Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 12, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236001
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123236001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/90/2023

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený : Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., v konaní
o zaplatenie 413,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/90/2023

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

16Csp/90/2023

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 30.06.2023 požadoval, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 413,80 eura s príslušenstvom, vrátane náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu

- spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorej predmetom
bolo poskytovanie verejných služieb. Predmetom zmluvy bol záväzok uvedenej spoločnosti zriadiť
a poskytovať službu – nájom koncového zariadenia, aktivačný poplatok za stb, základná inštalácia
technikom, poškodenie alebo nevrátenie scart alebo hdmi kábla zo strany účastníka, doplatok extra
hbo, diferencia zakladný balík na maxi, satelit štandard, prerušenie poskytovania služby pre neplatenie,
prerušenie služby pre neplatenie v súlade so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných
služieb a cenníkom pre poskytovanie služieb podniku, ako aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť

cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade s touto Zmluvou. Právny predchodca žalovanej vystavil nasledovné faktúry :
1. Faktúra č. 1705213418 na sumu 25,10 EUR so splatnosťou 10.06.2017
2. Faktúra č. 1706212886 na sumu 12,60 EUR so splatnosťou 10.07.2017
3. Faktúra č. 1707212416 na sumu 12,60 EUR so splatnosťou 10.08.2017
4. Faktúra č. 1708214692 na sumu 17,90 EUR so splatnosťou 10.09.2017
5. Faktúra č. 1709207090 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.10.2017

6. Faktúra č. 1710206645 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.11.2017
7. Faktúra č. 1711206052 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.12.2017
8. Faktúra č. 1712200282 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.01.2018
9. Faktúra č. 1801222903 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.02.201810. Faktúra č. 1802214278 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.03.2018
11. Faktúra č. 1803197831 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.04.2018
12. Faktúra č. 1804188206 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.05.2018

13. Faktúra č. 1806202766 na sumu 321,60 EUR so splatnosťou 10.07.2018

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 uzatvorenej medzi postupcom DIGI
SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722 (ďalej aj „postupca“) a
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

Dňa 04.05.2020 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. 5767125 (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaná záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a
z faktúr uznala v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho
dôvodu a výšky.

3. Žaloba bola doručená žalovanej do vlastných rúk (č. l. 95), avšak táto sa k nej nevyjadrila.

4. Súd výzvou zo dňa 10.07.2023 vyzval žalobcu, aby preukázal, že odstúpenie od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb jeho právneho predchodcu zo dňa 14.05.2018, ktorej súčasťou bola aj kvalifikovaná
výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovanej.

5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že doručovanie ohľadne výzvy nebolo doposiaľ žalovanou popreté,

ani spochybnené, preto je toto potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie. Uvedenú skutočnosť
považoval za skutkovú otázku, ktorú rozporuje iba súd.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti
strán sporu podľa § 180 CSP, pretože na takýto postup mal splnené procesné podmienky. Žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu
ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná, ktorá mala predvolanie na
pojednávanie vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, svoju neúčasť neospravednila, nežiadala
o odročenie pojednávania.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov,
ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

8.Zozmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebuzatvorenejpodľazákonač.351/2011Z.z.oelektronických

komunikáciách, súd zistil, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť DIGI SLOVAKIA,
s.r.o., uzavrela so žalovanou dňa 20.11.2016 zmluvu, ktorou sa zaviazala žalovanej poskytovať služby
satelitnej a káblovej televízie a nájom koncového zariadenia a žalovaná sa zaviazala platiť cenu a
poplatky v zmysle zmluvy a cenníka.

9. Spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. vystavila žalovanej faktúry, a to:
1. Faktúra č. 1705213418 na sumu 25,10 EUR so splatnosťou 10.06.2017
2. Faktúra č. 1706212886 na sumu 12,60 EUR so splatnosťou 10.07.2017
3. Faktúra č. 1707212416 na sumu 12,60 EUR so splatnosťou 10.08.2017
4. Faktúra č. 1708214692 na sumu 17,90 EUR so splatnosťou 10.09.2017

5. Faktúra č. 1709207090 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.10.2017
6. Faktúra č. 1710206645 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.11.2017
7. Faktúra č. 1711206052 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.12.2017
8. Faktúra č. 1712200282 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.01.2018
9. Faktúra č. 1801222903 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.02.2018

10. Faktúra č. 1802214278 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.03.2018
11. Faktúra č. 1803197831 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.04.2018
12. Faktúra č. 1804188206 na sumu 3,00 EUR so splatnosťou 10.05.2018
13. Faktúra č. 1806202766 na sumu 321,60 EUR so splatnosťou 10.07.2018,
ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas.

10. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. listinou zo dňa 14.05.2018 odstúpila od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a zároveň upozornila žalovanú, na možnosť postúpenia pohľadávok v zmysle § 43
ods. 13 zákona na inú osobu aj bez jej súhlasu.11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o.
a žalobcom bola dňa 27.03.2019 postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na žalobcu.

Súčasťou zmluvy je aj príloha, v ktorej je identifikovaná predmetná pohľadávka voči žalovanej.

12. Listinou zo dňa 07.05.2019 žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zo strany spoločnosti
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako jeho právneho predchodcu, pričom žalovanej oznámil celkovú výšku
pohľadávok ku dňu postúpoenia vo výške 413,80 eura.

13. Žalobca listinou zo dňa 05.05.2023, nazvanou ako pokus o zmier vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy vo výške 517,42 eura najneskôr do 15.05.2023. Z poštového podacieho hárku Slovenskej pošty
vyplýva, že uvedená listina bola zaslaná žalovanej.

14. Zo všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), časť VIII. „oznamovanie

a doručovanie“ (bod 3. a 4.) vyplýva, že za kvalifikované oznámenie sa považuje doručenia oznámia
podniku doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu účastníka. Oznámenie podniku sa považuje
za oznámené dňom, keď účastník prevezme doručované Oznámenie podniku a potvrdí jeho prevzatie
subjektu poverenému doručovaním. Ak nemožno Oznámenie podniku z akéhokoľvek dôvodu doručiť
takýmto spôsobom, považuje sa oznámenie podniku za doručené a oznámenie posledným dňom

odbernej lehoty určenej na vyzdvihnutie po tom, ako bolo uložené u subjektu povereného doručovaním
(napr. poštová podnik), a to aj v prípade že sa účastník o uložení oznámenia podniku nedozvedel
(bod 3.), Za bežné oznámenie sa považuje doručenie Oznámenia Podniku na poslednú známu adresu
účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne okamihu doručovania sa oznámenie
podniku považuje za doručené vo štvrtý kalendárny deň po jeho odoslaní (bod 4.).

15. Z dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 5767125 zo dňa 04.02.2020, uzavretej
dňa 04.05.2020 medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že žalovaná uznala dlh vo výške 545,18 eura, čo
do dôvodu a výšky. Zároveň si dohodla výšku splátok 20 eur, splatných k 15 dňu v mesiaci, s dátumom
prvej splátky dňa 15.05.2020.

16. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú
zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

17. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

18. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže
podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou
zmluvou inej osobe, aj bez súhlasú účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť , ak účastník ešte

pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na korého základe vznikla postúpená pohľadávka.

19. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik

zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.20. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastnící môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobine
upravená, nesmie však odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že spoločnosť (právny predchodca žalobcu)
DIGI SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaná uzavreli dňa 23.11.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Predmetnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za zmluvu podľa § 44 ods. 1 zákona č.

351/2011 Z.z. (v znení účinnom v čase jej uzavretia) s tým, že s poukazom na predmet činnosti právneho
predchodcu žalobcu, ide súčasne aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. (ako právny predchodca žalobcu) vystupovala ako dodávateľ, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že
žalovaná neuhradila žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi úhradu za služby káblovej
a satelitnej televízie, skutkové tvrdenia v žalobe neschobynila, k žalobe sa nevyjadrila.

26. Súd v prvom rade rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto

je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď o strana konania nenamieta. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované
právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo sis tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo

pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa
s ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na
náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie

predmetnej žaloby voči žalovanému, u korého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“

27. Súd sa v predmetnom konaní primárne zaoberal tým, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia
v spore, to znamená či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, pretože zákon č. 351/2011
Z.z. nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidla pri postúpení pohľadávok.

Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č.
351/2011Z.z.(teraz§86ods.5zákonač.452/2021Z.z.),ktorýchvsplnenievsporepreukazuježalobca,
ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý
platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovanej – spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysly § 43 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka,

ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky

postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z.z. , pri porušení ktorých právny úkon postúpenia
pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, čo
odôvoduje nasledovne. V konaní síce bola preukázaná existencia písomnej výzvy podľa § 43 ods. 13
zákona o elektronických komunikáciach (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá je súčasťou

listiny nazvanej ako „odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 14.05.2018, avšak
nebolo preukázané, že žalovanej sa dostala takáto výzva do dispozičnej sféry a teda sa s ňou mohla
oboznámiť.Pretožežalobcanepredložilkuvedenejvýzvedoručenku,súdhovyzval,abypredložildoklad
preukazujúci, doručenie takejto výzvy, respektíve doklad preukazujúci, že sa predmetná výzva mohla
dostať do dispozičnej sféry žalovanej. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že ide o skutkovú otázku, pričom

doručovanie výzvy v zmysle § 43 ods. 13 ZEK do dispozičnej sféry žalovanej nebolo zo strany žalovanej
popreté, ani spochybnené, preto je potrebné považovať uvedené za nesporné skutkové tvrdenie.

29. Súd ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého doručovanie výzvy podľa § 43 ods. 13
zákona o elektronických komunikáciách (teraz § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách), sa
považuje nesporné skutkové tvrdenie uvádza nasledovné. V danom prípade nie je možné vychádzať

z toho, že žalovaná nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu, a preto ostali nesporné a preto by mal súd
žalobe automaticky vyhovieť. Aj napriek tomu, že platnosť postúpenia pohľadávky nebola žalovanou
namietaná, v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 295 CSP, pričom súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýmto dôkazom,
ktorýsisúdvyžiadalodžalobcu,boldôkazotom,žesavýzvapodľa§43ods.13zákonaoelektronických

komunikáciách č. 351/2011 Z. z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá bola súčasťou
listiny nazvanej ako „odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 14.05.2018 mohla
dostať do sféry dispozície žalovanej. Ani pri pasivite žalovaného nie je možné vychádzať z nepopretia
skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na
ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.

9Co/124/2017-194 zo dňa 30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd
uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s
ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva
v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto
sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú

všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské
spory sa ustanovenia o konaní použijú len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“ sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú
za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151 ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno,
pretože jeho použitie, vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere

uplatňuje protektívna ingerencia súdu, nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch
nemožno vychádzať z toho, že stačí, ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa
výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia žalobcu preukázané, nakoľko v týchto sporoch je súd v zmysle ust.
§ 290 a nasl. CSP povinný na ochranu takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo. Okrem toho, súd je vždy
z úradnej povinnosti povinný skúmať vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, ak to žiadna zo sporových

strán nenamieta.

30. Vzhľadom na uvedené, súd následne vyhodnocoval, či doručovanie takejto výzvy podľa VOP
neodporuje zákonu. V zmysle bodu 4. časti VIII. „Za bežné oznámenie sa považuje doručenie
Oznámenia Podniku na poslednú známu adresu účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností

ohľadne okamihu doručovania sa oznámenie podniku považuje za doručené vo štvrtý kalendárny deň
po jeho odoslaní.“ Podľa názoru súdu, v prvom rade je potrebné poznamenať, že takto dojednaná fikcia
doručenia obsiahnutá v bode 4 časti VIII. VOP je v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie

doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že
mu to nebolo umožnené.

31. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že splnenie zákonnej podmienky pre
platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je naplnené aj odoslaním
takejto výzvy podľa bodu 4, časť VIII. VOP, súd sa s takýmtom názorom nestotožňuje. Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu,že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania
bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného

práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych
vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosťspoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím

režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určenímkontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa
adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného
vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikyzo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020).

32. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky
podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o
elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento
právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex

offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie
je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom
rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS
246/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného vkonaní nemôže mať za následok
(aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

33. Zo všetkých, vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože neboli
kumulatívne splnené podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, a síce
nebolo preukázané, žeby sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciach dostala
do sféry dispozície žalovanej, pretože žalobca takúto skutočnosť nepreukázal (takúto skutočnosť
nepreukázal ani po výzve súdu, keď nepredložil žiadnu doručenku, respektíve poštový podací hárok.).

34. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva a poukazuje na prezentovaný názor v rozsudku Krajského
súdu v Košisiach, sp. zn. 5CoCsp/65/2022 zo dňa 22.08.2023, kde odvolací súd v skutkovo obdobnej
veci, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k rovnakému názoru ako súd v tejto
veci. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní uviedol, že prezentovaný názor najvyššieho súdu

5Cdo/36/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 1/2021, nebol prekonaný
iným stanoviskom, či rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že povinnosťou žalobcu bolo v
danom spore preukázať, že jeho právnym predchodcom prezentovaný prípis označený ako Odstúpenie
od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorý mal predstavovať výzvu v zmysle § 43 ods.13 z.č.
351/2011 Z. z., bol nie len, že z jeho strany žalovanému zaslaný, ale že mu bol doručený aspoň

spôsobom predvídateľným dosiaľ platnou judikatúrou najvyššieho súdu v zmysle § 45 ods. 1 OZ (tiež
uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obdo 73/2016). Odvolací súd poznamenal, že účinnosť adresovaných
jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom
začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej

sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu
možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom.

35. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca nestal veriteľom
žalovanej, v dôsledku čoho je aj dohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach považovať za

absolútne neplatnú. Okrem toho, v dôsledku absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, aj v prípade
danosti aktívnej vecnej legitimácie by bol nárok žalobcu už premlčaný a to s poukazom na § 54a
Občianskeho zákonníka (posledná faktúra bola splatná dňa 10.07.2018 a žaloba podaná na súd dňa
30.06.2023), teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Nad rámec uvedeného
súd uvádza, že nevyhodnocoval z vyššie uvádzaných dôvodov platnosť, respektíve neplatnosť dohody

ouznanídlhu,pretožežalobubolopotrebnézamietnuťpreabsenciuaktívnejvecnejlegitimácienastrane
žalobcu.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal
a to z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy konania preukázateľne nezvnikli, pretože bola nečinná.

Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

16Csp/90/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.