Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209715
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7118209715.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa L.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/X, V., Č. E., právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom,
advokátom, Hlavná č.50, Prešov, proti povinnej U.. M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č..XXXX/XX
F., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska č.45, Bardejov, za účasti

prokurátora Okresnej prokuratúry M. C., v konaní o návrat maloletých detí F. X., nar. XX.X.XXXX a Y.
X., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F.,
do krajiny obvyklého pobytu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
21P/111/2018-527 zo dňa 16.11.2022 o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť povinnej
náhradu trov konania vo výške 1227,96 Eur k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia (I. výrok) a trovy odvolacieho konania vo výške 204,43 Eur, rovnako k rukám jej právneho
zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok). Súd aplikoval ustanovenia § 49 ods.1,

§ 52, § 55, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), odôvodniac
rozhodnutie podrobne čo do nároku aj výšky, vzhľadom na postoj navrhovateľa v konaní, okolnosti
osobné a finančné na strane povinnej matky a preukázané úkony právnej služby v priebehu konania
v nadväznosti na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení.

2. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 21P/111/2018-327 zo
dňa 30.4.2019 a č.k. 21P/111/2018-352 zo dňa 17.6.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach č.k.8CoP/270/2019-446 zo dňa 26.11.2019, ktorým bol návrh otca vo veci samej o návrat
maloletých detí do krajiny obvyklého pôvodu zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
29.12.2019.

3. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k.8CoP/270/2019-446 zo dňa 26.11.2019 zároveň
odvolací súd zrušil napadnuté doplňujúce uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 21P/111/2018-352 zo dňa
17.6.2019, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa §
52 CMP. Odvolací súd v tejto časti vrátil vec na nové rozhodnutie o návrhu povinnej -matky maloletých
detí na náhradu trov konania, vrátane odvolacích, s riadnym a zákonným odôvodnením, ktoré bude
preskúmateľné a logicky správne.4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenia a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie, dôvodiac ustanoveniami § 365 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(CSP) a § 62 CMP. Namietal, že mu nebolo doručené podanie matky, týkajúce sa uplatneného nároku
na náhradu trov konania a ani vyčíslenie trov konania. Citujúc komentár k ustanoveniu § 55 CMP,
s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, navrhovateľ uviedol, že mu nebol vytvorený priestor
na vyjadrenie, prečo by mal byť spravodlivý takýto postup, ak ide o výnimku z pravidla. Napadnuté
uznesenie nepovažuje za presvedčivo zdôvodnené vo vzťahu k ustanoveniu § 257 CSP, čo zakladá

nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľosť vydaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie mu vopred, t. j.
pred vydaním napadnutého uznesenia, neoznámil, že zamýšľa použiť ustanovenie § 55 CMP v otázke
náhrady trov konania, čím mu bolo znemožnené sa k tomuto riadne a včas vyjadriť. Otec tiež namieta,
že súd prvej inštancie vyzval výzvou zo dňa 13. 1. 2020 matku k tomu, aby vyčíslila trovy konania. Takýto
postup považuje za nezákonný a nesprávny, pretože súd nemá v CSP a ani CMP oprávnenie, resp.
povinnosť k tomu, aby účastníka konania vyzýval na vyčíslenie trov konania, s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2020 zo dňa 25. 2. 2021 a zásadu vigilantibus iura scripta sunt.
Podľa odvolateľa neexistujú žiadne okolnosti, pre ktoré by mal byť zaviazaný nahradiť trovy konania
matke. Matka žiadne trovy ani nemala a ani nikomu nemusela uhradiť žiadne trovy, pretože matke bol
advokát určený Centrom právnej pomoci, čo je zrejmé z rozhodnutia Centra právnej pomoci F. zo dňa 4.
9. 2018. On nemôže byť trestaný za to, že Centrum právnej pomoci určilo matke advokáta so sídlom v

V., napriek tomu, že konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I. Za takéto nehospodárne určenie
advokáta zodpovedá Centrum právnej pomoci a nie otec. Nárok na náhradu trov konania v prípade jeho
nepriznania súdom, čo je pravidlom v zmysle ustanovenia § 52 CMP zakladá podľa odvolateľa matke,
resp.jejadvokátovinároknanáhradutýchtotrov,atedatrovybudúuhradenétýmsubjektom,ktorýzavinil
nehospodárne určenie advokáta. Navyše on podaným návrhom uplatňoval to, na čo mal oprávnenie,

teda mal oprávnenie podať takýto návrh, pričom tento jeho návrh bol posúdený ako nedôvodný, čo je
bežné a v žiadnom prípade nedošlo k tomu, aby otcovi v obdobnej situácii bolo uložené nahradiť trovy
konania. Otec sa vždy vyjadroval vo veci, keďže mal právneho zástupcu a tvrdenie, že otec sa chcel
vyhnúť konfrontácii s matkou je iba špekuláciou a nie je ničím podložené. Otec svoju neprítomnosť
zakaždým ospravedlnil, pričom posúdenie tohto ospravedlnenia je vždy na súde a to otec nevie nijako

ovplyvniť a ani predvídať. Nelogicky pre otca znie výčitka, že prečo maloleté dieťa doniesol z I. na F. k
matke, keď matku mu ju dala na kratší pobyt, k čomu otec uvádza len to, že dodržal dohodu s matkou,
ktorá mu určila čas, ktorý môže stráviť s maloletým dieťaťom v V., navyše otec je typ človeka, ktorý
nekoná protiprávne a podvodne. Namieta tiež veľký počet vyjadrení zo strany matky, ktoré nemali žiaden
podstatný vzťah k meritu veci, a teda že všetky vyjadrenia boli neúčelné a bez významu pre rozhodnutie

veci.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca - navrhovateľa uviedla okrem tvrdení, už uvedených v konaní,
že navrhovateľ podsúva odvolaciemu súdu najmä právne argumenty, ktoré sú však v zásadnom
rozpore so samotným skutkovým a právnym stavom veci, ktorý preukázateľne vyplýva zo samotného

súdneho spisu. Za nepochopiteľné považuje ako môže navrhovateľ tvrdiť, že mu nebolo doručené
podanie z jej strany, ktoré by sa týkalo uplatnenie nároku na náhradu trov konania a jeho odôvodnenie.
Uviedla, že navrhovateľ mal prístup k elektronickému súdnemu spisu, preto dáva do pozornosti,
že minimálne podaním zo dňa 5.9.2018 - vyjadrenie, ako aj podaním zo dňa 4.7.2019 - odvolanie
proti uzneseniu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania zo dňa 17.6.2019, si uplatňovala trovy

právneho zastúpenia, voči ktorým sa navrhovateľ dokonca vyjadroval, preto jeho tvrdenie, že mu nebolo
doručené žiadne podanie zo strany matky v tejto veci je nepravdivé. Z jednotlivých podaní či už matky,
okresnej prokuratúry alebo konštatovania súdu je zrejme, že prístup navrhovateľa v tomto konaní bol
nehospodárnyaneúčelnýapretouplatnenie§54a§55CMPzostranysúdujevtomtoprípadenamieste
a to aj s poukazom na „šikanózny“ charakter samotného podania navrhovateľa. Na tejto skutočnosti nič

nemení ani iracionálny výklad zákona 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzizostranynavrhovateľa.Matkanavrhlapotvrdenierozhodnutiasúduotrováchkonaniaakosprávne
a zákonné.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 CMP, § 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce.berúc do úvahy i hľadisko hospodárnosti súdneho konania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie
je dôvodné vyhovieť.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie matke maloletých detí ako
povinnej v predmetnom konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi - otcovi a
to z hľadiska správnosti aplikácie ustanovenia § 55 CMP. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie, že
rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia a zároveň je nepreskúmateľné. Odvolací súd vytýkané pochybenie súdu v danom prípade
nezistil. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky a dospel k záveru, že pokiaľ ide o
posúdenie nároku na náhradu trov konania, okresný súd uvažoval správne, keď aplikoval predmetné
ustanovenie, špeciálne upravujúce rozhodovanie súdu o náhrade trov konania s poukazom na princíp
spravodlivého posúdenia, berúc za základ okolnosti danej veci a spôsob rozhodnutia súdu o návrhu
otca maloletých detí v ním iniciovanom konaní, pričom ide o moderačné práv výlučne súdu na podklade

zákonných možností.

8. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé.

11. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. V mimosporových konaniach v zásade medzi účastníkmi nie je charakteristický spor o právo, ide o

konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany,
a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného
záujmu. V typických mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania
sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Ako už bolo
uvedené, ustanovenie § 55 CMP upravuje moderačné právo súdu pri náhrade trov konania, umožňujúce

náhradu trov konania výnimočne priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z
dôvodovej správy k ustanoveniu § 55 CMP vyplýva, že materiálny korektív spravodlivého požadovania
náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, neaplikuje však
princípnáhradytrovkonaniazhľadiskaúspechuvkonaní.AkokonštatovalÚstavnýsúdSRvrozhodnutí,
sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou
súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva.

13. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že o taký prípad sa jedná aj v prejednávanej veci a postup súdu prvej inštancie, ktorým v

súlade s ustanovením § 55 CMP zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania, bol objektívne možný a
s ohľadom na okolnosti prípadu aj dôvodný.

14. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 55 CMP a z komentáru k príslušnej zákonnej
úprave, náhradu trov mimosporového konania možno priznať na návrh, ktorý vyplýva z postupu a

vyjadrení povinnej v priebehu konania, ktorými žiadala priznať náhradu trov konania (už od prvého
podaniavovecidňa5.9.2018)zdôvoduobštrukčnéhoaúčelovéhosprávaniasanavrhovateľavpriebehu
konania vo veci samej, pričom podľa CMP rozhoduje súd v meritórnom rozhodnutí spolu o nároku
aj o výške. Dôvodom je výnimočnosť priznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporových
konaniach. (JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy

konania a ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII).

15. V predmetnom konaní o návrhu využila matka svoje právo a nechala sa zastúpiť rovnako advokátom,
v súvislosti s čím vznikli náklady, resp. trovy právneho zastúpenia. Keďže si ich náhradu pred súdomprvej inštancie uplatnila, súd správne rozhodol tak, že otca zaviazal tieto trovy v súdom priznanej výške
v súvislosti s vykonanými právnymi úkonmi, na podklade spisovej dokumentácie, nahradiť. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že zároveň súd svoje rozhodnutie dostatočným a logickým

spôsobom odôvodnil, preto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil, považujúc aj výšku priznanej náhrady za správnu a za v súlade s
príslušnými právnymi predpismi.

16. O trovách predmetnej časti odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia §

396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. V tomto prípade súd ustanovenie § 55 CMP neaplikoval, nakoľko
návrh v tejto časti odvolacieho konania matka nepodala.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).