do 08:00 hod. a v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov v nepárnom
kalendárnom roku tak, že bude s maloletým oprávnený stýkať sa v čase od 02.01 od 16:00 hod.
do posledného dňa zimných školských prázdnin do 16:00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 16:00 hod. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a jeho odôvodnenie za

nedostatočné, a tým za arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa názoru otca z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že toto nekorešponduje s obsahom súdneho spisu a v jeho
odôvodnení sa nachádza množstvo nepresností, ktoré majú vplyv na to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je možné považovať za presvedčivé v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Namietol, že by bol A.
alergik,resp.žemámaťšpeciálnustravusapelomnačerstvéakvalitnépotravinyneobsahujúcelátky,na

ktoré je dieťa alergické. Uvedená konštatácia súdu nekorešponduje ani s obsahom v spise založených
lekárskych správ. A. bola odporúčaná iba bezmliečna a nízkohistamínová diéta. Nerozumel tomu, ako
dospel súd prvej inštancie k záveru o odôvodnenosti výdavku na stravovanie pre A. vo výške 300 eur
mesačne, keď matka súdu nepredložila jediný dôkaz o zvýšených výdavkoch na stravovanie v dôsledku
jeho histamínovej intolerancie. Matka dokonca súdu uviedla, že si necháva piecť chlieb a palacinky

v sume 100 eur mesačne bez akéhokoľvek dôkazu a súd uvedené konštatovanie matky považoval za
hodnoverné. Matka zároveň pred súdom uviedla, že ide o výdavok na pečivo pre maloletého, lebo jej
výdavky na stravu predstavujú iba 100-150 eur mesačne. Otec jednoznačne sporoval výdavok na stravu
pre maloletého A. vo výške 300 eur a tvrdil, že ide o nereálny a vysoko nadhodnotený výdavok, ktorý
nezodpovedá potrebe maloletého syna. Matka rovnako súdu nepreukázala odôvodnenosť výdavku na

doučovanie syna z angličtiny, pričom on sa o tomto výdavku dozvedel až na poslednom pojednávaní.
Poukázal na to, že matka pôsobila desať rokov v Austrálii a so synom trávi všetok čas, teda určite
by tento spôsob doučovania zvládla i sama. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prihliadol pri zvyšovaní výživného aj na tú skutočnosť, že otec
dobrovoľne uhrádza každomesačne výdavok maloletého A. na jeho športový krúžok MMA vo výške

50 eur. Z odôvodnenia rozsudku súdu však jednoznačne nevyplýva, či súd tento výdavok poňal do
celkovej výšky odôvodnených výdavkov a či tento výdavok je pokrytý v sume určeného zvýšeného
výživného 250 eur mesačne. Čo sa týka rozhodnutia súdu v časti úpravy jeho styku s maloletým, tvrdil,
že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia súdu zmätočné, vzájomne si protirečivé a predovšetkým
výrokrozsudkunekorešpondujesozistenýmskutočnýmstavomveci.Niejemuzrejmé,ktoréskutočnosti

pri úprave styku súd prvej inštancie do úvahy vzal, a ktoré považoval za nepreukázané, keďže medzi
jednotlivými konštatáciami súdu je z jeho pohľadu nesúlad. Uviedol, že A. chodieval v piatky v nepárnych
kalendárnych týždňoch vždy riadne do školy pripravený, on sa vždy postaral nielen o prípravu syna do
školy, ale aj o jeho spánkový a stravovací režim, čo matka nijakým spôsobom na súde nenamietalaa rovnako tak žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala. Túto skutočnosť však pri svojom rozhodovaní
vôbec nevzal do úvahy. On pri svojom návrhu na rozšírenie styku so synom práve zohľadňoval jednak
tú skutočnosť, že syn máva v utorky a štvrtky tréning a v zmysle jeho návrhu by v utorky zabezpečovala

tréningovú činnosť matka a on by zabezpečoval tréningovú činnosť vždy vo štvrtok, čo by predstavovalo
rovnocenné privádzanie syna na tréningy. Svoj návrh na zmenu úpravy styku a jeho rozšírenie odôvodnil
tým, že je v záujme maloletého tráviť s oboma rodičmi ucelené časové úseky aj s prespaním, aby
okrem plnenia si povinností mal syn dostatočný priestor aj na prehlbovanie si vzťahov s ním, čo sa
deje predovšetkým pri takých činnostiach, ako ukladanie na spánok, večerné čítanie si, rozprávanie

sa o predošlom dni atď. Preto navrhol, aby súd upravil styk v jednom týždni v rozsahu predĺženého
víkendu (od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod.) a v druhom
týždni v rozsahu jedného prespania (od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 08:00 hod.). Za najviac
zmätočné považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti úpravy styku počas bežného školského
týždňa v párnom kalendárnom týždni, v ktorom súd de facto jeho styk so synom oproti pôvodnému
rozsudku obmedzil, resp. zúžil. Namietol tiež, súd prvej inštancie upravil jeho styk so synom tak, že

takmer pri každom jednom odovzdávaní sa bude s matkou stretávať, a keďže matka odmieta s ním
komunikovať na inej úrovni, A. bude vystavený neustálym konfliktom pri jeho odovzdávaní. Rovnako
nelogický sa javí záver súdu prvej inštancie, ktorým dospel k úprave styku v čase vianočných sviatkov
a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od 02.01 od 16:00 hod. do
04.01. do 16:00 hod. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, že syna si bude preberať v deň

posledného školského vyučovania pred zimnými školskými prázdninami a zároveň v uvedenom párnom
kalendárnom roku v čase od 25.12. do 02.01 nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku, bude mať
syna v starostlivosti matka, je nemožné, aby matka nemala priestor si skontrolovať, aké úlohy si so
synom počas obdobia od posledného dňa vyučovania do 25.12. párneho kalendárneho roku urobil
a následne môže aj ona so synom dopracovať ďalšie úlohy.

7. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že v otázke výživného na maloletého súd
prvej inštancie porovnal pomery oboch rodičov v čase, kedy súd naposledy upravil otázku výšky
výživného, s pomermi rodičov v aktuálnom čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Súd zistil, že na

strane maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletý začal v septembri 2021 navštevovať
základnú školu, boli mu zistené zdravotné problémy, s ktorými je spojená špeciálna strava, najmä
nevyhnutnosť podávať čerstvé potraviny. Maloletý má preukázateľne zistenú histamínovú intoleranciu,
ale aj potravinové alergie v rozsahu, v akom boli konštatované a ňou preukázané v konaní pred súdom
prvej inštancie. Mala za to, že súd pri rozhodovaní o výške výživného správne prihliadal na odôvodnené

potreby dieťaťa, ale aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Súd
prvej inštancie nežiadal, aby ona výšku výdavkov v spojitosti so zabezpečovaním odôvodnených potrieb
na maloletého súdu preukazovala dokladmi, nakoľko uvedené nie je nevyhnutné na to, aby súd túto
výšku ustálil. Otec v priebehu konania ani nežiadal, aby matka tieto doklady preukazovala, zostal
vo vzťahu k súdu pasívny, a nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa jej názoru je

neakceptovateľné tvrdenie otca, aby dieťa postupne pridávalo do svojho jedálnička aj stravu, ktorá
mu výrazne poškodzuje črevný systém. S prihliadnutím na to, že ona si v konaní uplatnila skutočne
len odôvodnené a nevyhnutné výdavky na maloletého, súd prvej inštancie správne posúdil výšku
vyživovacej povinnosti a túto správne ustálil na sumu 250 eur napriek tomu, že matka navrhovala zvýšiť
výživné na sumu 280 eur mesačne. Poukázala na to, že sám otec navrhol, aby ho súd zaviazal na

plnenie vyživovacej povinnosti na sumu 220 eur s tým, že okrem toho 50 eur bude otec platiť krúžok
maloletého. Súd prvej inštancie pri stanovení tejto výšky na sumu 250 eur preto správne vychádzal
z reálnych schopností a možností otca, dokonca ho určil v sume nižšej, ako v súhrne (220+50) otec na
poslednom pojednávaní navrhol. Vo vzťahu k úprave styku matka poukázala na to, že súd prvej inštancie
vyčerpávajúcimspôsobomvykonaldokazovanienielenvyjadreniamiobochrodičov,hlavneichzhodnými

tvrdeniami ohľadom reálne realizujúceho sa stretávania otca s maloletým, ako aj zisťovaním, v ktoré dni
má maloletý krúžok, ktorý z rodičov sa s maloletým učí, či pomáha s úlohami. Súd tiež neopomenul ani
prihliadnuť na názor maloletého a pri rozhodovaní o úprave styku vychádzal z jeho výsluchu, v rámci
ktorého súd zistil, že hoci má oboch rodičov skutočne rád, na otcovi mu vadí, že si v čase, keď je u neho
a mal by sa mu venovať, vodí do domácnosti susedky a nevenuje sa dieťaťu. Podľa jej názoru súdom

určená úprava styku korešponduje s ustálenou praxou súdov, v zmysle ktorej každé dieťa má právo
tráviť s oboma rodičmi nielen cez víkend, ale aj počas každého týždňa aspoň niekoľko hodín v záujme,
aby sa aj s druhým rodičom mohlo dieťa porozprávať aj o svojich školských aktivitách, či činnosti na
krúžkoch. Súd prvej inštancie vzhliadol na pádne argumenty matky a dôraz na riadnu prípravu synado školy, pretože ako matka súdu preukázala, že otec neraz priniesol maloletého po začatí školského
vyučovania.Matkatiežpreukázala,žeotecsamaloletémunielenženevenoval,nonepripravilmaloletého
riadne do školy, nesplnil si svoju edukačnú povinnosť a maloletému ani nepomohol s domácimi úlohami.

Súd bral do úvahy tieto pádne argumenty matky, a preto neurčil otcovi stretnutia s prespaním v obidva
dni v týždni, ale len jeden deň, a to utorok, kedy maloletý nemá žiadny krúžok. Súd prvej inštancie tak
poskytol otcovi priestor, aby sa plnohodnotne synovi venoval, riadne si pozrel na webovej stránke školy
úlohy syna a všetky s ním aj riadne urobil, tiež aby maloletého priviezol na čas na vyučovanie. Ak by súd
upravil styk tak, ako otec navrhuje, konal by v priamom rozpore s vôľou a názorom maloletého zisteného

v prvoinštančnom konaní. Okrem toho by tak súd konal aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
súdov v rovnakých konaniach, kedy súdy musia prihliadať pri rozhodovaní o frekvencii stretávania sa aj
na zdravotný stav maloletých detí, ako aj na skutočnosť, že len začali s plnením si školských povinností.

8. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých vo
svojom odvolaní. Skutočnosť, že je potrebné zabezpečovať čerstvú stravu, nie je dôvod na jeho

diskvalifikáciu. On sa rovnako ako matka zaujíma o stravovací režim maloletého. Poukázal na to, že
matka súdu nepredložila jediný dôkaz o tom, že by ho nejakým spôsobom upovedomila o tráviacich
ťažkostiach syna po ukončení styku s ním. Uviedol, že súd jeho styk so synom rozšíril, avšak oproti
poslednému rozhodnutiu sa to nedá považovať za rozšírenie, keďže v priemere sa jedná iba o 36 hodín
mesačne, a aj to ide o čas, ktorý predovšetkým zahŕňa spánok dieťaťa. Uviedol, že v jeho záujme nie je

boj s matkou, ale spoločný čas so synom, ktorý prispeje k rozvoju k ich neustále matkou narúšanému
vzťahu.

9. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá uviedla, že styk maloletého s otcom sa
zhoršilnajmävtomsmere,žemaloletýnielenžeabsolútneodmietausvojhootcaprespávať,aledokonca

si neželá, aby ho otec prevzal čo i len zo školy. Uviedla, že absolútne nie je jej cieľom obmedzovať
otca maloletého v styku s jeho synom a pre zlepšenie ich vzťahu urobila maximum. Radila sa tiež so
psychológmi, ktorí jej jednoznačne poradili, aby sa styk maloletého s otcom nekonal násilnou formou,
ale aby sa stretávali častejšie a v kratších intervaloch, prípadne aj v jej prítomnosti. Podľa jej názoru je
v súčasnosti situácia tak vážna, že styk otca s maloletým by nemal byť realizovaný počas školského

týždňa, nakoľko tento vzhľadom na jeho negatívny vplyv na psychiku maloletého absolútne nie je v jeho
najlepšom záujme.

10. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by
maloletý mal dodržiavať nízkohistamínovú a bezmliečnu diétu, pričom poukázal na lekársku správu od

E. E. F. zo dňa 13.05.2022. Pokiaľ by odvolací súd vyhovel požiadavkám matky, vystavil by syna pre
neho neznesiteľnej situácii, kedy by mu bolo doslova upreté právo na starostlivosť zo strany otca, ktorú
podľa jeho názoru práve v tomto veku veľmi potrebuje. Na druhej strane matka bez problémov navrhuje,
aby syn v jeho domácnosti trávil celé víkendy od piatku do nedele a rovnako tak polovicu prázdnin.

11. Podaním zo dňa 05.10.2022 otec navrhol upraviť bežný styk každý párny kalendárny týždeň v roku
v čase od utorka od 14:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08:00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v roku v čase od štvrtka od 14:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a počas vianočných sviatkov
a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského
vyučovania, ktorý predchádza začiatku zimných školských prázdnin od 14:00 hod. do 25.12. do 16:00

hod. a každý nepárny kalendárny rok od 02.01. od 16:00 do prvého dňa školského vyučovania
nasledujúceho po skončení zimných školských prázdnin do 08:00 hod. a od 25.12. od 16:00 hod. do
02.01.nasledujúcehokalendárnehorokado16:00hod.Uviedol,žepočasletnýchprázdnin,najmävďaka
uceleným dlhším časovým celkom, sa mu podarilo so synom obnoviť vzťah, ktorý je v súčasnej dobe
veľmi pekný, syn sa do jeho domácnosti teší, rád sa s ním učí a otec pozoruje, že je pre neho oveľa

stabilnejšie, ak v jeho domácnosti ostáva viac dní po sebe, nakoľko je nielen ich čas plnohodnotnejší,
ale aj syn sa cíti komfortnejšie. Taktiež uviedol, že komunikácia s matkou sa zlepšila.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného a úprava (zmena)
styku otca s mal. A..

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v celom rozsahu.
15. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v

celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Odvolateľ okrem iného odvolanie odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietol, že súd svoj rozsudok riadne neodôvodnil,
keď sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné.

18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu/účastníka konania,
ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu“.

20. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom
na nedostatok dôvodov, nakoľko obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument

účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania
uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku,
či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatnéa relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS
209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).

21.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkupodľanázoruodvolaciehosúduvyššieuvedenémuzodpovedá,
pričom je samozrejmé, že odvolateľ s niektorými skutkovými závermi súdu nesúhlasí.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil, ako dospel k záveru o preukázaní
objektívnych mesačných výdavkov na maloletého vo výške 490 eur, pričom odvolací súd poukazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 43.). Súd uviedol, prečo ustálil výdavok na špeciálnu
stravu vo výške 300 eur, pričom svoj skutkový záver odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na to, že
i s otcom v odvolacom konaní podanej lekarskej správy vyplýva, že maloletý vykazuje miernu pozitivitu
na kravské mlieko, jablko a zeler, pričom bolo potrebné zohľadniť, že v čase vyšetrenia dodržiaval
nízkohistamínovú diétu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku otca týkajúcu sa výdavku za
doučovanie anglického jazyka, keď len znalosť tohto jazyka zo strany matky ešte neznamená, že tento

výdavok nie je nevyhnutný, pretože nie každý, kto ovláda cudzí jazyk, má schopnosť i učiť/doučovať.
Nie je dôvodnou námietka otca voči výdavku na pekárenské výrobky v sume 100 eur mesačne, pretože
súd na túto položku neprihliadal.

23. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol výživné

zvýšiť na sumu 220 eur mesačne s tým, že bude dieťaťu ďalej platiť mesačné poplatky v súvislosti
s tréningami MMA vo výške 50 eur. Teda bol ochotný platiť výživné vo výške 270 eur mesačne. Súd
prvej inštancie napriek tomu výživné zvýšil na sumu 250 eur, s čím matka dieťaťa súhlasila.

24. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky otca voči rozhodnutiu v časti úpravy jeho styku

s maloletým, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, vyporiadal
sa so všetkými námietkami otca dieťaťa, a pretože tento v odvolaní reagoval obdobne, odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (body 49.-51.). Rozsah úpravy styku otca
zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov a plne zodpovedá záujmom maloletého so zohľadnením jeho
veku, povinnej školskej dochádzke i záujmovej činnosti.

25.Kostatnémunávrhuotcanaúpravustykuodvolacísúdudáva,žetátoúpravabyužskôrzodpovedala
striedavej osobnej starostlivosti, pričom z obsahu spisu nevyplýva dôvodnosť a vhodnosť takejto úpravy.

26. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú

otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov konania uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.

zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd správne postupoval podľa § 52 CMP, z dôvodu
vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).