Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322202599
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6322202599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné
(otec navrhovateľky): D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX D., o zvýšenie výživného na
plnoletédieťa,naodvolanieosobypovinnejplatiťvýživné(otecnavrhovateľky)protirozsudkuOkresného

súdu Brezno, č. k. BR-6Pc/22/2022-105 zo dňa 12.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. BR-6Pc/22/2022-105 zo dňa 12.05.2023 Okresný súd Brezno (ďalej aj
„súd prvej inštancie“) vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č. k. 1P/91/2020-102, zo
dňa 29.01.2021 tak, že odporca (otec navrhovateľky) je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné

vo výške 250 eur mesačne, počnúc dňom 21.11.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
navrhovateľky. Vo výroku II. zameškané výživné za obdobie od 21.11.2022 do 12.05.2023 vo výške
266,67 eur je odporca (otec navrhovateľky) povinný navrhovateľke zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.VovýrokuIII.vprevyšujúcejčastisúdprvejinštancienávrhzamietol.VovýrokuIV.rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

(ďalej len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení poukázal na to, že u navrhovateľky došlo k zmene pomerov z dôvodu, že oproti roku 2021
je v súčasnosti študentkou Vysokej školy v Bratislave, kam (a späť) musí nevyhnutne z miesta bydliska
cestovať v priebehu celého kalendárneho roka. Zvýšili sa jej náklady na dopravu, ďalej náklady týkajúce
sa ubytovania na internáte, zakúpenia učebníc a skrípt. Došlo u navrhovateľky nepochybne k zvýšeniu
životných nákladov na jej strane. Súd prvej inštancie konštatoval, že na hromadnú dopravu vynaloží
navrhovateľka mesačne 8,65 eur, na ubytovanie v internáte 56 eur mesačne, na zakúpenie učebníc

v oboch študijných semestroch vysokej školy spolu približne 170 eur, čo predstavuje 13 až 14 eur na
mesiac. Bola zložená kaucia na internát po 50 eur na semester, čo predstavuje mesačný náklad 8,34
eur. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že u osoby povinnej platiť výživné/otca navrhovateľky došlo
k zníženiu jeho príjmových pomerov z podnikateľskej činnosti, ktorá sa nezmenila. V zmysle doložených
daňových a účtovných dokladov došlo k zníženiu jeho čistého príjmu, kde čistý príjem u neho v minulosti
predstavoval sumu mierne prevyšujúcu 1 000 eur, v súčasnosti je to suma mierne prevyšujúca 800 eur

mesačne. Zároveň súd prvej inštancie bral do úvahy, že okrem čistého príjmu má otec navrhovateľky ako
živnostník benefity z podnikateľskej činnosti, t. j. veci a služby zarátané do nákladov slúžia jemu osobne
a celkovo znižujú osobné výdavky. Otec navrhovateľky má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvommaloletým deťom vo výške 200 eur k maloletej A. a k maloletému F. 150 eur mesačne. V tejto časti
k zmene nedošlo. Čo sa týka finančných prostriedkov ako podnikateľa, otec navrhovateľky má vedený
podnikateľský účet so stavom naposledy 67 507,23 eur (ku dňu 28.02.2023). Zároveň aktívom na jeho

strane je spoločný majetok patriaci do zániku manželstva matky navrhovateľky a otca navrhovateľky
do BSM, ktorý nebol vysporiadaný. Okrem získania konkrétnych aktív z tohto spoločného majetku
do úvahy na jeho strane prichádza výplata od bývalej manželky zatiaľ s ohľadom na nedoriešené
vysporiadanie sa pohybuje v rozmedzí požadovaných 106 000 eur a zo strany matky navrhovateľky
ponúkaných 53 000 eur. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že na strane navrhovateľky je

odôvodnená potreba zvýšeného výživného, na strane otca navrhovateľky sú dané ekonomické možnosti
pre poskytovanie výživy v prospech navrhovateľky, aj ostatných dvoch maloletých detí. Povinnou osobou
voči navrhovateľke je aj matka, ktorá poskytuje výživu naturálne, aj peňažne. Otec navrhovateľky
poskytuje výživu čisto peňažne. Súd prvej inštancie vychádzal z približne rovnakých čistých príjmov
u oboch rodičov, keďže z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky vyplynul jej čistý mesačný
príjem za rok 2022 v sume 1 010,46 eur, u odporcu v čistom sa pohybovali príjmy 800 až 1 000

eur. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného (požadovaná suma 370 eur
mesačne) zamietol. Zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom oproti sume 250 eur platených 200
eur (a to od podania návrhu do rozhodnutia súdu), čo predstavuje čiastku 266,67 eur).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec navrhovateľky. Poukázal

na to, že na pojednávaní nebol spomenutý daňový bonus, ktorý je vo výške 140 eur na dieťa, rodinné
prídavky, ktoré sú od januára 2022 vo výške 60 eur na dieťa, ktoré poberá matka navrhovateľky. Táto si
uplatňuje celý daňový bonus, ktorý je jej vyplácaný mesačne. Ak sú mesačné výdavky na navrhovateľku
vyčíslené sumou 400 eur mesačne, potom na strane matky by jej podiel prispievať na peňažné
výdavky navrhovateľky boli stanovené v rozsahu 150 eur, daňový bonus a rodinné prídavky, ktoré na

navrhovateľku poberá matka, sú vo výške 200 eur. Otec navrhovateľky platí výživné na navrhovateľku
vo výške 200 eur, potom tieto sumy prevyšujú mesačné výdavky vyčíslené navrhovateľkou o sumu
150 eur. Celková suma, ktorá sa skladá z aktuálnej vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky 200 eur,
daňový bonus vo výške 140 eur, rodinné prídavky vo výške 60 eur a vyživovacej povinnosti matky,
ktorá ako sa uvádza, je vo výške 150 eur, je spolu 550 eur, a teda prevyšuje náklady na zvýšenie

výživného navrhovateľky vo výške 150 eur. Otec navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd zamietol
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

3. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Vo vyjadrení uviedla, že výzvou súdu prvej inštancie
bolo doložené potvrdenie o zdaniteľných príjmoch matky navrhovateľky za kalendárny rok 2022,

ktorého súčasťou bola aj výška uplatňovaného daňového bonusu. Zmenou legislatívy s platnosťou od
01.01.2023 bola zmenená výška uplatňovania daňového bonusu, čo je v prípade navrhovateľky ako
osoby nad 18 rokov podľa platnej legislatívy v sume 50 eur mesačne, čo predstavuje o 90 eur menej ako
uvádza otec navrhovateľky vo svojom odvolaní. Poukázala na to, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

4. Otec navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal
z priemerného príjmu matky za rok 2022, avšak rozhodoval v máji 2023, mal teda zisťovať, aký
je príjem matky za rok 2023, či je tam zahrnutý aj daňový bonus, či matka daňový bonus používa
a taktiež mal zisťovať stav na peňažnom účte matky navrhovateľky. Z tohto dôvodu má za to, že

napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V ďalšom poukázal na odporúčaciu tabuľku na určenie
výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, kde podľa tejto tabuľky by výživné na
navrhovateľku pri ustálení jeho príjmu predstavovalo 16 % z jeho príjmu, t. j. 160 eur s tým, že čiastka,
ktorá by mu mala ostať na krytie jeho potrieb, by predstavovala sumu 550 eur. Jemu však po splnení
povinnosti výživného 150 eur, 200 eur a 250 eur ostane len 400 eur, čo je pod horeuvedenú hranicu.

Zároveň uviedol, že v konaní nedošlo k porovnaniu, či výdavky, ktoré mala navrhovateľka ako maloleté
dieťa v čase posledného určovania výživného, boli menšie ako tie, ktoré vyčíslila teraz, t. j. nebolo
bez pochýb preukázané, že by sa navrhovateľke zvýšili výdavky na krytie jej potrieb. Nie je dôvod,
aby sa otec na výdavkoch navrhovateľky podieľal vo väčšej miere ako matka, keďže súd ich príjmy
uviedol ako približne rovnaké a matka nezabezpečuje navrhovateľke osobnú starostlivosť. V ďalšom

otec navrhovateľky uviedol, že, keďže je už plnoletá, ani nie je výživou odkázaná len na svojich rodičov,
sama sa už môže podieľať na úhrade svojich potrieb napr. brigádou. Nepreukázala, že by jej v tomto
bránilo plnenie si študijných povinností.5.Navrhovateľkanatotovyjadreniereagovalavrámcidupliky,kdeuviedla,žerovnakoajotecdokladoval
svoj zdaniteľný príjem za rok 2022 a nie za rok 2023 s tým, že čo sa týka daňového bonusu vo výške
50 eur mesačne, navrhovateľka uviedla, že z tejto sumy jej matka pravidelne platí paušál na mobilný

telefón vo výške 30 eur mesačne a 20 eur na lieky, ktoré pravidelne užíva. Jediné štúdium na právnickej
fakulte jej neumožňuje akúkoľvek pracovnú činnosť z dôvodu rozvrhu, ktorý je minimálne 4 dni v týždni
s tým, že každý semester sa jej rozvrh mení a potrebuje minimálne jeden voľný deň na to, aby si mohla
v prípade neúčasti na seminári nahradiť hodiny. Nehovoriac o obtiažnosti a časovej náročnosti jej štúdia.
Jej náklady na tento školský rok sa budú opäť zvyšovať napr. schválením zvýšenia mesačnej sumy za

internát (bytné) zo sumy 56 eur na 77 eur a očakávané ďalšie zvýšenie v januári 2024.

6. Na uvedené vyjadrenie reagoval otec navrhovateľky ďalším vyjadrením, ktorým už len zhrnul
skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a v predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„CSP“) v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnených požiadaviek, odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť

dôvodovnapadnutéhorozhodnutiaaodkazujenasprávneapresvedčivépísomnévyhotovenierozsudku
súdu prvej inštancie.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky, teda plnoletého dieťaťa na
zvýšenie výživného voči otcovi, t. j. povinnému z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka žiadala zvýšiť

výživné zo sumy 200 eur na sumu 250 eur z dôvodu, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená
vo februári 2021, no od vtedy došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane tým, že študuje na Vysokej
škole v Bratislave.

11. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia

ovýživnomzapredpokladu,aksazmeniapomery,naktorýchbolozaloženépredchádzajúcerozhodnutie
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia
o výživnom je závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či
už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom,

fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale aj zmena v možnostiach povinného
plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie
vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu alebo také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles)
jeho zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného,
a to nielen na krátky čas.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Jedným z rozhodujúcich faktorov
pre priznanie, resp. zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je sústavná príprava na povolanie zo strany
plnoletého dieťaťa.
V tejto veci bolo nesporným, že navrhovateľka od 01.09.2022 začala študovať na Právnickej fakulte

Univerzity Komenského v Bratislave a v štúdiu naďalej pokračuje. Rovnako ako súd prvej inštancie
aj odvolací súd považuje túto skutočnosť za dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti na strane
navrhovateľky. Niet pochýb o tom, že nástupom navrhovateľky na vysokú školu sa zmenili náklady
na jej výživu, a to nielen s ohľadom na náklady spojené s cestovaním a s pobytom na internáte, aleaj so stravovaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď dospel
k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov, v dôsledku ktorej podstatne
vzrástli náklady na jej výživu. Je potrebné uviesť, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo

rozhodované v rozvodovom konaní rodičov navrhovateľky, a to rozsudkom č. k. 1P/91/2020-102 zo dňa
29.01.2021. V tom čase navrhovateľka bola na strednej škole.

12. Vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov povinného a jeho výdavkov odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie príjmové a majetkové pomery preskúmal v miere dostatočnej pre

rozhodnutie o vyživovacej povinnosti s tým, že čistý príjem v súčasnosti u povinného, teda otca
navrhovateľky mierne prevyšuje čiastku 800 eur mesačne, kde zohľadnil správne aj ďalšie benefity,
ktoré otec ako živnostník má z podnikateľskej činnosti, kde služby sa zarátavajú do nákladov a často
slúžia aj jemu osobne a celkovo znižujú osobné výdavky, ktoré by inak vznikali a zvyšovali sa u neho
v neprofesijnom živote. Keďže je živnostník, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené
výživné vo výške 250 eur, t. z. že čistý príjem otca navrhovateľky jeho zníženie nepredstavovalo takú

zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala nezvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke.
Ďalšie iné zmeny pomerov na strane otca navrhovateľky nenastali. Naďalej má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti k dvom maloletým deťom, žije v rodičovskom dome, ktorý je trvalým bydliskom jeho matky,
prispieva jej na bývanie, čiže výdavky sa v tomto smere nezmenili tak, aby došlo k podstatnej zmene
pomerov na jeho strane.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie po preskúmaní pomerov otca správne ustálil,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne,
pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.
Povinnosťou otca je poskytnúť finančné prostriedky svojej dcére na úhradu životných potrieb a tiež

tomuto prispôsobiť svoje výdavky. Pokiaľ sa jeho príjem z nejakého dôvodu dočasne zníži, je potrebné,
aby aj svoje výdavky adekvátne znížil a prispôsobil sa aktuálnej finančnej situácii. Otec v odvolaní tiež
namietal, že navrhovateľka je vo veku, kedy by si mohla na úhradu svojich potrieb zarobiť aj brigádami,
preto nie je dôvod na zvýšenie doteraz stanoveného výživného. Navrhovateľka ako študentka vysokej
školy si môže brigádami privyrobiť vlastné finančné prostriedky, ale nie je prípustné, aby bola jej výživa

odkázaná na ňu samotnú. Obaja rodičia v tomto prípade sú spôsobilí pracovať, a teda sú povinní ju aj
vyživovaťaždomomentu,kedybudeschopnásamasaživiť.Nemôžusatejtopovinnostizbaviťlenpreto,
že ich dieťa je potencionálne spôsobilé vykonávať brigádnickú činnosť a privyrobiť si nejaké finančné
prostriedky. Finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka môže získať privyrobením si na brigádach, by
nemali slúžiť na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, ubytovanie na internáte,

cestovné, výdavky na štúdium, pretože na financovaní týchto potrieb by sa mali podieľať rodičia.
Navrhovateľka nie je schopná sama si zabezpečiť také pravidelné príjmy, z ktorých by uspokojovala
svoje základné životné potreby, a preto sú obaja rodičia povinní tieto potreby dieťaťa zabezpečiť podľa
ich možností a schopností a svojej dcére umožniť pripraviť sa na výkon svojho budúceho povolania
štúdiom.

14. Daňový bonus na dieťa si daňovník, ktorý je zamestnancom, môže uplatňovať mesačne alebo ročne.
Z potvrdenia o príjme zamestnanca, ktorý doložila do konania navrhovateľka vo vzťahu k jej matke,
je zrejmé, že jej matka si uplatňuje daňový bonus mesačne, čo znamená zníženie vypočítanej dane
z príjmov, čo znamená vyššiu čistú mesačnú mzdu. Z potvrdenia o príjme zamestnanca je deklarovaný

čistý príjem, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, t. z. že v rámci neho už bol zohľadnený daňový
bonus, ktorý by mal byť vo výške 140 eur na vyživované dieťa.

15. Ak teda súd prvej inštancie každomesačné výdavky navrhovateľky vyčíslil sumou 400 eur mesačne,
potom správne rozhodol, že matka by sa mala podieľať na peňažných výdavkoch navrhovateľky

v rozsahu 150 eur a na strane otca navrhovateľky v rozsahu 250 eur mesačne. Súd prvej inštancie
vychádzalzpribližnerovnakýchčistýchpríjmovuobochrodičov,keďzpotvrdeniazamestnávateľamatky
navrhovateľky vyplynul čistý mesačný priemerný príjem za rok 2022 v sume 1 010,46 eur a u odporcu
z doložených, resp. u otca navrhovateľky z doložených daňových priznaní a účtovnej závierky za minulé
zdaňovacie obdobie vyplynuli príjmy, ktoré v čistom sa pohybovali od 800 do 1 000 eur a takéto boli aj

prezentované vo vyjadreniach otca navrhovateľky. V porovnaní s predchádzajúcimi pomermi otca, kedy
bolo naposledy rozhodované o výživnom pre navrhovateľku, došlo k zníženiu jeho čistého príjmu, avšak
odvolací súd nepovažoval toto zníženie za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala nezvýšiť jeho
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne dospel sosúdom prvej inštancie k záveru, že odôvodnené potreby navrhovateľky, schopnosti a možnosti jej otca
a ostatné zákonné kritériá určovania výživného umožňujú zvýšenie výživného otca na navrhovateľku zo
sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu navrhovateľky na súd.

16. Výdavky, ktoré ustálil súd prvej inštancie na navrhovateľku, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť
rozhodne ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac ako reálnu časť nákladov na odôvodnené
potreby ktoréhokoľvek na vysokej škole študujúceho dieťaťa pri všeobecnej znalosti cien, či už len
základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť, náklady

spojené so štúdiom dieťaťa, školskými a učebnými pomôckami.

17. Pokiaľ otec navrhovateľky nedosahoval pracovné výkony v rámci predmetu svojho podnikania ako
sám tvrdil, môže si nájsť inú prácu s poukazom na voľné pracovné miesta na trhu práce za prihliadnutia
dosiahnutéhovzdelaniaapracovnýchskúsenostíotcamoholtakvyvinúťväčšiuaktivitunazabezpečenie
príjmu a splniť si tak povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. Otec si musí byť vedomý svojej

vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť, i na úkor vlastnej
životnej úrovne. Zároveň súd prvej inštancie správne prihliadal aj na majetok otca navrhovateľky. Ide
o spoločný majetok patriaci do BSM matky a otca navrhovateľky, ktorý doteraz nebol vyporiadaný,
avšak je zrejmé, že otec navrhovateľky je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného
domu, pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., okres

Brezno s tým, že do budúcna musí dôjsť k vyporiadaniu a prebiehajú rokovania ohľadne vyplatenia jeho
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, čiže súd bral do úvahy aj hodnotu majetku
povinného v súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti na navrhovateľku.

18. S poukazom na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na

navrhovateľku zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne je potrebné konštatovať i správnosť
rozhodnutia o vyčíslenom nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 21.11.2022 do 12.05.2023
vo výške 266,67 eur.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, keď nezistil dôvody

na aplikovanie žiadneho iného ustanovenia o trovách konania.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).