Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/132/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203902
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1223203902.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Y. E., Q.. XX.XX.XXXX, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., T. X/A, U., dieťa rodičov - matky: S.
Š.Á., N.. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. XXXX/X, U., právne zastúpená: JUDr. Jozef Tuhovčák, advokát
so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, a otca: Z.. G.. Z. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I.. XX. G. X, U.,
právne zastúpený: Mgr. Iva Hulmanová, advokátska so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.06.2023, sa matka domáhala nariadenia úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému W. Y., a to zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti
a uložením otcovi povinnosti platiť výživné na maloletého vo výške 350,- eur mesačne. Na informatívnom
výsluchu pred koordinátorkou pre rodinné záležitosti, dňa 04.10.2023 právny zástupca matky podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti otcovi platiť
minimálne výživné vo výške 250,- eur mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým
spôsobom neodôvodnil. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli pripojené žiadne listinné

dôkazy. V návrhu vo veci samej matka špecifikovala mesačné výdavky na maloletého vo výške 470 eur
(100,- eur strava, 80,- eur drogéria, 40,- eur lieky, 70,- eur oblečenie, 100,- eur plávanie, babybalans,
40,- eur hračky, knihy a iné, 40,- eur vstupné do kútika, kúpaliská, ZOO, aquaparky) + spoločné výdavky
na bývanie vo výške 240,- eur + jednorázové výdavky na maloletého vo výške 275,- eur (150,- eur
autosedačka, 100,- eur športový kočík, 25,- eur odrážadlo). Matka v návrhu vo veci samej taktiež uviedla,
že otec prispieva na maloletého od jesene 2022 výživným v sume 100,- eur mesačne. K návrhu vo veci

samej matka pripojila len rodný list maloletého. Na informatívnom výsluchu dňa 04.10.2023 bolo taktiež
uvedené, že otec aktuálne prispieva na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne a taktiež hradí
ďalšie náklady po dohode s matkou.

2. Uznesením č. k. 23P/76/2023-39 zo dňa 04.10.2023 súd vylúčil návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

3. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené
v tomto zákone.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol

návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje,
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej
miere.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.21. Podľa § 28 ods. 2 Zákonao rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

4. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o

potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

5.Neodkladnéopatreniejejednýmzozabezpečovacíchinštitútovvcivilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať.Prinariaďovaníneodkladného opatreniaprevládapožiadavkyrýchlostinadpožiadavkouúplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa

posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.
Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

6. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov

konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o
maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného
opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu
práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné
dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

7. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby

dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či
neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

8. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv

dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd
pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre
také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne
riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom

prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

9. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletého a k návrhu
pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru,že v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej
nariadenie neodkladného opatrenia, v znení navrhovanom matkou maloletého.

10. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal

na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo
väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné

len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje
k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe
tvrdení navrhovateľa.

12. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnila vôbec, t. j. neuviedla žiadne
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, taktiež nepriložila žiadne
listinné dôkazy, ktorými by osvedčila majetkové pomery tvrdené v návrhu vo veci samej. V návrhu vo
veci samej matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého vo výške 470 eur (100,- eur strava, 80,-
eur drogéria, 40,- eur lieky, 70,- eur oblečenie, 100,- eur plávanie, babybalans, 40,- eur hračky, knihy a

iné, 40,- eur vstupné do kútika, kúpaliská, ZOO, aquaparky) + spoločné výdavky na bývanie vo výške
240,- eur + jednorázové výdavky na maloletého vo výške 275,- eur (150,- eur autosedačka, 100,- eur
športový kočík, 25,- eur odrážadlo). Uviedla, že jej mesačný príjem je 470,- eur, uvedené však ničím
nepreukázala. Matka na preukázanie popísaných výdavkov nedoložila žiadne dôkazy, t. j. žiadny z ňou
deklarovaných výdavkov na maloletého nepreukázala.

13. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že odhliadnuc od toho, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je odôvodnený, možná hroziaca ujma, ktorá by mala dôvodiť nariadenie
neodkladného opatrenia nie je nielenže preukázaná ale ani tvrdená a popísaná, nemá objektívne
preukázané pomery rodičov resp. maloletého, a to ani v rozsahu potrebnom v štádiu rozhodovania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. tieto pomery nie sú ani len osvedčené. Súd
konštatuje, že matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého neodkladným
opatrením. Súd opätovne poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s § 366 CMP
nariadiťrodičoviplatiťvýživnévnevyhnutnejmiere.Základnoupodmienkounanariadenieneodkladného

opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a
preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd má za to, že úprava nariadenia
neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto neodkladné opatrenie
možno nariadiť len vtedy, ak je preukázateľne ohrozená výživa maloletého dieťaťa a aj v takom prípade
sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere. Matka v návrhu uviedla, že otec na maloletého prispieva

výživným v sume 100,- eur mesačne, čím je bezpochyby pokryté výživné na maloletého v nevyhnutnej
miere, tak ako je koncipované pre prípad jeho nariadenia neodkladným opatrením. Vzhľadom na
uvedené má súd má zato, že výživa maloletého je zabezpečená. Výdavky na maloletého nemožno
objektívne zhodnotiť, nakoľko neboli vôbec osvedčené. Súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal v tomto
štádiu konania aspoň osvedčené, a na základe toho dospel k záveru, že nevzhliadol také ohrozenie

výživy maloletého, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie

tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Matka vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nič takéto netvrdila ani neosvedčila. Na to, aby bolo neodkladné opatrenie
matky dôvodné, je nevyhnutné, aby matka aspoň osvedčila, že výživa maloletého je ohrozená
natoľko, že nie sú zabezpečené ani tie najnevyhnutnejšie potreby maloletého dieťaťa. V zmysle vyššieuvedeného (otec na výživu maloletého prispieva sumou 100,- eur mesačne) preto súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že výživa maloletého dieťaťa nemôže byť potenciálne ohrozená bez uloženia
povinnosti otcovi platiť na jeho výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Súd dáva

navrhovateľke do pozornosti, že neodkladným opatrením sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere a je
určenélennauspokojovaniezákladnýchživotnýchpotriebmaloletéhodieťaťa.Vposudzovanomprípade
teda súd dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali
záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného.

15. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí
byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu
pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností
objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne
osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe
využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a

to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby
sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo.
Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).