Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obo/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7000899837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7000899837.7

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej
a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobkyne R.. F. B., I. XX. V.
XXXX, N. XXX, XXX XX X. M., proti žalovanej v 1./ rade JUDr. Irena Sopková, Hlavná 25, 040 01 Košice,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice, Na záhumní 1,
040 15 Košice - mestská časť Šaca, IČO: 31 694 136, žalovanej v 2./ rade R.. K. N., I. X. F. XXXX, Y.

XX, XXX XX N. - W. J. O., žalovanému v 3./ rade R.. O. N., I. XX. F.XXXX, Y. XX, XXX XX N. - W. J. O.,
zastúpenému JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, 040 01 Košice, žalovanej v 4./
rade JUDr. Erika Šimová, Čajakova 5, 040 01 Košice, správkyňa konkurznej podstaty FÉNIX VP, s.r.o.,
Lúčna 14, 040 15 Košice - mestská časť Šaca, IČO: 36 183 032, o určenie pravosti a poradia prihlásenej
pohľadávky, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovanej 1./ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 22. marca 2022 č. k. 13Cb/767/2000-842, takto

r o z h o d o l :

. I. Konanie o odvolaní žalobkyne zastavuje.

II. Odvolanie žalovanej v 1. rade odmieta.

III. Žalovaní v 1./, 3./ a 4./ rade majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ,,krajský súd" alebo ,,súd prvej inštancie") svojím v poradí prvým
rozsudkom č. k. 13Cb 767/00-93 zo dňa 25. marca 2003 žalobe v celom rozsahu vyhovel a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Žalobou zo dňa 28. septembra 2000 doplnenou dňa 25. marca 2003 právny predchodca žalobkyne
- spoločnosť Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Na Příkopě 14, Praha 1 - Nové Město,

IČO: 000 01 350 (ďalej len „právny predchodca žalobkyne") žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávka
vo výške 493 287 324,58 Sk voči úpadcovi KAVEKO INTERNATIONAL, spol. s r.o. Košice, so sídlom
Na záhumní 1, Košice - mestská časť Šaca, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. K 249/98 je nesporná a časť tejto pohľadávky vo výške 114 996 053,99
Sk je s právom na oddelené uspokojenie a ďalšia časť pohľadávky vo výške 378 291 270,59 Sk sa
zaraďuje do 4. triedy. 1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v 1./

rade ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uznala v celom rozsahu žalobcom upravený žalobný
nárok a z tohto hľadiska by bolo možné konštatovať, že ide vo vzťahu k nej o rozsudok na základe
uznania. Žalovaní v 2./, 3./ a 4./ rade sa ako veritelia nedomáhali žiadneho právneho dôvodu, na základe
ktorého popreli pohľadávku žalobcu, a to ani na prieskumnom pojednávaní, ani na pojednávaní v tomto
incidenčnom spore, pričom žalovaní v 2./ a 3./ rade svojimi prejavmi potvrdili, že netrvajú na popretí
spornej pohľadávky. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd poukázal na skutočnosť, že obe žalované

práva boli preukázané listinnými dôkazmi, a to najmä z príloh prihlášok, úverových zmlúv, ich dodatkov,
dohody o pristúpení záväzkov, fotokópií zmeniek, ktoré sú v súlade s vyjadrením žalovanej v 1./ rade.Za uvedených okolností nemal súd pochybnosti o pravosti a výške uplatnenej pohľadávky žalobcu voči
úpadcovi. Dodal, že právo oddeleného uspokojenia bolo v rozsahu uplatnenom žalobcom zistené na
základe záložných zmlúv k taxatívne vymenovaným nehnuteľnostiam.

2. Na základe odvolania žalovaného v 4./ rade Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší
súd" alebo ,,odvolací súd") ako súd odvolací uznesením č. k. 6Obo/168/03-244 zo dňa 29. apríla 2005
v znení opravného uznesenia č. k. 6Obo/176/2003-283 zo dňa 16. decembra 2009 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Cb 767/00-93 zo dňa 25. marca 2003 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

3. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého stupňa uznesením č. k. 13Cb/767/2000-272 zo
dňa 5. mája 2009 súd rozhodol, že pripúšťa, aby z konania na strane žalobcu vystúpila Československá
obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 000 01 350 a na jej miesto vstúpila
Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140.

4. Súd prvej inštancie svojím v poradí druhým rozsudkom č. k. 13Cb/767/2000-304 zo dňa 31. marca
2010 žalobu zamietol a žalovaným v 2., 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že ako dôkaz o preukázaní uplatnenej pohľadávky žalobca označil úverové zmluvy
a žaloby podané o zaplatenie nesplateného úveru s príslušenstvom. Tieto však výšku uplatnenej

pohľadávky nepreukazujú, výška pohľadávky nevyplýva z predložených úverových zmlúv a ani z
podanýchžalôb,oktorýchnebolorozhodnutépreprerušeniekonania.Dôvodil,žeuplatnenápohľadávka
pozostáva z úrokov vzniknutých z viacerých zmlúv a nie je preukázané, v akej výške a za aké obdobie
vznikli žalobcom uplatnené jednotlivé nároky. S poukazom na to, že nebolo preukázané, že žalobca má
voči úpadcovi pohľadávku v uplatnenej výške, súd žalobu zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obo/111/2010-470 zo dňa 14. decembra 2010
rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Cb 767/2000-304 zo dňa 13. marca
2010, vec mu vrátil na ďalšie konanie a odvolanie žalovanej v 1. rade a R.. R. O. odmietol.

6. Uznesením č. k. 13Cb/767/2000-566 zo dňa 7. februára 2013 súd prvej inštancie rozhodol, že
pripúšťa, aby z konania na strane žalobcu vystúpila Československá obchodná banka, a.s. Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140 a na jej miesto vstúpil R.. R. O., I. XX. V. XXXX, Z. Y. XX, X. M..

7. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol svojím v

poradí tretím rozsudkom č. k. 13Cb/767/2000-575 zo dňa 26. apríla 2013 tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovel, náhradu trov konania účastníkom nepriznal a návrh vo vzťahu k žalovanému v 4. rade vylúčil
na samostatné konanie.

8. Na základe odvolania žalovaných v 2./ a 3./ rade Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

2Obo/49/2013-632 zo dňa 30. júna 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. apríla
2013 č. k. 13Cb/767/2000-575 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Uznesením č. k. 13Cb/767/2000-661 zo dňa 26. mája 2017 súd prvej inštancie rozhodol, že pripúšťa,
aby z konania na strane žalobcu vystúpil R.. R. O., I. XX. V. XXXX, Z. Y. XX, X. M. a na jeho miesto

vstúpila R. F. B. L. O., I. XX. V. XXXX, Z. Y. XX, X. M..

10. Krajský súd v Košiciach svojím v poradí štvrtým rozsudkom zo dňa 22. marca 2022 č. k.
13Cb/767/2000-842, prvým výrokom žalobu zamietol a v druhom výroku určil, že žalovaní majú nárok
na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku krajského súdu v rozsahu jeho oboch výrokov podala dňa 4. mája 2022 odvolanie
žalobkyňa odôvodnené ust. § 365 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalovaných 2./, 3./ a 4./ zaviaže na úhradu trov konania.

11.1. K odvolaniu žalobkyne podali vyjadrenie žalovaní v 1./, 3./ a 4./ rade.12. Odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu podala dňa 16. mája 2022 i žalovaná 1./, a to proti
všetkým jeho výrokom, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP navrhujúc, aby
súd napadnutý rozsudok zrušil.

12.1. K odvolaniu žalovanej 1./ sa vyjadrili žalovaný v 3./ rade a žalovaná v 4./ rade.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odvolací súd") ako súd odvolací (ust. § 470 ods. 1,
4 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne i žalovanej 1./ bolo podané včas (ust. § 362 ods. 1 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru,

že konanie o odvolaní žalobkyne je potrebné zastaviť (ust. § 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 3 a § 90
ods. 2 CSP) a odvolanie žalovanej 1./ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 359 CSP)
odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP.
K odvolaniu žalobkyne:
14. Podľa ust. § 90 ods. 1 a 2 CSP Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných,
alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo

neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z
nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia, alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a
v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je:
a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (ods. 1).
Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom
súd stranu poučí (ods. 2).

15. Podľa ust. § 161 CSP Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky")
(ods. 1).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).

16. Podľa ust. § 378 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Vo vzťahu k chronológii prejednávanej veci najvyšší súd považuje za dôležité uviesť nasledovné:

17.1. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26. mája 2017 č. k. 13Cb/767/2000-661 pripustil, aby
z konania na strane žalobcu vystúpil R.. R. O. a na jeho miesto vstúpila ako žalobkyňa R.. F. B.. K
uvedenému došlo na základe podania R.. R. O. zo dňa 22. decembra 2016, ktorým súdu oznámil, že
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21. marca 2016 žalobca postúpil na R.. F. B. svoju pohľadávku,
ktorá je premetom tohto konania.

17.2. Dňa 9. apríla 2019 (č.l. 700 spisu) doručila žalobkyňa súdu podanie, v ktorom oznámila zmenu
adresy na doručovanie na N. XXX, Z..
17.3. Krajský súd v Košiciach podaním zo dňa 11. februára 2022 (na č.l. 768 spisu) vyzval v zmysle ust.
§ 90 ods. 1 a 2 CSP žalobkyňu, aby si v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy zvolila vo veci
advokáta, resp., aby v rovnakej lehote oznámila súdu skutočnosti (doložené relevantnými listinami), pre

ktoré nie je povinné zastúpenie advokátom vo veci potrebné (výnimky podľa ust. § 90 ods. 1 písm. a) a
b) CSP). Súd zároveň žalobkyňu poučil, že v opačnom prípade nebude na úkony žalobkyne prihliadať
(§ 90 ods. 2 CSP). Výzva bola žalobkyni doručená dňa 27. februára 2022.
17.4. Ďalšími podaniami žalobkyňa oznámila súdu, že sa nezúčastní pojednávania dňa 3. marca 2022
(podanie žalobkyne zo dňa 1. marca 2022 na č.l. 769a spisu) ani pojednávania dňa 22. marca 2022

(podanie žalobkyne zo dňa 21. marca 2022 na č.l. 778 spisu) a súhlasí s pojednávaním veci v jej
neprítomnosti.
17.5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. marca 2022 č. k. 13Cb/767/2000-842
tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a určil, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v plnom rozsahu. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 21. apríla 2022,

podala žalobkyňa odvolanie dňa 4. mája 2022 (na č.l. 858 spisu), ktoré vo svojom mene vlastnoručne
podpísala.18. Najvyšší súd úvodom zdôrazňuje, že povinné právne zastúpenie je procesnou podmienkou, ktorú
je konajúci súd povinný skúmať kedykoľvek (§ 161 ods. 1 CSP). Nedostatok procesnej podmienky
predstavuje pre konajúci súd takú prekážku, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej konať a rozhodnúť.

Nedostatok povinného právneho zastúpenia je považovaný za odstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky, pri jeho odstránení súd postupuje podľa právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 90 ods. 2
CSP, ktorá predstavuje osobitnú úpravu odstraňovania a následkov nedostatku povinného právneho
zastúpenia (ako konkrétneho nedostatku procesnej podmienky) vo vzťahu k všeobecnej úprave
odstraňovania a následkov nedostatku procesnej podmienky obsiahnutej v ust. § 161 ods. 2 a 3 CSP.

19. Prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP upravuje okamžitú aplikabilitu procesných noriem
obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016, aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Od 1. júla 2016 sa vzťahovala na žalobkyňu povinnosť
povinného právneho zastúpenia podľa § 90 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na predmet sporu. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď žalobkyňu podaním zo dňa 11. februára 2022 vyzval na

zvolenie si advokáta s poučením, že inak na jej úkony nebude súd prihliadať. Žalobkyni bola výzva
na zvolenie si advokáta doručená dňa 27. februára 2022, na uvedenú výzvu žalobkyňa nereagovala a
advokáta si doposiaľ nezvolila. Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu sankcie v prípade neodstránenia
nedostatku povinného právneho zastúpenia obsiahnutú v ust. § 90 ods. 2 CSP, v podobe neprihliadania
na úkony strany vykonané bez právneho zastúpenia, je vždy úlohou súdu rozlíšiť, na ktoré úkony už súd

neprihliada, pričom ak neprihliada na žalobu, je potrebné konanie zastaviť. Ak konajúci súd neprihliada
lennaúkonystrany,ktorénemajúzanásledokzačatiekonania,pokračujesúdvsporeďalejtak,akokeby
takýto úkon nebol urobený. Preto nie je vždy nevyhnutným následkom nedostatku povinného právneho
zastúpenia zastavenie konania. V posudzovanej veci bola žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa
6. októbra 2000, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov, ktorý povinné právne zastúpenie v prípade sporov vyvolaných, alebo súvisiacich
s konkurzom neupravoval. Žalobe podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku je potrebné
priznať právne účinky začatia konania v súlade s vtedy účinným procesným predpisom. Žalobkyňa (resp.
predchodcovia žalobkyne) v čase podania žaloby nemala povinnosť byť povinne právne zastúpená,
uvedená povinnosť jej vznikla až účinnosťou Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie preto

správne postupoval, keď dôsledne rozlíšil, na ktoré úkony žalobkyne neprihliada, a to s poukazom na
ust. § 90 ods. 2 CSP a súčasne s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, predmetnú
žalobu prejednal a vo veci rozsudkom zo dňa 22. marca 2022 rozhodol tak, že žalobu zamietol.

20. Iná situácia ale nastala v okolnostiach vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne. Podmienka

povinného zastúpenia advokátom má všeobecný charakter a musí byť splnená v konaní
pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní, v konaní o žalobe na obnovu
konania aj v dovolacom konaní, kde navyše povinnosť byť zastúpený advokátom
vyplýva dovolateľovi osobitne z § 429 ods. 1 CSP. V prípade

neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia podľa § 90 ods.
1 CSP po výzve súdu (§ 90 ods. 2 CSP), súd neprihliada
na úkony vykonané bez právneho zastúpenia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 29. apríla 2019 sp. zn. 4Obo/8/2018, publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 39/2019). Toto
procesné pravidlo je potrebné aplikovať v spojitosti s ust. § 161 ods. 3 CSP o následkoch neodstránenia
nedostatku procesnej podmienky. Neprihliadanie na úkony sporovej strany má za následok to, že tieto
úkony nevyvolávajú vo vzťahu k súdu žiadne právne účinky a súd postupuje v konaní tak, akoby

strana žiaden z úkonov, na ktoré neprihliada, neuskutočnila. Je nutné opätovne podotknúť, že absencia
povinného zastúpenia nemusí nevyhnutne viesť k zastaveniu konania podľa § 161 ods. 3 CSP. Ak súd
neprihliadanaúkonstrany,ktorýnemázanásledokzačatiekonaniaaleboniektoréhojehosamostatného
procesného štádia (napr. vyjadrenie k žalobe, dispozičné procesné úkony, prostriedky procesného útoku
alebo procesnej obrany a pod.), pokračuje ďalej v spore tak, akoby tento úkon nebol urobený. Za

splnenia podmienok podľa § 273 alebo 274 CSP rozhodne súd v dôsledku neprihliadania na úkon
sporovej strany rozsudkom pre zmeškanie. Pre nedostatok procesnej podmienky zastaví súd konanie
vždy, ak v súlade s § 90 ods. 2 CSP neprihliada na žalobu alebo odvolanie.21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 15. novembra 2019 sp. zn. 4Obdo/97/2018
uviedol, že: ,,Pri správnej aplikácii ustanovenia § 90 ods. 2 CSP súd neprihliada na tie procesné úkony

strany sporu, ktoré - ak nejde o výnimky uvedené v § 90 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) CSP - uskutočnila
priamo strana sporu. Súd tak neprihliada na tie procesné úkony, ktoré za stranu sporu neuskutočnil
ňou zvolený advokát. Uvedené znamená, že ak podá strana nezastúpená advokátom žalobu v spore
uvedenom v ustanovení § 90 ods. 1 CSP a napriek výzve súdu si v primeranej lehote nezvolí advokáta, je
na mieste zastavenie konania s poukazom na znenie ustanovenia § 161 ods. 3 CSP. Rovnako tak platí,

že ak sa v konaní vyjadrí žalovaný nezastúpený advokátom, ktorý si ani v dodatočnej lehote určenej
súdom nezvolí advokáta, má sa za to, že je v spore nečinný, a že sa nevyjadril. V odvolacom konaní sa
postupuje obdobne v prípade, ak odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala strana sporu,
ktorá nie je zastúpená advokátom. V takom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie odvolacieho
konania s poukazom na znenie ustanovenia § 90 ods. 2 CSP v spojení s § 161 ods. 3 CSP.

22. V prejednávanej veci súd podaním zo dňa 11. februára 2022 (na č.l. 768 spisu) vyzval v zmysle ust.
§ 90 ods. 1 a 2 CSP žalobkyňu, aby si v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy zvolila vo veci
advokáta. Súd zároveň žalobkyňu poučil, že v opačnom prípade nebude na jej úkony prihliadať (§ 90
ods. 2 CSP). Výzva bola žalobkyni doručená dňa 27. februára 2022, avšak táto si doposiaľ advokáta na
zastupovanie nezvolila. V zmysle vyššie uvedeného, súčasne za zachovania zásady „vigilantibus iura

scripta sunt" odvolací súd dospel k záveru, že nedostatok procesnej podmienky v prejednávanej veci
spočíva v nemožnosti odvolacieho súdu konať a rozhodnúť o odvolaní žalobkyne, ktoré bolo podané v
spore vyvolanom a súvisiacom s konkurzom, keď na úkony žalobkyne ako nezastúpenej strany sporu
nemôže podľa ustanovenia § 90 ods. 2 CSP prihliadať, z ktorého dôvodu konanie o odvolaní žalobkyne
v zmysle ust. § 161 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP zastavil.

K odvolaniu žalovanej v 1/. rade:

23. Odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu podala dňa 16. mája 2022 i žalovaná 1./, a to proti
všetkým jeho výrokom, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP navrhujúc, aby súd

napadnutý rozsudok zrušil. Odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolateľka zdôvodňuje
tvrdením, že procesná subjektivita je základnou podmienkou na strane účastníka konania, pričom tvrdí,
že žalovaní 1./, 2./, 3./ a 4./ nemajú procesnú subjektivitu, pretože nie sú veriteľom žiadnej prihlásenej
pohľadávky tak, ako to má na zreteli ust. § 23 ods. 1 a 2 ZKV. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
žalovaná 1./ zdôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva, konkrétne právo na prístup k súdu, resp. súd podľa odvolateľky odňal žalovanej
v 1./ rade konať pred súdom, odňal jej právo byť vypočutá, navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim a porušil
právo na rovnosť zbraní i na kontradiktórnosť konania. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je odvolanie
podľa žalovanej 1./ dôvodné preto, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Odvolanie opiera i o ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP tvrdiac, že sa

plne stotožňuje s dôvodmi žalobkyne uvedenými v jej odvolaní. Odvolaním napadnutý rozsudok hodnotí
ako arbitrárny a nepreskúmateľný, a tým je podľa žalovanej 1./ daný aj odvolací dôvod uvedený v §
365 písm. g) a h) CSP, pretože súd na základe nedostatočne vykonaného skutkového stavu dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré aj nesprávne právne posúdil.

24. Podľa ust. § 359 CSP Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

25. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

26. V predmetnom zákonnom ustanovení (§ 359 CSP) je vymedzené, ktorá zo strán sporu môže
rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť odvolaním. Odvolanie môže podať len tá strana sporu, ktorá
bola rozhodnutím súdu prvej inštancie negatívne dotknutá na svojich právach. Naopak oprávnenie podať
odvolanie nemá tá strana sporu v neprospech, ktorej rozhodnutie nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím
nebola dotknutá na svojich právach, resp. strana, ktorej bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom

rozsahu vyhovené (k tomu viď aj 3Obo/12/2018, 4Obo/130/2009, 3Cdo/240/2012 a 5Cdo/215/2010).

27. Pod stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sa rozumie strana sporu, ktorá
rozhodnutím súdu prvej inštancie utrpela formálnu ujmu. Podstatné je porovnanie výsledku sporus nárokom uplatneným žalobcom v žalobe, nie ale subjektívne presvedčenie účastníkov konania o
dôsledkoch vyplývajúcich pre nich z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Osobou oprávnenou na podanie
odvolania nie je ten účastník, ktorý nebol rozhodnutím súdu prvého stupňa dotknutý na svojich právach.

Z vyššie uvedených kritérií pre určenie, či odvolanie podala oprávnená osoba, vychádzal najvyšší súd
aj v rozhodovanej veci.

28. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt

tohto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,
proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie,
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím
súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená

ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v
neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo
svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o
jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

(3Cdo/240/2012, 4Obo/130/2009).

29. Na podanie odvolania sú oprávnení účastníci konania. Oprávnenie na podanie odvolania nemá
účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že
odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom

rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach.
Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno
hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie
účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá
ujma, ktorú možno odstrániť zrušením, alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Oprávnenie podať

odvolanie prislúcha iba tomu účastníkovi, v neprospech ktorého pôsobí porovnanie najpriaznivejšieho
výsledku, ktorý súd prvého stupňa pre účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím, a výsledku, ktorý
svojím rozhodnutím skutočne založil, ak je zároveň spôsobená ujma odstrániteľná tým, že odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zruší, alebo zmení (5Cdo/215/2010).

30.Obsahrozsudkusúduprvéhostupňabolurčenýnávrhomžalobkyneobsiahnutomvžalobe.Súdprvej
inštancie uzavrel, že žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) tým, že v priebehu sporu uviedli rozporné
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a nepodopreli svoje tvrdenia dôkazmi, nepreukázali
oprávnenosť svojho nároku súd pre neunesenie povinnosti tvrdenia žalobkyne a na túto povinnosť
nadväzujúcejpovinnostioznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,žalobuzamietol.Oprávnenouna

podanie odvolania bola preto žalobkyňa, lebo iba v jej prospech mohol odvolací súd rozhodnutie zmeniť,
alebo v prípade výskytu procesnej vady rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súd prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolanie žalovanej 1./ nebolo procesne prípustné, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vo
veci samej by nemohlo pre žalovanú 1./ vyznieť priaznivejšie. Žalovaná 1./ je stranou, ktorá v spore
uspela v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie odvolacieho súdu

sp. zn. 1Obo/111/2010 zo dňa 14. decembra 2010, ktorý rovnako ako procesne neprípustné odvolanie
žalovanej 1./ už raz odmietol s odôvodnením: „Odvolanie žalovanej v 1./ rade odvolací súd odmietol
podľa§218ods.1písm.b)OSP.Žalovanáv1./rade,keďžesúdžalobuzamietol,bolavkonaníúspešná".

31. Nakoľko žalovaná 1./ nebola v spore stranou v neprospech, ktorej bolo jej odvolaním napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané (ust. § 359 CSP), najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného
odvolanie žalovanej 1./ odmietol v zmysel ust. § 386 písm. b) CSP.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Vo vzťahu k trovám konania najvyšší súd uvádza, že pri zastavení konania sa zisťuje procesné
zavinenie strán sporu (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP) na jeho zastavení. V
prejednávanej veci žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto súd priznal žalovaným v1./, 3./ a 4./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že podľa obsahu
spisu žalovanému v 2./ rade v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v odvolacom
konaní nevykonal žiaden úkon strany sporu), Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17

základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému 2./
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porovnaj obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018).

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa ust. § 421 C.s.p.
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ust. § 421

ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa ust. § 357 písm. a) až n) (ust. § 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa ust.
§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a
výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (ust. §
422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (ust. § 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné (ust. § 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (ust. § 424 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho
žalobou alebo ak do konania vstúpil (ust. § 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. l C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (ust. § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429

ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ust. § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (ust. § 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že
dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ust. § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa ust.

§ 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci(ust. § 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. §
432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (ust. § 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno
uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ust. § 435 C.s.p.). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie.