Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Murínová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123208296.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: A. A., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej
republiky, bytom B., C. XXX/XX proti žalovanému: neuvedenému, o neúplný návrh, t a k t o

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobkyne podané na Okresnom súde Trenčín dňa 12.07.2023 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 12.07.2023 bolo súdu doručené podanie žalobkyne označené ako "Uplatnenie nároku
neopomenuteľného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka". Žalobkyňa v podaní uviedla, že v
dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 12D/599/2022 po poručiteľovi
A. D., narodenom XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. X/XX, B.- E., si

uplatňuje svoj zákonný podiel na priznanie dedičského podielu zo zákona v zmysla § 485 Občianskeho
zákonníka.

2. Keďže v uvedenom podaní absentovali základné náležitosti riadneho podania, nebol označený
žalovaný, podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené a nebolo jasne vymedzené, čoho sa
žalobkyňa domáha, súd uznesením č.k. 13C/44/2023-5 zo dňa 28.09.2023 vyzval žalobkyňu na

doplnenie a opravu podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom
odmietnutia podania, tak aby:

- označila žalovaného: menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia
alebo iným identifikačným údajom,
- pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie nároku,

- predložila dôkazy na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok,
- označila žalobný návrh, t.j. riadne uviedla, akého rozhodnutia sa domáha (ako žiada, aby súd
rozhodol).

3. Uznesenie bolo doručené žalobkyni dňa 04.10.2023. Na výzvu súdu učinenú vyššie uvedeným
uznesením však nijako nereagovala ani v určenej lehote, ani po jej uplynutí.

4. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2)
V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba

doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konanípokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

5.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí

dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

6. Súd konštatuje, že podanie má vady, ktoré bránia, aby súd o tomto podaní, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť žalobou, mohol konať. V návrhu nebol označený žalovaný, nie je jasné, na podklade
akých skutočností žalobkyňa podáva žalobu, skutkové tvrdenia sú nezrozumiteľné, nie je jasné, akým
konaním mali byť porušené práva žalobkyne. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný

nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje
súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového
konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí
jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho
subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany

- návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom
vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to,
ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký
presný skutok má byť predmetom konania. Nakoľko ani neboli pripojené dôkazy, skutočnosti uvedené
v podaní nie je možné ustáliť ani prípadne v kontexte pripojených dôkazov, čo tiež neumožňuje vytvoriť

zrozumiteľnýavýznamdávajúciskutkovýpodkladžaloby.Skutkovévymedzeniežalobyjeztohtodôvodu
nezrozumiteľné a zmätočné, čo je takisto vadou, ktorá bráni, aby súd o takejto žalobe konal, nakoľko
súdu musí byť jasné, z akého skutkového základu, deja, svoj nárok žalobkyňa vyvodzuje. Napokon nie je
zpodaniazrejméakožalobkyňažiadaabysúdrozhodol.Uvádzasalentoľko,žesižalobkyňasiuplatňuje
svoj zákonný podiel na priznanie dedičského podielu zo zákona v zmysla § 485 Občianskeho zákonníka.

Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j.
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by

rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobkyňou zamýšľané
(I. ÚS 233/97). Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobkyňa napriek poučeniu neuviedla, čoho
konkrétne sa domáha, uvedený nedostatok je takou vadou, ktorá bráni tomu, aby bolo možné v konaní
pokračovať. Súd si nesmie sám vyvodzovať (resp. hádať či domnievať sa) to, o čom by mal konať, ale

uvedenémusíbyťcelkomjednoznačnevymedzené,atovkonečnomdôsledkuajpreto,abysaisamotný
žalovaný mohol k žalobe kvalifikovane vyjadriť.

7. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha a na
akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať jeho podanie za žalobu so všetkými

náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobkyňu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na
žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Na doplnenie podania žalobkyňa
celkom rezignovala, napriek poučeniu o následkoch jeho nedoplnenia. Podľa názoru súdu vyššie
popísané nedostatky podania žalobkyne sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z
týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia

§ 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.