Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121401673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121401673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v sporovej veci žalobcu: Autoservice TT, s.r.o.,
so sídlom Skladová 6A, Trnava, IČO: 48 146 811, právne zastúpený splnomocnencom: In Medias Res,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 963 351, proti žalovanému:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Maslák, s.r.o., Šúrska 5, Modra, o zaplatenie 188,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 30C/14/2021-58 zo dňa 19. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2,
§ 632 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 11 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 251, § 255, § 257,

§ 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne
uzavretá zmluva o oprave motorového vozidla v rozsahu poistnej udalosti, ktorá predchádzala tomuto
zmluvnému vzťahu. Rozsah a poškodenie motorového vozidla mal overiť zamestnanec poisťovne.
Cena za opravu motorového vozidla v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá tak, akú uzná a preplatí
poisťovňa v rámci uhradenia náhrady škody na motorovom vozidle po poistnej udalosti č. 95684383664.

Poisťovňa mala vyplatiť sumu za opravu motorového vozidla priamo autoservisu, v ktorom žalovaným
svoje motorové vozidlo ponechal. Žalobca vykonal opravu dielu motorového vozidla nad rámec poistnej
udalosti a teda nad rámec toho, čo si žalovaný u dodávateľa objednal, nakoľko vykonal opravu dielu
po predchádzajúcej poistnej udalosti č. 9565133119 zo dňa 04.12.2017, ako vyplýva z Oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 30.04.2020.

4. Vecne argumentoval tým, že „žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok spochybnil, pričom žalobca

skutočnosti tvrdené žalovaným nijako nespochybnil, účinne ich nepoprel. Žalobca v žalobe uviedol, že si
uplatňuje od žalované sumu 188,51 eura. Základom tohto nároku mala byť oprava motorového vozidla
a dodanie náhradných dielov na motorové vozidlo žalovaného, nakoľko poisťovňa preplatila žalobcovi
sumu 1 891,67 eura, pričom faktúra znela na sumu 2 80,18 eura. Žalovaný podrobne opísal priebehuzavretia dohody o oprave motorového vozidla a tiež podrobne uviedol skutkové tvrdenia k tejto veci.
Žalobca v replike však tvrdenia žalovaného účinne nepoprel. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo
popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané

účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia; a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí
teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou.
Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po
splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana

sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok,
že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný
postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať
za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak, ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové
tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové
tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese,

v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje
akozistenýskutkovýstavaďalejznichprisvojomrozhodnutívychádza.Ajztohtodôvodubymalastrana
sporu venovať veľkú pozornosť skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia
protistrany nezodpovedajú tomu, ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia
protistrany a uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované,

dokedy môžu skutkové tvrdenia uvádzať, resp. ich popierať. Súd tak, vzhľadom na uvedené, mal za
preukázané, že medzi stranami bola dohodnutá zmluva o oprave motorového vozidla, kedy mal žalobca
opraviť motorového vozidlo v rozsahu aktuálnej poistnej udalosti (po obhliadnutí auta obhliadkarom),
pričom cena za opravu mala byť hradená tzv. „krycím listom“. Pri tomto spôsobe bude cena za opravu
uhradená priamo servisu. Motorové vozidlo servis odovzdá na základe krycieho listu. O tomto svedčí

najmä fakt, že auto po oprave bolo vydané žalovanému bez nutnosti doplatku. Medzi stranami bola
dohodnutá oprava motorového vozidla po aktuálnej škodovej udalosti č. 9568438364. Žalobca vykonal
nad rámec opravu, pričom z obhliadky motorového vozidla obhliadkarom z poisťovne malo byť žalobcovi
známe, že predná mriežka nemá súvis s touto poistnou udalosťou a je nad rámec uzatvorenej zmluvy
o oprave veci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Svedčí o tom aj dôkaz - Oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 30.04.2020. Žalovaný tak nemá nárok na úhrady rozdielu ceny vo výške 188,51 eura
jednak zo zmluvy o oprave veci podľa § 652ods. 1 OZ a jednak na základe ustanovenia § 4 ods. 11
zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd riadený vyššie uvedenými úvahami rozhodol tak, že predmetnú
žalobu zamietol.
Navyše súd uvádza, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 632 OZ, keď žalovanému

nevydal potvrdenie o prevzatí objednávky a takisto žalobca vydal žalovanému motorové vozidlo bez
toho, aby mu odovzdal doklad o poskytnutí služby s informáciami akými sú obchodné meno a sídlo
predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, adresa prevádzkarne, dátum predaja, názov
a množstvo výrobku alebo druh služby, cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú
spotrebiteľ zaplatil.

K navrhovanému výsluchu žalovaného, ktorý navrhol žalovaný súd uvádza, že tento dôkaz súd
nevykonal, nakoľko medzi stranami neboli sporné žiadne tvrdenia a preto nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie. Takisto, tento dôkaz by nebol spôsobilý zmeniť záver súdu o tom, že žaloba nie je
dôvodná.
Súd rovnako tak nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, ktorého navrhol vyslúchnuť žalobca. Súd

tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že v konaní neboli sporné žiadne tvrdenia a teda nebolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie. Súd uvádza, že tento svedok mal v konaní objasniť skutkové okolnosti,
ktoré však neboli sporné. Ak aj právny zástupca chcel uviesť a následne objasniť nejaké nejasné
skutkové okolnosti, a navrhovať dôkazy, mal tak urobiť v replike. Právny zástupca žalobcu uvádza,
že osoba svedka mu je známa už z podaného odporu, a teda žalobca tento dôkaz mohol navrhnúť

už skôr. Súdu ďalej z prednesu právneho zástupcu vyplynulo, že tento svedok mal vypovedať aj o
skutočnostiach vo vzťahu k úvahe súdu o posudzovaní tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľského.
Súd uvádza, že otázka posudzovania vzťahu medzi stranami sporu je otázkou právnou. Súd vyššie
uvádza dôvody prečo tento vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Preto súd rozhodol tak, že výsluch
žalobcom navrhovaného svedka nevykonal. Súd pre úplnosť uvádza, že strany sporu majú povinnosť

uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.Súd na strane žalobcu konštatuje neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena. Súd
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorá bola podľa jeho názoru podložená aj predloženými
listinnými dôkazmi osvedčujúcimi neexistenciu nároku uplatneného v tomto konaní. Ako súd vyššie

uviedol, pri rozhodovaní o predmetnom nároku mal za dokázané tvrdenia žalovaného, a teda že žalobca
mal vykonať opravu len v rámci poistnej udalosti č. 95684383664 zo dňa 04.03.2020, pričom ako vyplýva
z Oznámenia z poistnej udalosti zo dňa 30.04.2020, že poškodenie prednej mriežky nemá súvis s
touto poistnou udalosťou, ale toto poškodenie vzniklo už pri poistnej udalosti č. 9565133119 zo dňa
04.12.2017. Ak teda žalobca vykonal opravu prednej mriežky, oprava ktorej bola nad rámec ústnej

dohody zo zmluvy o oprave veci (čo nebolo v konaní sporné), nemá nárok na preplatenie tejto opravy,
či už s ohľadom na ustanovenie § 652 OZ, a takisto aj vzhľadom na § 4 ods. 11 zákona o ochrane
spotrebiteľa.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%,

o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov v ust. § 365 písm. 1 písm. b), d), e),

f), g), h) C.s.p.). Žalobca poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie a jeho vágne odôvodnenie,
resp. absencia zákonného odôvodnenia, neobstoja v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu.
Súd prvej inštancie oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a
nemajú oporu v merite veci a s ním súvisiacej právnej úpravy. Taktiež zásadným spôsobom opomenul
tú skutočnosť, že spochybnené tvrdenia strany žalovaného na pojednávaní dňa 19.09.2022 treba aj

hmatateľne podložiť a nie sa s nimi len nekriticky stotožniť, pričom súd prvej inštancie do určitej
miery, svojimi vyjadreniami dopĺňa viaceré žalovaným nezodpovedané a nepodložené tvrdenia. Takýto
postup súdu sa javí do značnej miery nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v zrejmom rozpore s čl. 2
základných princípov C.s.p., kedy každý občan SR ako účastník konania môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak

takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, tak môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo, k čomu však napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie objektívne nedošlo. Naviac,
ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu (ktoré však v
tomto konaní objektívne a preukázateľne zistené neboli) rozhodne inak, každý má právo na dôkladné
a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu, k čomu však rovnako napadnutým rozhodnutím súdu prvej

inštancie nedošlo. Uvedený záver potom nepochybne zakladá odvolací dôvod k takto nepresvedčivému
postupu súdu (odňatie možnosti konať pred súdom a uplatňovať týmto spôsobom svoje práva a záujmy),
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia súdu.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opiera svoje závery o viacero tvrdení vyslovených zo
strany žalovaného v tomto konaní. V tejto spojitosti treba poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný

ako pred podaním samotnej žaloby, tak i po jej podaní v priebehu súdneho konania, objektívne
nepostupoval dobromyseľne, o čom svedčí najmä tá skutočnosť, že vedome zamlčal žalovanému
existenciu predchádzajúcej poistnej udalosti na predmetnom vozidle a „neúplnej“ opravy tohto vozidla
po tejto predchádzajúcej udalosti (jednalo sa o vedomý postup v rozpore s dobrými mravmi a taktiež
dohodou účastníkov konania). Správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi bolo v tomto

konanípreukázané"neúplným"dokazovanímzapríčinenímrozporuplnýmpostupomzostranysúduprvej
inštancie, ktorý objektívne odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred súdom a prispel tak k porušeniu
práva na spravodlivý proces a zásady právnej istoty. Naviac súd týmto postupom do značnej miery zmaril
reálnu možnosť vysvetlenia a objasnenia pravdivého skutkového a právneho stavu veci, t. j. samotný
súd v rámci svojej vyšetrovacej právomoci z pozície autoritatívneho orgánu nepristúpil k žiadnemu

dokazovaniu, ktoré by malo relevantný a zásadný vplyv na presvedčivosť jeho konečného rozhodnutia
vo veci samej, v kontexte viacerých vedome nepravdivých skutočností uvádzaných žalovaným nielen
v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, ale predovšetkým vyslovených na pojednávaní dňa 19.09.2022
v tomto konaní.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca nemal v konaní uniesť bremeno tvrdenia

ako ani dôkazného bremena. Tento záver súdu však nie je správny a možno ho označiť za zmätočný a
nepresvedčivý, naviac s ohľadom na obsah spisového materiálu dostatočne dôkazne nepodložený.
Žalobca sa jednoznačne na pojednávaní dňa 19.09.2022 vyjadril, že bol v rámci súdom označenej ústnej
objednávkyžalobcutýkajúcejsaopravyvozidlaužalovanéhouvedenýdoomyluprávesamotnýžalobca,resp. jeho pracovník, navrhovaný a zabezpečený svedok F. G. na pojednávaní dňa 19.09.2022, kedy
žalovaný vedome zatajil skutočnosť týkajúcu sa predchádzajúcej poistnej udalosti a jej nedoriešenia
v zmysle zákona. Táto výpoveď svedka, ktorého označil v podanom odpore i samotný žalovaný, bola

a neustále je smerodajná prečo žalobca postupoval z titulu predmetnej opravy práve v uvedenom
rozsahu, ktorý aktuálne žalovaný účelovo popiera. Za týmto účelom mal súd bez ďalšieho zrealizovať
výsluch svedka p. F. G., ktorý celé pojednávanie pri vedomosti súdu o ňom sedel na chodbe súdu.
Výsluch tohto svedka bol pritom riadne navrhnutý, jeho realizáciou by nedošlo k žiadnemu predlžovaniu,
čo dokonca odročeniu pojednávania. Jeho výpoveďou by naviac s určitosťou došlo k potrebnému

odstráneniu spomínaných viacerých zásadných rozporov týkajúcich sa ustálenia skutkového stavu vo
veci. Zamietnutím doplnenia dokazovania v tejto zásadnej otázke potom spôsobil nepreskúmateľnosť
jeho záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí. Súd nepovažoval výsluch tohto svedka za
opodstatnený, keďže podľa jeho zjavne predčasného záveru v konaní vraj neboli sporné žiadne tvrdenia
a teda nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Nevedno, ako dospel súd prvej inštancie k tomu
absurdnému a iracionálnemu záveru. Naviac ak fabuluje v tom smere, že tento svedok mal podľa

jeho pohľadu na vec objasniť skutkové okolnosti, ktoré však neboli sporné. Tieto závery súdu možno
vyhodnotiťakovyvrátiteľnúdomnienku.Žalovanýdodnešnéhodňaúčinnenepoprelasúdprvejinštancie
dodnešnéhodňanevylúčiltúskutočnosť,žežalovanýsivrámciobjednávkyopravyvozidlaužalovaného
riadne objednal a požadoval aj opravu predmetnej (spornej) mriežky a teda dielu vozidla, ktorý už
síce poisťovňa žalovanému v minulosti preplatila, avšak ten si ju nedal podľa všetkého reálne opraviť.

Ak teda tento diel javil pri preberaní vozidla známky poškodenia a žalobca nemal žiadnu možnosť
preveriť si v rozhodnom čase vyššie uvedenú skutočnosť, nemôže ísť jeho postup v dobrej viere a na
základe požiadavky žalovaného na jeho ťarchu a majetkovú ujmu. Žalobca nemal ani najmenší dôvod
pochybovať o tom, že poškodenie predmetnej mriežky nesúvisí s aktuálnou poistnou udalosťou a teda
že mu nebude oprava vozidla v tejto časti zo strany poisťovne plnená a preplatená. Pre tento záver

svedčí i priložený Zápis o poškodení motorového vozidla Slovexperta zo dňa 22.04.2020 vyhotovený
technikom Slovexperty, z ktorého objektívne vyplýva, že táto mriežka bola označená ako diel na výmenu.
Ak teda súd prvej inštancie uvádza v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že poškodenie predmetnej
mriežky nemá súvis s touto poistnou udalosťou, jedná sa v kontexte predloženého Zápisu Slovexperty zo
dňa 22.04.2020 o nepreskúmateľné a nepodložené tvrdenie súdu. Za rovnako nepodložený záver súdu

možno označiť i tvrdenie súdu v tom zmysle, že je nesporné v konaní, že žalobca vykonal opravu prednej
mriežky nad rámec ústnej dohody zo „zmluvy o oprave veci. Súd prvej inštancie totiž v tejto spojitosti
neoznačil a ani označiť nemohol žiadne dôkaz na podporu tohto svojho domnelého záveru. V konečnom
dôsledku tak bolo v konaní preukázané, že k predmetnej oprave vozidla žalovaného u žalobcu došlo bez
akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného a nejedná sa teda o uplatnenie si akéhokoľvek fiktívneho

nároku. Opakované notoriety súdu týkajúce sa poúčania strán konania o prostriedkoch procesného
útoku a obrany v kontexte rýchlosti a hospodárnosti konania pôsobia do značnej miery úsmevne.
Podľa názoru žalobcu nemôže preukázateľné nedobromyseľné konanie žalovaného ponímať ochranu
zo strany príslušného súdu. Súd prvej inštancie tak pristúpil k vydaniu napadnutého rozhodnutia bez
toho, aby si ustálil skutkový stav veci a až na základe neho pristúpil k vysloveniu podloženého a právne

istého záveru. Naviac nevykonal potrebné a zo strany žalobcu navrhované dokazovanie, ktoré žalobca
do pojednávania (vykonania osobného výsluchu svedka G.) ani reálne nemal možnosť ako pre potreby
konania zabezpečiť. V kontexte uvedeného treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie a predovšetkým
jeho odôvodnenie je založené na viacerých vyvrátiteľných a nepreskúmateľných domnienkach súdu,
ktoré však nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania v tomto konaní, nemožno ich tým

pádom aplikovať na individuálne prejednávanú vec a v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 C.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v
odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13.

marca 2003).
Žalobca považuje vydané rozhodnutie za predčasné a arbitrárne, nezohľadňujúce legitímne uplatnený
nárok žalobcu. Žalobca žiada, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalobcovi prizná náhradu trov konania.
K odvolaniu doložil oznámenie poisťovne zo dňa 30.04.2020, zápis o poškodení motorového vozidla zo

dňa 22.04.2020, doplatenie poistnej udalosti, čestné prehlásenie svedka F. G..

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
riadne odôvodnený a zákonný. Súd prvej inštancie riadne vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaníriadil. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na vágne odôvodnenia prvoinštančného súdu v bodoch 24 a
25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaný poukazuje na to, že tieto body nemožno vykladať
izolovane, ale tieto body nadväzujú na predchádzajúce body odôvodnenia. Žalovaný poukazuje, že

v tomto prípade išlo o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 Civilného sporového poriadku. Zároveň
v tomto prípade došlo k tomu, že v konaní bol pasívny žalobca ako dodávateľ, nie žalovaný ako
spotrebiteľ v pozícii slabšej strany. Ak žalobca v odvolaní (s. 3) tvrdí, že žalovaný v konaní len všeobecne
popieral tvrdenia žalobcu podložené listinnými dôkazmi, opak je pravdou, čo vyplýva zo súdneho spisu.
Žalovaný v konaní podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol viaceré skutkové tvrdenia

a poukazoval na dôkazy. Tieto skutkové tvrdenia žalobca len všeobecne poprel vo vyjadrení k odporu.
Následne sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 12.10.2021, pričom uviedol viaceré skutkové a právne
argumenty, na ktoré žalobca krátko pred pojednávaním nariadeným na 19.9.2022 reagoval tak „že
popiera účelové tvrdenia obsiahnuté v tomto písomnom podaní žalovaného s tým, že za neudržateľnú
považuje argumentáciu žalovaného v otázke posudzovania vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako spotrebiteľský vzťah a že by mal súd prejednávať túto vec ako spotrebiteľský spor.“ Jedným zo

základných princípov civilného sporového konania je princíp procesnej zodpovednosti (čl. 8), ako na to
správne poukázal prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, obzvlášť, ak ide o spotrebiteľský spor,
v ktorom vystupuje dodávateľ ako silnejšia strana, a zároveň ak je žalobca zastúpený advokátom.
Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní, že súd v rámci svojej vyšetrovacej právomoci má
pristúpiť k dokazovaniu. V sporovom konaní neplatí vyšetrovací princíp, ale princíp formálnej pravdy,

čo prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku náležite vysvetlil. Žalovaný v celom priebehu konania
postupoval procesne zodpovedne, uvádzal skutkové tvrdenia a podkladal ich dôkazmi, na čo žalobca
procesne účinným spôsobom nereagoval, pričom mal dostatok priestoru v písomnej fáze konania.
Ak žalobca považuje nevypočutie svedka F. G. za porušenie práva na spravodlivý proces, žalovaný
uvádza, že aj samotný odvolací dôvod, a to konkrétne § 365 písm. e) Civilného sporového poriadku

uvádza, že za odvolací dôvod sa považuje, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže vypočutím svedka by sa nijakým spôsobom nezistili
iné rozhodujúce skutočnosti ako v doterajšom konaní (skutkové tvrdenia strán boli v zmysle § 151
Civilného sporového poriadku nesporné), súd správne v súlade so zásadou hospodárnosti výsluch
tohto svedka nepripustil. Žalovaný sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu

v tomto smere (body 22 a 23 odôvodnenia rozsudku). Napokon uvedené potvrdzuje aj svedkovo čestné
prehlásenie datované dňa 8.11.2022, ktoré predložil žalobca do konania. Aj z čestného prehlásenia F.
G. predloženého v odvolacom konaní ako neprípustná novota vyplýva, že rozsah opravy bol dohodnutý
ako oprava po aktuálnej škodovej udalosti, pričom cena za opravu bola dohodnutá formou krycieho
listu. Dodávateľ ako osoba vykonávajúca opravu vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti mal

konať ako profesionál a pri náležitej odbornej starostlivosti mal a mohol zistiť rozsah poškodenia v
súvislosti s poistnou udalosťou na základe kooperácie s poisťovňou. Ak tak žalobca neurobil, nemôže
prenášať ťarchu nedostatku tejto náležitej odbornej starostlivosti na žalovaného ako spotrebiteľa. Preto
sa žalovaný v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného súdu, že tento výsluch by
nebol spôsobilý zmeniť záver súdu o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Naopak žalovaný počas konania

preukázal, že opravu vozidla si u žalobcu objednal v rozsahu poistnej udalosti, cena opravy bola
dohodnutá formou krycieho listu, a teda žalovaný nebol zo žiadneho titulu žalobcovi povinný nahradiť
žalovanú sumu, teda 188,51 eur, ktorú si žalobca vyfakturoval nad rámec dohodnutej opravy. Máme
za to, že správanie podnikateľského subjektu, akým je žalobca, v rozsahu uplatňovaného nároku voči
svojmu zákazníkovi, bolo nezákonné a neprospotrebiteľské, pritom aj súčasný postoj žalobcu v konaní

s touto minimálnou hodnotou predmetu sporu je špecifický. V tejto súvislosti možno poukázať na
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania súdom pôsobí úsmevne,
keď žaloba bola podaná 18.6.2021 a pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, sa konalo až 19.9.2022.
Ide o zavádzajúcu a rozporuplnú argumentáciu, tobôž keď pôvodne bolo pojednávanie nariadené
na 23.5.2022, no práve z dôvodu žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania bolo toto pojednávanie

odročené, a celý tento čas do prvého pojednávania vo veci žalobca nevyužil na to, aby postupoval
v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku. Rozsudok prvoinštančného súdu v žiadnom prípade
nemožno považovať za arbitrárny a svojvoľný, keď tento súd riadne zdôvodnil, pri svojich úvahách
postupoval logicky v nadväznosti na právnu úpravu vzťahujúcu sa na daný spor. Na základe vyššie
uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) g) a h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 188,51 eur s príslušenstvom
z dôvodu vykonania opravy motorového vozidla žalovaného, keď poisťovňa plnila sumu 1.891,67 eur,
pričom faktúra za opravu a dodanie náhradných dielov bola vystavená na sumu 2.080,18 eur. Súd

prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol z dôvodu zmluvy o oprave
veci ako aj podľa § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom vychádzal zo skutkového zistenia,
že žalobca vykonal opravu nad rámec zmluvy o oprave veci. Žalovaný odvolaním napadol uvedený
rozsudok v celom rozsahu z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože rozsudok je
nepresvedčivý a nepreskúmateľný; z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch
svedka F. G.); z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke či poškodenie
mriežky nemá súvis s dotknutou poistnou udalosťou aj s poukazom na Zápis o poškodení motorového
vozidla Slovexperta zo dňa 22.4.2020 a z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v otázke neunesenia
dôkazného bremena. Žalobca uplatnil tiež odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP, avšak
konkrétne dôvody pre ich použitie neuviedol.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé
preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká

nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

14. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka F. G., považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé
uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie
poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné

prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach
§ 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá
tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti
v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa
vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla

bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie

o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

16. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej

inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka, pričom v bode 23. odôvodenia napadnutého
rozsudku svoj postoj odôvodnil z dôvodu, že žiadne tvrdenia strán neboli sporné a z dôvodu, že žalobca
mohol výsluch navrhnúť skôr. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca
bol poučený súdom pri doručení odporu, že ak sa vyjadrí k odporu, na neskôr predložené a oznámené
skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať, pričom žalobca sa k doručenému odporu vyjadril, v tomto

vyjadrení návrh na výsluch svedka neuplatnil, návrh na vypočutie svedka urobil neskôr, pričom
nezdôvodnil svoje omeškanie. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcu nevylúčil z realizácie
procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne tento návrh na
doplnenie dokazovania ako neúčelný a oneskorene podaný zamietol. Odvolacia námietka žalobcu, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak

neopodstatnená.

17. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každéhoopomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne

významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade
nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k pochybeniu súdu
prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

18. Odvolateľ tiež argumentuje, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný si v rámci

objednávky opravy vozidla objednal aj opravu predmetnej mriežky. K uvedenej odvolacej argumentácii
odvolací súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku kde súd prvej inštancie sa
namietaným skutočnostiam podrobne venuje a odvolací súd závery považuje za správne a nemá k nim
čo dodať.

19. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového

poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne
právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie
jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol. Výsledky
dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu

skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru, že žalobcovi nevznikol
nárok na úhradu uplatneného rozdielu ceny podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež podľa §
4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie

sú naplnené.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúciprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,ktorésa
preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť

rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd potom rozhodol vecne správne, odvolací súd potom
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ust. § 387 Civilného sporového poriadku

potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením do
60 dní po právoplatnom skončení veci.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).