Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205213
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1322205213.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G., proti manželovi, ktorý návrh
nepodal: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, H. I., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, odbor
sociálnych vecí a rodiny Senec, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a manžela, ktorý návrh nepodal: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 06.06.2020 pred Matričným úradom Svätý Jur, zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu Svätý Jur, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom X, r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté dieťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur
mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15-dňa v mesiaci

vopred, počnúc dňom 22.11.2023.
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom: J. B., nar. XX.XX.XXXX, neurčuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 08.11.2022, žiadala
súd o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej J. na čas po rozvode
manželstva tak, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, nežiadala upraviť styk otca
s maloletou, a výživné navrhla v sume 200,- Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo sa stalo
z dôvodu manželských nezhôd nefunkčným, citové väzby medzi nimi úplne ochladli, nevedú spoločný

intímny život a už nežijú ani v spoločnej domácnosti.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal, sa k návrhu nevyjadril písomne, predvolanie na pojednávanie mal
doručené uložením na pošte.
3. Súd v rámci dokazovania vypočul navrhovateľku, oboznámil s obsahom nasledovných listinných
dôkazov: sobášny list, rodný list maloletej J., a dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam.

4. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť

len v odôvodnených prípadoch.
5. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2).
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).

6. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa (ods. 2).
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3).
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4).

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods.
5).

7. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.
9. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.11. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie

zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

15. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

16. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného

návrhu doručeného súdu dňa 08.11.2022. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
vo výške 473,30 Eur a prídavky na dieťa vo výške 60,- Eur. Navrhla, aby súd manželstvo rozviedol
a maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil výživné v sume 200,-
Eur a styk otca s maloletou neručil, pretože podľa jej vedomostí je na manžela vydaný zatykač. Od
septembra 2022 sa presťahovala k svojej mame, kde žijú s J. doteraz a od novembra 2022 nemajú

s manželom žiaden kontakt.

17. Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 06.06.2020
pred Matričným úradom Svätý Jur, a bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Svätý Jur, vo
zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X,

18. Súd mal výpoveďou navrhovateľky za preukázané, že manželia už viac ako rok nežijú v spoločnej
domácnosti, rok nie sú vôbec v kontakte, ich manželstvo už nespĺňa žiadnu zo svojich funkcií. Dospejúc
k danému záveru, aplikáciou ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako je vo výroku rozsudku
uvedené a manželstvo rozviedol.19. Čo sa týka úpravy styku maloletej s otcom, ten ponechal vzhľadom na situáciu, v akej sa otec
momentálne nachádza, ako neupravený. Matka nebude otcovi brániť v stretávaní sa s maloletou, ale
prihliadnuc aj na jej útly vek by sa mali stretnutia aspoň na začiatku konať v prítomnosti matky.

20. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, súd zároveň učil, že obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, čo je jedným zo základných rodičovských práv patriacich každému
z rodičov.

21. Vo výroku o výživnom súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 200,- Eur mesačne, čo
zodpovedá zásade potencionality príjmov. Otec vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, bývanie v regióne
s vysokou dostupnosťou získania práce má možnosť, hoci len brigádnicky, zabezpečiť výživné pre
maloletú J. minimálne v tejto sume. Suma 200,-Eur zodpovedá polovici nákladov, ktoré matka musí
vynaložiť na starostlivosť o dieťa, pričom výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa, je na
rodičovskej dovolenke, a preto nemá možnosť sa zamestnať, na čo bolo potrebné pri rozhodovaní

prihliadnuť.

22.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).