Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821201778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3821201778.5

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Q.. U.. K. T., U.., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXXXX/X, O. - K. Q., prechodne O. XXXX/X C, O. - W. Q., t.č. Q. XX/X, XXX XX O., zastúpená

splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Martina Mrázová, advokátka so sídlom B. XX, XXX XX O. - mestská
časť W. Q. a otca: E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. S. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom V. P. 5, XXX XX
G. K. Z., za účasti Krajského prokurátora v Trenčíne, Legionárska 7185/5, 912 50 Trenčín, o zmenu
úpravy styku otca s maloletou, o zákaz styku otca s maloletou, o návrhu na udelenie súhlasu so zmenou
bydliska maloletej, s presťahovaním maloletej a s umiestnením maloletej do predškolského zariadenia,

o zvýšenie výživného, v štádiu konania o rozhodovaní o poriadkovej pokute, o odvolaní matky dieťaťa
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

odvolanie matky dieťaťa o d m i e t a .
Návrhy matky dieťaťa na vyslovenie prípustnosti odvolania a na odklad vykonateľnosti uznesenia
okresného súdu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.
18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023 uložil poriadkovú pokutu vo výške 500,- eur matke: Q.. U.. K. T.,
U.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/X, O. - K. Q., prechodne O. XXXX/X C, O. - W. Q., t.č.
Q. XX/X, XXX XX O..
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že na súde prebieha konanie týkajúce sa úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletej. Na vyriešenie sporných otázok súd uznesením č. k. 18P/16/2021-197 zo dňa

06.08.2021 nariadil znalecké dokazovanie a účastníkom konania uložil povinnosť poskytnúť znalcovi
potrebné informácie a súčinnosť, predovšetkým za účelom vykonania znaleckého dokazovania dostaviť
sa na predvolanie znalca. Pre riadne splnenie znaleckej úlohy bolo potrebné, aby ustanovený znalec
vyšetril maloletú a oboch rodičov. Matka maloletej sa na predvolanie znalkyne nedostavila v ustanovený
deň 06.07.2023, čím oddialila podanie znaleckého posudku a sťažila ďalší postup konania. O povinnosti
dostaviť sa na uvedený termín bola táto výslovne upovedomená prípisom súdu z 20.06.2023, ktorý bol

advokátkematkydoručenýdňa23.06.2023,pričombolaupozornenáajnamožnosťuloženiaporiadkovej
pokuty. Nakoľko svojim konaním matka maloletej vážne sťažila postup konania, súd jej podľa § 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 102 ods. 1 písm. a/ a §
102 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uložil poriadkovú pokutu
a to s prihliadnutím k závažnosti konania v maximálnej prípustnej výške 500,- eur.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu
podaním zo dňa 19.09.2023 1. návrh na vyslovenie prípustnosti podaného odvolania proti UzneseniuPrievidza o uložení poriadkovej pokuty, 2. návrh na odklad vykonateľnosti Uznesenia Prievidza o uložení
poriadkovej pokuty vydanom v konaní pod č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023 a 3. odvolanie proti
Uzneseniu Prievidza o uložení poriadkovej pokuty vydanom v konaní pod č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa

13.09.2023, doručené dňa 14.09.2023.
2.1 Vytýkala súdu, že pochybil, ak a) pred vydaním uznesenia o uložení poriadkovej pokuty sa riadne
neoboznámil so skutkovým stavom, ktorého zistenie je nevyhnutne potrebné na to, aby bol vyvodený
správny právny záver zakladajúci nepochybné konštatovanie nejakého porušenia alebo opomenutia
konania zo strany povinnej osoby, ktoré by zakladalo postup donucovacích prostriedkov zo strany súdu

v podobe ukladania poriadkovej pokuty, b) pred vydaním rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty
ju nevyzval na doloženie podkladov jej neprítomnosti na nariadenom úkone znalkyne, čím pochybil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto ona ako povinná osoba aj napriek nemožnosti
podať odvolanie pre jeho neprípustnosť považuje postup súdu prvej inštancie za nezákonný a zakladá
porušenie ústavných práv na nestranný a nezávislý proces, pričom úkon súdu považuje za šikanózne
konanie voči jej osobe, čím zakladá dôvodný záver o zaujatosti konajúcej sudkyne prejednávajúcej

v rámci rozvrhu práce tohto súdu vyššie uvedené konania (spojené konania) o zásadných otázkach
maloletej, a teda okrem dôvodnosti prípustnosti odvolania apeluje aj na obsah spisu, vykonané podania
zakladajúce dôvodný záver o vylúčení sudkyne z predmetného konania pre zaujatosť voči jednému z
účastníkov konania v tomto prípade na jej strane. Vyššie uvedené námietky uplatňuje ona ako matka aj
ako zákonný zástupca za maloletú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj doložené listinné

dôkazy preukazujúce, že na strane povinnej osoby/matky nedošlo k žiadnemu pochybeniu, porušeniu
povinnosti alebo opomenutia konania, či svojvôle, preto žiadala o vyslovenie prípustnosti ňou podaného
odvolaniazdôvodunezákonnostizostranysúduprvejinštancieprivydaníuzneseniazodňa13.09.2023.
Žiadala preto odvolací súd o vyslovenie prípustnosti podaného odvolania proti Uzneseniu Prievidza o
uložení poriadkovej pokuty vydanom v konaní pod č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023, doručené

dňa 14.09.2023 a následne podáva odvolanie proti predmetnému uzneseniu.
2.2 V bode označenom I. považovala vydané uznesenie súdom prvej inštancie za nesprávne,
nepreskúmateľné a nedostatočne ako aj nelogicky odôvodnené. Mala za to, že súd prvej inštancie pred
vydaním rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty, ktorá má byť donucovacím prostriedkom splnenia
nejakej povinnosti mal sa najskôr zaoberať výzvou, ktorá by obsahovala požiadavku na uvedenie

dôvodov neúčasti na nariadenom znaleckom dokazovaní, čo však nevykonal/nezaoberal sa a zrejme
sa ani nezaujímal o jej názor, čím pochybil a postupoval v rozpore so zákonom. Nesprávnosť a
nepreskúmateľnosť videla v tom, že z odôvodnenia vydaného uznesenia súd jasne a výstižne nevysvetlil
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Inak by

zistil, že na jej strane boli dané objektívne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemohla nariadeného
termínu zúčastniť, pričom tieto skutočnosti riadne a včas komunikovala s ustanovenou znalkyňou,
doložila ňou požadované podklady, doklady, listiny a preukázala potrebu aktívnej účasti na podujatí,
ktorá je nevyhnutná pre získanie certifikátu a zvýšenia kvalifikácie z hľadiska jej dosahovania príjmov,
teda ide o nevyhnutnú aktivitu potrebnú pre ňu ako matku ako aj dcéru. Z dôvodu že: a) matka doručila

znalkyni dňa 04.07.2023 správu/informáciu, že v danom termíne nariadeného úkonu zo strany znalkyne
sa bude z pracovných dôvodov nachádzať mimo územia SR, pričom ide o aktivitu, ktorá jej zvyšuje
pracovnú kvalifikáciu a zlepšuje jej postavenie na trhu práce je spojená so získaním certifikátu, b) na
dotaz znalkyne doručila riadne a včas podklady preukazujúce jej účasť zaslaním programu objednávky
ako aj ďalších skutočností, z ktorých obsahu vyplýva, že ide o pracovnú aktivitu v odbore, ktorý ona

vykonáva za účelom zvýšenia kvalifikácie, c) znalkyňa teda mala riadne a včas pred daným termínom
doručené dôkazy/listiny, podklady zakladajúce ospravedlniteľný dôvod na jej strane, z ktorých obsahu
vyplývalo, že sa daného úkonu v ustanovenom termíne nemôže zúčastniť, d) na jej strane išlo teda o
ospravedlniteľnýdôvod,oktoromvopredupovedomilaznalkyňu.Matkadieťaťapretovytýkalasúdu,žeju
nevyzval pred vydaním uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, aby preukázala/doložila svoju neúčasť

ospravedlniteľnými dôvodmi, čím pochybil, nakoľko jej odňal možnosť konať pred súdom a pristúpil ku
sankcii ako donucovaciemu prostriedku bez možnosti vyjadrenia sa k tomu z jej strany. Zároveň uviedla,
že z výrokovej časti vydaného uznesenia by mali vyplývať skutočnosti a) identifikovanie/vymedzenie
skutkovej povinnosti, ktorú ona mala údajne porušiť. Absencia tejto podstatnej náležitosti vo výrokovej
časti uloženej pokuty teda za čo sa pokuta ukladá spôsobuje stav, že predmetný výrok je nevykonateľný

v rozpore so zákonom, neobsahuje stanovené náležitosti potrebné pre výrokovú časť (vymedzenie
porušenia povinnosti), ktorá by mala zakladať uloženú pokutu v danej výške. Uznesenie súdu je preto
podľa nej nezákonné a nie je možné ho ponechať bez možnosti nápravy zistených pochybení.2.3 V bode označenom II. matka dieťaťa uviedla, že na takto vyššie uvedenom skutkovom základe preto
pochybenie súdu I. inštancie je potrebné odstrániť a to vyslovením prípustnosti odvolania voči vydanému
uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, ďalej prejednaním odvolania, a tiež vydaním rozhodnutia o

podanom odvolaní a to z dôvodu jeho nezákonnosti.
2.4 V bode označenom III. preto žiadala, aby odvolací súd na základe splnenia dôvodov a predpokladov
preprejednanieodvolaniaajnapriektomu,ževočiuzneseniuodvolanieprípustnénieje,vydaluznesenie
ktorým súd pripúšťa podanie odvolania povinnej osoby/matky voči Uzneseniu Prievidza o uložení
poriadkovej pokuty vydanom v konaní pod č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023, doručené dňa

14.09.2023.
2.5 V bode IV. označenom Odvolanie vo veci samej sa odvolávala na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/,
h/ CSP. V súvislosti s ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že porušenie práva na spravodlivý proces
videla v tom, že súd I. inštancie vydal rozhodnutie, ktorým ju zaviazal na peňažné plnenie, pričom voči
tomuto rozhodnutiu/opatrenie nie je prípustné odvolanie. Poukazujúc na ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
uviedla, že vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa nej spočíva v

tom, že súd I. inštancie bol povinný zadováži si/ zabezpečiť si pred vydaním rozhodnutia jej vyjadrenie,
ak tak neučinil, pochybil, pričom dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a to vydaním uznesenia o
uloženíporiadkovejpokutyvovýške500,-eur,pričomonažiadnepochybenianevykonala,neopomenula
splnenie povinnosti, naopak doložila/doručila osobe, ktorá mala vykonať znalecký úkon všetky potrebné
listiny/doklady preukazujúce potrebu jej osobnej účasti na pracovnej ceste mimo územia SR, kolidovala

s termínom nariadeného úkonu. Odvolávajúc sa na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP matka dieťaťa uviedla,
že dôkazy, ktoré uvádza súd v odôvodnení na podporu svojho postupu, ktorý je však nezákonný celom
rozsahu, nesmerujú k vydaniu uznesenia o uložení poriadkovej pokuty. Napokon poukázala na ust. §
365 ods. 1 písm. h/ CSP týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.6 V bode V. označenom ako „Návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Prievidza o uložení

poriadkovej pokuty vydanom v konaní č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023“ matka dieťaťa
uviedla, že z dôvodu, že dňa 14.09.2023 bolo jej právnej zástupkyni doručené vydané uznesenie o
uložení poriadkovej pokuty, voči ktorému nie je prípustné odvolanie nadobúda toto právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom jeho prevzatia. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je možné
viesť exekučné konanie k čomu zrejme bude smerovať úkon súdu pre účely vymáhania takto uloženej

poriadkovej pokuty, ktorá je nezákonná v celom rozsahu na právnych a skutkových dôvodoch, ktoré sú
obsahom tohto podania, preto bolo potrebné podať návrh na odklad vykonateľnosti pred rozhodnutím
odvolacieho súdu vo veci samej. Na jej strane ako odvolateľa z dôvodu prípadného vedeného
exekučného konania dôjde k nezvratnému procesu speňažovania jej majetku. Po vykonaní exekúcie až
do rozhodnutia o jej návrhu na prípustnosť odvolania, následne odvolania samotného, preto môžu byť

jej práva ohrozené výkonom rozhodnutia/exekúciou a nastane nezvratný proces vymáhania nezákonne
priznaného nároku v tomto konaní. Z dôvodu, že sú naplnené všetky podmienky a predpoklady pre
dôvodnosť odkladu vykonateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadala,
aby odvolací súd zároveň s vyslovením prípustnosti odvolania odložil vykonateľnosť uznesenia až do
rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní.

3. Predtým než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom t.j. či je
podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti.

4. V danej veci matka dieťaťa smerovala opravný prostriedok proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým jej súd uložil poriadkovú pokutu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä
tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnym
okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo
dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie (ods. 1). Výšku poriadkovej pokuty
určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500,- eur
(ods. 2). Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2.000,- eur (ods. 3).7. Podľa § 355 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a
proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uvedené ustanovenie
je plne aplikovateľné aj v režime mimosporového konania, a to s poukazom na § 2 ods. 1 CMP.

8. Civilný sporový poriadok uvádza uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie v ustanovení §
357. 9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na
obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti okrem odôvodnenia, g)
zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti
zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m)
nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu

na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo
veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
10. Účinnosťou CSP (od 01.07.2016) bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu.
Proti tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je.

11. Ustanovenie § 357 písm. a) až o) CSP ustanovuje, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie
je odvolanie prípustné, čo znamená, že odvolanie sa pripúšťa iba voči tým uzneseniam, ktoré sú v
zákone taxatívne vypočítané. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty medzi uznesenia, proti ktorým je
odvolanie prípustné nepatrí.

12. Ustanovenie § 59 CMP rozširuje výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, o uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej (pozri § 39), okrem uznesenia, ktorým súd poveril
účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f/ a proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho
vyhlásenie za mŕtveho.

13. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. S poukazom na vyššie uvedené, mal Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, 34
ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) za to, že matka dieťaťa napadla odvolaním uznesenie súdu

prvej inštancie, ktorým uložil matke dieťaťa poriadkovú pokutu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Nevyplýva to z taxatívneho výpočtu uvedeného v ust. § 357 CSP. Rovnako tak ani z ust. § 59 CMP,
pretože sa ním nerozhodlo vo veci samej. S poukazom na ust. § 39 CMP sa vo veci samej, teda v merite
veci rozhoduje zásadne formou rozsudku, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že súd rozhoduje vo
veci samej uznesením, o ktorý prípad v danej veci nejde. Odvolací súd preto odvolanie matky dieťaťa

podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP).

15. Matka dieťaťa bola v uznesení o uložení poriadkovej pokuty súdom prvej inštancie (vydaným
sudcom) poučená o tom, že opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu prípustný nie je (odvolanie

sa vo všeobecnosti v prípade jeho prípustnosti podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti
ktorému smeruje). Odvolateľka bola poučená správne. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že ani prípadné
mylné poučenie súdu o tom, že odvolanie je prípustné by nezaložilo právo na jeho uplatnenie. V tejto
súvislostipoukazujenaSborníkstanovisek,zprávorozhodovanísouduasúdnychrozhodnutíNSČSSR,
ČSR a SSR 1970-1983, zv. IV. vydané NS ČSSR nákladem SEVT Praha, 1986, známy ako aj Z IV.

16. Matka dieťaťa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť podaného odvolania proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 18P/43/2022-254 zo dňa 13.09.2023 z dôvodu nezákonnosti pri vydaní
uznesenia súdom nakoľko na jej strane nedošlo k žiadnemu pochybeniu, porušeniu povinnosti alebo
opomenutia konania, či svojvôle.

17. Podľa odvolacieho súdu zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva jeho povinnosť o takomto
návrhu rozhodovať.18. Na tomto mieste poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 152/2017 z 28.
februára 2017 podľa ktorého „Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné
vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu

splnené neboli. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným
rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania;
nestáva sa samo o sebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by
do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Zmyslom využitia poriadkového
opatrenia je zabezpečenie plynulosti postupu súdu v prebiehajúcom (existujúcom) súdnom konaní, nie

jeho rozmnožovanie o ďalšie „konania“, ktoré navyše nemajú pre prejednávanú vec žiaden význam. Za
týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum rozhodnutí sankčného
charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu vylučovacieho rozhodnutia. Z ústavnoprávneho
hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto
požiadavka vyplýva z článku 2 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda

nijako nevybočuje z ústavných medzí.

19. Matka dieťaťa navrhla v odvolaní aj odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu.

20. Podľa ust. § 412 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Uvedené ustanovenie dáva strane sporu možnosť podať návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodnutia, ale len v prípade, ak strana podala žalobu na obnovu konania.

22. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Z uvedeného vyplýva, že Civilný sporový poriadok umožňuje podať návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodnutia v prípade dovolania.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jediné dva prípady, kedy je možné odložiť vykonateľnosť
rozhodnutia v zmysle Civilného sporového poriadku. Žiaden z nich sa nevzťahuje na prejednávanú vec,
nakoľko v danom prípade nebola podaná žaloba na obnovu konania, ani dovolanie (o ktorom návrhu
by musel rozhodovať dovolací súd).

25. Z týchto dôvodov odvolací súd návrhy matky na vyslovenie prípustnosti odvolania a odklad
vykonateľnosti uznesenia okresného súdu zamietol.

26. Napokon matka dieťaťa v odvolaní spochybňuje zaujatosť sudkyne považujúc postup súdu v podobe

uvádzaného vydaného úkonu za šikanózne konanie voči jej osobe.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zákon (§ 49 ods. 3 CSP) výslovne vylučuje, aby
dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v
postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane

rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje
samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu.
Vzhľadom na uvedené potom s poukazom na ust. 53 ods. 3 CSP súd na takúto námietku zaujatosti
neprihliada a nie je povinnosťou súdu predložiť vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému
súdu. V tomto smere je potrebné odcitovať aj časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19.

júla2010,sp.zn.1Nc20/2010,vktoromtentosúduviedol,žemeradlomprehodnotenieobjektivitysudcu
nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a
nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v

prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku,
ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v
konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76
CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu

o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť
podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).