Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Anna Holeščáková

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-12C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323200144
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5323200144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňu Mgr. Annou Holeščákovou a v spore žalobcu Slovak Estate, s.r.o., Tallerova

č. 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ
& partners, s.r.o., Žižkova č. 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 082, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
X.X.XXXX, XXX XX C. D. XXXX, 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX C., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres Čadca, evidovaných na LV č. XXX a to:
- parcela CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2,

- parcela CKN č. XXXX – záhrada o výmere 449 m2,
-rodinnýdomč.súp.XXXX,postavenýnaparceleCKNč.XXXX–zastavanáplochaanádvorieovýmere
293 m2
a n a r i a ď u j e
predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a teda s týmito podielmi:
- žalobcovi v podiele 1/14,

- žalovanému v rade 1/ v podiele 1 a 5/14,
- žalovanej v rade 2/ v podiele 1/14.

II. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu 13.1.2023 žalobou, ktorou sa voči označeným žalovaným domáhal vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a to nariadením jej predaja.

2. Podanie žaloby po skutkovej stránke právny zástupca žalobcu odôvodnil tak, že žalobca a žalovaní

v rade 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obci C., okrese
Čadca evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to parcela reg. „C“, číslo XXXX o výmere 293 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela reg. „C“, číslo XXXX o výmere 449
m2, druh pozemku: záhrada, - stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby 10 – rodinný dom, popis
stavby: „Rodinný dom č.s.XXXX“, postavený na parcele reg. „C“, číslo XXXX a to konkrétne žalobca v
spoluvlastníckom podiele vo výške 1/14 k celku, žalovaný v 1. rade (na liste vlastníctva evidovaný pod
poradovýmičíslami1a2)súhrnnevspoluvlastníckompodieleoveľkosti12/14kcelku,žalovanýv2.rade

v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/14 k celku. Žalobca nemá naďalej záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými a má záujem toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
Žalobca sa listami obrátil na každého zo spoluvlastníkov so žiadosťou o odkúpenie predmetných
spoluvlastníckych podielov. Žalobca však od jednotlivých spoluvlastníkov neobdŕžal reakciu aj napriektomu, že žalovaným bolpredmetný list doručený, respektíve sa dostal do ich dispozičnej sféry. Vzhľadom
k tejto skutočnosti navrhol, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle poslednej eventuality
predpokladanej ustanovením § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. t.j. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobca je minoritným vlastníkom
predmetných nehnuteľností a nemá záujem na prikázaní nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, ani túto
nevie účelne využiť. Taktiež žalovaná v 2. rade nereagovala na ponuku žalobcu na odpredaj svojho
spoluvlastníckeho podielu, na základe čoho sa žalobca domnieva, že nemá záujem stať sa výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností. Čo sa týka osoby žalovaného v 1. rade, tu si žalobca dovoľuje poukázať na

skutočnosť, že na predmetnom liste vlastníctva sú v neprospech žalovaného v 1. rade vedené exekučné
záložné práva v prospech Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako aj EOS KSI Slovensko s.r.o. Táto
skutočnosť evokuje, že osoba žalovaného v 1. rade nemusí byť spoľahlivá, čo sa týka plnenia svojich
peňažných záväzkov. Ak by zo strany súdu došlo k prikázaniu nehnuteľností do vlastníctva žalovaného
v 1. rade, a zároveň zaviazaniu žalovaného v 1.rade na úhradu primeranej finančnej náhrady v prospech
žalobcu a žalovanej v 2. rade, domnievame sa, že dobrovoľné splnenie nároku by bolo s ohľadom

na vyššie uvedenú skutočnosť týkajúcu sa prebiehajúcich exekučných konaní, minimálne ohrozené.
Jedinou zostávajúcou alternatívou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je
tak nariadenie ich predaja súdom a rozdelenie výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov pomerne
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca si za účelom stanovenia primeranej náhrady
za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nechal vypracovať znalecký posudok č. 204/2022,

vypracovaný znalcom z príslušného oboru H. A. I., A. XX, J.. V zmysle tohto znaleckého posudku
boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX ohodnotené na sumu 133.000,- EUR a teda spoluvlastnícky
podiel žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam (o veľkosti 1/14 k celku) má hodnotu vo výške 9.500,-
EUR.

3. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojil žalobca ako listinné dôkazy výpis LV č. XXX
k 7.12.2022, podacie lístky o odoslaní výzvy pre žalovaných v rade 1 a 2, predžalobnú výzvu adresovanú
žalovanému v rade 1 a 2 zo dňa 21.11.2022, doklad o vrátení neprevzatej zásielky žalovaným v rade
1),doklad o prevzatí zásielky žalovanou v rade 2, znalecký posudok č. 204/2022 na stanovenie hodnoty
nehnuteľností.

4. Po úhrade súdneho poplatku súd v rámci realizácie prípravy pojednávania doručoval žalobu spoločne
s procesným poučením ako i výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe žalovaným v rade
1 a 2. Doručenie mal súd vykázané u žalovaného v rade 1/ dňa 21.4.2023 a u žalovanej v rade 2/ dňa
30.3.2023.

5. Žalovaní v rade 1 a 2 po doručení žaloby nárok žalobcu žiadnym spôsobom nerozporovali, neuviedli
žiadne tvrdenia, dôkazy, zostali v spore pasívnymi. Súd preto nariadil vo veci pojednávanie na ktoré
predvolal strany sporu. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, dostavila sa žalovaná
v rade 2 a nedostavil sa žalovaný v rade 1), ktorý si písomnosť – predvolanie neprevzal v odbernej lehote

na pošte, súd uplatnil v jeho prípade fikciu doručenia a pojednávanie za splnenia procesných podmienok
podľa § 182 a nasl. CSP vykonal v jeho neprítomnosti.

6. Právny zástupca za žalobcu sa pridržiaval podanej žaloby v celom rozsahu. Žalobca mal opakovane
snahu, aby sa vyporiadala predmetná nehnuteľnosť dohodou, na dohodu však nereagovali tak žalovaný

v rade 1/ ani žalovaná v rade 2/ a preto sa rozhodol vyporiadať nehnuteľnosť predajom, teda spôsobom
tretej strane. K danej deľbe s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného
pričom je neúčelné, aby bola rozdelená vec. Rovnako tak poukazuje, že žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadnym
spôsobom vlastne nenavrhli ani nechceli vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť.

7. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že chcela sa s bratom spojiť (pozn. súdu žalovaným
v rade1), avšak on na ňu nereaguje. On býva v tomto rodinnom dome. Chcela by to predať s tým teda,
aby ju vyplatil.

8. Procesným postupom podľa § 204 CSP súd vykonal dokazovanie oboznámením aktuálneho výpis

z LV č. XXX kat. úz. C., kde je vedená sporná nehnuteľnosť a to nielen zastavaná plocha, nádvorie,
záhrada, ale aj rodinný dom č. súp. XXXX. Okruh účastníkov ku dňu podania žaloby ako i ku dňu
rozhodovania mal za ustálený.9. Súd v danej veci posúdil uplatnený nárok podľa § 142 Občianskeho zákonníka ako návrh jedného
podielového spoluvlastníka na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V danej veci
však s prihliadnutím na to, že súd je viazaný poradím, ktorým aktuálne môže vyporiadať predmetnú

nehnuteľnosť a nariadenie predaja je vlastne až treťou alternatívou, pokiaľ nedisponoval výlučným
stanoviskom zo strany samotného žalovaného v rade 1/, v danej veci s prihliadnutím na spôsob
vyporiadania súd pojednávane odročil a opätovne dotazoval žalovaného výzvou, či nedisponuje
finančnými prostriedkami na výplatu žalobcu. Výzva bola žalovanému v rade 1) doručená fikciou
opätovne di ju neprevzal v odbernej lehote na pošte spoločne s termínom pojednávania. V nadväznosti

na tieto skutočnosti preto súd na pojednávaní konanom 16.11.2023 rozhodol v neprítomnosti
žalovaných, pričom sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v nezmenenom
rozsahu.

10. Súd následne vo veci nariadil opakovane pojednávanie na ktorom vo veci rozhodol.

11. Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 Obč. zák.
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci

za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa článku 20 ods.1 a ods.3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov:
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

12. Strany sporu (žalobca a žalovaní v rade 1 a 2) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (§ 137
ods.1 Obč. zák.) a pretože sa vo veci zrušenia svojho spoluvlastníctva (§ 141 ods.1 Obč. zák.)
nedohodli, boli splnené podmienky podľa cit. ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., aby o podanej žalobe žalobcu
ako jedného z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol súd. Medzi účastníkmi nebola sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, táto bola preukázaná z listu vlastníctva č. XXX kat. územie C., okres Čadca ku dňu
rozhodovania. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX kat. úz. C. a to konkrétne parcela CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
293 m2,parcela CKN č. XXXX – záhrada o výmere 449 m2, rodinný dom č. súp. XXXX, postavený na
parcele CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 .

13. Súd poukazuje na to, že ak nedôjde k dohode. tak na návrh niektorého zo spoluvlastníkov rozhodne
súd. Ktorýkoľvek spoluvlastník sa tak môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva.
Spoluvlastníctvo nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú v čl. 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami,
že spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov.
Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckomvzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch
rozhoduje pri nezhode súd ( rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 279/1995 z 11.6.1997).

14. Z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že žalobca navrhoval a snažil sa so žalovanými vyriešiť
mimosúdne, toto sa mu nepodarilo a žalovaní v rade 1a 2 ani na podklade výzvy žalobcu ani v
priebehu sporu (žiadne vyjadrenie od žalovaného v rade 1) nezaujali jednoznačné stanovisko čo do
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a preto žalobca dôvodne nechcel ďalej zotrvať
v spoluvlastníctve so žalovanými. Pokiaľ ide o pasivitu žalovaných pred podaním žaloby vystavili tým

žalobcu stavu, že by fakticky nikdy nikto nemohol vyporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti ak by
bol odkázaný na vôľu druhého spoluvlastníka a práve preto Občiansky zákonník stanovuje možnosť
vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím, ak nedôjde k dohode ako v tomto
spore.

15. Súd v danom prípade poukazuje na § 142 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje poradie spôsobov

vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady

za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi
podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Toto ust. § 142 ods. 1 OZ
určuje záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Vo
vzťahu k reálnemu rozdeleniu súd uvádza, že toto prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej
deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné

podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru,
bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Súd preto v danej veci
zohľadňoval i túto možnosť reálneho rozdelenia veci (rodinného domu minimálne a pozemkov podľa
geometrického plánu), avšak s prihliadnutím na výšku podielu žalobcu 1/14 ako i stanovisko žalovanej
v rade 2), ktorá chcela nehnuteľnosť tiež predať a nemala záujem o vyčlenenie svojho podielu, súd tento

spôsob nepovažoval za vhodný. Pokiaľ ide o druhý spôsob, prikázanie veci za náhradu, žalovaná chcela
nehnuteľnosť predať a žalovaný v rade 1) zostal v spore pasívny. Súd v tomto smere s prihliadnutím
na individuálnu okolnosť a to tú skutočnosť, že žalovaný v rade 1) v dome býva nad rámec svojich
povinností, dopytoval žalovaného opakovane vo vzťahu k možnosti odkúpenia nehnuteľnosti do jeho
vlastníctva a zistenia jeho bonity. Ani v tomto smere však súd úspešným nebol, žalovaný si písomnosti

opakovane nepreberal, staval sa do pozície „nezainteresovaného“ a preto súd v danom prípade
na podklade podanej žaloby dospel k záveru, že jediným spôsobom pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je nariadenie predaja nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáhal vyporiadania.

16. V tomto smere súd uvádza, že táto možnosť (ako posledná o spôsobov vyporiadania) sa

preukázala ako jedinou, pričom súd nemal nielen tvrdené ale ani preukázané dôvody pre nevyporiadanie
podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa § 142 ods. 2 OZ.

17. Súd v danom spore primárne poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je

vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany
sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana sporu má preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi
povinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanietvrdeníjevzájomnáväzba.Dôkaznébremenoakoprocesný

inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej
v jej neprospech.

18. Pri absencii dôkaznej iniciatívy na strane konajúceho súdu (uvedený prípad nemožno subsumovať
pod niektorý z dôvodov prezumovaných v CSP, t.j. súd bol oprávnený vykonať/zabezpečiť dôkaz iba
na návrh niektorej zo strán sporu), bez príslušného návrhu predloženého stranou sporu, nie je súd
oprávnený ďalšie dokazovanie nariadiť.19. S poukazom na ustálený a preukázaný skutkový stav ako i nečinnosť žalovaného v rade 1)
a stanovisko žalovanej v rade 2) súd rozhodol o nariadení predaja veci a rozdelenie výťažku

medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Pokiaľ nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v
spoluvlastníctve. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť
iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku podľa § 134 a nasl. EP.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP, nakoľko žalobca

bol v spore plne úspešným oproti žalovaným, ktorí v spore neúspešnými neboli a súd prihliadol pričom
i na to, že žalobu podával žalobca až po tom, čo sa bezvýsledne obrátil na žalovaných s návrhom na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.