Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010683
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010683.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a členov senátu JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. novembra 2023, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/127/2022 zo dňa 12. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. proti výroku o vine zamieta.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. proti výroku o treste zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/127/2022 zo dňa 12. 07. 2023 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b)

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustila na tom skutkovom
základe, že

aj napriek tomu, že jej bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/31/2019- 33 zo dňa
10. 07. 2019 právoplatným dňa 08. 08. 2019 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej C.
D.,nar. XX. XX. XXXX výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom doručenia rozsudku, vždy do
25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca dieťaťa A. D., C. XX. XX. XXXX, sa tejto svojej
zákonnej povinnosti vyplývajúcej zo Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v obci E. F., okres G. a na iných
miestach, kde sa zdržiavala, v období od 01. 11. 2019 do 12. 07. 2023, úmyselne vyhýbala, keď bola
zamestnaná len od 27. 07. 2020 do 20. 08. 2020 v spoločnosti Maxin´s People Slovakia s.r.o., kde s ňou
bol ukončený pracovný pomer pre absenciu, následne sa nezaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie

na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nebola a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
ani iných dávok a nezaobstarala si iný dostatočný príjem na úhradu výživného, a teda si sama vlastným
zavinením privodila stav bez hmotného zabezpečenia, pričom na výživné zaplatila len dňa 18. 09. 2020
sumu 50,- €, čím jej voči oprávnenému A. D., C. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXX, H. G., vznikol
na výživnom dlh v celkovej výške 1.059,23 €.
Proti uvedenému rozsudku podala obžalovaná podanie označené ako odpor proti trestnému rozsudku,

v ktorom uviedla, že rozsudok nepovažuje za správny a dôvodný, nakoľko jej nebolo umožnené
predloženie potrebných dokladov na preukázanie podstaty skutku a žiada, aby súd nariadil vo veci
hlavné pojednávanie a po vykonanom dokazovaní spravodlivo rozhodol.

Krajský súd podanie obžalovanej vyhodnotil ako odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom
napadnutého rozsudku, tzn. ako proti výroku o vine, tak aj proti výroku o treste.Na verejnom zasadnutí dňa 16. 11. 2023 krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste a navrhuje odvolanie obžalovanej zamietnuť
ako nedôvodné.

Obžalovaná sa z konania verejného zasadnutia ospravedlnila a požiadala, aby súd rozhodol v jej
neprítomnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania primárne konštatoval

prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.), pričom v časti odvolania obžalovanej proti výroku o vine
konštatoval dôvody na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť ostatných výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej proti

výroku o treste nebolo podané dôvodne, pričom odvolanie obžalovanej proti výroku o vine bolo podané
proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Nahlavnompojednávaníokresnýsúdumožnilurobiťobžalovanejvyhláseniepodľa§257ods.1Tr.por.a
nasl. Obžalovaná po poučení urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku a na otázky

podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedala kladne „áno“. Po vyžiadaní stanoviska
prokurátora, súd následne v súlade s § 257 ods. 7 Tr. por., uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej a
podľa § 257 ods. 8 Tr. por. uznesením vyhlásil, že vykoná dokazovanie len v rozsahu ukladania trestu,
resp. účinnej ľútosti.

Prijatiu vyhlásenia obžalovanej nebránila ani žiadna iná skutočnosť obsiahnutá v spisovom materiáli,
ktorá by zakladala pochybnosti o vine obžalovanej a potrebu vykonania dokazovania v tomto smere.

Krajský súd teda poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku akceptoval
skutočnosť, že nebolo možné podať odvolanie v rozsahu vyhlásenia obžalovanej o nepopretí spáchania

skutku a odvolací súd obmedzený revíznym princípom, preskúmaval napadnutý výrok o treste a konanie
mu predchádzajúce, pretože vyhodnotil, že odvolanie obžalovanej bolo podané aj proti výroku o treste.

Odvolací súd postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovanej proti výroku o vine zamietol,
nakoľko toto smerovalo proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Vo vzťahu k odvolaniu podanému proti výroku o treste, odvolací súd konštatuje, že okresný súd
prihliadol na všetky skutočnosti a zásady Trestného zákona upravujúce ukladanie trestov, na ktoré je
povinný prihliadnuť a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy,akoajgenerálnuaindividuálnu

prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Krajský súd sa s
uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko
opakovať správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však

nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).Uložený trest obžalovanej vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, tzn. na samej spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby je aj podľa krajského súdu postačujúci, splňujúci atribúty
generálnej a individuálnej prevencie, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj

prevýchovu obžalovanej. Krajský súd zároveň nezistil žiadne zásadné porušenie ustanovení o ukladaní
trestu. Treba zdôrazniť, že obžalovaná sa páchania trestného činu dopúšťala aj počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia za iný trestný čin, hoci toto odsúdenie je v súčasnosti už ex lege zahladené,
pričom obžalovaná aj v súčasnosti udržiava protiprávny stav, výživné ani v časti dlhodobo neplatí
a o dcéru sa nijako nezaujíma. Ani odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, keďže sa

stotožňuje s dôvodmi okresného súdu, nevidel dôvod na prípadné uloženie alternatívneho trestu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku, z vyššie
uvedených dôvodov odvolanie obžalovanej A. B. proti výroku o treste, považujúc ho za nedôvodné,

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.