Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/186/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202958
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1223202958.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, F., zast.: NIKU & Partners, s.r.o. so sídlom
Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otca: D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, F., zast.: LAW

WIN s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuMestskéhosúduBratislavaIIzodňa20.júla2023,č.k.69P/24/2023-42,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., týkajúcej sa úpravy styku
otca s maloletým počas bežného roka m e n í tak, že otec je oprávnený do právoplatného skončenia
konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného

na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-12P/27/2022, stretávať sa s maloletým A. v každom
párnom kalendárnom týždni v utorok od 15:30 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od 15:30 hod. do 19:00
hod., a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 19:00 hod. a v sobotu od
10:00 hod. do 14:00 hod. s tým, že otec si v určenom čase maloletého prevezme v školskom zariadení,
ktoré navštevuje, v prípade ak dieťa nebude v školskom zariadení, otec si ho prevezme v mieste bydliska

matky a po ukončení styku je otec povinný maloletého riadne odovzdať matke v mieste jej bydliska.
Matka je povinná v určenom čase maloletého riadne pripraviť a odovzdať otcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca do
právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-12P/27/2022, stretávať sa s
maloletým A. v každom párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do

19:00 hod., a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 19:00 hod. a od soboty
od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., s výnimkou letných prázdnin v období od 04.08.2023 do
25.08.2023, ďalej v období letných prázdnin od 04.08.2023 do 25.08.2023 je otec oprávnený stretávať
sa s maloletým od 04.08.2023 od 09:00 hod. do 06.08.2023 do 19:00hod., dňa 07.08.2023 od 9:00
hod. do 19:00 hod., dňa 08.08.2023 od 09:00 hod. do 19:00 hod.. a od 18.08.2023 od 09:00 hod. do
20.08.2023 do 19:00 hod., dňa 21.08.2023 od 09:00 hod. do 19:00 hod. a dňa 22.08.2023 od 09:00

hod. do 19:00hod. s tým, že otec si v určenom čase maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré
navštevuje, v prípade ak dieťa nebude v školskom zariadení a počas prázdnin si ho otec prevezme v
mieste bydliska matky a po ukončení styku je otec povinný maloletého riadne odovzdať matke v mieste
jej bydliska. Matka je povinná v určenom čase maloletého riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Vo zvyšnej
časti súd návrh otca zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu.2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 1, § 2, § 360 ods.1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), článku 3 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že otcov návrh posúdil ako

sčasti dôvodný. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti
až do marca 2023, kedy otec domácnosť opustil a v súčasnosti na súde prebieha konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa rodičia na pojednávaní dňa 03.03.2023 dohodli na
dočasnej úprave styku otca s maloletým (do budúceho pojednávania). Tento styk podľa vyjadrenia otca
aj prebiehal v zmysle ich dohody, no matka už dohodu nerešpektuje a jeho styk zamedzuje, pričom

obmedzovanie ich kontaktov môže postupne viesť k pretrhnutiu citových väzieb, preto je potrebné
pre zdravý vývin maloletého dieťaťa zabezpečiť jeho kontakt s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú
domácnosť. Súd konštatoval, že v konaní vo veci samej výchovne pôsobil na oboch rodičov a vyvinul
aktivitu smerom k dosiahnutiu predbežnej dohody o úprave styku otca so synom, ktorá sa však v
súčasnosti nerealizuje, respektíve stretnutia nemajú pravidelný charakter a ich frekvencia a dĺžka je
závislá výlučne na rozhodovaní matky, pod ktorej výlučným výchovným vplyvom je aj maloleté dieťa.

Napriek tomu, že otec je v živote maloletého dieťaťa prítomný od narodenia, z vyjadrenia oboch rodičov
vyplynulo, že dokonca aj keď rodičia ešte žili v spoločnej domácnosti, prevažná väčšina stretnutí otca so
synom sú pod kontrolou a dohľadom matky, skoro výlučne v domácnosti matky a len za jej prítomnosti,
ak chcel ísť s maloletým synom samostatne na dlhší výlet, matka uvedené neumožňovala. Je teda
zrejmé, že bez autoritatívneho rozhodnutia súdu do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by kontakt otca s maloletým, ktorý toho času
neupravuježiadnesúdnerozhodnutie,bolponechanývýlučnenaautoritatívnerozhodovanieaurčovanie
podmienok zo strany matky. Aj napriek tomu, že otec uviedol, že sa so synom v súčasnosti stretáva,
avšak tento styk prebieha nepravidelne, v priebehu dvoch týždňov trávi otec s maloletým dokopy len
šesť či sedem hodín, súd považoval uvedený rozsah styku za nedostatočný a preto pristúpil k jeho

upraveniu súdnym rozhodnutím v rozsahu, s ktorým v marci 2023 súhlasili obaja rodičia tak, aby si
rodičia a hlavne maloletý A. zvykli na pravidelný režim a otec bol opätovne začlenený do života dieťaťa.
V časti bežnej úpravy styku súd vyhovel návrhu otca v celom rozsahu, keď pravidelné a častejšie bežné
stretávanie zabezpečí primeranú intenzitu ich spoločného kontaktu a poskytne priestor pre budovanie
a upevňovanie ich vzťahu s možnosťou realizovania programu vhodného pre dieťa. V časti letných

prázdnin súd návrhu otca vyhovel čiastočne s prihliadnutím na charakter neodkladného opatrenia, keď
považoval za neodkladne potrebné upraviť len styk v čase najbližšie nadchádzajúcich letných prázdnin
v roku 2023, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 52 CMP.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, vytýkajúc súdu, že svoje závery
oprel výlučne o nepravdivé a skreslené tvrdenia otca. Správne otec uviedol, že dohoda rodičov uzavretá
pred konajúcim súdom na pojednávaní dňa 03.03.2023, bola riadne dodržiavaná do víkendu 01.04 -
02.04.2023, pričom v súlade s ňou matka v mesiaci marec syna riadne na styk pripravovala a otcovi
odovzdávala. V ďalšom však otec korektne neopísal skutočnosti, ktoré mali rozhodujúci vplyv na

následné odmietanie styku maloletého s otcom, pričom matka kategoricky odmieta otcove obvinenia, že
by za toto odmietanie bola zodpovedná. Z návrhu otca je pritom zrejmé, že otec sa so synom stretáva
a že samotný maloletý s otcom vyjednáva o dĺžke styku s otcom a keď je u otca, žiada o skoršie
vrátenie matke, pričom otec ho aj reálne skoršie matke zakaždým odovzdáva. Matka odmieta niesť
zodpovednosť za to, že syn nedokáže bez prítomnosti matky s otcom vydržať ani len v rozsahu rodičmi

dohodnutom styku, keďže ide o reakciu výlučne na spôsob trávenia ich spoločného času a prístup otca
k maloletému, čoho si je otec vedomý. Nie je pravda ani to, že by bol styk spočiatku v mesiaci marec
realizovaný bezproblémovo, pretože hoci sa maloletý režimu v intenciách dohody rodičov podriadil,
matka však na ňom vnímala výrazné zmeny nálady, nervozitu a keď mal odchádzať s otcom do školy,
ráno sa sťažoval na bolesti brucha, hlavy a chcel sa vyhnúť odchodu do školy. Matka nevie, čo sa

udialo medzi otcom a synom počas víkendu z 01. na 02. apríla 2023 (bez prenocovania), avšak u syna
došlo k radikálnej zmene v jeho prežívaní a to až na fyzickej úrovni, po návrate v nedeľu sa sťažoval
na správanie otca k nemu, uvádzal ťažkosti brucha a hlavy, ale keďže na druhý deň ráno vyzeral, že
ťažkosti pominuli, matka ho odviezla do školy. Počas vyučovania ju však kontaktovala triedna učiteľka
so žiadosťou, aby si syna vyzdvihla, keďže ho napína na zvracanie a udáva bolesti brucha, kedy

učiteľka matke zároveň komunikovala, že aj ona v marci vnímala na maloletom zmeny v správaní, tiež si
všimla, že je plačlivý, smutný, stráca sebavedomie, o čom svedčí matkou prikladané stanovisko triednej
učiteľky zo dňa 24.04.2023. Od uvedeného času maloletý odmietal odchádzať s otcom zo školy a žiadal
vychovávateľku, aby zavolala matke aby pre syna prišla, s otcom odišiel zo školy len vtedy, ak otecpred pani vychovávateľkou synovi sľúbil, že ho odvezie rovno k matke. Keďže maloletý v družine pred
príchodom otca začal prejavovať veľkú nervozitu, dokonca sa mu pustila krv z nosa, na spoločnom
stretnutí s vedením školy sa rodičia dohodli, že vychovávateľky nebudú na A. vyvíjať neprimeraný nátlak

aby odchádzal s otcom, ale využijú im dostupné možnosti, aby ho k tomu motivovali.

4. Ďalej odvolateľka uviedla, že v záujme hľadania riešenia došlo k stretnutiu rodičov za účasti ich
právnych zástupcov dňa 09.05.2023, kde sa rodičia zhodli na tom, že styk dohodnutý pred súdom dňa
03.03.2023 nepriniesol očakávaný efekt, ale skôr priniesol u dieťaťa ešte väčší vzdor a vytvoril sa u neho

istý blok ohľadom témy stretávania sa s otcom. Preto sa rodičia dohodli, že bude vhodné, aby synovi
umožnili pred nimi odkomunikovať čo mu prekáža a ako si stretávanie s otcom predstavuje a rodičia
sa dohodli, ako bude spoločné stretnutie prebiehať, čoho sa jeden či druhý rodič zdrží aby dosiahli
spoluprácu A. pri stretávaní. Matka preto nerozumie otcom uvádzanému dôvodu podania jeho návrhu
a síce, že v uvedenom období mala údajne začať „intenzívne pracovať na tom, aby A. s otcom čas
netrávil“. V zmysle tejto dohody prebehli bezproblémovo prvé stretnutia v máji (od 10.05. do 21.05.2023),

otec s matkou spolupracoval, na syna nerobil žiaden nátlak a obaja rodičia videli pozitívny efekt takejto
spolupráce a ohľaduplného prístupu k dieťaťu, čoskoro však otec stratil trpezlivosť, koncom mája pred
A. začal prezentovať nezhodu rodičov a začal vnášať požiadavky na syna, ktoré tento odmietal a opäť sa
do seba utiahol. Otec sa teda vrátil k pôvodnému správaniu, ktorým zapríčinil odmietanie syna. Napriek
uvedenému mal otec vždy kontakt so synom zabezpečený, aj keď jeho priebeh bol problematický, čo

dokazujekomunikácia,ktorúmatkapredkladá,vrátanekomunikácieichprávnychzástupcov.Matkaďalej
poukázala na nevhodné správanie otca k maloletému, ktorý dieťa zosmiešňuje, zahanbuje a ponižuje,
nereaguje na jeho potreby, ignoruje, zľahčuje alebo popiera pocity dieťaťa, ničí mu sebavedomie
a narúša jeho duševné zdravie (napr. mu hovorí „si zlý chlapec“, „toto robia len blázni“, „ ty nie si
normálny“,„sizasran“,„siblázon“,„sihnusnýklamár“apod.),hovorímutiežnepravdivéadehonestujúce

veciojehomame,príp.jejrodičoch(napr.„mamajeblázon,psycho,patrídoblázinca“),vyvolávavdieťati
neustále pocity viny, kričí na neho, nepustí ho k slovu, predvádza hysterickú scénu (a nezastaví ho ani
to, keď sa A. rozplače až sa trasie, bolí ho bruško, príp. sa mu pustí krv z nosa), vsugerúva dieťaťu
nepravdy, vyhráža sa mu a zastrašuje ho, má aj agresívne nátlakové prejavy voči dieťaťu ( napr. ho
odsotil alebo nasilu ho odvliekol do spálne, kde ho hodil na posteľ tak silno, že mu vyrazil dych) a

maloletý má početné vlastné skúsenosti s násilnými prejavmi otca nielen z minulosti, ale predovšetkým
z aktuálnej realizácie jeho stretnutí s otcom, čo je jediným dôvodom, pre ktorý stretávanie sa s otcom
a trávenie dlhšieho času v jeho domácnosti odmieta. Otec nerešpektuje potreby, názory, pocity a záujmy
dieťaťa. Maloletý A. vzhľadom k nízkemu veku zatiaľ ešte nevie rozpoznať vyššie opísané správanie
otca ako manipulatívne, vie však opísať, že sa pritom cíti nepríjemne a po návrate od otca matka musí

dieťa citlivo dávať psychicky dokopy aj niekoľko hodín. Z týchto dôvodov sa maloletý A. necíti u otca
v pohode, isto a bezpečne a otcovi nedôveruje a preto u neho nechce zostať dlhšie, priemerne s ním
vydrží cca 3 hodiny a pýta sa domov, prípadne k otcovi vôbec nechce odísť a otec je z celej situácie
frustrovaný a následne sa eskaluje napätie medzi ním a dieťaťom, kedy otec na vzdor dieťaťa reaguje
tak, že začne naň ešte viac tlačiť, kričať, čím vzdor dieťaťa nielen nerieši, ale naopak, ešte zosilňuje,

pričom otec sa spolieha na to, že časom dieťa „zlomí“. Podľa názoru matky tak otec svojím správaním
nielenže nebuduje dôveru a citové puto medzi ním a synom, ale znemožňuje vytvorenie blízkeho vzťahu
a prehlbuje blok, ktorý dieťa voči otcovi stále má, pričom vinu za vlastné chyby prenáša na matku.

5. Matka však opakuje, že napriek vyššie uvedenému má otec vždy zabezpečený kontakt so synom,

aj keď ho otec vždy vráti na jeho žiadosť skôr. Matka predkladá súdu prehľad o realizácii stretnutí
za uplynulé obdobie, z ktorého je zrejmé, že jednak vždy poskytla otcovi priestor pre realizáciu
stretnutia, vždy mu syna riadne odovzdala a jednak, že otec syna vracia pred dohodnutým otcom
z dôvodu, že sa maloletý dožaduje odchodu z jeho domácnosti. Na základe uvedeného je matka toho
názoru, že nie sú splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v rodine

nedochádza k takej situácii, ktorá by si vyžadovala bezodkladný zásah súdu do ich pomerov, nakoľko
ich stretnutia vždy zabezpečené boli a pokiaľ rozsah styku nie je podľa predstáv otca, vinu na tom
nenesie matka ale otec. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh otca zamietol,
alternatívne, aby upravil styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v utorok a vo
štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod.

do 18:00 hod. a v sobotu od 10:00 hod. do 14:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom
zariadení a odovzdá matke v mieste jej bydliska, okrem soboty, kedy miestom prevzatia a odovzdania
bude miesto bydliska matky.6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s napadnutým uznesením v celosti
stotožňuje, považuje ho za správne a zohľadňujúce najlepší záujem dieťaťa. Naliehavosť neodkladného
opatrenia bola jednoznačne preukázaná skutočnosťou, že otec nemal možnosť s A. tráviť čas, iba ak mu

to matka dovolila, pričom narušovanie ich vzťahu sa prehlbovalo a prehlbuje. Otec súhlasil s tvrdením
matky, že od pojednávania dňa 03.03.2023 sa obaja rodičia snažili riadne dodržiavať dohodnutý rozsah
styku,ktorýmalprebiehaťaždoďalšiehopojednávanianariadenéhona12.05.2023aprvýmesiacmatka
viac-menej riadne dohodu dodržiavala, avšak po spoločnom víkende s otcom sa následne dňa 03.04.
maloletý v škole necítil dobre a matka ho zobrala domov, ktorú situáciu vyhodnotila tak, že dôvodom

bol víkend strávený u otca a začala intenzívne pracovať na tom, aby A. s otcom čas netrávil, pričom sa
vyhovárala na to, že s otcom nechce ísť a neskôr jej argumenty začal používať aj maloletý. Tvrdenia
matky mala potvrdiť aj triedna učiteľka, ktorej stanovisko matka pripojila k odvolaniu, avšak táto v škole
viac nepracuje a podľa dostupných informácií otca bola za uvedené vyjadrenie napomenutá od riaditeľa
školy a upozornená, že nie je odborníčka a neprináleží jej dávať stanoviská v takých veciach. Toto
vyjadrenie pritom nebolo podložené objektívnymi skutočnosťami a pre uvedenú vec nie je relevantné.

Pokiaľ matka ďalej uvádza, že synovi sa zhoršoval psychický stav z dôvodu, že mal čas tráviť s otcom,
otec uvádza, že na A. pozoroval zmeny a opakovane matke navrhol návštevu psychológa, ale matka
všetky stretnutia odmietla a navrhnuté psychologičky neschválila. Matka teda na jednej strane tvrdí
ako veľmi sa A. správanie zmenilo a ako bola jeho psychika zasiahnutá, ale neurobila žiadny krok
k zlepšeniu situácie a dieťa úmyselne udržiava v tomto nastavení z dôvodu, že jej to vyhovuje. Matka

nikdy podľa názoru otca nemala v úmysle umožniť mu styk s dieťaťom, pričom otec je presvedčený, že
A. pocity a jeho stav sú zapríčinené vplyvom a pôsobením matky. Otec sa v plnej miere snažil vyhovieť
A. potrebám, snažil sa s ním hodne komunikovať, avšak ako je vidieť z vyjadrenia matky, ich stretávanie
bolo v poriadku len vtedy, ak bola matkina predstava o styku naplnená, avšak ak malo prísť k zmene,
prípadne mala byť pridaná hodina, či iný program, matka okamžite reagovala tak, že A. to odmieta

a s otcom nechce byť a preto otec vždy doviezol A. domov, keď ho o to požiadal.
Pokiaľ matka v odvolaní opisuje otcovo správanie voči A., otec tieto tvrdenia popiera. Matka ho aj
vminulostiviackrátobvinilazosprávania,ktorésaneskôrpotvrdiloakonepravdivé(napr.napojednávaní
súdu uviedla, že otec dieťa uniesol, pričom sa neskôr ukázalo, že ho len vyzdvihol zo školy a odviezol
domov).

7. Otec ďalej uviedol, že A. správanie v prítomnosti otca a bez prítomnosti matky je iné. Keď A. s otcom
z domácnosti matky odíde, začne sa s otcom rozprávať, hovorí mu o škole a o hrách, ktoré má doma,
je uvoľnený. Odchod je však väčšinou dramatický, matka sa ho opakovane pýta či je v poriadku, či chce
ísť, či to zvládne a toto u dieťaťa vyvoláva neistotu a pochybnosti o tom, či vôbec chce ísť s otcom. Keď

potomotecprivediedieťadomov,hneďakomatkazatvorídvere,spustínaA.kopuotázok,ktoréjepočuť,
keďže matka ešte stojí pri dverách, napr. otázky ako bolo u otca?, nebolo dobre že? a pod., čo A. vždy
matke len potvrdí, prípadne použije matkine slová „otec sa nikdy nezmení“. Otec si zmeny v A. správaní
všimol a jednoznačne si ich uvedomuje, aj z uvedeného dôvodu trval na psychologickom poradenstve
a nechápe, prečo matka odmieta odbornú pomoc pre dieťa. Otec ďalej označil viaceré tvrdenia matky

ako subjektívne, keďže pri stretnutiach A. a otca matka nebola. Je však evidentné, že podľa matky
žiadne stretnutie otca s A. nebolo v poriadku a matka má zjavne s celkovou situáciou problém a nechce
pripustiť, že by A. mohol mať vo svojom živote aj otca. Otec je presvedčený, že dieťa je zo strany matky
manipulované, jeho správanie sa od marca 2023 mení, čo si otec uvedomuje. Matka však robí všetko
preto, aby otec so synom nebol a otec nemá žiadne prostriedky na to, aby sa situácia zlepšila. Pokiaľ

by neodkladné opatrenie bolo zamietnuté, prípadne by čas stretnutia s A. bol skrátený na minimum,
otec by nemal žiadnu príležitosť s dieťaťom tráviť čas, pretože dobrovoľne by mu takýto čas neposkytla.
Ohľadom matkou navrhnutého rozsahu styku otec navyše uvádza, že styk otca s maloletým v dňoch
utorok a štvrtok v párnom kalendárnom týždni od 15:30 hod. do 18:00 hod. a v stredu od 15:30 hod. do
18:00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni ani nie je možné realizovať, keďže A. má v utorok a v stredu

futbalový tréning do 18:00 hod. a otec by ani nestihol priviesť dieťa domov. Zároveň otec uvádza, že
skrátenie víkendu len na čas v sobotu od 10:00 hod. do 14:00 hod. predstavuje tak výrazne zredukované
stretávanie, že takýmto spôsobom i ten krehký vzťah, ktorý aktuálne medzi otcom a synom je, môže byť
definitívne narušený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania
súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú,
a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny

vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas
konania ale skôr ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej.
Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa
maloletého dieťaťa, môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou
neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení

s § 360 ods. 1 CMP).

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, berúc do úvahy aj skutkové
tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (§ 63 CMP)
a dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že tu existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov

v otázke úpravy styku otca s maloletým, nie však v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

15. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
(§ 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,

musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutiavovecisamej,obmedzísalennaosvedčenienajzákladnejšíchskutočností,zktorýchmožno
vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravoupomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru,
a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom nie je

nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Ak to povaha
veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo
veci samej. Odvolací súd však pripomína, že neodkladné opatrenie neprejudikuje práva účastníkov
konania ( keďže rozhodnutie vo veci samej vychádza z podstatne širšieho dokazovania na preukázanie

tvrdených skutočností) .a svoje opodstatnenie stráca, keď sa poskytne ohrozeným alebo porušeným
právam definitívna ochrana.

18. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

19. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti
a na súde prebieha na návrh otca konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A.,
v ktorom otec navrhuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 03.03.2023, otec i matka v priebehu pojednávania

súhlasili s dočasným režimom stretávania sa otca so synom v každom párnom kalendárnom týždni v
utorok a vo štvrtok od 15:30 hod., kedy si syna prevezme v školskom zariadení a o 19:00 hod., kedy
dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska, a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30
hod. do 19:00 hod. a od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom prevzatia
a odovzdávania počas víkendu bude miesto bydliska matky. Zároveň sa otec zaviazal do 08.03.2023

odsťahovať z domácnosti matky a odovzdať jej aj všetky kľúče a od 01.03.2023 posielať matke na
výživu maloletého 350 eur mesačne. Keďže išlo o dohodu, ktorá nebola schválená súdom, táto nie
je exekučným titulom. Pojednávanie vo veci samej bolo odročené za účelom ďalšieho dokazovania,
súd uložil rodičom okrem iného osloviť psychológa pre maloletého A.. Odvolací súd mal zistené, že
k dnešnému dňu nebolo vo veci samej rozhodnuté a okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania

na 07.02.2024.

20. Matka predložila odvolaciemu súdu podrobný prehľad o realizácii stretnutí za obdobie od 07.03.2023
do 21.09.2023 a to vrátane opisu priebehu styku v konkrétny deň, pričom otec vo svojom vyjadrení
obsah tohto prehľadu nerozporoval. Z prehľadu vyplýva, že stretávanie otca s maloletým sa realizovalo

v mesiaci marec 2023 takmer v intenciách dohodnutého dočasného režimu, následne od apríla sa síce
stretávanie realizovalo, ale nie vždy v zmysle dojednaných termínov, alebo trvalo kratší čas, v auguste
2023 sa styk už viacej nerealizoval ako realizoval (podľa tvrdenia matky buď otec po maloletého neprišiel
alebo maloletý odmietol s otcom ísť), v čase od 22.08. sa nasledujúce týždne styk nerealizoval vôbec
(matka uvádza, že z dôvodu, že v určených dňoch si otec pre syna neprišiel) a realizoval sa až dňa do

21.09.2023, kedy si otec vo štvrtok prišiel pre syna do školy, ale na jeho prosby a plač ho len zaviezol
domov k matke.

21. Z uvedeného mal odvolací súd osvedčené, že dočasný režim stretávania otca s maloletým tak,
ako bol neformálne dohodnutý na pojednávaní dňa 03.03.2023, sa v podstate realizoval necelý prvý

mesiac, odvtedy sa realizuje iba čiastočne a nepravidelne, keď z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, že
otec sa síce s maloletým stýka, ale v podstatne užšom rozsahu, než si na pojednávaní odsúhlasili. Podľa
tvrdenia otca, matka začala od 03.04.2023 (kedy maloletý A. sa v pondelok po víkendovej návšteve
u otca, v škole necítil dobre a matka ho musela vziať domov) intenzívne pracovať na obmedzovaní
ich stykov. Na druhej strane matka dôrazne popiera, že by ona zamedzovala ich kontaktu a tvrdí, že

maloletý A. sa s otcom stretáva, ale samotný maloletý s otcom vyjednáva o dĺžke ich stretnutia a keď je
u otca, žiada o skoršie vrátenie matke. Obsahom spisu je osvedčené, že rodičia urobili pokusy určitým
spôsobom reparovať nefungujúci dočasný režim stretávania, aj sa stretli za účelom dohodnutia ďalšieho
postupu, ale márne, nezhody pri stretávaní otca s maloletým pretrvávajú, ich predstavy o rozsahu
a podmienkach stretávania sú rozdielne a je teda zrejmé, že v súčasnosti mimosúdnu dohodu v otázke

stretávania otca s maloletým rodičia nie sú schopní dosiahnuť. Keďže v dohľadnej dobe zároveň nie je
možné očakávať vydanie rozhodnutia vo veci samej, je tu aj podľa názoru odvolacieho súdu potreba
bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým, inak hrozí dieťaťu odcudzenie od otca a následky takejto
ujmy sa neskôr len ťažko naprávajú.22. Je teda dôvodné, aby pomery účastníkov boli neodkladným opatrením dočasne upravené, pokiaľ
však ide o rozsah styku, odvolací súd považoval za potrebné vzhľadom na zistené skutočnosti čiastočne

korigovať napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu. Hoci i po nariadení neodkladného opatrenia
postupne dochádzalo k ešte výraznejšiemu zníženiu frekvencií stretnutí a výraznejšiemu skráteniu času
trvania stretnutí, napriek uvedenej skutočnosti neodkladné opatrenie čiastočne plní svoj účel, keď matka
(minimálne podľa jej vyjadrení) maloletého v určenom čase na styk pripravuje, maloletý otca v určených
termínoch očakáva a stretnutie sa následne buď uskutoční, alebo nie, v závislosti na okolnostiach (či

maloletý odmieta s otcom ísť, alebo maloletý zostáva s otcom iba po obmedzený čas, alebo otec pre
syna radšej ani nepríde). Tento stav nedôsledného dodržiavania súdneho rozhodnutia však spravidla
vyplýva z toho, že otec rešpektuje pocity maloletého dieťaťa a nenúti ho proti jeho vôli zotrvávať
s otcom po súdom určenú dobu. Nepochybne však práve nariadené neodkladné opatrenie vytvára
aspoň nevyhnutný rámec potrebný pre zaistenie možnosti pravidelného styku otca so synom po dobu
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

23. Zároveň treba dať čiastočne za pravdu matke, že súdom prvej inštancie nastavený model stretávania
nie je celkom vyhovujúci a to pokiaľ ide o víkendový styk, keďže k prespatiu dieťaťa zo soboty na nedeľu
v domácnosti otca nedošlo pre postoj dieťaťa ani raz a je zrejmé, že ide o v súčasnosti nevyhovujúcu
podmienku styku. Preto odvolací súd zmenil v uvedenej časti napadnuté rozhodnutie a zúžil víkendové

stretávanie na každú nepárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. v zmysle matkinho návrhu.
Pokiaľ ide o styk počas pracovných dní, odvolací súd ponechal doposiaľ nastavenú úpravu, keď jej
frekvenciu a rozsah považoval zhodne so súdom prvej inštancie za primeranú (ostatne, takáto úprava
vychádza z dohody samotných rodičov), zároveň účastníci konania sú už na tieto termíny zvyknutí
a preto súd nevidel žiadny relevantný dôvod na zmenu. Hoci maloletý sa vo všeobecnosti styku s otcom

skôrbráni,prípadnesapredčasnedomáhanávratukmatke,jetrebazdôrazniť,ževtomtoštádiukonania
nie je možné objektívne zistiť, aké sú dôvody tohto odmietania (či manipulácia zo strany matky alebo
necitlivý prístup otca, prípadne iný dôvod), pretože chýba relevantné dokazovanie súdu v tomto smere.
Dôvody, prečo tomu tak je, vidí každý z rodičov inde, tieto však pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd nemá časový priestor skúmať, toto bude úlohou súdu konajúceho vo veci

samej, ktorý bude vykonávať v tomto smere riadne a úplné dokazovanie a bude sa zaoberať nielen
argumentáciou každého z rodičov, ale predovšetkým bude zisťovať názor samotného maloletého na
stretávanie s otcom.

24. Odvolací súd pripomína, že dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aj keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, musí byť rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného
osobného styku s obidvomi rodičmi. Zabezpečenie pravidelného styku Maloletého A. s otcom (s ktorým
dieťa žilo od narodenia do deviatich rokov veku) cestou neodkladného opatrenia je preto v danom
prípade nepochybne v záujme maloletého, nakoľko obsahom spisu neboli na strane otca preukázané
žiadne okolnosti, ktoré by ho ako rodiča mali diskvalifikovať a zároveň je možné dôvodne predpokladať,

že pokiaľ by súd styk otca s maloletým nijakým spôsobom neupravil, len sotva by k ich stretnutiam vôbec
došlo. Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať
tak,abyumožnilirozvojpreukázanéhoaexistujúcehorodinnéhoputaamalibypretoprijaťvšetkyvhodné
opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti každého prípadu rozumne očakávať za účelom
umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27.06.2000). Preto pokiaľ sa

otec s maloletým aspoň na pár hodín v rámci času vymedzeného neodkladným opatrením stretne, bude
zabezpečené, že ich vzťahy sa minimálne zachovajú dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom dokazovaní
vo veci samej neustáli optimálny model, ktorý najlepšie zodpovedá záujmu maloletého.

25. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku

I, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým počas bežného roka za použitia ust. § 388 CSP čiastočne
pozmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti úpravy styku
počas letných prázdnin 2023 toto nebolo odvolaním napadnuté (navyše ide o už uplynulé obdobie),
odvolací súd sa preto týmto rozhodnutím nezaoberal.

26. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

27. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.