Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Marián Dunčko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010683
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3819010683.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Juraja Valáška na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2023
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Mesto Prievidza, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov v inej veci, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/126/2019 zo dňa

17.04.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. per analogiam sa oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku dopĺňa na
konci tak, že sa vypúšťa bodka a nahrádza sa čiarkou a za čiarku sa vkladá nasledovný text: „pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/126/2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol A. B.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že sa mal dopustiť zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe (mierne pozmenenom, vzhľadom na právoplatné
odsúdenie spolupáchateľa), že

v čase o 07:30 hodine dňa 05. júla 2019 na chodníku na ulici J. Pauleho v Prievidzi pristúpil s odsúdeným
C. D. k poškodenej E. F., odsúdený C. D. sa jej opýtal, koľko je hodín, poškodená E. F. otvorila kabelku
a chcela vybrať mobilný telefón, pričom jej odsúdený C. D., ktorý stál pred ňou strkal ruku do kabelky
a mrkol na obžalovaného A. B., ktorý stál po jej ľavej ruke, následne jej obžalovaný A. B. vykrútil ruky
dozadu za jej chrbát a odsúdený C. D. jej vzal z kabelky mobilný telefón značky SAMSUNG Galaxy s

púzdromapeňaženku,vktorejmalabankomatovúkartuG.B.,bankomatovúkartuČSOBbanky,kartičku
poistenca, občiansky preukaz a finančnú hotovosť 300 eur a z miesta činu ušli, čím spôsobili poškodenej
E. F. škodu vo výške 400 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená E. F. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V jeho písomných dôvodoch uviedol, že hoci na rozdiel od prípravného konania na hlavnom pojednávaní
poškodená E. F. opoznala obžalovaného už len na 50%, popísala skutočnosť, že v medziobdobí, ako

vypovedala o skutku v prípravnom konaní až do konania hlavného pojednávania, prekonala Covid 19
s veľmi ťažkým priebehom, pričom v dôsledku toho došlo u nej k značnej strate pamäte. Ďalej podľaprokurátora existujú aj tzv. bieli Rómovia, a preto skutočnosť, že poškodená spočiatku vypovedala
o dvoch Rómoch, nie je nepochopiteľné a nevysvetliteľné. Výpoveď poškodenej nebola tiež jediným
usvedčujúcim dôkazom, keď bola podporená výpoveďou (už odsúdeného) spolupáchateľa – C. D., ktorý

jednoznačne usvedčoval obžalovaného, ktorý pri vzájomnej konfrontácií uhýbal zrakom a klopil ho.
Usvedčujúce výpovede C. D. ako spolupáchateľa sú procesne korektne vykonané, pričom obžalovaný
sa na mieste činu naozaj nachádzal. Vyššie uvedené usvedčujúce dôkazy by síce pravdepodobne
samy osebe neobstáli, avšak výpovede poškodenej a spolupáchateľa skutku vrátane jeho konfrontácie
s obžalovaným vo vzájomnom prepojení už tvoria súhrn priamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré sa

dopĺňajú. To, že bol pripustený argument obžalovaného, že C. D. si vymýšľa preto, lebo ho zas v inej
veci usvedčil, nie je správna úvaha. Keby to tak bolo, usvedčoval by ho od začiatku, nie až na hlavnom
pojednávaní, naviac s týmto argumentom prišiel obžalovaný až neskôr. Má za to, že súd prvého stupňa
nesprávneaplikovalzásaduindubioproreoamalobžalovanéhouznaťvinnýmzpredmetnéhotrestného
činu, ktorý bez pochybností spáchal. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že sa
v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Čo sa týka výpovede spolupáchateľa skutku – už
odsúdeného C. D., uviedol, že táto bola najprv v rozpore s výpoveďou poškodenej, až následne svoje
rozporné tvrdenia zmenil a stotožnil sa s výpoveďou poškodenej, a teda sa k spáchaniu skutku priznal.

Ani v jednom prípade sa ale nevedel vyjadriť k rozporom vo svojich výpovediach, ani ich nevysvetlil.
Poukázal na to, že zo strany Lakatoša ide o pomstu za to, že poskytoval vyšetrovateľovi H. informácie,
aj na základe ktorých bol D. usvedčený z inej trestnej činnosti. Poškodená tiež opakovane opísala ako
druhého páchateľa vysokého I., čo na prvý pohľad v žiadnom prípade nie je možné u neho konštatovať
a je pravdepodobné, že videla inú osobu. O vysokom Rómovi, ktorý bol v tom čase ubytovaný v ubytovni

Magura, vypovedal na hlavnom pojednávaní, ale vypovedal o ňom aj Lakatoš, ktorý odmietol vypovedať
k jeho identite. Navyše ho poškodená nemohla ani na druhý deň po skutku sledovať, keď po fyzickom
napadnutí a odvoze sanitkou do nemocnice nebol na druhý deň spôsobilý prechádzať sa po meste
a ležal s bolesťami doma. Poškodená napokon na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nie je istá, že
obžalovaný je druhým páchateľom skutku. Ďalej poukázal na zásadu in dubio pro reo s tým, že nebolo

jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázané, že stíhaný skutok spáchal (aj on). Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania

podriadeného prokurátora, ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného,
· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora, ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca; dodal, že od začiatku tvrdil, že pri žiadnej lúpeži
nebol a žiadnu ani nespáchal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora síce nie je dôvodné, avšak z jeho
podnetu je potrebné doplniť výrok napadnutého rozsudku o slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu

podľa § 285 písm. c) Tr. por.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že predmetnou trestnou vecou sa v nedávnej minulosti už
zaoberal v štádiu odvolacieho konania. Svojím uznesením sp. zn. 2To/14/2022 zo dňa 20.10.2022
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil skorší (odsudzujúci) rozsudok súdu prvého

stupňa (zo dňa 27.09.2021) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že súd
prvého stupňa nesprávne na hlavnom pojednávaní dňa 27.09.2021 postupom podľa § 263 ods. 3 písm.
a) Tr. por. prečítal všetky výpovede poškodenej E. F. z prípravného konania a nedôvodne odmietol návrh
obžalovaného na vypočutie poškodenej na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa napokon stotožnil s

námietkami obžalovaného, že vo veci existovali dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení
uvedených v napadnutom rozsudku, najmä na základe nedostatočných skutkových zistení, v dôsledku
ktorých je potrebné konanie doplniť o nové dôkazy a niektoré dôkazy treba opakovať, pričom bolo
reálne, že v dôsledku toho by mohla nastať zmena v skutkových zisteniach a tým aj v samom rozhodnutísúdu prvého stupňa o podanej obžalobe. Dovtedajšie skutkové zistenia súdu prvého stupňa boli preto
podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné a po vykonaní ďalších dôkazov by mohlo dôjsť k zmene
skutkových zistení, a tým k zmene samého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel

k záveru, že obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním dostatočne vyvrátená. Po vrátení
vecimalobyťúlohousúduprvéhostupňavecznovuprejednaťsozameranímsanaodstránenievšetkých
v rozhodnutí odvolacieho súdu konštatovaných pochybení, predovšetkým podrobne vypočuť poškodenú
E.F.nahlavnompojednávaníkpodstatnýmskutočnostiamohľadomstíhanéhoskutkuajehopáchateľov,
opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní spoluobžalovaného C. D., zvážiť potrebu vypočutia na

hlavnompojednávaníajchlapcasprezývkou„Šaňo“,ďalejpreveriťobranuobžalovanéhouvedenúvjeho
odvolaní, ako aj dôsledne vyhodnotiť výpovede obžalovaného, spoluobžalovaného C. D. a poškodenej
E. F. aj v kontexte iných vykonaných dôkazov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa po vrátení
veci splnil všetky jeho pokyny a dokazovanie na hlavnom pojednávaní doplnil vo vyššie naznačenom
smere.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal len nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri

hodnotení vykonaných dôkazov, v čom videl pochybenia v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávanívšetkydostupnéapotrebnédôkazynaobjasnenieskutkovéhostavuveci,ktorémuumožnili
vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého

stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por.

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy

svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré
si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo rozhodol v jeho prospech.

I keď v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku nie je uvedené (vysvetlené), že na hlavnom

pojednávanídňa17.04.2023súdprvéhostupňaodmietolajnávrhprokurátoranadoplneniedokazovania
o zabezpečenie zdravotnej dokumentácie poškodenej E. F. (ide o rozpor s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
por.), na druhej strane je ale pravdou, že súd prvého stupňa takýto svoj procesný postup na hlavnom
pojednávaní aj tam prítomným procesným stranám (i prokurátorovi) riadne ústne odôvodnil, pričom aj
odvolací súd napokon takýto návrh prokurátora na doplnenie dokazovania považoval za nedôvodný,

a to vzhľadom na nižšie konštatované závery (právne úvahy).

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že
vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že stíhaný skutok spáchal aj obžalovaný
A. B. – § 285 písm. c) Tr. por.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len

na tých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že výpoveď poškodenej E. F. na hlavnom pojednávaní nebola
presvedčivá, keď označila obžalovaného za spolupáchateľa „len“ na 50 % a doplnením dokazovania sa

potvrdilo aj obhajobné tvrdenie obžalovaného ohľadom jeho lekárskeho ošetrenia po spáchaní skutku
(a to oboznámením lekárskej správy o jeho fyzickom napadnutí a ošetrení dňa 06.07.2019), a teda
existovala pochybnosť, či ho mohla poškodená po skutku skutočne stretnúť. Spoluobžalovaný C. D.
naopak po vrátení veci odmietol vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil trestné stíhanie, a teda naďalejexistuje dôvodná pochybnosť, že tento sa v inkriminovaný čas pri Magure (pri ubytovni) nachádzal aj
s vysokým chlapcom, ktorého volajú „Šaňo“, čím neboli vyvrátené obhajobné tvrdenia obžalovaného
spočívajúce v tom, že stíhaného skutku sa nedopustil a dopustila sa ho so spoluobžalovaným C. D. iná

osoba mužského pohlavia.

Odvolací súd potom sumarizuje, že i keď nie je síce sporné, že obžalovaný stretol poškodenú E.
F. v deň spáchania skutku, ale existujú naďalej vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či bol druhým
(spolu)páchateľom skutku. Tieto pochybnosti sa teda nepodarilo odstrániť ani doplneným dokazovaním

na súde prvého stupňa po vrátení veci, keď rozpory vo výpovediach poškodenej a spoluobžalovaného
C. D. zostali naďalej nevysvetlené.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne
vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne,
logicky a presvedčivo odôvodnil.

Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in
dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Použitie tejto zásady
prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní
azhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieťknáležitémuzisteniuskutkového

stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne aj z pohľadu takejto zásady,
pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného. Napokon je potrebné dodať,
že neexistuje „50%-ná vina“, pretože taká by je vždy pochybná.

Preto vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného odvolací súd nezistil
dôvody, ktoré by mali viesť k vysloveniu jeho nesprávnosti, pretože nebolo jednoznačne dokázané, že
stíhaný skutok spáchal aj obžalovaný A. B..

Odvolací súd zároveň na podklade odvolania prokurátora zistil, že súd prvého stupňa neuviedol vo

výroku napadnutého rozsudku slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Podľa § 165 ods. 2 Tr. por. vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov
uvedených v § 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným
vyjadrením tohto dôvodu.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Z pohľadu ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ide síce o dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku

(pre chybu v napadnutom výroku rozsudku), avšak odvolací súd mal za to, že túto chybu môže napraviť
sám bez zrušenia či zmeny napadnutého rozsudku postupom podľa § 322 ods. 2 Tr. per. per analogiam,
teda doplniť inak správny, ale neúplný výrok napadnutého rozsudku na konci tak, že sa vypustí bodka a
nahradí sa čiarkou a za čiarku sa vloží text „pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“.

Nesprávnosť napokon zistil odvolací súd aj v prípade výroku o náhrade škody, keď súd prvého stupňa
v ňom nesprávne použil ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. por. Správne mal použiť, ako to inak odôvodnil
v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku (...vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil...), ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por. Avšak vzhľadom k tomu, že inak súd prvého
stupňa rozhodol správne (o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ktoré

rozhodnutie je v prípade oslobodenia vždy obligatórne), odvolací súd rovnako nemal za potrebné z tohto
dôvodu (a ani z ďalšieho konštatovaného vyššie, ohľadom odmietnutia návrhu prokurátora na doplnenie
dokazovania) zrušiť či zmeniť napadnutý rozsudok.

Z takto rozvedených dôvodov, keďže nerozhodoval vo veci sám, preto odvolací súd týmto uznesením

(§ 162 ods. 1 Tr. por.) doplnil inak správny, ale neúplný výrok napadnutého rozsudku podľa § 322 ods.
2 Tr. por. per analogiam o slovné vyjadrenie oslobodzujúceho dôvodu podľa § 285 písm. c) Tr. por., ako
aj podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.