Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/198/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122478163
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6122478163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: I-PHARMA, s.r.o., so sídlom Miletičova 1,
821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52168549, právne zastúpený Studio Legale, s.r.o., so
sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 811 874 proti žalovanému:
PRIMAMED s.r.o., so sídlom Duklianska 1919/4, 071 01 Michalovce, IČO: 50308327, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 10.000,00 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 25Cb/2/2023-59 z 12. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 25Cb/2/2023-59 z 12. júna 2023.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako objednávateľ na základe
zmluvy o poskytnutí služieb podnikateľského poradcu uzatvorenej so žalovaným ako poskytovateľom
realizoval zo svojho účtu dňa 23.11.2020 na bankový účet žalovaného platbu vo výške 10.000,00 Eur.
Žalovaný za odmenu poskytnutú žalobcom neposkytol zo zmluvy žalobcovi žiadne protiplnenie, preto na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pričom žalovaný ku dňu podania

žaloby navrátil ani časť z poskytnutej sumy.
Pôvodne podal žalobca žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa
5.12.2022 platobný rozkaz pod sp. zn. 5Up/1664/2022, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený
odpor.Vodporežalovanýuviedol,žežalobcanijakonepreukázalsvojnároknazaplateniesumyvovýške
10.000,00 Eur a v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Na základe
platnej a účinnej zmluvy o poskytnutí služieb podnikateľského poradcu uzavretej dňa 04.11.2020 (ďalej
aj „ Zmluva“) mal žalobca ako objednávateľ služieb povinnosť platiť žalovanému ako poskytovateľovi

služieb už pri podpise zmluvy prvú časť odmeny vo výške 12.000,00 Eur. Žalobca svoj záväzok splnil s
omeškaním dňa 23.11.2020 a to len čiastočne vo výške 10.000,00 Eur. Žalovanému tak v zmysle článku
IV. bod 1. zmluvy povinnosť začať s plnením podľa zmluvy ani nezačala. Uviedol, že žalovaný len prijal
plnenie na základe platnej a účinnej zmluvy, pričom žalobca je v omeškaní so zaplatením prvej časti
odmeny. Žalovaný nemá povinnosť žalobcovi uhradenú časť odmeny vracať a trvá na tom, aby zmluvný
vzťah trval aj naďalej, keďže žiadna zo strán zmluvu nijako neukončila.
Žalobca vo svojom vyjadrení (čl. 24 spisu súdu prvej inštancie) poukázal na to, že žalovaný vo svojom

odpore nerozporoval uzavretie Zmluvy, prijatie 10.000,00 Eur od žalobcu a neposkytnutie akýchkoľvek
služieb, na ktoré sa žalovaný zaviazal. Vo zvyšku sa vo svojom vyjadrení venoval vecnému odôvodneniu
podaného odporu. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis Okresnému súdu Michalovce
ako súdu miestne príslušnému podľa § 14 CSP.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Mal za to, že sa nijako
bezdôvodne neobohatil. Potvrdil, že prijal od žalobcu sumu 10.000,00 Eur na základe uzavretej Zmluvy

a z dôvodu nezaplatenia celej dohodnutej prvej časti odmeny v zmysle čl. IV. bod. 1 zmluvy mu ani
nevznikla povinnosť začať s plnením predmetu zmluvy. Uviedol, že je pripravený s poskytovaním služieb
začať tak ako sa zaviazal, ale až po zaplatení prvej časti odmeny v súlade so zmluvou. Keďže žalobca
nijakým spôsobom uzavretú zmluvu neukončil , tá je stále platná a účinná, neexistuje žiaden právny
dôvod, prečo by mal žalovaný vrátiť žalobcovi požadovanú sumu s tým, že zmluva nie je titulom, z

ktorého by žalobcovi takýto nárok vyplýval, naopak potvrdzuje, že nárok na zaplatenie tejto sumy mal
a má žalovaný. Ďalej poukázal na to, že v zmysle čl. IV bod 5 Zmluvy si strany dohodli, že v prípade
zmarenia účelu zmluvy žalobcom sa už uhradená odmena nevracia.

3. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 12.06.2023, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu. Žalobca (štatutárny orgán žalobcu) svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

písomne podaním doručeným súdu v deň pojednávania o 08:19 hod. Štatutárny orgán žalobcu
ako dôvod svojej neúčasti na pojednávaní uviedol svoj zdravotný stav, a to, že došlo k výmene
právneho zástupcu, pričom nový právny zástupca žalobcovi len deň pred pojednávaním oznámil, že sa
pojednávania nezúčastní. Keďže žalobca nežiadal o odročenie pojednávania súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Na pojednávaní súdu prvej inštancie žalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav z ktorého vyplynulo, že
žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ uzavreli dňa 04.11.2020 /čl. 51 spisu/ písomnú
Zmluvu o poskytnutí služieb podnikateľského poradcu (ďalej aj „Zmluva“). Z detailu platby /čl. 9 spisu/

vyplýva, že z č.ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na č. ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola
dňa 23.11.2020 odoslaná suma 10.000,00 Eur.
Podľa čl. I tejto Zmluvy sa poskytovateľ zaviazal, že objednávateľovi poskytne poradenstvo, odbornú
pomoc, konzultácie ako aj administratívne služby súvisiace s podnikaním v oblasti poskytovania
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, na základe ktorých objednávateľ získa právoplatné

rozhodnutie príslušného samosprávneho kraja o povolení poskytovania lekárenskej starostlivosti vo
verejnej lekárni objednávateľom a objednávateľ sa zaviazal mu za to zaplatiť dohodnutú odmenu.
Podľa čl. III bod 1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ uhradí poskytovateľovi za služby
poskytnuté podľa tejto zmluvy odmenu vo výške 22.000,00 Eur a to nasledujúcim spôsobom:
a) prvú časť odmeny vo výške 12.000,00 Eur uhradí objednávateľ poskytovateľovi v deň podpisu tejto

zmluvy na bankový účet poskytovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy
b) druhú časť odmeny vo výške 10.000,00 Eur uhradí objednávateľ poskytovateľovi v deň predloženia
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného samosprávneho kraja o povolení poskytovania
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni objednávateľom, a to taktiež na bankový účet poskytovateľa
uvedený v záhlaví zmluvy.

Podľa čl. IV bod 1 zmluvy poskytovateľ je povinný postupovať pri plnení predmetu zmluvy s odbornou
starostlivosťou. Poskytovateľ je povinný začať s poskytovaním služieb podľa tejto zmluvy ihneď od
pripísania úhrady 1 časti odmeny podľa článku III. bod. 1. písm. a) tejto zmluvy.
Podľa čl. IV bod 5 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade zmarenia účelu zmluvy, ktorým je
získanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného samosprávneho kraja o povolení

poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni objednávateľom, akýmkoľvek spôsobom zo
strany objednávateľa, sa už uhradená časť odmeny nevracia.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako objednávateľ a
žalovanýakoposkytovateľuzavrelidňa04.112020zmluvuoposkytnutíslužiebpodnikateľskéhoporadcu

v písomnej forme. Dňa 23.11.2020 žalobca uhradil na účet žalovaného sumu 10.000,00 Eur ako časť
odmenydohodnutejvzmysleuvedenejzmluvy.To,žeuhradenásuma10.000,00Eurpredstavujeúhradu
časti odmeny dohodnutej v zmluve, nebolo medzi stranami sporné. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
neposkytol na základe uvedenej zmluvy žalobcovi žiadne protiplnenie, avšak z predloženej zmluvy je
zrejmé , že povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi služby, na ktoré sa zaviazal, vzniká až zaplatením

prvej časti odmeny, ktorá je dohodnutá na sumu 12 000,00 Eur. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by žalobca uhradil žalovanému celú zmluvne dohodnutú prvú časť odmeny, a nebolo
to v konaní ani tvrdené.6. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným bola, platne uzavretá, je stále platná a nedošlo k jej ukončeniu žiadnou
zo strán sporu. Suma 10.000, Eur je plnením, ktoré bolo žalovaným prijaté od žalobcu na základe

zmluvy, ktorá je naďalej platná, trvá a nemôže sa jednať o bezdôvodné obohatenie žalovaného.
V konaní nebolo vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie ani jednej zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 OZ. Napokon v samotnej zmluve je stranami dohodnuté,
že v prípade zmarenia účelu zmluvy, ktorým je získanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
príslušného samosprávneho kraja o povolení poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni

objednávateľom, akýmkoľvek spôsobom zo strany objednávateľa, sa už uhradená časť odmeny
nevracia. Stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, teda že žalobca neuhradil v celosti ani prvú
časť zmluvnej odmeny žalovanému čím v zmysle zmluvy nevznikla žalovanému povinnosť začať s
poskytovaním svojich služieb podľa zmluvy, možno jednoznačne považovať za zmarenie účelu zmluvy
zo strany objednávateľa.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 269
ods. 2 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka uzavrel, že vzhľadom na vykonané dokazovanie musel
prijať záver, že prijatím 10.000,00 Eur od žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného a
preto žalobu zamietol.

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval aj tej skutočnosti, že žalobca
v podaní doručenom súdu dňa 12.06.2023 navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
výsluchom svedka B. C. nar. XX.X.XXXX, nakoľko tento svedok viedol všetky rokovania so zástupcom
spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 CSP podľa
ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Strana sporu teda má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranyvčasmôženastúpiťsankciapredpokladanáv§153ods.1,2CSP.Procesný
úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo Súd prvej
inštancie uviedol, že návrh na vykonanie dokazovania žalobca neuviedol ani v žalobe, ani v replike, ale
až v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní t.j. pol roka po podaní žaloby, napriek

tomu, že vedel o tomto dôkaze od počiatku, pričom bol poučený o možných následkoch takéhoto
neskorého konania, dokonca mal aj právneho zástupcu. Súd prvej inštancie preto na návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom svedka neprihliadol a bol aj toho názoru, že vykonanie tohto dôkazu
by bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutkový stav preukázaný ostatnými dôkazmi zbytočné
a nehospodárne.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP s aplikovaním základných
princípovčl.4ods.CSPtak,žežalovanémunepriznalnároknanáhradutrovkonania,keďžežalovanému
v konaní nevznikli žiadne trovy a rovnako na pojednávaní uviedol, že si náhradu trov konania
neuplatňuje.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobu proti žalovanému
podal z dôvodu, že mu na základe § 451 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný
z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania.

11. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie konal na pojednávaní dňa 12.06.2023
bez účasti žalobcu nezákonne, a zle vyhodnotil prejav vôle žalobcu v podaní zo dňa 12.06.2023, pričom

nevykonal navrhnutý významný dôkaz, čim súd prvej inštancie znemožnil realizáciu práv strany sporu,
ktorá dosiahla takú intenzitu, že odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, tzv.
porušenie výsledkového práva. Poukazoval na § 124 ods. 1 CSP v zmysle ktorého sa mal úplne inak
vyhodnotiť jeho ospravedlnenie na nariadenom pojednávaní, aj keď v danom podaní sa ospravedlnilz pojednávania pre chorobu, ale v danom podaní výslovne neuviedol, že sa vzdáva práva účasti na
ústnom pojednávaní. Navyše označil v tomto podaní dôkaz, ktorý žiadal vykonať a to výsluch svedka
B. C., čím prejavil vôľu použiť všetky prostriedky procesného útoku na budúcom pojednávaní. Teda

minimálne vznikla pochybnosť medzi prejavom vôle žalobcu a jeho písomným prejavom, kedy súd mal
vzhľadom na absenciu právneho zástupcu na strane žalobcu odstrániť pochybnosti dotazom alebo iným
vhodným opatrením.

12. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na to, že účastníci sporu uzavreli dňa 04.11.2020 Zmluvu o

poskytnutí služieb podnikateľského poradcu v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, to zn. že ide o tzv. nepomenovanú zmluvu. Vzhľadom na
povahu subjektov mal zato, že ide o obchodnoprávny vzťah. Dodal, že právny režim nepomenovanej
zmluvy sa určí prostredníctvom § 491 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto záväzkový vzťah z
nepomenovanej zmluvy za použitia analógie legis sa posúdi podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
ktoré upravujú zmluvný typ najbližší nepomenovanej zmluve. Bol toho názoru, že k Zmluve je najbližší

zmluvný typ – mandátna zmluva.
Obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti tohto zmluvného typu a žalobca udelil na zariadenia
záležitosti, ktoré vyžadovali uskutočnenie právnych úkonov v mene žalobcu plnú moc, ktorá je prílohou
Zmluvy.
Nakoľko žalobca uhradil len časť prvej časti odmeny na základe Zmluvy v sume 10.000,00 Eur, žalovaný

nezačal s poskytovaním služieb podľa tejto Zmluvy. Žalobca ďalej na základe Zmluvy neplnil a žalovaný
dlžnú sumu vo výške 2.000,00 Eur od žalobcu nevymáhal. Právny vzťah zostal neaktívny až do roku
2022. Žalobca prostredníctvom B. C., ktorý konal v zastúpení spoločnosti vo vzťahu k žalovanému,
oznámila žalovanému, že ukončuje Zmluvu a vyzval žalovaného na vrátenie sumy vo výške 10.000,00
Eur.

Dodal, že zákon samostatne dispozitívnym spôsobom upravuje podmienky výpovede mandátnej zmluvy
zo strany mandanta (§ 574 Obchodného zákonníka). Mandant môže vypovedať mandátnu zmluvu
kedykoľvek a vo výpovedi určiť jej účinnosť, ktorá nemôže nastať skôr ako sa o nej mandatár dozvie
alebo môže dozvedieť. Len za predpokladu, že mandant vo výpovedi neurčí jej účinnosť, nadobúda
výpoveď účinky dňom, keď sa o výpovedi mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Zákon neviaže

moment nadobudnutia účinnosti na doručenie výpovede, z čoho možno jednoznačne dovodiť, že zákon
neustanovuje požiadavku písomnej formy na tento právny úkon a to i v prípade, ak je mandátna zmluva
uzavretá v písomnej forme. Ak sú pochybnosti o tom, či sa mandatár o výpovedi dozvedel, zákon
zavádza podporné pravidlo, ktoré viaže účinnosť výpovede najneskôr k momentu, kedy sa mandatár o
nej mohol dozvedieť (vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu).

Žalovaný sa o výpovedi Zmluvy preukázateľne dozvedel najneskôr dňa 05.10.2022, o čom žalobca súdu
predložil sms komunikáciu medzi štatutárnym orgánom žalobcu D. E. E. z mobilného čísla: +XXX XXX
XXX XXX a štatutárnym orgánom žalovaného, p. F. G. z mobilného čísla: +XXX XXX XXX XXX. V danom
čase sa už riešilo vrátenie sumy vo výške 10.000,00 Eur. V počiatku žalovaný s vrátením žalovanej sumy
ústne v rozhovore s p. B. C. súhlasil, následne sa však odmlčal a preto žalobca podal návrh na vydanie

platobného rozkazu.

13. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukazoval na znenie § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka,
Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov
vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty. Primeraná časť odplaty podľa § 574 odst. 4 OBZ,

na ktorej zaplatenie vzniká mandatárovi voči mandantovi právo v dôsledku výpovede mandátnej zmluvy
mandantom, musí zodpovedať námahe vynaloženej mandatárom pri zariaďovaní obchodnej záležitosti
pre mandanta do skončenia mandátnej zmluvy. Opačný výklad by viedol k účelovému zneužívaniu
výpovede zmluvy pred dokončením činnosti mandatárom. V danom prípade však žalovaný v písomných
podaniach potvrdil, že s poskytovaním služieb na základe Zmluvy nezačal, nakoľko žalobca neuhradil

prvú časť odmeny v plnom rozsahu.
Nakoľko žalovaný nevynaložil žiadnu námahu pri zariaďovaní záležitosti pre žalobkyňu, pretože s
poskytovaním služieb ani nezačal, nemá žalovaný nárok na žiadnu úhradu nákladov a/alebo na
primeranú časť odplaty.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že žalobca je nositeľom subjektívneho práva na vrátenie sumy vo

výške 10.000,00 Eur a to titulom bezdôvodného obohatenia podľa 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.14. Záverom podaného odvolania žalobca sa zaoberal problematikou zmarenia účelu zmluvy. Uviedol,
že súd prvej inštancie zhodnotil aj prostriedok procesnej obrany žalovaného, že suma vo výške
10.000,00 Eur sa nevracia z dôvodu zmarenia účelu Zmluvy na základe čl. IV bod 5 Zmluvy. Žalobca

je toho názoru, že aj právne posúdenie údajného zmarenia účelu zmluvy zo strany objednávateľa
súdom prvej inštancie v bode 23 Rozsudku je predčasné, a že súd nemal ani tu všetky relevantné
skutočnosti prípadu. V prvom rade mal súd vykladať pojem „zmarenie účelu zmluvy“ v súlade s
príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 356 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak
sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej

zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej
odstúpiť. Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej
strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.
Prvou podmienkou je zmarenie základného účelu zmluvy, ktorý musí byť priamo vyjadrený v zmluve a
druhou podmienkou je podstatná zmena okolností. Účel zmluvy musí byť zmarený v dôsledku podstatnej
zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a k ich zmene došlo po uzavretí zmluvy. V danom

prípade nie je splnená kumulatívna podmienka - podstatná zmena okolností, ktorá by napĺňala skutkovú
podstatu konania účastníka zmluvy a to - zmarenie účelu zmluvy.
Podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka o zmarení účelu zmluvy umožňuje oprávnenej
strane od zmluvy odstúpiť. V Zmluve je uvedené: „sa už uhradená časť odmeny nevracia". Opäť
vyvstávajú otázky, ktoré je potrebné posúdiť, o aký druh sankcie by sa malo jednať, ak by objednávateľ

zmaril Zmluvu. Len v prípade zmluvnej pokuty má súd moderačné právo v zmysle § 301 Obchodného
zákonníka (Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta).
Preto aj právny názor súdu prvej inštancie, že žaloba aj tak nemá nárok na vrátenie žalovanej sumy,

pretože zmaril Zmluvu je nesprávny a vyžaduje sa ďalšie dokazovanie.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje o závermi súdu
prvej inštancie a že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú neopodstatnené. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že žalobca bol na pojednávanie
riadne a včas predvolaný a bol od začiatku konania, t.j. už pri podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu, ako aj počas celého nasledujúceho konania zastúpený advokátom. Dodal, že podľa § 183
ods. 1 CSP platí, že pojednávanie je možné odročiť len na návrh strany, pričom ani žalobca, ani

žiaden z jeho advokátov odročenie pojednávania nariadeného na deň 12.06.2023 nenavrhovali. Ako
pôvodný, tak aj nový advokát (resp. advokátska kancelária) žalobcu, ktorý prevzal jeho zastupovanie už
pred pojednávaním, mali postupovať s odbornou starostlivosťou, čo znamená, že mali poznať právne
predpisy a mali vedieť ako správne odročiť pojednávanie. Právna úprava podmienok odročovania
výlučne len na výslovný návrh (žiadosť) strany za splnenia ďalších podmienok je v sporovom konaní

už od 01.06.2016. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku jej ambíciou bolo výrazne
zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu
procesnej ekonómie, a je za tie roky už plne v praxi zaužívaná a rešpektovaná. Dodal, že ani samotného
žalobcu nie je možno ospravedlniť z neznalosti s poukazom na článok 11 ods. 2 CSP. Ustanovenie § 183
ods. 1 Civilného sporového poriadku obsahuje jednoznačné jazykové vyjadrenie právnej normy, podľa

ktorej pojednávanie je možné odročiť len na návrh strany.
Dodal, že vzhľadom k základnému princípu sporového konania uvedenému v článku 11 ods. 1 CSP,
ako aj vzhľadom k ustanoveniu § 124 ods. 1 CSP, na ktorý poukazuje žalobca vo svojom odvolaní,
je pravda, že úkony strán sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, ale tento základný princíp a
uvedené ustanovenie nesvedčia v prospech žalobcu, keďže z obsahu úkonov žalobcu nevyplývalo,

že by navrhoval odročenie pojednávania. Práve naopak z úkonov žalobcu jednoznačne vyplývalo, že
odročenie pojednávania nenavrhuje. Keďže o obsahu úkonu žalobcu nemohli vzniknúť pochybnosti,
závery rozhodovacej praxe Ústavného súdu Českej republiky uvedené v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
544/05, na ktoré odkazuje žalobca vo svojom odvolaní, a z ktorých vyplýva, že „Soudy nemohou provést
takový výklad vyjádření účastníka řízení, ktorý z neho jednoznačne nevyplýva“, nesvedčia v prospech

žalobcu, ale naopak v tomto prípade v prospech žalovaného.
Žalobcabolvpredvolanínapojednávanieriadnepoučenýosvojichprocesnýchprávachapovinnostiach,
teda aj o tom, aké sú možné dôvody odročenia pojednávania, a ako postupovať, ak by potrebovalpojednávanie odročiť. Súd si tak splnil svoju poučovaciu povinnosť a žiadnu ďalšiu povinnosť v tomto
smere voči žalobcovi - obchodnej spoločnosti v obchodnoprávnom spore zastúpenej advokátom nemal.
Podľa žalovaného v žiadnom prípade nemôže obstáť ani argument žalobcu, že sa mal na pojednávaní

zúčastniť, pretože sa výslovne nevzdal práva na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania podľa
§ 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Dané ustanovenie sa týka fázy sporu pred eventuálnym
nariadením pojednávania a rieši otázku, kedy je možné spor rozhodnúť úplne bez nariadenia
pojednávania. V tomto spore však súd možnosť prejednania veci bez nariadenia pojednávania zrejme
ani nezvažoval, pojednávanie riadne nariadil, strany predvolal a obe strany sa ho mohli zúčastniť.

Teda žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil výlučne z dôvodov na jeho strane, nie v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu, pričom odročenie nenavrhol. V takom prípade je možné
uskutočniť pojednávanie aj bez prítomnosti strany a žalovaný mal za to, že súd postupoval procesne
správne v súlade s § 183 CSP.

17. Žalovaný k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP uvádzaného žalobcom, že súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedol, že
plne rešpektuje sudcovskú koncentráciu konania a stotožňuje sa s názorom súdu, že žalobca (právne
zastúpený advokátskymi kanceláriami) mal a mohol návrhy na vykonanie dokazovania predkladať včas
(napr. už v návrhu na vydanie platobného rozkazu, či vo vyjadrení k odporu žalovaného. Žalobca ako
dôkaz navrhnutý a nevykonaný súdom prvej inštancie zrejme myslel výsluch pána B. C.. Tento žalobcom

už aj tak neskoro predložený návrh na vykonanie dokazovania by vyžadoval nariadenie ďalšieho
pojednávania, pretože na pojednávanie sa okrem žalobcu nedostavil ani tento navrhovaný svedok, a
podľa žalovaného by jeho výsluch aj tak nijako neprispel k objasneniu prejednávanej veci súdom prvej
inštancie, t. j . či bola alebo nebola naplnená niektorá skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Pán
B. C. nemal splnomocnenie konať v mene žalobcu voči žalovanému, žiadnym sa nikdy nepreukázal,

čiže sám nemohol v mene žalobcu vykonať žiaden relevantný súvisiaci právny úkon. Žalobca súdu prvej
inštancie nezdôvodnil prečo by mala byť jeho výpoveď v danej veci dôležitá. Neochota žalobcu splniť si
svoje zmluvné záväzky, ktorú by mohol dosvedčiť je zjavná aj bez výpovede pána B. C..

18. K tretiemu žalobcovmu odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že tento dôvod

nepovažuje za opodstatnený. Súd prvej inštancie vec skutkovo vymedzenú tvrdeniami strán správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že nebola naplnená (žiadna) skutková podstata bezdôvodného
obohatenia. Dodal, že žalobca si v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku uplatňoval právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, čo zdôvodňoval tým, že „...Žalovaný za odmenu
(Platbu) poskytnutú žalobcom neposkytol v zmysle Zmluvy žalobcovi žiadne protiplnenie, preto na strane

žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.“ V konaní pred súdom prvej inštancie
následne bolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu stále platnej a účinnej Zmluvy o
poskytnutí služieb podnikateľského poradcu dňa 04.11.2020, že žalobca čiastočne uhradil žalovanému
prvú časť odmeny práve na základe tejto Zmluvy, a že nárok žalovaného na odmenu oprávnene vznikol
v zmysle Zmluvy bez ohľadu na to, či žalovaný poskytol žalobcovi dohodnuté plnenie. Žiadne iné dôvody

pre vznik bezdôvodného obohatenia žalobca počas celého konania pred súdom prvého stupňa netvrdil.
Z rozsudku (bod 22.) pritom vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením existencie všetkých
možných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, a na základe skutkových zistení, ktoré mohol
mať na základe tvrdení strán a nimi predložených dôkazov k dispozícii, vec správne právne posúdil tak,
že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo.

19. Žalovaný zdôraznil, že v súlade s § 366 ods. 1 písm. d) CSP v odvolacom konaní žalobca môže
uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohol uplatniť už
v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom všetko, čo žalobca v odvolaní uvádza však v konaní pred
súdom prvej inštancie uviesť, či navrhnúť mohol.

20. Záverom svojho podania sa žalovaný vyjadril k trvaniu zmluvy a uviedol, že podľa neho zmluva
založila obchodnoprávny vzťah a že ide o zmluvu nepomenovanú. Preto zmluva sa má vykladať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvný typ najbližší nepomenovanej zmluve, ak
zmluva neurčuje inak. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve súhlasne zhodli na vylúčení akejkoľvek možnosti

jednostranného ukončenia Zmluvy ktoroukoľvek stranou. Žalobca a žalovaný si tak poskytli vzájomne
ubezpečenie, že majú skutočný záujem svoje záväzky zo Zmluvy v blízkej dobe splniť. Predovšetkým
žalovaný sa na to spoliehal. Takúto možnosť im dáva (a contrario) ustanovenie § 263 Obchodného
zákonníka, ktoré obsahuje výpočet kogentných ustanovení Obchodného zákonníka. ktoré nie je možnévylúčiť. Ustanovenia týkajúce sa jednostranného ukončenia zmluvy pri jednotlivých pomenovaných
zmluvách sa v tomto výpočte nenachádzajú, a bolo preto možné ich vylúčiť. Vôľa zmluvných strán
vyjadrená v Zmluve, že Zmluvu nie je možné jednostranne ukončiť sa musí rešpektovať. Z toho vyplýva,

že bez ohľadu na zmluvný typ, resp. zmluvné typy najbližšie Zmluve ako nepomenovanej zmluve
(podľa žalovaného ide primárne o zmluvu o dielo a zmluvu o sprostredkovaní, a o mandátnu zmluvu
len minimálne). Zmluva určuje možnosti jednostranného ukončenia inak než je to pri ktorejkoľvek z
uvedených pomenovaných zmlúv. Zmluvu ako písomnú zmluvu je navyše možné ukončiť len písomne,
pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou. Žalobca sa Zmluvu žiadnym takýmto spôsobom ani nepokúsil ukončiť.

21. Žalobca v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na odvolacích dôvodoch proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa pojednávania nezúčastnil výlučne z dôvodov
na jeho strane, nie v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, pričom nenavrhol odročiť
pojednávanie poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 544/05. Dodal, že z jeho

podania evidentne vyplýva, že žiadal o odročenie pojednávania a objektívne nastal rozpor medzi
prejavom vôle žalobcu a písomným prejavom, kedy súd vzhľadom na návrh nového dôkazu (výsluch
B. C.) a vzhľadom na absenciu právneho zástupcu na strane žalobcu mal odstrániť pochybnosti
dotazom alebo iným vhodným opatrením. Zotrval na tom, že postupom súdu došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Znemožnenie realizácie práv žalobcu zo strany súdu dosiahlo takú intenzitu, ktorá

odôvodňuje záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, tzv. porušenie výsledkového práva a na
právne vady uvedené v odvolaní.

22. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že zmluvné strany sa v zmysle zo dňa 04.11.2020
súhlasne zhodli na vylúčení akéhokoľvek jednostranného ukončenia Zmluvy vzhľadom na výklad §

263 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného. Dodal, že rozdiel medzi kogentnou normou a
dispozitívnou normou je v tom, že v prípade kogentnej normy sa od nej subjekt nemôže odchýliť na
rozdiel od normy dispozitívnej, od ktorej sa subjekt odchýliť môže. Zásada dispozitívnosti je vyjadrená
v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom je pravdou, že ustanovenie § 574 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka nie je kogentnou normou Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že Zmluva otázku zrušenia

Zmluvy úplne opomína. Podľa konštantnej rozhodovacej činnosti súdov je v tomto prípade potrebné
opomenutú reguláciu konfrontovať s dispozitívnymi normami. Ak si strany neupravili určitú otázku, tak
zmluvné strany nemali záujem na odchýlnej úprave od dispozitívnych noriem, inak by to výslovne upravili
v zmluve. Pokiaľ teda zmluva neupravuje spôsob ukončenia Zmluvy a ani nevylučuje jej ukončenie,
je v prípade strany, ktorá už nemá záujem zotrvať v právnom vzťahu potrebné a možné aplikovať

dispozitívnu normu, t. j. § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka - možnosť Zmluvu vypovedať a to
zo zákona. V danom prípade je zrejmé, že Zmluva sa najviac kryje s § 566 Obchodného zákonníka
(Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti
a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu) a nie so zmluvou o dielo, ako uvádza žalovaný.

Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo od iných zmluvných typov je samostatné vykonávanie činnosti
(dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku, a to hmotne zachytiteľného. Samotná činnosť
môže mať aj nehmotný charakter, avšak jej výsledok musí byť zachytiteľný na hmotnom médiu (napr.
projekt, dátový nosič, písomná správa alebo posudok). Tento výsledok, ktorý sa de lege lata označuje
„predmet diela“ (§ 554 ods. 1, prvá veta) môže byť predovšetkým vec (§ 119 OZ), ale aj iný hmotne

zachytený výsledok inej činnosti (§ 556). Z toho vyplýva, že Zmluva nemôže byť zmluvou o dielo ale
mandátnou zmluvou. Žalobca dokonca udelil žalovanému plnú moc, ktorá sa predpokladá na výkon
určitých špecifických činností pri výkone mandátu. Nakoľko zmluvné strany vôbec neupravili spôsob
ukončenia Zmluvy, použijú sa dispozitívne ustanovenia podľa § 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Z
tohovyplýva,žežalobcamaloprávnenieZmluvuvypovedaťajbeztoho,abytátomožnosťbolaupravená

v Zmluve a dokazuje to aj komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov súdneho konania.

23.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.24. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že

niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade bol odvolací súd toho názoru, že táto odvolacia námietka
nebola naplnená.

26. K tejto odvolacej námietke žalobcu špecifkovanej v odseku 11 odôvodnenia rozsudku odvolací súd

uvádza, že žalobca bol na pojednávanie nariadené na deň 12.06.2023 riadne a včas predvolaný dňa
04.05.20223. Z jeho podania doručeného súdu prvej inštancie v deň pojednávania o 08:19 hodine
vyplýva, že iba ospravedlňuje svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pre zdravotný stav, že došlo
k výmene právneho zástupcu, pričom nový právny zástupca mu len deň pred pojednávaním oznámil,
že sa pojednávania nezúčastní. Z obsahu podania žalobcu jednoznačne vyplýva, že nežiadal odročenie

pojednávania. Z podania žalobcu jednoznačne nevyplýva, že žiadal odročiť pojednávanie, pričom
z ustanovenia § 183 ods. 1 CSP vyplýva, že pojednávanie môže byť odročené na návrh strany a len
z dôležitých dôvodov. To znamená, že súd môže odročiť pojednávanie iba na návrh strany, t.j. iba vtedy
ak strana odročenie pojednávania navrhla, čo v danom prípade žalobca nenavrhol.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca požiadal o odročenie pojednávanie musel byť
uviesť v takomto podaní v zmysle § 183 ods. 4 CSP jednak svoje telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú je ho možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania.
Rovnako z daného ustanovenia vyplýva, že ak súd zisti, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Keďže

žalobca nenavrhol odročenie pojednávania vo svojom podaní zo dňa 12.06.2023, nebolo povinnosťou
súdu prvej inštancie rozhodovať o návrhu žalobcu na odročenie pojednávania a ani ho upovedomiť, či
súd prvej inštancie jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel alebo nevyhovel.

28. Navyše odvolací súd dodáva, že žalobca nepredložil k podaniu zo dňa 12.06.2023 ani potvrdenie

o dočasnej práceneschopnosti ani novú plnú moc udelenú novému právnemu zástupcovi. Ako vyplýva
z Plnej moci udelenej súčasnému právnemu zástupcovi žalobcu nachádzajúcu sa na čl. 58 spisu tak
kudeleniuplnejmocizostranyžalobcudošlodňa12.06.2023.Žalobcavšaktútoplnúmocnepredložilani
dorozhodnutiasúduprvejinštancie.ZOznámeniaoukončeníprávnehozastúpeniažalobcudoručeného
súdu prvej inštancie dňa 13.02.2023 (čl. 31 a 32 spisu) vyplýva, že súdu prvej inštancie bolo oznámené

ukončenie zastupovania žalobcu zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu CREDIS Law s.r.o..
To znamená, že žalobca mal dostatočne dlhý časový úsek na zvolenie si nového právneho zástupcu.
Takisto žalobca doručil svoje podanie zo dňa 12.06.2023 súdu prvej inštancie o 08.19 hod., pričom
pojednávanie vo veci začalo o 09.00 hod., teda žalobca zaslal dané podanie tesne pred uskutočnením
pojednávania.

29. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď nariadené
pojednávanie neodročil, túto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Prejednaním veci bez
prítomnosti žalobcu tak súd prvej inštancie neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.Práve naopak, pokiaľ by súd prvej inštancie odročil pojednávanie aj bez výslovného návrhu žalobcu
na odročenie pojednávania porušil by tým právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže by
postupoval v rozpore s príslušným procesným predpisom (Civilným sporovým poriadkom) a spôsobil by

týmto svojím konaním aj prieťahy v konaní.

30. Navyše odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že žiada odročiť
pojednávanie nariadené na deň 12.06.2023 z dôvodov uvedených v jeho podaní zo dňa 12.06.2023 tak
žalobcom uvádzané dôvody nie sú podľa názoru odvolacieho súdu tak dôležité v zmysle § 183 ods. 1

CSP, aby súd prvej inštancie nariadené pojednávanie odročil.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o svojom nepriaznivom zdravotnom stave, ani plnú moc udelenú
novému právnemu zástupcovi. Odvolací súd pritom poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR z ktorej vyplýva, že nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, ak nový
právny zástupca prevzal zastupovanie tesne pred už nariadením termínom pojednávania, nakoľko
v zmysle názoru najvyššieho súdu ani nemal vôbec prevziať zastupovanie, pokiaľ nie je schopný

a ochotný poskytnúť adekvátnu právnu pomoc pre svojho klienta, práve už na vopred nariadenom
pojednávaní, t.j. na pojednávaní, ktoré bolo nariadené skôr ako on prevzal zastupovanie.

31. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv, ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu

automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a
rozhodnutieveciirelevantné.Vykonávanímvšetkých(ajnepodstatnýchdôkazov)byzároveňdochádzalo
aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie

vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah
do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať
len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu

postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd je toho
názoru, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

32. V rámci právnej úpravy zavedenej v Civilnom sporovom poriadku zákonodarca pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorá je upravená v § 153 a 154 CSP. Zmyslom koncentrácie konania

je „zkoncentrovať“, t.j. uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania. Do popredia vstupuje
procesná zodpovednosť účastníkov konania a ich aktívny a zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti. Koncentrácia konania je nielen faktorom ktorý stimuluje aktivitu účastníkov
konania, ale aj spôsobom, ako konanie zhospodárniť, pretože účastníci musia do istého, v zákone
určeného momentu uviesť skutkové tvrdenia a dôkazy, na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť

nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe (v zákonom určenej fáze konania), túto
možnosť stratia. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov
konania a umožňuje súdu, aby do určitej doby skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál.
Koncentrácia konania sa týka prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa § 149, t.j.
má význam práve pri dokazovaní. Jej význam spočíva v tom, že súd má vďaka povinnosti včasného

predkladania prostriedkov procesného útoku a obrany (najmä skutkové tvrdenia, návrhy a protinávrhy
na vykonanie dôkazov) získať čo najskôr podklad na určenie predmetu dokazovania s tým, že možnosť
budúcej modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny
alebo na zmeny spočívajúce z výsledkov vykonaného dokazovania.
Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, a teda hľadí sa na ne, akoby

uplatnené neboli. Súd ich teda nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov.
Pokiaľ by tak súd urobil, porušil by tak právo druhého účastníka konania na spravodlivý súdny proces.

33. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz a to výsluch svedka
B. C.. Odvolací súd uvádza, že výsluch svedka navrhol žalobca v podaní zo dňa 12.06.2023, ktoré bolo

doručené súdu prvej inštancie v deň pojednávania t. j. dňa 12.06.2023. V podaní zo dňa 12.06.2023
ohľadne výsluchu svedka C. na skutočnosti, ktoré mali byť preukázané jeho výpoveďou žalobca uviedol,
že svedok viedol všetky rokovania so zástupcom spoločnosti žalovaného. Avšak v podanom odvolaní
už žalobca tvrdil, že tento svedok má preukázať ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.Skutočnosťou, že svedok C. mal podľa žalobcu potvrdiť zánik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu
sa odvolací súd bude zaoberať nižšie, keďže v priebehu konania na súde prvej inštancie túto skutočnosť
žalobca neuvádzal.

34. Ohľadne nevykonania dôkazu výsluch svedka C. sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie uvedenom v odseku 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň k danému odvolací
súd uvádza, že nielenže tento dôkaz žalobca neprodukoval v súlade s ustanovením § 153 ods. 1, 2
CSP, keďže tak neurobil ani pri žiadnom úkone, ktorý mu patril, teda ani v návrhu na vydanie platobného

rozkazu, ani vo vyjadrení k odporu žalovaného, ale urobil tak až dokonca tesne pred uskutočnením včas
a riadne nariadeného pojednávania a po viac ako pol roku odo dňa podania žaloby. Navyše odvolací
súd je toho názoru, že výsluch svedka C. by bol zbytočný a nehospodárny, keďže skutkový stav bol
preukázaný ostatnými dôkazmi a okolnosti ohľadne ktorých mal tento svedok vypovedať (svedok viedol
všetky rokovania so zástupcom spoločnosti žalovaného) nemohli nič zmeniť na právnom posúdení veci.
Medzi stranami sporu bola uzavretá písomná Zmluva, v ktorej si podrobne upravili náležitosti týkajúce sa

odmeny, ako aj začiatku povinnosti s poskytovaním služieb zo strany žalovaného (čl. IV bod 1 Zmluvy).

35. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca doposiaľ netvrdil v prvoinštančnom konaní a ani v žiadnom
úkone,ktorýmupatrilaadresovanomsúduprvejinštancie,žeZmluvazodňa04.11.2020bolaukončená,
ani kým a akým spôsobom. Navyše ohľadne potreby výsluchu svedka B. C. v konaní na súde prvej

inštancie iba uviedol, že tento má vypovedať z dôvodu, že tento svedok viedol všetky rokovania so
zástupcom spoločnosti žalovaného.

36. Odvolací súd je v tejto veci toho názoru, že žalobca „odignoroval“ povinnosť splnenia podmienky
sudcovskej koncentrácie konania, pretože prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného úroku a prostriedky obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd podľa § 153 ods.2 CSP prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

37. Ak procesný úkon strany nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že na procesný úkon sa neprihliada. Povinnosť riadneho
vedenia sporu, ktorú žalobca porušil, je všeobecne vyjadrená v čl.8 CSP, nakoľko procesné úkony
strán sporu nesmú viesť k prieťahom v konaní. Podľa čl.5 CSP môže odmietnuť procesné úkony, ktoré
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho
strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

38. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v súlade s ustanovením § 153
ods. 3 a § 220 ods. 2 CSP aj odôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz (výsluch svedka

C.), pričom aj náležite a logicky zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia prečo takto postupoval.
Preto vzhľadom k vyššie uvedeným záverom prijatým odvolacím súdom postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k porušeniu ustanovenia § 153 CSP a ani k porušeniu ustanovenia § 151 CSP.

39. Odvolaciemu súdu neuniklo, koľko nových skutočností uvádza žalobca až v podanom odvolaní a až

po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Tieto nové dôkazy treba z pohľadu odvolacieho súdu považovať za
novoty v zmysle § 366 CSP. Ide jednak o dôkaz výsluchom svedka B. C., najmä o obsah jeho výpovede,
tedanovéskutočnosti,ktorémalsvedokpotvrdiťoprotikonaniunasúdeprvejinštancieajednakajoSMS
komunikáciu podľa tvrdenia žalobcu medzi štatutárnymi orgánmi účastníkov sporu, ktorú nepredložil
počas konania na súde prvej inštancie.

40. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom

pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s
ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov jeprípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude
podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak

tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

41. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Odvolací súd je

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové
skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len
vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

42. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať

nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie (písm.d/), pričom všetko, čo žalobca v odvolaní uvádza mohol podľa názoru
odvolacieho súdu uviesť, resp. navrhnúť, už v konaní pred súdom prvej inštancie.

43. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vôbec v konaní pred súdom prvej inštancie a až do podania

odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie netvrdil, že ukončil Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu.
Rovnako ani netvrdil, že tak urobil prostredníctvom svedka C., ktorý konal v zastúpení žalobcu vo
vzťahu k žalovanému a ktorý mal oznámiť žalovanému, že ukončuje Zmluvu a že tento svedok aj vyzval
žalovaného na vrátenie sumy vo výške 10.000,00 EUR. V prvoinštnančnom konaní žalobca iba uviedol,
že svedok má byť vypočutý z dôvodu, že tento svedok viedol všetky rokovania so zástupcom spoločnosti

žalovaného. O dôvodoch prečo súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu dôkazu výsluchom svedka
C. odvolací súd uviedol v odsekoch 33 až 38 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

44. Žalobca v odvolacom konaní použil aj nový prostriedok procesného útoku a procesnej obrany, ktorým
mala byť aj SMS komunikácia, podľa tvrdenia žalobcu medzi štatutárnym orgánom žalobcu D. E. E. z

mobilného čísla: +XXX XXX XXX XXX a štatutárnym orgánom žalovaného, p. F. G. z mobilného čísla:
+XXX XXX XXX XXX. Odvolací súd podotýka, že z tejto SMS komunikácie ani nevyplýva z akého čísla
a komu bola adresovaná (čl. 71 spisu) a jediné čo je z nej možno zistiť je, že odosielateľom, resp.
príjemcom bol – G..

45. K uplatneným novotám zo strany žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa vôbec neunúval
v podanom odvolaní vysvetliť v súlade s § 366 CSP, z akého dôvodu tieto prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany uvádza až v podanom odvolaní a najmä neuviedol prečo ich nemohol uviesť už
počas konania na súde prvej inštancie. Je pritom nepochybné, že už v konaní pred súdom prvej inštancie
v návrhu, ktorým navrhol výsluch svedka C. mohol uviesť to, čo tvrdil v podanom odvolaní, čo má tento

svedok preukázať a najmä že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo vôbec
netvrdil. Rovnako aj SMS komunikáciou musel disponovať už počas konania na súde prvej inštancie,
keďže ako uviedol išlo priamo o mobilný telefón štatutárneho orgánu žalobcu.

46. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizuje dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa

§ 366 CSP a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesnej obrany nemohol
použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností
neprihliadol.

47. K samotnému právnemu posúdeniu veci odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v podanej žalobou

ako dôvod pre ktorý žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,00Eur uviedol bezdôvodné
obohatenie.Natomtozotrvalaždorozhodnutiasúduprvejinštancie.Ažvpodanomodvolanízačaltvrdiť,
že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo v konaní na súde prvej inštancie
netvrdil.48. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

49. Odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie ako samostatný právny inštitút je upravený v
zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a je konštruované ako zodpovednostný právny vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné
obohatenie je upravené v § 451 Občianskeho zákonníka, pričom sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

50. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zamietol žalobu vzhľadom na tú skutočnosť, že zo
strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže Zmluva naďalej trvá,
pričom opak nebol preukázaný a ani stranami tvrdený. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ukončenie zmluvného

vzťahu medzi stranami sporu netvrdila ani jedna zo strán. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil
trvanie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v zmysle Zmluvy zo dňa 04.11.2020.

51. Teda z vykonaného dokazovania vyplýva, že Zmluva o poskytnutí služieb podnikateľského poradcu
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.11.2020 doposiaľ trvá a žiadna zo zmluvných strán počas

konania na súde prvej inštancie netvrdila, že túto zmluvu ukončila. Žalobca uplatnil svoj nárok proti
žalovanémuozaplateniesumy10.000,00Eurztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Keďževšakpredmetná
zmluva zo dňa 04.11.2020 naďalej trvá, nemohlo teda na strane žalobcu ani dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu.Pretosúdprvejinštanciesprávneprávnevecposúdil,keďpodanúžalobuzamietolzdôvodu,
že na strane žalovaného nenastalo bezdôvodné obohatenie.

52. Žalobca v podanom odvolaní takisto namietal, že súd prvej inštancie právne vyhodnotil vec a žalobu
zamietol aj z dôvodu, že došlo k zmareniu účelu zmluvy na strane žalobcu ako objednávateľa, pričom
na dané tvrdenie nebolo vykonané dostatočné dokazovanie.

53. Odvolací súd k danému tvrdeniu žalobcu uvádza, že zmarenie účelu zmluvy môže mať povahu
a účinky v zmysle § 356 Obchodného zákonníka iba ak jedna zo strán zmluvy od zmluvy odstúpila.
Teda využila svoje právo dané jej v zmysle tohto ustanovenia. Žiadna zo strán však v konaní na
súde prvej inštancie dané netvrdila. Až odstúpením od zmluvy nastávajú účinky zániku zmluvy. Súd
prvej inštancie jednoznačne právne uzavrel, že žalobu zamieta z toho dôvodu, že v konaní nebolo

vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia uvedených v § 451 Občianskeho zákonníka.

54. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym

právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

55. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

56. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP aj vrátane závislého
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.57. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).