Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1.) KORPOD, s. r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská
Streda, IČO: 36 236 888, 2.) AGROGARANT, spol. s r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 35 683 058, obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné záhrady 2,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, so
sídlom Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ J.. D. J., bytom
S. XXX, XXX XX S., 2./ N. N., bytom M. R. X, XXX XX T. X., 3./ H. O., bytom S. XXX, XXX XX S.,

4./ Poľovnícka organizácia Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, Lesenice, ďalší účastníci všetci
právne zastúpení JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/2020-70 zo
dňa 10.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021 a v e c v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce (ďalší účastníci 1./ až
3./), uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši pod č. k. 2004/00511-005 zo
dňa 28.05.2005, doručili žalovanému dňa 14.08.2020 žiadosť o evidenciu zmluvy zo dňa 13.08.2020
o postúpení práva užívania predmetného poľovného revíru v prospech Poľovníckej organizácie Hunter
Lesenice, so sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 42 190 576. K žiadosti pripojili:
- Notársku zápisnicu Nz48667/2019 spísanú dňa 04.12.2019 JUDr. Mariánom Jurinom, notárom so

sídlom v Lučenci, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce, konaného dňa 23.11.2019 o 09.00 hod. K notárskej zápisnici
bola pripojená listina prítomných Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri
Trebušovce zo dňa 23.11.2019, a tiež listina spísaná zvolávateľom G. J. o tom, že do listiny prítomných
nebolo zapísaných celkom 15 menovite uvedených vlastníkov, ktorí udelili plnomocenstvo v nájomných
zmluvách spoločnosti AGROGARANT spol. s r. o. z dôvodu, že pri vykonaní prezentácie boli od týchto
vlastníkov predložené odvolania plnej moci, tvoriace prílohu listiny;

- Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020;
- Štruktúru vlastníctva - vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Trebušovce,
predloženú na CD nosiči, obsahujúcu výpisy z listov vlastníctva podľa jednotlivých katastrálnych území,
zoradené podľa abecedného poradia jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov;- Plné moci predložené na zhromaždení vlastníkov dňa 23.11.2019;
- Potvrdenie o členstve Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice v Slovenskej poľovníckej komore;
- Verejné vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s potvrdením jednotlivých

obecných úradov o čase vyvesenia a zvesenia na úradných tabuliach obecných úradov.
2. Žalovaný opatrením č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020 (ďalej aj „preskúmavané
opatrenie“) zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú dňa 13.08.2020 medzi
splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce a
Poľovníckou organizáciou Hunter Lesenice. V odôvodnení preskúmavaného opatrenia uviedol, že

- preskúmal doklady pripojené k žiadosti preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorí sa zúčastnili na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 23.11.2019, resp.
bolo za nich hlasované na základe splnomocnení;
- preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 13.08.2020, okrem iného
či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru;

- skonštatoval, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“).
II. Konanie na správnom súde
3. Preskúmavané opatrenie napadli žalobcovia z pozície vlastníkov niektorých poľovných pozemkov

patriacich do Poľovného revíru Trebušovce správnou žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici
(ďalej aj „správny súd“). Postupu žalovaného a preskúmavanému opatreniu vytkli vadu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a vadu nepreskúmateľnosti. Podstata ich námietok smerovala proti
priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a konaniu jeho zvolávateľov:
- Zvolávatelia odmietli do Listiny prítomných zapísať vlastníkov, ktorých zastupovala spoločnosť

AGROGARANT, spol. s r. o.;
- Zvolávatelia zapisovali duplicity, aby znížili hlasovacie práva žalobcov;
- Zvolávatelia započítali do hlasovacích práv aj výmeru za vlastníkov, ktorí zomreli pred konaním
zhromaždenia. Išlo o S. F., Z. A. a S. X.;
- Zvolávatelia do predtlačených plných mocí dopísali rukou ďalšie katastrálne územia, čím si prisvojili

hlasovacie práva niektorých vlastníkov. Išlo o prinajmenšom 30 vlastníkov konkretizovaných v správnej
žalobe menom a priezviskom;
- Zvolávatelia neuznali hlasovacie práva na základe plných mocí, ktoré predložil JUDr. Daniel Jančo za
svojho klienta R. J.;
- Hoci sa na zhromaždení vlastníkov zúčastnili aj zástupcovia niektorých obcí, ani v jednom prípade

nepredchádzalo účasti zástupcu obce uznesenie obecného zastupiteľstva schvaľujúce splnomocnenie
na takúto účasť a na hlasovanie za príslušnú obec, čím došlo k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení neskorších predpisov.
4. Nadväzujúc nad vyššie namietané skutočnosti žalobcovia uzavreli, že žalovaný neskúmal dostatočne
okolnosti týkajúce sa uzatvorenia Zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020.

Nezaoberal sa skutočným podielom zúčastnených vlastníkov na celkovej výmere pozemkov poľovného
revíru,nezisťovalaktuálnystavvlastníkovpoľovnýchpozemkov,anito,čisubjekty,ktorénazhromaždení
vlastníkov hlasovali, mali na takéto konanie oprávnenie. Nebolo tak dostatočne preukázané, že vlastníci
poľovných pozemkov potrebnou väčšinou určili užívateľa - Poľovnícku organizáciu Hunter Lesenice.
Táto sa stala užívateľom Poľovného revíru Trebušovce za najnižšiu možnú cenu - 0,10 Eur ročne za 1

hektár, čo je hlboko pod cenovým priemerom, za ktorý sa podobné revíry prenajímajú a spôsobuje to
finančnú ujmu vlastníkom poľovných pozemkov.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021 (ďalej aj
„napadnutýrozsudok“)správnužalobuzamietol.Vodôvodnenípredoslal,žezmluvaoužívanípoľovného
revíru ani notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov

nedávajú dostatočnú odpoveď na to, či zákonom o poľovníctve stanovené podmienky pre evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru boli alebo neboli splnené. Je úlohou žalovaného zhromaždiť
podklady, z ktorých vyplynie či tieto podmienky boli splnené. Skúmanie splnenia všetkých zákonom
požadovaných podmienok je úlohou žalovaného. Následne sa správny súd zameral na preskúmanie
obsahu administratívneho spisu žalovaného, z ktorého správnemu súdu vyplynulo, že žiadateľmi

o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru boli predložené dostatočné podklady na vecné
preskúmanie všetkých podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy.
6. K žalobným námietkam správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mali len
všeobecný charakter. Predstavujú ničím nepreukázané tvrdenia žalobcov, sú vyjadrením nesúhlasu snapadnutým opatrením, resp. s priebehom hlasovania na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
Bez konkretizácie námietok na skutkové okolnosti nie je možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného
opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť. Žalobcovia neuviedli, čo konkrétne mal žalovaný zanedbať

pri posudzovaní predložených listín. Z argumentácie správneho súdu možno príkladmo uviesť
nasledovné:
- Námietka o prisvojení si hlasovacích práv zvolávateľmi dopisovaním ďalších pozemkov do plných
mocí v správnej žalobe vymenovaných vlastníkov je nekonkrétna, ide o ničím nepodložené tvrdenie
žalobcov. Námietka je len tvrdením žalobcov, ktoré je založené na domnienkach bez vecného prepojenia

k preskúmavanému opatreniu a k výsledkom hlasovania;
- Námietka o započítaní výmery poľovných pozemkov troch zomretých vlastníkov do hlasovacích práv
na základe splnomocnení, ktoré smrťou týchto osôb zanikli, nebola v správnej žalobe vecne prepojená
k zákonnosti napadnutého opatrenia. Žalobcovia neuviedli, akými hlasmi tieto osoby mali disponovať
a aký vplyv započítanie týchto hlasov malo mať na výsledky hlasovania na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov a následne na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru a ani to, v čom

žalovaný pochybil, keď túto skutočnosť nezisťoval;
- Námietka účasti zástupcov obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bez existencie
uznesenia príslušného obecného zastupiteľstva (resp. bez dispozície uznesením) schvaľujúceho
splnomocnenie na takúto účasť a na hlasovanie, čím malo dôjsť k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení neskorších predpisov, nebola nijakým spôsobom upresnená a vecne prepojená s

napadnutýmuznesením.Žalobcoviaokremtohoneuviedli,akýtomalomaťvplyvnavýsledkyhlasovania
a uzavretú zmluvu.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného k nej
7. Žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) podali proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP. Argumentácia správneho súdu, ktorý námietky

sťažovateľov paušálne vyhodnotil v podstate iba ako prejavenie nesúhlasu s opatrením žalovaného
bez preukázania nezákonnosti konania žalovaného, je podľa sťažovateľov prejavom denegatio iustitiae,
nakoľko jej akceptáciou by bola vylúčená možnosť súdnej ochrany vlastníkov poľovných pozemkov
pred nezákonným konaním zvolávateľov zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Poľovný revír
je spoločnou vecou a porušenie práv niektorých vlastníkov poľovných pozemkov má zásadný vplyv na

rozhodovanieocelompoľovnomrevíri,t.j.ajpozemkovtýchvlastníkov,ktorísazhromaždeniavlastníkov
buď nezúčastnili, ktorým účasť na zhromaždení bola odopretá alebo ktorí síce boli prítomní, ale sa vo
vzťahu k výsledku hlasovania dostali do pozície minoritných (prehlasovaných) vlastníkov.
8. Sťažovatelia zotrvali na názore, že hoci priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol
osvedčený notárskou zápisnicou, notár môže overiť len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi

zmyslami. Do zápisnice zaznamenáva opis deja, ktorého bol svedkom, avšak neposudzuje a nehodnotí
z právneho hľadiska jeho obsah, či tento je v súlade so zákonom. Notárska zápisnica preto nemôže
nahrádzaťprieskumnúčinnosťsprávnehoorgánuvsmere,čibolisplnenépodmienkynaplatnéuzavretie
zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napadnutý rozsudok sa podľa sťažovateľov snaží konvalidovať a
opraviť medzery preskúmavaného opatrenia.

9. Sťažovatelia uviedli, že hoci námietku nepreskúmateľnosti bližšie v správnej žalobe nezdôvodnili,
je podľa nich zjavná absencia odôvodnenia preskúmavaného opatrenia, čo je logicky základnou
prekážkou, aby sa mohlo skonštatovať, že takéto opatrenie je preskúmateľné. S uvedenou skutočnosťou
sa správny súd nevysporiadal.
10. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný nevyjadril. Vyjadrili sa ďalší účastníci prostredníctvom právneho

zástupcu, pričom kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhli zamietnuť.
IV. Právne názory kasačného súdu
11. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny
súd“ alebo „kasačný súd“) 19. mája 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená tretiemu senátu
Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni Mgr. Kristíne

Babiakovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia
č.6bolavecprerozdelenádoôsmehosenátuNajvyššiehosprávnehosúdu,ktorýonejrozhodolvzložení
uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas
(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods.
2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.13. Podstatou kasačných námietok sťažovateľov je tvrdenie o vade nesprávneho právneho posúdenia
vecisprávnymsúdom,majúcejzákladvargumentáciisprávnehosúduvyhodnocujúcejžalobnénámietky
sťažovateľov iba na úrovni ničím nepodložených tvrdení, bez vecného súvisu s preskúmavaným

opatrením, uzatvorenou zmluvou o užívaní poľovného revíru, resp. s výsledkom hlasovania.
Sťažovatelia tiež preskúmavanému rozsudku a postupu správneho súdu vytkli odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu.
14. Kasačný súd v inej veci týkajúcej sa súdneho prieskumu opatrenia o (ne)zaevidovaní zmluvy
o užívaní poľovného revíru (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 43) pripomenul, že za ustálenú rozhodovaciu činnosť
kasačného súdu možno považovať judikatórnu prax založenú, okrem rozhodnutí veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky či rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, aj na bežných rozhodnutiach kasačného
súdu, pokiaľ názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach bol opakovaný a reflektovaný ďalšou rozhodovacou
činnosťou. V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity je za ustálenú rozhodovaciu činnosť možné

považovať aj judikatórnu prax založenú na rozhodnutiach správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pri reflektovaní rovnakých požiadaviek na kvalitu - teda založenú rozhodnutiami
veľkého senátu, zbierkovými rozhodnutiami alebo opakovanosťou názorov obsiahnutých v bežných
rozhodnutiach (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 45/2020
zo dňa 24. novembra 2021, body 19 až 25).

15. Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny
prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v rámci ktorého
dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok
predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa
však vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. (Ne)zaevidovanie zmluvy

o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny
správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za
opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
16. Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu
(predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho

orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v §
16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods.
1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane
a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí

teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu
skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.
17. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych názoroch vyjadrených už v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 26
až 30, podľa ktorých:

„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky,
majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného
revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež
korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods.
2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a
teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity
proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

721/2016-39 z 08.03.2017).
27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno
konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením
vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno
technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak

hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné
hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv
účastníkmi právneho úkonu.28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,
či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona

o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru
resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju
podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,

splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §

5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené
(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.
3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“
18.RovnaképrávnezáverymožnovyabstrahovaťajrozhodnutíNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra
2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021
ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019,
sp. zn. 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.
19. K vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti kasačný súd už zhrňujúco dodal (rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24):
„Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru
podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru,
musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11
ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§
5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5
ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí
boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“
20. Vztiahnuc doposiaľ uvedené (viď body 15. až 19. tohto rozsudku) na prejednávanú vec kasačný

súd k námietke odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu uvádza, že
ju považuje za nedôvodnú. Správny súd totiž jasne deklaroval (viď bod č. 27 na str. 11 napadnutého
rozsudku správneho súdu), že je to správny orgán, ktorý nezávisle na obsahu notárskej zápisnice sám
zisťuje, či podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní povoľného revíru boli alebo neboli splnené a za
týmto účelom si zhromažďuje podklady, z ktorých uvedené skutočnosti vyplynú.

21. K námietke nepreskúmateľnosti preskúmavaného opatrenia, ktorú správny súd dôvodne vyhodnotil
ako bližšie nešpecifikovanú, kasačný súd poukazuje na svoj skorší rozsudok vo veci sp. zn. 7Svk/6/2021
zo dňa 19.12.2022, kde deklaroval, že „v zmysle § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve sa na
evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje. Pokiaľ teda došlo
k vydaniu opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, zákon ani podzákonný predpis

odôvodnenie tohto opatrenia nepredpisuje. Pokiaľ by správny orgán v opatrení odôvodnenie uviedol,
takýto postup by nebol v rozpore so zákonom, pretože by účastníkom priznal viac práv, ako im priznáva
právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy. Pokiaľ však zákon výslovne
odôvodnenie nevyžaduje, jeho absencia nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nezákonnosť takéhoto
opatrenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/12/2019

z 30.6.2021, podľa ktorého: „Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní
úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne
náležitosti, ako napríklad číslo evidencie.“ Ak teda žalovaný vypravil preskúmavané opatrenie s takým
odôvodnením, aké obsahuje, neporušil tým žiadnu právnu normu a nie je možné takéto opatrenie
sankcionovať jeho zrušením z dôvodu nepreskúmateľnosti.

22. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti však kasačný súd identifikoval v časti námietky nesprávneho
právneho posúdenia veci správnym súdom. Uvedená vada spočíva v prístupe správneho súdu k
žalobným námietkam sťažovateľov, ktoré boli v podstate všetky označené za všeobecné nepreukázané
tvrdenia, prameniace z nespokojnosti sťažovateľov s výsledkom hlasovania na Zhromaždení vlastníkovpoľovných pozemkov zo dňa 23.11.2019 a následne so zaevidovaním Zmluvy o užívaní poľovného
revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020. Námietky sťažovateľov správny súd vyhodnotil ako nekonkrétne,
neumožňujúce posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť. S

uvedenou argumentáciou správneho súdu sa kasačný súd nestotožňuje. Poľovný revír je tvorený
poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami do neho začlenenými, ktoré sú vo vlastníctve
konkrétnych fyzických alebo právnických osôb. Váha hlasov jednotlivých vlastníkov sa pri hlasovaní
o postúpení práva užívania poľovného revíru odvodzuje od konkrétnej výmery ich pozemkov. Preto
ak sa namieta, že sú dané pochybnosti o prejavenej vôli konkrétnych (menom a priezviskom

určených) vlastníkov, o plnomocenstvách udelených konkrétnymi vlastníkmi ich zástupcom, o zániku
plnomocenstievudelenýchkonkrétnymivlastníkmizdôvoduichúmrtiaeštepredkonanímzhromaždenia
vlastníkov, o narýchlo učinenom odvolaní niektorých plnomocenstiev jednému zo sťažovateľov, o
spôsobilosti zástupcov obcí identifikovateľných z Listiny prítomných hlasovať za obce ako vlastníkov
poľovných pozemkov, nie je možné tieto námietky argumentačne odbiť ako všeobecné a nekonkrétne,
pretože sú konkretizované osobami vlastníkov poľovných pozemkov určiteľnými menom a priezviskom,

disponujúcimi konkrétnymi výmerami pozemkov spoločne tvoriacich poľovný revír. Ak správny
orgán disponoval informáciami o všetkých vlastníkoch poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír
Trebušovce, ak mal z verejných zdrojov aj informácie o výmerách nimi vlastnených pozemkov, ak
disponoval príslušnými plnomocenstvami vlastníkov, ktorí sa na Zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov nechali zastúpiť a ak s tým súvisiaca dokumentácia bola (je) súčasťou administratívneho

spisupredloženéhosprávnemusúdualebonavyžiadaniesprávnehosúdumôžebyťpripojená,nemožno
priznať relevanciu konštatácii správneho súdu o nemožnosti vecného posúdenia žalobných námietok.
23. Sumarizujúc uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd svojím rozsudkom zaťažil
správne súdne konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, postupujúc v súlade s čl. I § 3 ods.
3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., podľa ktorého výkon súdnictva vo veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Správny súd v ďalšom konaní v prípade potreby zabezpečí ďalšie s vecou súvisiace dôkazy v

kontexte so žalobnými námietkami, vyjadrením žalovaného a vyjadrením ďalších účastníkov preskúma
splnenie podmienok na evidenciu Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020, t. j.
najmä či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Taktiež bude potrebné preskúmať, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona
o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), t. j. na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), či toto zhromaždenie bolo
náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná
väčšina(§5ods.4,5a6zákonaopoľovníctve)ačibolazmluvapodpísanásplnomocnencamivlastníkov,
ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).
24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a?nové

rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469
SSP).
25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).
26. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.