Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204149
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323204149.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:
Tatra banka, a.s., IČO: 00686930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpený: RASLEGAL,
s.r.o., IČO: 36855561, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O.. O. T., D.. XX.XX.XXXX,
N. S. X. XXXX/XX, B., 2/ H. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o
nariadení neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanej v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami
vedenými Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, obci
B., katastrálnom území Galanta, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: o rodinný dom, súpisné
číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/
XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/
XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2,

zastavaná plocha a nádvorie; a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou
zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom,
vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto
nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať

s nehnuteľnosťami iným spôsobom, do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným
súdom Galanta pod sp. zn. 26C/120/2023 o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedených
nehnuteľností.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 28.11.2023 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu v
podobe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, zapísanej v katastri nehnuteľností
v rámci konania č. S. XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho

podielu 1 k celku: o rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: XXXX/
XXX; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemku parcely reg.
„C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste
vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. B., v obci B., v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta,
katastrálnym odborom, ako aj darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, zapísaná v

katastri nehnuteľností v rámci konania č. S. XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorej je
zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovaného v 2. rade spočívajúceho v bezodplatnom
doživotnom práve užívania: - rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.:
XXXX/XXX; - pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a
nádvorie; - pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; - pozemku parcely
reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na

liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. B., v obci B., v okrese Galanta, a to Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom.2. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej
v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom,

nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, obci B., katastrálnom území Galanta, zapísanými na liste
vlastníctva č. XXXX ako: o rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/
XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemok parcely reg.
„C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; a to najmä previesť vlastnícke

právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto
nehnuteľnostiakonepeňažnývkladdozákladnéhoimaniaobchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiť
tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť,
urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného
skončenia tohto konania, teda konania vedeného pred Okresným súdom Galanta o určenie právnej

neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.07.2020 ako
veriteľ uzavrel so spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným, resp. obligačným
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení
v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Vychádzajúc z údajov o trvalom
pobyte, dátumov narodenia žalovaných a dostupných sociálnych sietí sa domnieva, že títo sú navzájom
blízkymi osobami (ide o vzťah druha a družky, žijúcich v spoločnej domácnosti so spoločným dieťaťom).
Obligačnému dlžníkovi v zmysle Zmluvy poskytol splátkový úver vo výške 30.000,- €. Nakoľko obligačný

dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného v 2. rade
ako ručiteľa osobitnými výzvami vyzvali na vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 €). FriTom Group ani
žalovaný v 2. rade napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol.
Vzhľadom na tieto okolnosti sa rozhodol nároky uplatniť súdnou cestou, a to návrhom na vydanie

platobného rozkazu, resp. žalobou. V súčasnosti čaká na vydanie platobného rozkazu. V tejto súvislosti
v rámci prípravy žaloby na portáli katastra nehnuteľností zaevidovali skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali
presvedčenieotom,žežalovanýv2.rade(ktorýjezároveňjedenzospoločníkovobligačnéhodlžníka)sa
v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého
úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech svojej partnerky, žalovanej

v 1. rade. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná v 1. rade uvedená ako výlučný
vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku - teda je vlastníčkou celého rodinného
domu s pozemkami a ako právny titul nadobudnutia jednej polovice je zaznamenaný: „S. XXXX/XXXX,
vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena - č.z. XXXX/
XXXX“ ďalej ako „darovacia zmluva“). Ide o nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 2. rade podľa všetkého

bezodplatne previedol na žalovanú v 1. rade, a to konkrétne: o rodinný dom, súpisné číslo XXXX,
postavený na pozemku parc. č.: XXXX/XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere
349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267
m2, záhrada; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha
a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: 6457, vedenom pre k.ú. Galanta, v obci B.,

v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom. Zároveň z predmetného
listu vlastníctva zistil, že na základe totožnej zmluvy označenej ako S. XXXX/XXXX (teda zjavne
spísanej súbežne s prevodom na žalovanú v 1. rade) bolo na rodinnom dome s pozemkami zriadené
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezodplatného užívania týchto nehnuteľností, a to
v prospech žalovaného v 2. rade. Na základe týchto skutočností má za to, že išlo o prevod, ktorým

ručiteľ zámerne vyňal rodinný dom s pozemkami zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali
dosah veritelia, vrátane žalobcu, a aby sa z nich veritelia nemohli uspokojiť. To všetko v úmysle, aby
rodinný dom s pozemkami zostal v dispozícii žalovaných ako partnerov spoločne žijúcich v prevedenej
nehnuteľnosti. Rovnako týmto poukazuje na to, že voči jeho obligačnému dlžníkovi, spoločnosti FriTom
Group, je len k dnešnému dňu vedených celkovo päť (5) exekúcií na vymoženie pohľadávok tretích

osôb. Najskoršia exekúcia začala v máji 2022, čiže práve v čase bezodplatného prevodu. Reálna
vymožiteľnosť nárokov voči FriTom Group je tak v súčasnosti nepravdepodobná. O to viac považuje
za nutné vymáhať nároky po žalovanom v 2. rade (ktorý je konečným užívateľom výhod spoločnosti
FriTom Group) a ktorý evidentne skrýva svoj hodnotný majetok, aby žalobca ako veriteľ naň nemaldosah pri uspokojení splatných nárokov. Má za to, že v danom prípade išlo o účelový prevod rodinného
domu s pozemkami s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu ako aj ďalších veriteľov ručiteľa,
žalovaného v 2. rade. Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v 2. rade je blízkou osobou žalovanej

v 1. rade (podľa popísaných okolností a v nadväznosti na účel prevodu). Neúčinnosť darovacej zmluvy
voči žalovanej v 1. rade, aj s ohľadom na bezodplatnosť spornej transakcie, je tak možné odporovať
podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Do pozornosti súdu
dáva aj časové hľadisko a výpis z úverového účtu obligačného dlžníka s prehľadom splácania úveru
poskytnutého obligačnému dlžníkovi. Z neho vyplýva, že tento si neplnil svoje finančné povinnosti riadne

a včas v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve. Spoločnosť FriTom Group prestala úver splácať
riadne a včas v máji 2022, pričom následne si prestala plniť svoje finančné povinnosti úplne v mesiaci
november 2022. Bezprostredne po tom, čo nastali účinky sporného prevodu, dlžníci neplnili svoje
záväzky riadne a včas. Účinky prevodu ukracujúceho úkonu nastali v júni 2022. V tomto čase nastalo
rovnako omeškanie obligačného dlžníka a žalovaného v 2. rade so zaplatením pohľadávky o viac ako
10 dní. Omeškanie obligačného dlžníka s riadnym splácaním úveru o viac ako 10 dní je v zmysle článku

VIII. Zmluvy, resp. ust. bodu 13.1 Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s. kvalifikovateľné
aj ako prípad neplnenia, pre ktorý možno vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v 2. rade má
na prevedenej nehnuteľnosti do súčasnosti vedený trvalý pobyt. Nekalý úmysel žalovaného v 2. rade
je preto z jeho pohľadu evidentný. Jeho zámer nespočíval svoj podiel k rodinnému domu s pozemkami
darovaťpartnerke,aletentochcelukryťpredveriteľmi,abyeliminovalmožnýdôsledokexekúciemajetku,

ktorí nadobudli počas svojho spolunažívania do podielového spoluvlastníctva. Do dnešného dňa sú
spoločnosť FriTom Group a žalovaný v 2. rade i naďalej v rozsiahlom omeškaní s plnením si svojich
povinností.Vosvetlevyššieuvedenýchskutočnostíjepresvedčenýotom,žejedinýmzámeromaúčelom
prevodu rodinného domu s pozemkami do vlastníctva žalovanej v 1. rade bolo znemožniť uspokojenie
nárokov veriteľov, o čom mohla a mala mať priamu vedomosť. Má za to, že na základe vyššie uvedených

okolností preukázal úmysel žalovaného v 2. rade ukrátiť uspokojenie žalobcu, ako aj (prezumovanú)
vedomosť žalovanej v 1. rade o úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, či iných veriteľov
ručiteľa. Právnou doktrínou všeobecne akceptovaným účelom odporovateľnosti právnych úkonov je
ochrana veriteľa voči úkonom dlžníka, ktorými dlžník podstatne sťažuje uspokojenie pohľadávky svojho
veriteľa a teda napraviť ujmu, ktorú zákon označuje ako ukrátenie veriteľa a opätovne umožniť jeho

uspokojenie. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na
základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti
uspokojenia veriteľov vymáhanej pohľadávky. Tento názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.07.2011 vo veci sp. zn.: 5 Cdo/181/2010. Vzhľadom na
uvedené je toho názoru, že odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na

scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. žalovaného v 2. rade, a to
vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena ako je tomu v tomto prípade. S prihliadnutím na účel
právnej úpravy je pod pojmom „odporovateľný právny úkon“ nevyhnutné rozumieť aj sled viacerých
bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré sú previazané spoločným úmyslom dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa. Je evidentné, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného v 2. rade

bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým bol
rodinný dom s pozemkami prevedený na žalovanú v 1. rade. Zároveň táto zmluva celkom evidentne
sama o sebe sťažuje uspokojenie pohľadávky a ukracuje žalobcu, nakoľko je nepravdepodobné, že
by sa nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom in personam podarilo pri výkone exekúcie speňažiť.
Povahavecnýchbremieninpersonamspočívavtom,žekaždýnovývlastníknehnuteľnostimápovinnosť

strpieť doživotné užívanie nehnuteľnosti oprávnenou osobou z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu. Má tak za to, že v prípade exekúcie by tu nebol zo strany tretích osôb záujem o kúpu
nehnuteľnosti (osobitne pri speňažovaní tohto majetku). Okrem toho akékoľvek vecné bremeno zriadené
na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku, a to tak, že v dôsledku vecného
bremena dochádza k zásadnému zníženiu hodnoty tohto majetku. Aj zriadením vecného bremena

potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa. Zastáva preto názor,
že zmluva o zriadení vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon a teda
je možné sa následne domáhať jej neúčinnosti, a to aj keby táto bola realizovaná ako samostatný
právny úkon a nie ako úkon nadväzujúci na ukracujúcu scudzovaciu zmluvu, inkorporovanú priamo
v totožnej listine. Beneficientom, resp. oprávneným z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je

práve žalovaný v 2. rade, ktorý je v hmotnoprávnom postavení ručiteľa vo vzťahu k našej spoločnosti.
Neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je tak možné voči žalovanému v 2. rade odporovať v
zmysleust.§42aods.3písm.a)Občianskehozákonníka.Sohľadomnauvedenésadomáhavyslovenia
neúčinnosti aj zmluvy o zriadení vecného bremena in personam v prospech žalovaného v 2. rade, ktoráje inkorporovaná v darovacej zmluve. Právne vec odôvodnil ust. § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/ Občianskeho
zákonníka; Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2017, sp. zn.: 5Obdo/4/2016
(R 67/2017): (,,Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným

spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou
starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Z hľadiska
posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz
na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať
vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ.“)

Má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k
ďalšiemu nakladaniu s rodinným domom s pozemkami, prípadne to, že sa žalovaná v 1. rade začne
zbavovať týchto nehnuteľností v úmysle zamedziť našej spoločnosti alebo iným veriteľom získať späť to,
čo neoprávnene ušlo z majetku žalovaného v 2. rade. Už z doterajšieho vývoja vecí vyplýva, že účastníci
sporného prevodu konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú
koordinovane. Uvedeným konaním dochádza k ukracovaniu žalobcu, čo v konečnom dôsledku vedie

aj k zmareniu budúcej exekúcie. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda
spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech žalobcu by mohla byť a aktuálne aj je
ohrozená. Zároveň poukazuje na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie nárokov využiť inštitút
sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, pretože
žalovaná v 1. rade nie je dlžníkom žalobcu. Tým by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu.

Navrhuje tak miesto toho nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanej v 1. rade rodinný
dom s pozemkami previesť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania a zabezpečí sa tak
možnosť, aby sa v budúcnosti mohol žalobca uspokojiť z majetku, ktorý ušiel z dispozície žalovaného v
2. rade, resp. ručiteľa. V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaná
v 1. rade prevedie rodinný dom s pozemkami na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti

novýchnadobúdateľov,čímnenávratnedôjdekzmareniuuspokojeniapohľadávkyvočiručiteľovi.Taktiež
to zmarí úspešnosť tejto žaloby, nakoľko bude nevyhnutné v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ, vety za
bodkočiarkou, zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny
okolností v majetkovej sfére žalovanej v 1. rade.

4. Prílohou boli listinné dôkazné prostriedky, na ktoré žalobca v texte žaloby a návrhu odkazoval.

5.Podľa ust.§324ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku1.Predzačatímkonania,počaskonaniaapo
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 2 Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.Vzmysleodbornejprávnejliteratúryvprípadeneodkladnýchopatreníprávnepomeryaichrelevanciu
posudzuje konajúci súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich nápravy musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný prvok naliehavosti však bez
ďalšiehoneznamená,žeideoakútnyajednorazovýstav.Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladná

aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z
toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po
reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd zato, že vtomto prípade sú splnené predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. v tejto právnej veci je
daná neodkladná potreba úpravy právnych pomerov týkajúcich sa nehnuteľnosti.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje v kontexte
požadovanej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je podľa názoru súdu navrhovateľom

osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami, a t o najmä zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, vyhlásenie dlžníka, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na
zaplatenie,ktorévkontextesožalobouozaplatenie23539,60eurspríslušenstvompodanouOkresnému
súdu Banská Bystrica dostatočne osvedčujú existenciu vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu
predstavujúcu jeden zo základných hmotnoprávnych predpokladov pre úspešné odporovanie právneho

úkonu, t.j. žalobca listinnými dôkaznými prostriedkami náležite osvedčil, že dňa 24.07.2020 žalobca ako
veriteľ uzavrel so spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným, resp. obligačným
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení
v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Obligačnému dlžníkovi v zmysle

Zmluvy poskytol splátkový úver vo výške 30.000,- €. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre
neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného v 2. rade ako ručiteľa osobitnými výzvami vyzvali na
vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 €). FriTom Group ani žalovaný v 2. rade napriek tomu svoj dlh nesplnili,
a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti sa rozhodol nároky uplatniť

súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou.

13. V tejto súvislosti v rámci prípravy žaloby na portáli katastra nehnuteľností zaevidovali skutočnosti,
ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný v 2. rade (ktorý je zároveň jeden zo spoločníkov
obligačného dlžníka) sa pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech svojej

partnerky, žalovanej v 1. rade. Vychádzajúc z doloženej fotodokumentácie zo sociálnych sietí sa možno
dôvodne domnievať, že žalovaní sú skutočne v blízkom vzťahu. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX
vyplynulo, že žalovaná v 1. rade je uvedená ako výlučný vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov
o veľkosti 1/2 k celku - teda je vlastníčkou celého rodinného domu s pozemkami a ako právny titul
nadobudnutia jednej polovice je zaznamenaný: „V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX,

Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena - č.z. XXXX/XXXX“ ďalej ako „darovacia
zmluva“). Ide o nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 2. rade zrejme bezodplatne previedol na žalovanú v
1. rade, a to konkrétne: o rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č.: XXXX/
XXX; o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
o pozemok parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 267 m2, záhrada; o pozemok parcely reg.

„C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste
vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. B., v obci B., v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta,
katastrálnym odborom. Zároveň z predmetného listu vlastníctva zistil, že na základe totožnej zmluvy
označenej ako S. XXXX/XXXX (teda zjavne spísanej súbežne s prevodom na žalovanú v 1. rade) bolo na
rodinnom dome s pozemkami zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezodplatného

užívania týchto nehnuteľností, a to v prospech žalovaného v 2. rade.

14. Na základe týchto skutočností nemožno logicky vylúčiť dôvodnosť tvrdenia žalobcu, že išlo o
prevod, ktorým ručiteľ zámerne vyňal rodinný dom s pozemkami zo svojej dispozičnej sféry, a to
tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu, a aby sa z nich veritelia nemohli uspokojiť

v úmysle, aby rodinný dom s pozemkami zostal v dispozícii žalovaných ako partnerov spoločne
žijúcich v prevedenej nehnuteľnosti. Voči jeho obligačnému dlžníkovi, spoločnosti FriTom Group, je
vedených celkovo päť exekúcií na vymoženie pohľadávok tretích osôb. Najskoršia exekúcia začala v
máji 2022, v čase bezodplatného prevodu. Reálna vymožiteľnosť nárokov voči FriTom Group je tak vsúčasnosti nepravdepodobná. Neúčinnosť darovacej zmluvy voči žalovanej v 1. rade, aj s ohľadom na
bezodplatnosť spornej transakcie, je tak možné odporovať podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Dlžník si neplnil svoje finančné povinnosti riadne a včas v zmysle

dohodnutých podmienok v Zmluve. Spoločnosť FriTom Group prestala úver splácať riadne a včas v máji
2022, pričom následne si prestala plniť svoje finančné povinnosti úplne v mesiaci november 2022., t.j.
bezprostredne po tom, čo nastali účinky sporného prevodu v júni 2022. V tomto čase nastalo rovnako
omeškanieobligačnéhodlžníkaažalovanéhov2.radesozaplatenímpohľadávkyoviacako10dní,čoje
v zmysle článku VIII. Zmluvy, resp. ust. bodu 13.1 Všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s.

kvalifikovateľné aj ako prípad neplnenia, pre ktorý možno vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný
v2.rademánaprevedenejnehnuteľnostidosúčasnostivedenýtrvalýpobyt.Odporovaťmožnoajúkony,
ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku
dlžníka, resp. žalovaného v 2. rade, a to vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena ako je tomu v tomto
prípade. Je evidentné, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného v 2. rade bola
uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým bol rodinný

dom s pozemkami prevedený na žalovanú v 1. rade.

15. Existencia možnosti ohrozenia exekúcie je daná tým, že vyššie opísané skutočnosti nasvedčujú
okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s rodinným domom s
pozemkami, prípadne to, že sa žalovaná v 1. rade začne zbavovať týchto nehnuteľností v úmysle

zamedziť našej spoločnosti alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku
žalovaného v 2. rade. Posúdiac doterajší vývoj vecí možno konštatovať, že je vysoko pravdepodobné,
že účastníci sporného prevodu konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky
vykonávajú koordinovane a zároveň, že uvedeným konaním dochádza k ukracovaniu žalobcu, čo v
konečnom dôsledku vedie aj k zmareniu budúcej exekúcie. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného

opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech žalobcu by
mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Žalobca nemá možnosť na zabezpečenie nárokov využiť inštitút
sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, pretože
žalovaná v 1. rade nie je dlžníkom žalobcu, čím by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu.

16. V neposlednom rade súd konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanej v 1. rade rodinný dom s pozemkami previesť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho
konania (o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nedôjde k založeniu nenávratného stavu a povinný
subjekt povinnosti nebude neprimeraným spôsobom a nad rozsah obmedzený na svojich právach,
zároveň sa zabezpečí možnosť, aby sa v budúcnosti mohol žalobca uspokojiť z majetku, ktorý ušiel z

dispozície žalovaného v 2. rade, resp. ručiteľa. Vzhľadom na uvedené súd návrhu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne trojmo,
na cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.