Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219444
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823219444.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľa DESTINY INVESTMENT
s.r.o. so sídlom Zvolen, Rákoš 10192/40, IČO 51 153 360 proti povinnej A. B. C., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpenej Čahoj & Lelák, s. r.o. so sídlom 29. augusta 19, Bratislava,
IČO 53 113 331, za ktorú koná Mgr. Juraj Lelák, advokát, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta
2023, č. k. 30C/25/2023-21 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinná m á proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX,
okres Partizánske, obec F., katastrálne územie F., ako parcely registra „C“, parc. č. XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 265 m2,
parc. č. XXX - orná pôda o výmere 415 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 782 m2, rodinný dom
- súpisné číslo XX, postavený na parc. č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) vo vlastníctve žalovanej za

účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 30 000,- eur s príslušenstvom.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že so žalovanou prostredníctvom jej zástupkyne uzatvoril
zmluvu o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti – F., nachádzajúcej sa v obci G. H. za predajnú cenu 600 000,- eur. Zmluva bola

uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2023, pričom povinná porušila ustanovenie čl. 7 zmluvy, keď mala
odmietavý postoj k predaju predmetnej nehnuteľnosti a počas trvania zmluvy nehnuteľnosť previedla na
svojho brata. Z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy vystavil povinnej faktúru vo výške
30 000,- eur. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal za účelom zabezpečenia svojej
pohľadávky, nakoľko tým, že žalovaná previedla kolibu na svojho brata, sa zbavuje svojho majetku.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ dostatočne nepreukázal vznik a trvanie nároku,
ktorého zabezpečenia sa domáha. Z predloženej zmluvy o sprostredkovaní obchodu uzatvorenej dňa
06.02.2023, konkrétne z článku 7 zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ (navrhovateľ) má nárok na
zmluvnú pokutu v prípade, ak záujemca (povinná) uzatvorí počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy

zmluvu s obdobným obsahom alebo sa rozhodne nepredať v dobe trvania tejto zmluvy nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sprostredkovania predaja. Ani jednu z vyššie uvedených skutočností všaknavrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ v návrhu síce tvrdí, že zástupkyňa povinnej mala príslušníkovi
Policajného zboru v I. dňa 31.07.2023 uviesť, že povinná má odmietavý postoj k predaju nehnuteľnosti,
túto skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal (napríklad doložením výpovede zástupkyne,

prípadne doložením odmietnutia ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany povinnej). Súd prvej
inštancie tak nemal vznik nároku navrhovateľa preukázaný, navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz,
ktorý by preukazoval, že povinná predmetné nehnuteľnosti odmietla predať potom, čo jej navrhovateľ
sprostredkovalkúpnuzmluvu,respektívepredajF..Zriadeniezáložnéhoprávananehnuteľnosťvlastníka
je vážnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka. Aby bol tento zásah odôvodnený, musia byť

splnené podmienky na nariadenie tohto zásahu. Jednou z podmienok je dostatočné osvedčenie vzniku
a trvania nároku (peňažnej pohľadávky), ktorý navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal. Preto
súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 343 ods. 1, 2, § 344, § 324 ods. 1 až ods. 3., § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že s povinnou uzavrel v zmysle § 642 a nasl. Obchodného
zákonníka exkluzívnu zmluvnú dohodu dňa 06.02.2023, na základe ktorej mu vznikla voči povinnej
pohľadávka vo výške 30 000,- eur, ktorá nebola do dnešného dňa uhradená. Na vystavenú zmluvnú

pokutu mu vznikol nárok porušením viacerých zmluvných povinností, keď na zaplatenie zmluvnej pokuty
v čase trvania exkluzívnych zmlúv došlo k prevodu jednotlivých nehnuteľností na tretiu osobu. Poukázal
na čl. VII ods. 7.1 zmluvy, z ktorej mu nárok na zmluvnú pokutu vyplýva. Voči povinnej podal oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa a rovnako i proti
J. B. K. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorá povinnú v zmluvnom vzťahu

zastupovala. Mal za to, že je preukázaný zmluvný vzťah s povinnou, ako aj jeho nárok na zaplatenie
30 000,- eur ako zmluvnej pokuty, ktorú je povinná povinná zaplatiť na základe uvedenej zmluvy.

5.Povinnávosvojomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhlauzneseniesúduprvejinštancieakovecne
správne potvrdiť. Uviedla, že predmetom zmluvy označenej ako exkluzívna zmluva o sprostredkovaní

obchodu podľa § 642 Obchodného zákonníka nie je sprostredkovanie obchodu, ale sprostredkovanie
predaja nehnuteľností, ktoré sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom k uzatvoreniu
zmluvy došlo medzi navrhovateľom ako dodávateľom služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti
azáujemcom,t.j.klientom,fyzickouosobouvpostaveníspotrebiteľa.Skutočnosť,žepredmetomzmluvy
zo dňa 06.02.2023 je výlučne sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, čo nie je medzi účastníkmi

sporné. Zdôraznila, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola živnostníčkou. Uviedla, že z jej strany nedošlo
kporušeniužiadnejprávnejpovinnostičiužvyplývajúcejzozmluvy,alebozplatnýchprávnychpredpisov,
ktoré by boli zabezpečené zmluvnou pokutou v zmysle zmluvy. Odmietla argumentáciu navrhovateľa
o vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe porušenia viacerých zmluvných povinností.
Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný žiaden nárok navrhovateľa

na zaplatenie zmluvnej pokuty. Citovala čl. VII bod 7.1 zmluvy a dôvodila, že sa zaviazala výlučne na
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade uzatvorenia inej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti
stretouosobou,t.j.inýmsprostredkovateľom.Nakoľkožiadnuinúzmluvuosprostredkovaníneuzavrela,
nie je možné uvažovať o vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ďalej uviedla, že navrhovateľ vôbec
nesprostredkoval pre ňu záujemcu, ktorý by mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností. Ďalej

uviedla, že samotná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, ktoré by jej ukladalo povinnosť predmetné
nehnuteľnosti predať za akýchkoľvek okolností navrhovateľom sprostredkovanej tretej osobe. Nakoľko
navrhovateľžiadnehozáujemcuokúpupredmetnýchnehnuteľnostínesprostredkoval,nemohlodôjsťani
k odmietnutiu takéhoto záujemcu z jej strany. I v prípade, že by zmluva obsahovala jej zabezpečovanú
právnu povinnosti a ona by túto povinnosť porušila, bolo by potrebné konštatovať neplatnosť takéhoto

dojednania s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že sa zmluvou
nezaviazala, že predmetné nehnuteľnosti počas platnosti zmluvy sama nepredá, zaviazala sa ale,
že neuzavrie inú zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností, a teda samotný
predaj nehnuteľností bez účasti navrhovateľa nie je možné považovať za porušenie zmluvy. Uvedená
argumentácia navrhovateľa nemôže mať ani žiadnu relevanciu vo vzťahu k domnelému nároku na

zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko uvádzané skutočnosti nastali až po vyfakturovaní domnelej
zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa.6. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinnej uviedol chronológiu celého prípadu
azdôraznil,ževdanomprípadesanejednáovzťahpodnikateľaaspotrebiteľaakoúčelovotvrdípovinná.
Poukazovala na výpovede povinnej a pani B. pred L. M. M. a L. M. M., na WhatsApp komunikáciu medzi

ním a pani K.. Ďalej uviedol, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená dňa 19.04.2023 na pána C.,
pričom v zmluve je prehlásenie predávajúceho, že kúpna cena bola uhradená pri podpise kúpnej zmluvy.
Vďaka prebiehajúcemu trestnému konaniu sa dozvedeli, že ku kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok. Mali
preukázané, že išlo o fiktívny prevod nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa uspokojenia ich pohľadávke.
Vyjadrovali sa k právnemu vzťahu medzi nimi a pani B., medzi nimi a pani K., poukazovali na trestné

konania, podali trestné oznámenie i na zástupcu povinnej pre spáchanie trestného činu poškodzovania
veriteľa a podali na neho sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru. Uvádzaním týchto skutočností
chcelipoukázaťnaskutočnosť,ževdanomprípadesajednáospoločnýakoordinovanýpostuppovinnej,
pani K., pána C., za aktívnej pomoci N. H., s cieľom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávok vo vzťahu k nemu.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na tom právnom závere, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil vznik
a trvanie jeho nároku (peňažnej pohľadávky), preto neboli splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

11. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

13.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,

že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom
záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Z charakteru
zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu
záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať existujúcu peňažnú
pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že faktúra, ktorou navrhovateľ fakturoval povinnej zmluvnú pokutu v zmysle

„exkluzívnej zmluvy o sprostredkovaní obchodu“ zo dňa 06.02.2023 (F. pri jazere F.) vo výške 30 000,-
eur, ktorou preukazuje svoj nárok - peňažnú pohľadávku v tomto súdnom konaní, bola vystavená dňa
21.03.2023 (viď č.l. 102). Je potom zrejmé, že porušenie zmluvných povinností povinnou muselo nastať
pred vystavením uvedenej faktúry. K prevodu spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu v zmysle kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX uzatvorenej medzi povinnou a kupujúcim J. M. C.,

došlo až dňa 14.04.2023 (viď č.l.153), t. j. až po tom, ako navrhovateľ spornú faktúru vystavil. Žiadne iné
porušenie zmluvného vzťahu povinnou, ktoré malo nastať pred vydaním faktúry na zaplatenie zmluvnej
pokuty, navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil ale ani netvrdil. Nie je preto osvedčené, na základeakých porušení zmluvy povinnou bola uvedená faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom
vystavená, nárok navrhovateľa (peňažná pohľadávka) preto doposiaľ osvedčený nebol.

15. Vo vzťahu k predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd po preskúmaní
veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil bez akýchkoľvek
pochybností existenciu svojho nároku (peňažnej pohľadávky) voči povinnej, ktorý doposiaľ zostáva iba
v rovine tvrdení navrhovateľa bez riadneho osvedčenia. Podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako ich uvádza odvolací súd vyššie, pritom musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ

absentovalo nesporné osvedčenie nároku navrhovateľa (peňažnej pohľadávky), nebolo možné, aby súd
navrhovateľovi poskytol ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia a zriadením záložného práva
tak, ako sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol vecne spochybnený.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).