Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 75C/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123220829.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., 2/ E. B.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., obaja zastúpení B. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/
X, D., zastúpený JUDr. Stanislav Bovan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, proti
žalovaným:1/A.F.C.,nar.X.X.XXXX,bytomA.XXXX/X,C.,2/G.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/
X, C., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacie opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2023 domáhali, aby súd určil, že darovacia zmluva
zodňa14.10.2022uzatvorenámedziG.C.H.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.XXXX/XX,C.ažalovanými1/
a2/,ktorejpredmetombolprevodspoluvlastníckehopodieluknehnuteľnostiamvrozsahu3-inyvpomere
k celku, a to bytu č. 2, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu súp. č. 1443 na ulici I. XX J. C. a je

vedený na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností pre kat. územie G., je voči žalobcom právne neúčinná
(odporovacia žaloba).

2. Súčasne so žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
s odôvodnením, že v dedičskom konaní vedenom notárkou JUDr. Silviou Pršebice v dedičskej veci
po poručiteľke B. C., zom. XX.XX.XXXX, notárka rozhodla uznesením sp. zn. 24D/1062/2021, Dnot

10/2022 zo dňa 12.9.2022 o schválení Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň bola schválená Dohoda
dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej v čl. III, bod 1. bol účastník dedičského konania G. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. XX, C. zaviazaný ustupujúcim dedičom (žalobcom 1/ a 2/) vyplatiť každému zvlášť
na jeho účet sumu 9.933 eur ako podiel z dedičstva. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.9.2022. G. C. dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu predmetným uznesením a nereagoval ani
na výzvy žalobcov. Z tohto dôvodu podali žalobcovia návrh na výkon exekúcie voči G. C., na vymoženie

sumy 19.866 eur s prísl. Predmetné exekučné konanie, v ktorom bolo vydané exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 21Ek/1375/2023, je vedené
súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou pod sp. zn. 315Ex/566/2023. Súdna exekútorka na žiadosť
žalobcov im zaslala správu o stave exekučného konania, podľa ktorej povinný G. C. nie je vlastníkom
žiadnych nehnuteľností na území SR, pričom lustráciou v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že tento
po nadobudnutí podielu na nehnuteľnosti bytu č. 2, na prízemí bytového domu, súp. č. 1443 na ul.

I. J. C., vedeného na LV č. XXXX pre kat. úz. G., obec C.- K. G., F. C. A., previedol nadobudnutý
podiel z dedičského konania v rozsahu 1-iny spolu so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1-ice, ktorý
nadobudol v rámci vyporiadania BSM, darovacou zmluvou zo dňa 14.10.2022 na žalovaných, a to tak,
že každému daroval polovicu svojho celkového podielu, t.j. každému po 3/8 z celku. Žalovaní sa tak stali
podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý z nich v 1-ici z celku. V ďalšom žalobcovia
citovali ust. 42a) a 42 b) Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právneho úkonu. V danom prípade

G. C. ako ich dlžník previedol podiel na predmetnej nehnuteľnosti na jemu blízke osoby (u ktorých sa
úmysel ukrátiť veriteľa prezumuje), čím ukrátil žalobcov ako jeho veriteľov, preto takýto právny úkonje voči nim právne neúčinný. Podľa žalobcov sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia teda zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných
a to v rozsahu 3-iny v pomere k celku.

3. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia videli v tom, že tu existuje vymáhateľná
pohľadávka, ktorú žalobcovia preukazujú právoplatným a vykonateľným uznesením sp. zn.
24D/1062/2021 zo dňa 12.9.2022, z ktorého vyplýva nárok žalobcov na zaplatenie sumy 9.933 eur pre
každého z nich, t.j. spolu 19.866 eur. Zároveň je zjavné, že G. C. svojim právnym úkonom t.j. darovacou
zmluvou ukrátil žalobcov, keďže tento úkon viedol k zmenšeniu jeho majetku a súčasne mal za následok,

že žalobcovia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z jeho majetku. V prípade, že žalovaní
by previedli predmetnú nehnuteľnosť na ďalšie osoby, mohlo by dôjsť k ohrozeniu alebo k zmareniu
akejkoľvek možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcov a tým aj k ohrozeniu exekúcie.

4. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili nasledovné listiny: výpis z LV č.
XXXX, uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/1062/2021 zo dňa 12.9.2022, právoplatného

a vykonateľného dňa 12.9.2022, správa o stave exekučného konania sp. zn. 315Ex/566/23 zo dňa
12.10.2023, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 315Ex/566/23 zo dňa 25.7.2023.

5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako
„CSP“),zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“),
záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej

len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

12. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími

opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.14. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:
1/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,

3/ zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
4/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie

15. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

16.Zriadenímzabezpečovaciehoopatreniasúdomsavpodstatejednáosudcovskézáložnéprávo,ktoré
má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade
plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže
veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka
priznaná.

17. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení
obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a

obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou
postihnúť. Jedným z predpokladov je, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne
peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento konkrétne peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia
exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.

18. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať
osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných
skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu
neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

19. Súd z navrhovateľom predložených príloh k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zistil,
že G. C., ako účastník dedičského konania vedeného po poručiteľke (jeho manželke) na Okresnom
súde Košice II sp. zn. 24D/1062/2021 (ktorého účastníkmi boli aj sporové strany) nadobudol v rámci
vyporiadania BSM 1 nehnuteľnosti opísanej v bode 2 odôvodnenia), pričom citovaným uznesením
24D/1062/2021 súd schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudol:

- G. C. a to 1/2icu v pomere k dedičstvu, t.j. 1 v pomere k celku z nehnuteľnosti v kat. území G. zapís.
na LV č. XXXX, pričom sa zaviazal vyplatiť ustupujúcim dedičom (žalobcom 1/ a 2/) každému zvlášť na
jeho účt sumu 9.933 eur, ako podiel z dedičstva, v lehote najneskôr do 31.12.2022
- G. C. – pozostalá dcéra (žalovaná 2/) nadobudla 1-inu v pomere k dedičstvu, tj. 1/8 v pomerek celku
z nehnuteľnosti v kat. úz. G. zapísaných na LV č. XXXX,

- F. C. – pozostalý syn (žalovaný 1/)nadobudol 1/4inu v pomere k dedičstvu, t.j. 1/8 v pomere k celku z
nehnuteľnosti v kat. úz. G. zapísaných na LV č. XXXX.

20. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 5.12.2023 súd zistil, že nehnuteľnosti- byt č. 2 na prízemí bytového
domu na ul. I. L. XX, súp. č. 1443, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 41/10000 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, pričom
nazákladeuzneseniaOSKEIIsp.zn.24D/1062/2021,DnotXX/XXXX-X-9347/2022,nadobudližalovaní
(každý z nich) 1/8 z celku a na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím pod
V-12284/2022 zo dňa 14.10.2022, nadobudli (každý z nich) v 3/8 z celku.

21. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.7.2023 súd zistil, že súdna exekútorka JUDr. Mária
Bíla oznámila oprávneným (žalobcom) a povinnému G. C. začatie exekučného konania dňa 2.6.2023,
pričom predmetom exekúcie bola pohľadávka žalobcov voči povinnému G. C. v sume 19.866 eur s prísl.22. Zo správy o stave exekučného konania zo dňa 12.10.2023 vyplynulo, že povinný G. C. nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR, nevlastní žiadne motorové vozidlo, je vedený v reg.
Soc. Poisťovne ako poberateľ starobného a vdovského dôchodku v celkovej výške 1.250,60 eur, pričom

Sociálna poisťovňa bude vykonávať u povinného zrážky v prospech exekútorky v sume 291,39 eur.

23. Podľa § 42a) Občianskeho zákonníka (odporovateľnosť), Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho

odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo
osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny
úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má

osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny
úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)
alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

24. Podľa § 42b) Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou. (2)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

25. V danom prípade bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný súčasne so žalobou
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, konkrétne darovacej zmluvy, ktorou G. C. ako dlžník previedol
svoj podiel na nehnuteľnosti na žalovaných, čím mal ukrátiť svojich veriteľov (žalobcov) pri uspokojení
ich pohľadávky v celkovej sume 19.866 eur s prísl.. Žalobcovia teda osvedčili svoj nárok, ktorým sa
domáhajú neúčinnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), pričom tento nárok sa nejaví súdu ako

očividne vylúčený.

26. Ďalším nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia
peňažnejpohľadávkyžalobcovvočižalovaným.Tátopodmienkavšakniejesplnená.Súdzdôrazňuje,že
medzi žalobcami a žalovanými v konaní o odporovacej žalobe, nejde o uplatnenie peňažnej pohľadávky

(ide o určovaciu žalobu) a popritom žalovaní nie sú dlžníkmi žalobcov. Pohľadávka totiž existuje
medzi žalobcami ako veriteľmi a G. C. ako dlžníkom, ktorému z uznesenia vydaného v dedičskom
konaní vyplynula povinnosť vyplatiť im ako ustupujúcim dedičom podiel z dedičstva a to každému
v sume 9.933 eur (spolu vo výške 19.866 eur). Uznesenie sp. zn. 24D/1062/2021 zo dňa 12.9.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.9.2022 je tak exekučným titulom, na základe

ktorého sa aj vedie aj exekúcia voči povinnému pod sp. zn. 315Ex/566/23. Nakoľko tu neexistuje
peňažná pohľadávka žalobcov voči žalovaným, neexistuje ani dôvod na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v podobe zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných. Súd navyše zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť v prípadoch, kde
predmetom konania je napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok – teda aj

určenie neúčinnosti právneho úkonu, v danom prípade darovacej zmluvy uzatvorenej medzi G. C., ako
dlžníkom žalobcov a žalovanými ako obdarovanými. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018-18 zo da 18.1.2018, v ktorom rovnaký výklad uplatnil ajKrajský súd v Trnave, pričom ústavný súd ho považoval za ústavne konformný, nevidel dôvod doň
zasiahnuť, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol.

27. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, súd dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacie
opatrenia nie je dôvodný, preto ho súd zamietol. O nároku na náhradu trov spojených so zamietnutím
zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia tohto uznesenia (§ 332 ods. 1 CSP).