Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122272085
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6122272085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava,
IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/XX, B., v konaní o zaplatenie
4.010,61 eur s príslušenstvom, o podanom odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno
č. k. 17Csp/74/2022-202 zo dňa 22. 03. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku o d m i e t a .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3.134,61 eur, úrok vo výške 2.186,36 eur, úrok z omeškania vo výške 10,40 eur, úrok z omeškania
vo výške 604,18 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.974,61 eur od 28. 01. 2022
do 23. 03. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.854,61 eur od 24. 03. 2022 do

25. 04. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.734,61 eur od 26. 04. 2022 do
25. 05. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.614,61 eur od 26. 05. 2022 do 23.
06. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.494,61 eur od 24. 06. 2022 do 27. 07.
2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.374,61 eur od 28. 07. 2022 do 09. 09. 2022,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.254,61 eur od 10. 09. 2022 do 24. 10. 2022, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.134,61 eur od 25. 10. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie poplatku vo výške 36,- eur. Posledným

výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 4.010,61 eur spolu s príslušenstvom a náhradu
trov konania na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu (pôvodne Poštová banka
a.s., po zmene obchodného mena 365.bank, a. s.) uzatvoril dňa 29. 12. 2017 so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 1715723072. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania

žalovanej s plnením úveru právny predchodca žalobca upozornil žalovanú na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, a pretože žalovaná na upozornenie nereagovala, žalobca vyhlásil dňa 16.
09.2019úverzapredčasnesplatný.Povyhlásenípredčasnejsplatnostiúveružalovanávykonalaúhrady
vo výške 1.670,- eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred podanímžaloby. Žalovaná však do podania žaloby žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradila. Žalobca si uplatnil voči
žalovanej aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. V súlade so zmluvnými dokumentmi
vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná

úroková sadzba vo výške 10,50 % ročne. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná zaplatila úroky z istiny v súhrnnej výške 3.028,87 eur.
Platby vykonané žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítali prednostne na istinu.
Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úroky z istiny vo výške 2.186,36 eur, ako rozdiel
medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaná zaplatila pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi
žalobcu istinu vo výške 3.974,61 eur, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 2.186,36 eur, vyčíslený
zákonný úrok z omeškania vo výške 10,40 eur (ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru
do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške
604,18 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej
úhrady žalovanou), zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.974,61 eur od 28.

01. 2022 do zaplatenia, poplatky vo výške 36,- eur a nárok na náhradu trov konania.

3. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. (žalobcom) bola dňa 03. 10. 2022 pohľadávka
voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu
poskytol dňa 29. 12. 2017 žalovanej úver v sume 6.300,- eur, čo preukázal predloženým výpisom z
účtu, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať formou 95 pravidelných mesačných splátok po 104,74 eur
a poslednou 96. splátkou vo výške 104,33 eur splatnou dňa 25. 12. 2025. Počas trvania úverového

vzťahu žalovaná uhradila celkovo 1.592,94 eur, z toho bola započítaná na istinu úveru suma 655,39
eur, na zmluvne dojednaný úrok z úveru suma 842,51 eur a na poplatky suma 95,04 eur. Z dôvodu
neplnenia platobných povinností žalovanou v zmysle úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu
úver riadne predčasne zosplatnil v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Poslednú výzvu pred
zosplatnením doručil žalovanej dňa 19. 08. 2019, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na

zaplatenie omeškaných splátok v sume 375,52 eur a upozornil žalovanú, že bude v prípade nezaplatenia
pohľadávky z titulu nezaplatených splátok oprávnený na zosplatnenie úveru. Výzva zo dňa 19. 08.
2019 zaslaná žalovanej doporučene dňa 20. 08. 2019 pod číslom zásielky RE650189393SK bola
žalovanej doručená dňa 22 08. 2019, čo právny predchodca žalobcu preukázal predloženým výstupom z
doručovania listovej zásielky od Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko žalovaná omeškané splátky nezaplatila,

právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 16.
09. 2019. Výzva zo dňa 16. 09. 2019 bola žalovanej riadne doručená dňa 19. 09. 2019. Zosplatnený
úver bol vo výške 5.919,17 eur, pozostávajúci z nesplatenej istiny vo výške 5.644,61 eur, zmluvných
úrokov vo výške 238,56 eur a poplatkov za upomienky vo výške 36,- eur. Žalovaná svoj dlh uznala
čo do právneho dôvodu a výšky dňa 02. 03. 2020. Po vyhlásení predčasnej splatnosti do dňa vydania

rozsudku súdu prvej inštancie bolo na žalovanú pohľadávku prijaté plnenie v sume 2.510,- eur. Žalovaná
pohľadávka tak pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 3.134,61 eur (čo predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom v sume 6.300,- eur a plnením na istinu úveru v sume 3.165,39 eur). Predmetom
žaloby je aj zmluvný úrok v sume 2.186,36 eur v súlade s R 5/2021 a úrok z omeškania v sume 10,40 eur
a 604,18 eur, ako aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v výške 5 % p.a. z nesplatenej

istiny do zaplatenia. Splnenie notifikačnej povinnosti právnym predchodcom žalobcu preukázal žalobca
predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 11. 2022. Nakoľko sa jedná o bankovú
pohľadávku, predložil aj výzvu banky zo dňa 16. 09. 2019 na zaplatenie dlžného zostatku úveru, ktorá
bola žalovanej zasielaná doporučene. Výzva zo dňa 16. 09. 2019 bola žalovanej riadne doručená.
Nakoľko žalovaná bola napriek výzve banky na plnenie zo dňa 16. 09. 2019 viac ako 90 dní v

omeškaní so zaplatením svojho splatného dlhu voči banke, týmto boli splnené zákonné predpoklady
pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách), ku ktorému došlo dňa 03.
10. 2022, t. j. po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Súd prvej inštancie posudzoval zmluvu
o úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle vyššie uvedeného zákona ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavanázmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov a vyjadrení dospel k záveru o
dôvodnosti podanej žaloby, a preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal istinu vo výške 3.134,61 eur spolu

s príslušenstvom. V zmysle podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 06. 02. 2023 prihliadol
na nárok žalobcu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 36,- eur ako na čiastočné späťvzatie žaloby,
a preto konanie v tejto časti zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou.

5. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 17. 05. 2023 v celom rozsahu.
Uviedla, že si pôžičku zobrala a aj ju platila, ale nastal COVID. Chcela ako spotrebiteľ v banke pozastaviť
úver, volala tam a povedali jej, že je to ťažké, že nespĺňa podmienky a zapíšu jej to do registra, ale
nemá sa čoho báť, lebo banka teraz vzhľadom na mimoriadnu situáciu nebude nič robiť. Opak bol však
pravdou a keď jej došli výzvy, tak sa zrazu na ňu už nikto nepamätal a chceli, aby všetko zaplatila
naraz. Dokonca jej dali podpísať nejaký papier, že uznáva dlh. Keď sa s nimi hádala na pobočke, tak

len krčili plecami, že oni sú už 365.bank, a. s. a nevedia dohľadať veci Poštovej banky, a.s. Je si istá, že
bola zo strany právneho predchodcu žalobcu ukrátená na právach spotrebiteľa, správanie banky bolo
jednoznačne proti dobrým mravom. Uviedla, že jej zdravotný stav je zlý a nemala peniaze na zvolenie si
právneho zástupcu. Súd prvej inštancie rozhodoval podľa tvrdení a dokladov od banky, asi sa zabudlo
na pandémiu a úpravy platiace počas nej. Pokiaľ by tieto boli zo strany banky dodržané, tak môže splatiť

svoj dlh riadne v splátkach po 104,- eur a nemá ďalšie pokuty, úroky a poplatky. Záverom žiadala aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnou
a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

a s jeho rozhodnutím sa v plnej miere stotožňuje. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti spôsobilé zvrátiť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná nebola
ukrátená na žiadnych svojich právach, dlh z úveru neplatila riadne a včas, čo ani nerozporuje. Navrhol,
abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávnevcelomrozsahuazaviazal
žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože súd prvej
inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o žalobe žalobcu a prejednanie veci
na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel

k záveru, že v tejto časti odvolanie nie je prípustné, a preto odvolanie žalovanej v tejto časti odmietol.

8. V predmetnom konaní sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 4.010,61 eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na
tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 29. 12. 2017 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 1715723072, pričom žalovaná neplnila poskytnutý úver riadne a včas. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2022 zo dňa 03. 10. 2022 došlo k postúpeniu pohľadávky
vymáhanej v tomto konaní na žalobcu, kde následne súd prvej inštancie na návrh právneho predchodcu
žalobcu pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu uznesením č. k. 17Csp/74/2022-128 zo dňa 03.
01. 2023 tak, že do konania vstúpil žalobca.

9. Odvolací súd posúdil predmetnú vec podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sapostupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný spor ako
spotrebiteľský a správne sa ďalej zaoberal aj skúmaním, či v tomto prípade boli splnené zákonné

predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak však
súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto postúpenie pohľadávky bolo platné (v dôsledku čoho bol
žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní), konštatujúc dodržanie podmienok
daných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, vec podľa právneho názoru odvolacieho súdu
nesprávne právne posúdil.

11. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či
žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní
domáha; zároveň určuje aj to, či je žalovaný tým nositeľom subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá
nároku uplatnenému žalobcom. Vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju

žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Nakoľko otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom
štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred
vecným posúdením uplatneného nároku primárne zodpovedať túto otázku.

12. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a právne
relevantným spôsobom nepreukázal, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu – 365.bank, a. s.,
nárok na zaplatenie ktorej je predmetom toho sporu, bola platne – v súlade so zákonom (konkrétne v
súlade s ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách) postúpená na žalobcu.

13. Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8, veta prvá ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých
možno postúpiť pohľadávku banky buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie je bankou. Tieto podmienky
sú nasledovné: 1) výzva banky adresovaná klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i
len časti svojho peňažného záväzku voči banke a 2) nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce omeškanieklienta so splnením čo i len časti záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Ustanovenie § 92 ods.
8, veta prvá zákona o bankách zároveň predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že jej
klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku (právny názor vyplývajúci z rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022 a sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.
03. 2022). Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 03. 2018,
sp. zn. 7Cdo/26/2017, kde v rámci rozboru ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona Najvyšší súd
SR konštatoval, že toto celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno
postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou, pričom za

takéto podmienky označil písomnú výzvu banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej
pohľadávkyklientovi,abypohľadávkusplnilaďalejnepretržitéviacnež90dnítrvajúceomeškanieklienta
so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Teda banka,
ktorá uvažuje o postúpení pohľadávky, je pre platné postúpenie povinná písomne vyzvať klienta na
úhradu pohľadávky, ktorú zamýšľa postúpiť inému subjektu.

14. V zmysle vyššie uvedeného a sledujúc účel zákonnej úpravy zákona o bankách v jej časti osobitne
označenej ako ochrana klientov, má odvolací súd za to, že pred samotným postúpením pohľadávky
banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej
banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta
na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči

banke, a to s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ tejto právnej úpravy, ktorým je poskytnutie ochrany
klientom banky v tom zmysle, že klient má reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a
to tak, že svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Ochrana klientov bánk je takto účinne, nielen fiktívne,
zabezpečená. Je potom zrejmé, že medzi výzvou, ktorú pre platné a účinné postúpenie pohľadávky
nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a samotným postúpením pohľadávky

banky na iného veriteľa, musí tiež byť nevyhnutne určitá časová súvzťažnosť.

15. Ako to vyplýva z vyjadrenia a ospravedlnenia žalobcu z neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň
06. 02. 2023, žalobca za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách považuje výzvu zo dňa 16.
09. 2019. Je však potrebné uviesť, že táto bola urobená tri roky pred samotným postúpením pohľadávky,

a teda akákoľvek časová súvislosť medzi touto výzvou a postúpením pohľadávky v tomto prípade
absentuje, táto ani nemá charakter výlučnej a samostatnej výzvy urobenej podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ale má charakter oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru obsahujúceho aj výzvu
na úhradu dlžnej pohľadávky. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022, kde tento uviedol: „Obsah ustanovenia § 92 ods.

8, veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy
o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách.“ Všeobecne v konaní predložené dôkazy, t. j. výzvy žalobcu na zaplatenie
z roku 2019, ktorými žalobca preukazuje splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, či

predžalobná výzva právneho zástupcu banky zo dňa 28. 02. 2022, vzhľadom na ich obsah a dátum
ich vyhotovenia i doručovania tieto podmienky nespĺňajú, pretože nemajú žiaden vzťah k právnemu
úkonu postúpenia pohľadávky, od ktorého žalobca odvodzuje svoje postavenie veriteľa a aktívnu vecnú
legitimáciu v spore a sledovali iný účel, či už splnenie podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru alebo oznámenia žalovanej strane o podaní žaloby vo veci samej s poslednou možnosťou na

zaplatenie pohľadávky pred jej súdnym vymáhaním. Skutočnosťou je, že pred samotným postúpením
pohľadávky (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 10. 2022) žalobca nepreukázal
akúkoľvek inú výzvu banky, v ktorej by banka v aktuálnom stave oznamovala svojmu klientovi aktuálnu
výšku zameškanej časti záväzku klienta voči banke v súvislosti so zamýšľaným postúpením pohľadávky.
Teda výzva, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky tak, ako je to zakotvené v § 92 ods. 8 zákona

o bankách, v spise absentuje. Určite takouto výzvou nemôžu byť písomnosti týkajúce sa zosplatnenia
úveru či predžalobná výzva, a to jednak s poukazom na odstup času od uskutočnenia týchto výziev, ako
aj tú skutočnosť, že tieto výzvy nemajú žiaden vzťah k právnemu úkonu postúpenia pohľadávky, navyše
pri nich z časového hľadiska absentuje aj zámer respektíve vôľa banky postúpiť pohľadávku, nakoľko
si právny predchodca aj po ich vypracovaní vymáhal pohľadávku voči žalovanej sám v súdnom konaní,

sám podal žalobu a až následne v priebehu konania (s odstupom siedmich mesiacov po podaní žaloby)
pohľadávku postúpil na žalobcu. Ochrana klienta tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách, tak v tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nebola zo strany banky zachovaná.16. Pokiaľ teda bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom
zákonnom ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a
takýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Neplatnosť postúpenia pohľadávky v
danej veci vyplýva aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno
postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu - v danom prípade odporovalo zákonným
požiadavkám lex specialis - § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe vyššie uvedeného odvolací
súd konštatuje, že v tomto prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca tak v konaní

nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pričom jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd preto
napadnuté rozhodnutie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol.

17. Záverom odvolací súd uvádza, že mu je známa určitá nejednotnosť aktuálnej rozhodovacej praxe
ohľadom otázky platného postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je však toho názoru, že platné

postúpenie bankovej pohľadávky nemôže založiť akákoľvek výzva banky adresovaná klientovi, ale iba
samostatná a výlučná výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorú banka urobí v súvislosti
so zamýšľaným postúpením pohľadávky bankou na tretiu osobu.

18. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti

o zaplatenie poplatku vo výške 36,- eur, odvolací súd uvádza, že tento nebol vydaný v neprospech
žalovanej. Pretože odvolanie žalovanej smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
teda aj proti tomuto výroku, odvolací súd odvolanie žalovanej v tejto časti odmietol. Žalovanej týmto
výrokom nebola uložená žiadna povinnosť. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je, aby
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v neprospech žalovanej (§ 359 CSP). Výrok II.

napadnutého rozsudku nebol vydaný v neprospech žalovanej, žalovaná preto nemala dôvod tento výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie napadnúť odvolaním.

19. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396
ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v tomto konaní úspešnej žalovanej nepriznal,

pretože táto si trovy konania neuplatnila a zo spisu žiadne trovy konania žalovanej ani nevyplývajú.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).