Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202798
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8723202798.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.
a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, A., zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom
Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, IČO: 42241481, proti žalovanej: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom
G., A. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom so sídlom Bardejov, Radničné

námestie 33, IČO: 45244341, o obnovu konania s prísl. a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20C/43/2023-91 zo dňa
9.8.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný počas konania
o žalobe na obnovu konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20C/43/2023.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
žalovanej zakáže nakladať (predať, darovať, previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, zameniť, resp.
inakscudziť,čizaložiť)snehnuteľnosťou,ktorýmjejednoizbovýbytč.X,nachádzajúcisanaIII.poschodí

vo vchode č. X, bytového domu súp.č. XXXX, ktorý bytový dom je postavený na pozemku C-KN parc.
č. 3226/12, ktorý byt sa nachádza v bloku H. I., J. A. H. G., ďalej spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX o veľkosti podielu 3331/239136, všetko
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu
Poprad, pre obec a katastrálne územie G., spoluvlastnícky podiel k pozemku C-KN parc. č. 3226/12,
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 423 m2, na ktorom je bytový dom súpisné

číslo XXXX postavený, o veľkosti podielu 3331/239136 k celku, ktorého vlastníctvo je zapísané na
liste vlastníctva číslo XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad, pre obec a
k. ú. G. (ďalej len ako „predmetný byt“) až do doby zrušenia tohto neodkladného opatrenia súdom.
Žalobkyňa v návrhu argumentovala prebiehajúcim konaním o jej žalobe na obnovu konania, ktoré bolo
pôvodne vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/65/2017, a predmetom ktorého bolo určenie,
že predmetný byt patrí do dedičstva po neb. G. D.. Žalobkyňa dôvodnosť obnovy konania preukazuje

novými dôkazmi (vyjadrenie Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 7.3.2023, Odborné stanovisko G. G. K. C.,
znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo, č. 17/2023), ktorými spochybňuje pôvodne
zistenýskutkovýstavatvrdí,žedarovaciazmluva,ktorounebohýpreviedolpredmetnýbytnažalovanúje
absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa tiež uviedla, že dňa 12.6.2023 požiadala katastrálny
odbor Okresného úradu Poprad o zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní z dôvodu, že
predmetný byt je ponúkaný na predaj realitnou kanceláriou GAMA PROPERTY s.r.o. Napriek zapísanej

poznámke ponuka na predaj bytu je stále aktívna a realitný maklér zľahčuje existenciu žaloby na
povolenieobnovykonania.Podľažalobkynesažalovanápreukázateľnezbavujemajetku,ktorýmôžebyťpostihnutý exekúciou, preto je možné ochranu jej práv dosiahnuť jedine prostredníctvom neodkladného
opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou. Ponuka bytu na predaj napriek
zapísanej poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní, a teda predpokladaná zmena vlastníctva k

predmetnému bytu zo žalovanej na tretiu osobu, odôvodňujú potrebu neodkladne rozhodnúť, nakoľko
ak dôjde k zmene vlastníka predmetného bytu, prípadná exekúcia, ktorá by postihovala predmetný
byt by bola zmarená. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná v byte nebýva a byt nebol ponúkaný na
predaj do okamihu, kedy sa žalovaná dozvedela o podanej žalobe na povolenie obnovy konania.
Ochranu prostredníctvom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zapísanej v katastri nehnuteľností

nepovažuje za dostatočnú, keďže nie všetci záujemcovia o kúpu bytu si pozrú pred kúpou list vlastníctva
a veria ubezpečeniu realitných maklérov, že je po právnej stránke všetko v poriadku. Na osvedčenie
svojich tvrdení žalobkyňa predložila prvoinštančnému súdu výpis z listov vlastníctva (LV) č. XXXX a č.
XXXX, vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad, pre obec a katastrálne územie G.,
screenshotyponukyrealitnejkancelárieGAMAPROPERTY,s.r.o.sponukoupredmetnéhobytu,emailL.
B. napísaný pod pseudonymom „M. N.“ zo dňa 11.7.2023, obsahujúci dopyt realitnej kancelárii ohľadne

predaja predmetného bytu, čestné prehlásenie L. B. zo dňa 16.7.2023.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa neosvedčila, že žalovaná vyvíja snahu smerom
k presunu svojho majetku čím by došlo k oslabovaniu pravdepodobnosti prípadného uspokojenia
pohľadávky žalobkyne. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie neodkladného
opatrenia preukázanie obavy, že je nevyhnutná dočasná úprava pomerov, resp. že exekúcia bude
ohrozená.Žalobcatakmusíosvedčiťjednakexistenciunároku,jednakodôvodnenosťaexistenciuobavy

z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je zrejmé, že žalobkyňa tvrdí existenciu ponuky predaja bytu prostredníctvom realitnej kancelárie,
avšak z predložených listín nemožno nijako zistiť, že sa jedná o byt č. č. X, nachádzajúcim sa na III.
poschodí vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX. Žalobkyňa navyše podľa prvoinštančného
súdu žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by u žalovanej došlo k prevodom majetku v úmysle zmariť

splnenie svojho záväzku, resp. uspokojenie nároku žalobkyne, ktorý navyše doposiaľ nebol judikovaný.
Za týchto okolností nemal súd za to, že je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi
situáciou a najmä akútnosťou riešenia a či je právo ohrozené do tej miery, že je potrebné rozhodnúť v
zmysle návrhu. V danom prípade však nie je preukázaná reálnymi skutočnosťami obava žalobkyne, že
jej právu nebude učinené zadosť prípadnou exekúciou, a teda že žalovaná koná faktickými a právnymi

úkonmi tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a
rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie
nároku žalobkyne či už subjektívne alebo objektívne, musí byť reálne a konkretizované v návrhu, s
jasnou časovou nadväznosťou.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie právne odôvodnila § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f) CSP.

6. Poukázala na to, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere odôvodnila
a argumentovala tým, že na prvoinštančnom súde prebieha konanie o jej žalobe na povolenie obnovy

konania vo veci pôvodne vedenej na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 7C/65/2017, pričom z dôkazov,
ktoré predložila spolu so žalobou vyplýva, že táto žaloba je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že G. D. nemohol dňa 17.2.2017 podpísať notársku zápisnicu – darovaciu zmluvu, ktorou
bola predmetná nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva žalovanej. Z vyjadrenia Nemocnice Poprad, a.s.
zo dňa 7.3.2023 vyplýva, že G. D., v tom čase hospitalizovaného v nemocnici v Poprade notár dňa

17.2.2017, ale ani v iný deň počas trvania hospitalizácie nenavštívil. Taktiež z Odborného stanoviska č.
17/2023 zo dňa 19.5.2023 z odboru písmoznalectva vyplýva, že podpis G. D. na notárskej zápisnici je
s vyššou mierou pravdepodobnosti nepravým podpisom. Žalobkyňa preto oprávnene očakáva, že dôjde
k povoleniu obnovy konania a následne k opätovnému prejednaniu veci pod sp. zn. 7C/65/2017, v rámci
ktorého bude určené, že predmetný byt patrí do dedičstva po nebohom G. D.. Žalobkyňa ďalej v odvolaní

poukázala aj na obsah čestných prehlásení predložených spolu s návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia. Z čestného prehlásenia L. B. zo dňa 16.7.2023 vyplýva, že tento mejlom komunikoval
srealitnoukancelárioupodzmenenýmmenomabolomupotvrdené,žebyt,ktorýjevponukenapredajje
právepredmetnýbyt,ktoréhosatýkanávrhnaobnovukonania.Zároveňbolzostranyrealitnejkancelárieinformovaný, že sa pracuje na odstránení poznámky z listu vlastníctva. Z čestného prehlásenia O.
P. vyplýva, že táto sa o predmetnom byte informovala v realitnej kancelárii telefonicky, pričom jej
bolo uvedené, že byt je na predaj a poznámka bude vymazaná. Žalobkyňa dostatočne osvedčila

dôvodnosťatrvaniejejnároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,akoajdostatočneopísalaskutočnosti,
z ktorých vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže objektívne hrozí zhoršenie právnej
pozície žalobkyne do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať sa o súdnu ochranu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označila žalobkyňa za absolútne nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené, čím došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)

CSP.Zrozhodnutianiejezrejmé,akýskutkovýstavsúdprvejinštanciepovažovalzazistenýanazáklade
akých podkladov, aké dôkazy vykonal a ako ich hodnotil. S ohľadom na predložené listinné dôkazy nie
je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako prvoinštančný súd dospel k záveru o neosvedčení tvrdenia,
že žalovaná vyvíja snahu smerom k prevodu svojho majetku. Súd prvej inštancie tiež neodôvodnil svoj
záver o tom, že nárok žalobkyne neexistuje, keďže nebol judikovaný. Takéto tvrdenie je v zásadnom
rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ môže byť návrh na jeho nariadenie

podanýpredsamotnýmkonaní,alebopočaskonania,kedyeštenárokjudikovanýnebol.Žalobkyňaďalej
v odvolaní poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie
vo veci samej, a teda, či žalobou na obnovu konania uplatňovaný nárok žalobkyne je dôvodný a trvá,
či tu existuje potreba úpravy pomerov, alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, či nariadením
neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, či by žalovaná uložením povinnosti

nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci, či by nariadenie neodkladného opatrenia
nebol vytvorený nenávratný stav. Podľa jej názoru súd prvej inštancie porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazov, v dôsledku čoho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. S ohľadom na nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa tvrdí, že súd
prvej inštancie zjavne nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak by súd riadne
zisťoval skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, zistil by, že žaloba na obnovu konania je dôvodná.
Zistil by, že predmetný byt je bytom, ktorý je inzerovaný realitnými kanceláriami na ako byt na predaj.
V rámci odvolacieho konania žalobkyňa opätovne predložila všetky dôkazy, ktoré boli predložené spolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rámec pôvodne predkladaný dôkazov predložila

žalobkyňa ďalšie čestné prehlásenie L. B. zo dňa 18.8.2023, otca žalobkyne. Žalobkyňa predložila
aj čestné prehlásenie svojej matky M. B. zo dňa 18.8.2023. Prílohou odvolania žalobkyne boli aj
aktualizované screenshoty z ponuky realitnej kancelárie, z ktorých je zrejmé, že predmetný byt bol
v ponuke aj v čase spísania odvolania.

7. K odvolaniu žalobkyne sa podaním zo dňa 29.9.2023 vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že
dôkazy, o ktoré žalobkyňa opiera svoj návrh na nariadenie obnovy konania nie sú dôkazmi, ktoré by
žalobkyňa nemohla bez svojej viny predložiť v pôvodnom konaní, a teda nie je splnená podmienka
prípustnosti žaloby na obnovu konania. Podanie žalobkyne vníma ako obštrukčné a zneužívajúce
právo. To, že Nemocnica Poprad, a.s. neeviduje návštevu notára preukazuje iba to, že návšteva nebola

v evidencii zaevidovaná. Nespochybňuje to však výpovede svedkov z pôvodného konania. Odborné
vyjadrenie mohla žalovaná tiež predložiť v pôvodnom konaní, keďže v totožných súvislostiach už prvotne
iniciovala trestné konanie. Žalovaná tiež tvrdí, že v danom prípade neexistuje obava, že exekúcia
bude ohrozená, keďže žalobkyňa nedisponuje žiadnym vymáhateľným nárokom voči žalovanej, ktorý
by mohol byť predmetom exekúcie. Nakoľko je predmetom žaloby určenie, že predmetný byt patrí

do dedičstva po poručiteľovi, aj prípadný prevod bytu by nemal za následok oslabenie postavenia
žalovanej, nakoľko nový vlastník by na základe príslušného podania žalobkyne vstúpil do konania na
mieste aktuálnej žalovanej. Nejde teda o konanie, ktoré by viedlo ku povinnosti žalovanej čokoľvek
žalobkyni plniť, žalovaná sa preto prípadným predajom predmetného bytu nemôže vyhýbať exekúcii.
Žalovaná napokon vo vzťahu k predloženým screenshotom uviedla, že z nich nie je možné určiť dátum

ich vyhotovenia. V predmetnom byte žalovaná býva, pričom v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie už nepodnikala žiadne kroky smerujúce k jeho predaju.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario).9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých

dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. Žalobkyňa v odvolaní v prvom rade namieta porušenie jej práva na spravodlivý proces. K tomuto
odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký,
pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie

sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu

predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá
odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu
musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové

práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V
predmetnom prípade žalobkyňa tvrdenie o porušení práva na spravodlivý proces opiera o nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého dostatočne určito nevyplýva, ktoré dôkazy
vykonal, ako ich hodnotil, a o ktoré dôkazy oprel svoje rozhodnutie. Tieto odvolacie dôvody obsahovo
úzko súvisia s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP, keďže žalobkyňa vo

svojom odvolaní ťažiskovo namieta to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal časťou predložených
listinných konkrétne čestnými prehláseniami L. B. a O. P.. Tieto dôkazy, ktoré boli žalobkyňou predložené
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec
nezmieňuje, a nevyvodzuje z nich žiadne závery. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pochybil aj tým,
že na základe tých dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z tohto dôvodu

odvolací súd posudzoval opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
e) a písm. f) CSP spoločne.16. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii)
ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a

tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd

môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň
osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zmyslom
neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu

jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. V rámci konania
o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky

okolnostiprípadu,javiapravdepodobné(pozriuznesenieNajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo104/2010,2Cdo
105/2010).

17. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom

súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny
záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto

súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia
sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo

veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu.
Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru

medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

18. S prihliadnutím na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že námietky žalobkyne týkajúce sa

hodnotenia ňou predložených listinných dôkazov súdom prvej inštancie sú dôvodné a opodstatnené.

19. Žalobkyňa predloženými listinami osvedčila skutočnosť, že byt, vo vzťahu ku ktorému sa ako závetná
dedička domáha prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku určenia, že patrí do dedičstva
po nebohom G. D., bol v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ponúkaný na

predaj realitnou kanceláriou GAMA PROPERTY, s.r.o. Je pravdou, že zo samotných screenshotov
internetovej ponuky realitnej kancelárie nevyplýva presná identifikácia bytu číslom bytu alebo súpisným
číslom stavby, uvedené dôkazy predložené žalobkyňou však bolo potrebné hodnotiť nie len jednotlivo,
ale aj vo vzájomných súvislostiach s ďalšími vecne súvisiacimi listinnými dôkazmi. Ide tu najmä
o mejlovú komunikáciu realitnej kancelárie a osoby vystupujúcej ako M. N., ktorou bol v skutočnosti

otec žalobkyne L. B.. Táto skutočnosť, ako aj autentifikácia predloženej mejlovej komunikácie, vyplýva
z čestného prehlásenia L. B., ktoré bolo žalobkyňou predložené prvoinštančnému súdu ako listinný
dôkaz. Z obsahu mejlovej komunikácie nachádzajúcej sa na čl. 77 súdneho spisu vyplýva, že podľa
vyjadrenia pracovníka realitnej kancelárie je predaj bytu pozastavený, nakoľko majiteľka bola v súdnomprocese s nevlastnou dcérou, ktorá napadla dedičské konanie, ako aj to, že dedičské konanie bolo
pred dvoma týždňami opätovne napadnuté a v katastri bola vyznačená poznámka. Sumarizovaný obsah
mejlovej komunikácie v spojení s výpisom z listu vlastníctva, screenshotmi a čestným prehlásením tvorí

takú ucelenú reťaz dôkazov, ktorá umožňuje na úrovni pravdepodobnosti potrebnej pre osvedčenie
tvrdených skutočností v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uzavrieť, že v čase podania návrhu
zo strany žalobkyne skutočne bol predmetný byt inzerovaný na predaj realitnou kanceláriou. Súd prvej
inštancie teda žalobkyňou predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil a vyvodil z nich nesprávne skutkové
závery, keďže tieto nehodnotil vo vzájomných súvislostiach. Z akého dôvodu súd prvej inštancie takto

postupoval nie je s ohľadom na neprimeranú stručnosť a obsahovú nejednoznačnosť odôvodnenia
rozhodnutia možné zistiť, preto napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou spočívajúcou v jeho nedostatočnom
odôvodnení nenapĺňajúcom požiadavky stanovené v § 220 ods. 2 CSP. K odvolacej námietke týkajúcej
sa opomenutia čestného vyhlásenia p. P. zo strany prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že
toto čestné prehlásenie síce žalobkyňa v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla
v zozname príloh, avšak medzi prílohami doručenými spolu s návrhom sa nenachádza. Žalobkyňa ho

predložila až ako prílohu k odvolaniu.

20. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že prvoinštančný súd spochybnil existenciu jej nároku a dôvodnosť
podanej žaloby na obnovu konania konštatovaním, že nárok nebol doposiaľ judikovaný, odvolací súd
dospel k záveru, že s prihliadnutím na obsah súdneho spisu nemá pochybnosť o tom, že žalobkyňa

predložila v konaní o žalobe na obnovu konania, v rámci ktorého bol podaný aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dostatok listinných dôkazov osvedčujúcich v miere potrebnej pre rozhodnutie
o neodkladnom opatrení danosť jej právneho nároku, pokiaľ ide o vec samú (povolenie obnovy konania).
Žalobkyňa, ako neúspešná strana pôvodného konania o určenie, že predmetný byt patrí do dedičstva
po poručiteľovi G. D., je nepochybne aktívne legitimovaná v zmysle § 400 CSP podať žalobu na obnovu

konania, pričom ňou tvrdený dôvod obnovy konania v dostatočnej miere zadokumentovala listinnými
dôkazmi a odborným stanoviskom znalkyne z odboru písmoznalectva. To, či predložené dôkazy sú
v konečnom dôsledku spôsobilé preukázať naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle
§ 397 CSP bude vecou posúdenia súdom prvej inštancie v prebiehajúcom konaní. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd (ani súd odvolací) neskúma

okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať
rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania
rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov.

21. Napriek uvedeným záverom, ktoré svedčia o dôvodnosti časti odvolacích námietok týkajúcich

sa hodnotenia dôkazov a nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie dospel odvolací súd
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z hľadiska výroku správne a preto je potrebné ho potvrdiť.

22. Významnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutnosť súdnej ingerencie
z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne

upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by
strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť
dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd
nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o
nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho,

proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú
intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Prvoinštančný súd sa skúmaniu naplnenia uvedenej podmienky dostatočne nevenoval, keďže v
odôvodnení svojho rozhodnutia túto podmienku spojil iba s nesprávnym záverom o nedostatočnom

preukázaní pokusu žalovanej predať predmetný byt prostredníctvom realitnej kancelárie. Odvolací súd
z toho dôvodu považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že na podnet žalobkyne bola
v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k predmetnému bytu vyznačená tzv. poznámka spornosti podľa § 38
a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona (z. č. 162/1995 Z. z.). Uvedená skutočnosť celkom nepochybne
vyplýva z tvrdení samotnej žalobkyne, ako aj z obsahu ňou predložených listín, či z nahliadnutia do

katastra nehnuteľností.

24. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týkanávrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

25. Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69
katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša
dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému
nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do
katastra nehnuteľností žalovaná spornú nehnuteľnosť previedla do vlastníctva tretej osoby, resp. ju

zaťažila a následne by bola žalobkyňa v konaní o povolenie obnovy konania a obnovenom konaní
o určení, že byt patrí do dedičstva po G. D. úspešná, toto rozhodnutie by bolo záväzné aj pre
nového nadobúdateľa nehnuteľnosti, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri
možnosťzískaťvedomosťospornostivlastníckehoprávaanemôžesapretodovolávaťdobromyseľnosti.
Záväznosť výroku o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou tak
účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné

opatreniejeprostriedkomprocesnejobrany,ktorébysamalopoužiťažvtedy,keďneexistujúinézákonné
možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného
opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži
inštitút poznámky spornosti. Žalobkyňa tento inštitút využila a tým dosiahla ochranu svojich práv, ktorej
sa chce domáhať aj prostredníctvom tu navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie

je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie
je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a jeho uplatnenie by
neprimeraným spôsobom obmedzovalo žalovanú pri výkone jej práv ako vlastníčky nehnuteľnosti.

26. Obdobný záver je v porovnateľných veciach stabilne judikovaný všeobecnými súdmi a bol tiež

aprobovaný judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 171/2017). Tvrdenia žalobkyne, že prípadným
predajom predmetného bytu hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, je preto nedôvodné.

27. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), spočívajúcu v porušení ustanovení o vykonávaní
dôkazov, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tu opätovne zdôrazňuje, že
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP

nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Z obsahu odvolania žalobkyne tiež nijak nevyplýva, k akým
konkrétnym vadám vo vzťahu k ňou predloženým dôkazom malo zo strany prvoinštančného súdu dôjsť,
okrem tých, ktoré sú subsumovateľné pod ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP, a ktorými
sa už odvolací súd zaoberal. Preto túto odvolaciu námietku odvolací posúdil ako nedôvodnú.

28. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa
splnené neboli, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, vychádzajúc pritom zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP). S ohľadom na rovnaké ustanovenie sa odvolací súd osobitne nezaoberal v odvolacom

konaní predloženými aktualizovanými screenshotmi internetovej stránky realitnej kancelárie. Čestné
prehlásenia M. B. zo dňa 18.8.2023 a L. B. zo dňa 18.8.2023, ktoré taktiež boli súdu predložené až v
odvolacom konaní, súd považoval za novoty v konaní (§ 366 CSP) u ktorých žalobkyňa nepreukázala
nemožnosť zabezpečiť ich už v konaní pred súdom prvej inštancie, navyše s ohľadom na už uvedené
dôvody nevyhovenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neboli tvrdenia v nich obsiahnuté

spôsobilé privodiť akúkoľvek zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).