Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010846
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322010846.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21.03.2023 pod sp. zn. 5T/54/2022, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 19.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt D. E. XXX, D., Slovensko, pre prečin výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 01. mája 2021 v čase okolo 18:05 hodiny, v obci D. na parkovisku pred pohostinstvom F., sa

bezdôvodne oboma rukami zahnal na G. B. smerom na oblasť hlavy, ktorého ale nezasiahol,
postúpil Okresnému úradu Šaľa na prejednanie priestupku.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 179-182 spisu.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor majúc za
to, že postup okresného súdu nebol správny. Vyjadril pritom názor, že okresný súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, a to najmä kamerový záznam, vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech

obžalovaného, pritom nehodnotil všetky dôkazy a skutočnosti v súhrne. Rovnako tak sa nestotožnil s
vykonanou úpravou skutku oproti podanej obžalobe. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a to z
nasledovných dôvodov.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný má problémy s konzumáciou alkoholu, pre ktorý
má uložený aj zákaz užívania návykových látok a rovnako tak má uloženú skúšobnú dobu v zásade za

rovnaký skutok, za ktorý je stíhaný v predmetnej veci. V čase spáchania skutku bol opäť pod vplyvom
alkoholu a zaútočil na rovnaký záujem chránený zákonom. Teda je nepochybné, že obžalovaný v
čase požívania návykových látok má sklony k agresívnemu správaniu. Taktiež je nepochybné, že brat
obžalovaného mal v minulosti konflikt s poškodeným. Dôsledným vykonaním predmetného kamerového
záznamu je možné v prehrávači priblížiť jeho obsah a spomaleným prehratím tento dôsledne preskúmať,
pričomzjehoobsahujednoznačnevyplýva,žeobžalovanývmomente,akozbadalprichádzajúcevozidlo

poškodeného, tak okamžite pribehol k predmetnému motorovému vozidlu do ktorého aj promptne (proti
vôli poškodeného) nastupoval v čase, kedy ešte predmetné vozidlo bolo v pohybe, pričom od toho upustil
potom, ako zbadal, že poškodený vystúpil z pohybujúceho sa vozidla, ktoré nestihol zabrzdiť.

Vzápätí na to obžalovaný pribehol k poškodenému a bez ďalšieho ho ihneď napadol, čo jednoznačne
vyvracia tvrdenie obžalovaného, ktorý uviedol, že on si myslel, že poškodený sa s ním chcel rozprávať,

nakoľko jeho konanie zachytené kamerovým záznamom tomuto tvrdeniu nenasvedčuje. Ďalej z obsahu
videozáznamu jednoznačne vyplýva, ako v čase o 18:05:36 obžalovaný pravou rukou vyvolá prvý údersmerom k tvári poškodeného, predmetný úder zasiahne poškodeného, ktorý v tom čase nestihne ani
zodvihnúť svoju ruku, poškodený svoju ruku zdvíha až v čase 18:05:37. Následne v tom istom čase
poškodený dostáva viaceré údery od obžalovaného z jeho oboch rúk, po týchto úderoch poškodený

stráca svoju rovnováhu a približuje sa ku stromu, kedy v čase 18:05:39 obžalovaný ho opätovne začína
udierať s pravou rukou. Skutočnosť, že poškodenému z jednotlivých úderov tak, ako je to opísané v
skutkovej vete obžaloby neodletela čiapka, žiadnym spôsobom nevylučuje to, že obžalovaný spôsobil
poškodenému tržné poranenie na pravom obočí tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Rovnako poukázal na skutočnosť, že obžalovaný už bol za obdobný čin odsúdený, pričom súd
nesprávnym spôsobom aplikoval v danom prípade tzv. materiálny korektív. Nie je možné tvrdiť,
že závažnosť činu je v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nepatrná. Konanie
obvineného, ktorý za denného svetla, na rušnej ulici agresívne vstúpi do cudzieho motorového vozidla,
pričom po tom, ako z neho jeho vodič - poškodený zo strachu vystúpi (kde i zabudne zabrzdiť daného
vozidlo), tohto agresívne napadne na ulici, nemožno hodnotiť ako konanie s nepatrnou závažnosťou.

Dané konanie nepochybne napĺňa všetky zákonné znaky prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. Okrem iného je nevyhnutné taktiež prihliadnuť na osobu páchateľa, ktorý už bol dňa 27.09.2021
odsúdený za prečin podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. Taktiež je jeho ignorácia zákonov zrejmá z výpisu z

evidencie priestupkov. Pri posudzovaní materiálneho znaku (materiálneho korektívu) trestného činu
výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, súd nedostatočne hodnotil intenzitu a priebeh útoku,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný (denná hodina, cestná premávka, rušná ulica a pod.), rovnako
sa nevysporiadal s pohnútkou obžalovaného (konflikt medzi poškodeným a bratom obžalovaného),
následky a účinky konania obžalovaného (agresívne konanie pod vplyvom alkoholu, viaceré údery

smerom k poškodenému), osoba obžalovaného a pod.

Všetky tieto okolnosti v danom prípade vylučujú použitie tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods.
2 Tr. zák. Samotné tvrdenie poškodeného (ako i obvineného), že ho obvinený neudrel, je v plnom
rozsahu vyvrátené práve zaisteným kamerovým záznamom, pričom terajšie tvrdenie poškodeného je

celkom zjavne ovplyvnené už zlepšeným vzťahom s obvineným v snahe pomôcť mu. Vyhodnotením vo
veci zadovážených a vykonaných dôkazov jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti bolo možné vo veci
učiniť jediný záver- záver o vine obvineného, pričom s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je tak
uznesenie nezákonné súdu o postúpení veci na priestupok nutné považovať za nepreskúmateľné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje preto rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn.
5T/54/2022 zo dňa 21.03.2023 za nesprávne, nezákonné pričom okresný súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, a nehodnotil ich na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu
jednotlivo a ani v ich súhrne, pričom vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd Trnava predmetné
rozhodnutie ako nezákonné zrušil, vec vrátil okresnému súdu na nove rozhodnutie

Krajský súd v Trnave, ako súd v sústave všeobecných súdov nadriadený Okresnému súdu Galanta na
podklade včas a riadne podanej sťažnosti okresného prokurátora postupoval v intenciách ustanovenia
§ 192 ods.1 Trestného poriadku a tak zistil, že okresný súd o obžalobe rozhodol zákonným spôsobom.

Plniac svoju prieskumnú povinnosť krajský súd dospel k názoru, že okresný súd v rámci dokazovania
na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre spravodlivé a objektívne
rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil s potrebnou mierou starostlivosti, keď dospel
k záveru, že konanie obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti prípadu tak, ako bolo v konečnom
dôsledku ustálené vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nedosahuje závažnosť prečinu

výtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákona,alelenpriestupkuprotiobčianskemuspolužitiu
podľa § 49 ods.1 písm. d/ zák.č. 372/1990 Z.z.

Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva
obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané

dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku
správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.V odôvodnení napadnutého uznesenia potom okresný súd v súlade s Trestným poriadkom jasne
vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom
na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je tiež
zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s námietkami procesných strán a akými právnymi úvahami
sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a v konečnom dôsledku i prípadnej právnej kvalifikácie ustáleného skutku.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
uznesení nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

K obsahu odvolacích námietok sa žiada len podotknúť, že vo vzťahu k predmetnému skutku okresný
súd zistil a následne ustálil riadnym spôsobom skutkový stav, pretože z obsahu kamerových záznamov

je na rozdiel od názoru prokuratúry zrejmé, že sa obžalovaný síce zahnal v kritickom čase na
poškodeného, ale ho skutočne nezasiahol, nakoľko poškodený ustúpil, čo v konečnom dôsledku
plne korešponduje jednak s výpoveďou obžalovaného a tiež i výpoveďou samotného poškodeného
na hlavnom pojednávaní, ktorý túto verziu skutkového priebehu jednoznačne potvrdil. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplýva, že ostatní vypočutí svedkovia sa nevedeli k priebehu skutku relevantne,

nakoľko ho priamo nevideli. Z kamerového záznamu tiež vyplýva, že bezprostredne po tom, ako sa
obžalovaný zaháňal na poškodeného, iná ( doposiaľ neidentifikovaná) osoba sa napriahla a udrela
poškodeného, až mu spadla šiltovka, čo aj podľa názoru krajského súdu vnáša výrazné pochybnosti
o tom, kto spôsobil poškodenému popísané zranenia obočia.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov krajský súd má za to, že kritického dňa v skorších večerných
hodinách došlo k spáchaniu skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby no s tým rozdielom,
že nebolo bezpečne preukázané, že by to bol práve obžalovaný, ktorý poškodeného po zaháňaní sa
rukami aj skutočne zasiahol a spôsobil mu popísané zranenie, a to tržnú ranu na pravom obočí.

Ak teda berieme do úvahy skritne znenie ustanovenia § 10 ods.2 Trestného zákona tom ohľade, že
z hľadiska materiálneho závažnosť prečinu určujú výlučne spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka s prihliadnutím na vyššie uvedenú
obsahovúnáplňjednotlivýchdôkazov, jenamiestekonštatovať,žekonanieobžalovanéhovpreukázanej
podobe nedosahuje závažnosť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

ale len znaky priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zák.č. 372/1990 Z.z.
o priestupkoch.

Celkom na záver sa žiada podotknúť, že odvolací súd nevzhliada kompabilitu medzi tvrdením okresného
prokurátora v podanej sťažnosti a striktne zákonnými kritériami pre posudzovanie závažnosti konania

páchateľa prečinu. V tomto ohľade okresný prokurátor má za to, že konanie obžalovaného vykazuje
znaky trestného činu okrem iného (že má problémy s konzumáciou alkoholu) aj vzhľadom na to, že
ide súdne trestanú osobu za obdobnú trestnú činnosť ( §156/1,3c Tr. zák., §364/1a, 2c Tr. zák.),
a páchateľa priestupkov. Nevzhliada kompabilitu preto, že ustanovenie § 10 ods.2 Trestného zákona
medzi kritériá pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov už na rozdiel od minulosti (viď. bývalý § 3

ods.4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.) nezahŕňa subjekt trestného činu, čím rekodifikovaný Trestný
zákon zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom (viď aj dôvodovú správu k Trestnému zákonu č.
300/2005 Z.z.).

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohoto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.