Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203164
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6723203164.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D.,
E. E. XXX/XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen č.k. 14C/54/2023-16 zo dňa 17.08.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol (prvý výrok) a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal (druhý výrok).

1.2 V odôvodení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že „žalobca sa návrhom zo dňa 26.07.2023
domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť odstrániť zo sociálnej siete
facebook svoje tvrdenia zverejnené v obrazovo-zvukovom príspevku dňa 16.07.2023 o tom, že žalobca
dostal za podávanie rozkladov proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek

sumu 100.000,- € a že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska; zároveň žiadal poučiť
žalovaného o tom, že proti žalobcovi môže podať žalobu o určenie, že tvrdenia, že žalobca dostal za
podávanie rozkladov proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek sumu
100.000,- € a že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska, sú pravdivé“.

1.3 Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.07.2023 zverejnil žalovaný na sociálnej sieti facebook na profile A.
F. G. - H. - I. J. (G.) v sekcii Videá (Videos) obrazovo-zvukový príspevok v trvaní 6 minút 31 sekúnd; v
tomto príspevku sa vyjadruje k politickej situácii, kriticky sa vyjadruje k činnosti bývalej vlády premiéra A.
K. a bývalej vlády premiéra L. G., kritizuje bývalého ministra životného prostredia B. M.; ďalej prednáša
rôzne faktické tvrdenia, týkajúce sa početnosti populácie medveďa hnedého na Slovensku, vyjadruje
sa hanlivo o mimovládnych organizáciách a vyzýva adresátov tohto príspevku, ktorými sú občania

Slovenskej republiky, aby „tomuto“ urobili koniec dňa 30.09.2023 (čo je deň predčasných parlamentných
volieb); ako je zrejmé z profilu žalovaného na sociálnej sieti, žalovaný je kandidátom vo voľbách do
Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia dňa 30. septembra 2023; podľa kandidátnej
listiny Slovenskej národnej strany je kandidátom za túto stranu na mieste 150; v čase medzi 3:30 a
4:00 obrazovo-zvukového záznamu predniesol A. F. G. nasledujúce slová: „Viete napríklad o tom, že šéf
Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zakaždým podával rozklad na najvyššom súde proti rozhodnutiam

ministerstva životného prostredia o udelení výnimky, a dostal za to 100.000,- € v súdnych konaniach?
Obohatilo sa združenie ochranárske VLK o 100.000,- €? Najbohatší dôchodca na území Slovenska, pánC..“; z uvedeného konštatovania faktov, predneseného žalovaným vyplýva, že žalobca sa mal obohatiť
v dôsledku súdnych konaní v správnom súdnictve, v ktorom sa mal dožadovať preskúmania rozhodnutí
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o udelení výnimiek zo zakázaných činností; ďalej

z týchto tvrdení vyplýva, že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska; ako je zrejmé z
kontextu celého uvedeného príspevku, v tomto sa žalovaný opakovane negatívne vyjadruje na adresu
mimovládnych organizácií, obviňuje ich z toho, že ich činnosť je financovaná zo zahraničných zdrojov a z
rôznych absurdných zámerov; vyššie citovaným výrokom žalovaný výslovne a konkrétne obvinil žalobcu
z toho, že jeho činnosť (keďže žalovaný výslovne uviedol, že to bol žalobca, kto podával podania na

súdy), t.j. napádanie rozhodnutí správnych orgánov v oblastiach životného prostredia, je činnosťou, za
ktorú „dostal“ žalobca v súdnych konaniach sumu 100.000,- €; to malo zo žalobcu urobiť „najbohatšieho
dôchodcu na území Slovenska“; je nepochybné, že týmto vyjadrením žalovaný v očiach verejnosti
vydáva žalobcu za osobu, ktorá vykonáva svoje aktivity na ochranu životného prostredia nie vo verejnom
záujme a v záujme ochrany prírody, ale preto, aby za túto činnosť dostával peniaze, konkrétne sumu
100.000,- €, čo má za následok, že takouto svojou aktivitou sa stal žalobca najbohatším dôchodcom

na Slovensku; žalobca je štatutárnym orgánom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianskeho
združenia, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody; občianske združenie (nie samotný žalobca)
môže,akozainteresovanáverejnosť,vsúladesustanovením§42ods.1SSPpodaťsprávnužalobuproti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu verejnej správy ak tvrdí, že tým bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP); je teda zrejmé, že žalovaný sa uvedeným,

nepravdivým tvrdením o tom, že žalobca dostal za podávanie prostriedkov ochrany verejného záujmu v
oblasti životného prostredia sumu 100.000,- €, snaží vyvolať u adresátov tohto tvrdenia presvedčenie, že
žalobca vykonáva aktivity pre to, aby za to „v konaniach dostával“ peniaze a že touto činnosťou ovplyvnil
svoje majetkové pomery takým spôsobom, že sa stal najbohatším dôchodcom na území Slovenskej
republiky, čo nie je pravdou; rovnako nie je pravdou, že žalobca by dostával v súdnych konaniach

akékoľvek finančné prostriedky; je nesporné, že tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu boli prednesené
s cieľom diskvalifikovať žalobcu ako osobu, ktorá je štatutárnym orgánom občianskeho združenia,
angažujúceho sa v oblasti životného prostredia, vyvolať u verejnosti presvedčenie o zištných cieľoch
žalobcovej činnosti, ako aj presvedčenie o tom, že činnosť občianskeho združenia, ktorého je žalobca
štatutárnym orgánom, je pre žalobcu osobne zdrojom príjmov plynúcich z napádania rozhodnutí orgánov

verejnej správy v správnych súdnych konaniach; tvrdenia prednesené žalovaným na adresu žalobcu sú
nepravdivé; obrazovo-zvukový záznam, v ktorom žalovaný predniesol vyššie citované tvrdenia a ďalšie
tvrdenia, ktoré sú opísané v predchádzajúcej časti tohto návrhu, majú na sociálnej sieti facebook ku dňu
podania tohto návrhu 129.300 vzhliadnutí a 1.040 komentárov; je teda nesporné, že uvedené tvrdenia
predniesol žalovaný verejne, keďže obrazovo-zvukový záznam je prístupný komukoľvek; táto verejnosť

je potvrdená aj už spomínanými 129.300 vzhliadnutiami; žalobca za týchto okolností má právo nielen
na ochranu svojej osobnosti, ale aj na to, aby mu táto ochrana bola poskytnutá bezodkladne, keďže
v prípade, že by mu bezodkladne poskytnutá nebola, hrozí nebezpečenstvo, že uvedené nepravdivé
tvrdenia, zasahujúce do osobnostných práv žalobcu, sa dostanú do sféry ďalších tisícov osôb, a teda
zásad do osobnostných práv žalobcu bude ešte intenzívnejší; nariadením neodkladného opatrenia

možno trvalo usporiadať pomery medzi žalobcom a žalovaným“.

1.4 Súd prvej inštancie argumentoval, že „v sporoch o poškodení dobrej povesti osoby stoja oproti
sebe dve základné práva - právo na slobodu prejavu a právo na ochranu dobrej povesti, ktoré
sú právami rovnocennými; keď sa tieto práva dostanú do konfliktu, súd musí zohľadňujúc všetky

osobitosti konkrétneho prípadu navzájom tieto práva vyvažovať; pri posudzovaní vzájomne kolidujúcich
práv na ochranu osobnosti (dobrej povesti) a na slobodu prejavu, je potrebné skúmať nielen to,
či prednesené výroky zasahujú do osobnostných práv subjektu, ktorého sa týkajú, ale aj to, či je
daný zásah neoprávnený; inak povedané, či nevybočuje z medzí, v ktorých je daný prejav pod
ochranou práva na slobodu prejavu; v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na

skutočnosť, že súd musí vychádzať (pokiaľ rozhoduje v prvej inštancii) iba z tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia a nemá priestor na vykonanie plnohodnotného dokazovania, je výrazne ťažšie
dosiahnuteľné dôsledné vyváženie kolidujúcich práv a posúdenie otázky neoprávnenosti zásahu do
práva na ochranu osobnosti; z tohto dôvodu musí súd postupovať zvlášť citlivo; z doterajšej judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj

slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému
legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j.
ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťahmedzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t.j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade
so zásadou proporcionality; otázka preskúmania proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu
žalovaného na jednej strane a zákonnými garanciami práva na ochranu dobrej povesti žalobcu na strane

druhej, býva spravidla predmetom podrobného dokazovania na pojednávaní, pričom podľa názoru súdu
pre objektívne posúdenie veci je nevyhnuté poznať skutkové tvrdenia každej dotknutej strany sporu; v
každomkonkrétnomprípadejevždypotrebnéskúmaťintenzitutvrdenéhoporušenéhozákladnéhopráva
na ochranu dobrej povesti a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na
požiadavku proporcionality uplatňovania tých práv a ich ochrany; samotné uverejnenie nepravdivého, či

pravdu skresľujúceho údaja, dotýkajúceho sa dobrej povesti, zakladá spravidla neoprávnený zásah do
tejto dobrej povesti, hoci každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto
zásah; takýto zásah je daný iba vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v
demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno (viď rozsudok NS ČR sp. zn.: 32Odo/1159/2004)“.

1.5 Súd prvej inštancie uzavrel, že „mal za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným existuje

právny vzťah, predmetom ktorého je zásah do ochrany osobnosti žalobcu žalovaným vzniknutý tým,
že žalovaný predniesol dňa 16.07.2023 na sociálnej sieti facebook na profile A. F. G. - H. - I. J.,
v sekcií videá, obrazovo-zvukový príspevok, kde v čase medzi 3:30 a 4:00 predniesol tvrdenia a
hodnotiaci úsudok o žalobcovi, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie dobrého mena žalobcu; žalobca
tým osvedčil pravdepodobnosť uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana;

pre nariadenie neodkladného opatrenia sa však vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy o
nebezpečenstvevznikubezprostrednehroziacejujmy,ktorúžalobcaneosvedčilžiadnymidôkazmi,ktoré
by deklarovali potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu bezodkladne; žalobca neosvedčil
či, a ako prednesenie predmetného príspevku malo na neho negatívny dopad, či už v podobe absolútne
negatívneho vnímania žalobcu v očiach širokej verejnosti, ako aj v podobe poškodenia žalobcu v

jeho profesijnom, ako aj súkromnom živote; súd tiež poukazuje aj na to, že žalobca je štatutárnym
orgánom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody; v tejto
oblasti je tak verejne známou osobou a je vystavený verejnému záujmu, ktorý musí znášať v miere
zvýšenej oproti tzv. súkromným osobám; prípadný zásah do práva na slobodu prejavu neodkladným
opatrením bez riadne vykonaného dokazovania, v ktorom do úzadia ustupuje zásada rovnosti zbraní

strán sporu, nebol primeraný; uvedené však nezbavuje žalobcu ochrany, ktorú mu možno eventuálne
poskytnúť súdnym rozhodnutím v prípade, keď je toto rozhodnutie výsledkom konania vedeného s
možnosťou účasti protistrany a je založené na vykonaní riadneho dokazovania; keďže nie sú splnené
zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol“.

1.6 Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako nedôvodný zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3,
§ 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

a neúspešnému žalobcovi nepriznal uplatnenú náhradu trov konania.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 04.09.2023 (č.l. 25-27 spisu); uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu;
odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); po podrobnej rekapitulácii odôvodnenia napadnutého
uznesenia žalobca argumentoval, že:
(1) v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je žalobca povinný osvedčiť existenciu práva, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán konania;

existenciu práva, v tomto prípade práva na osobnú česť a dobrú povesť, nebol povinný osvedčovať
osobitnými dôkazmi, keďže toto právo vyplýva priamo z článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena; prostriedky ochrany tohto práva sú špecifikované a konkretizované v ustanoveniach §
11 a § 13 Občianskeho zákonníka; žalobca v konaní o ochranu osobnosti, nie je povinný dokazovať

právo na ochranu občianskej cti, ani právo na ochranu dobrej povesti; toto právo mu patrí podľa čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky;
(2) druhou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov; žalobca v konaní preukázal, že žalovaný na jeho adresu predniesol dve konkrétneskutkové tvrdenia; jedným z nich bolo, že žalobca dostal za podávanie opravných prostriedkov proti
rozhodnutiam Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 100.000,- €, druhým skutkovým
tvrdením je tvrdenie, že žalobca je najbohatším dôchodcom na území Slovenska; pokiaľ teda súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalovaný v príspevku uvádza na adresu
žalobcu „tvrdenia a hodnotiaci úsudok“, tento skutkový záver súdu nezodpovedá dôkazom predloženým
žalobcom, keďže obidva výroky, pred ktorými sa žalobca domáhal ochrany, sú skutkovými tvrdeniami;
súd prvej inštancie sa vyhol použitiu označenia skutkové tvrdenia, navyše, jedno zo skutkových tvrdení
označil ako hodnotiaci úsudok (nevedno ktoré); je nesporné, že vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam,

zaťažuje povinnosť dokázať ich pravdivosť toho, kto ich predniesol; žalobca v návrhu jednoznačne
uviedol, že obe tieto tvrdenia sú nepravdivé a súčasne preukázal súdu, že tieto nepravdivé tvrdenia sú
verejne šírené žalovaným; v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dostali už
k 129.300 osobám, ktoré si tento príspevok vypočuli (v súčasnosti má uvedený príspevok už 143.000
vzhliadnutí);
(3) považuje za nesporné a nespochybniteľné, že situácia, kedy o ňom iná osoba tvrdí nepravdivé údaje,

a tieto nepravdivé údaje sa dostanú k viac než 120.000 osobám, pričom majú potenciál sa dostať k
ďalšiemu veľkému množstvu osôb, svoju povinnosť osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
splnil;
(4) pokiaľ súd prvej inštancie odoprel ochranu jeho osobnej cti a dobrej povesti pred šírením
nepravdivých údajov na jeho adresu vo forme neodkladného opatrenia, odoprel tým žalobcovi efektívnu

a zmysluplnú ochranu; odkázanie na konanie vo veci samej, v ktorom by mal preukazovať závažnosť
ujmy, ktorá mu vznikla, je zo strany súdu nielen výrazom nepochopenia podstaty osobnej cti a dobrej
povesti, ako základného práva každej fyzickej osoby, ale v skutočnosti aj odopretím ochrany tohto práva;
(5) pozornosti súdu prvej inštancie ušlo, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa
nedomáhal žiadnej inej ochrany pred zásahom do svojich základných práv zo strany žalovaného, ale

najzákladnejšej ochrany, ktorá mu patrí, a ktorou je upustenie, teda nepokračovanie v zásahu; keďže
ďalšímzverejňovanímpredmetnéhopríspevkuobsahujúcehonepravdivétvrdeniažalovanéhonaadresu
žalobcu dochádza naďalej k zásahom do jeho osobnostných práv, jediný spôsob, ktorým je možné
zabrániťvpokračovanítohtozásahu,jeuložiťžalovanému,abysozverejňovanímuvedenýchpríspevkov
prestal;

(6) pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že v konaní vo veci samej by sa zvažovala proporcionalita
zásahov do práva na ochranu osobností, či do práva na slobodu prejavu a možnosť zasiahnuť do
práva žalovaného na slobodu prejavu, podmieňuje preukázaním závažnosti ujmy na strane žalobcu,
či „absolútne negatívnym vnímaním žalobcu v očiach širokej verejnosti“ alebo „poškodením žalobcu
v jeho profesijnom, alebo súkromnom živote“, opäť je potrebné zdôrazniť, že uvedené skutočnosti

je v konaní o ochrane osobnosti potrebné, na strane osoby, ktorá sa ochrany osobnosti domáha,
dokazovať v situácii, kedy sa takáto osoba domáha iných foriem ochrany osobnosti, a to predovšetkým
primeraného zadosťučinenia a predovšetkým náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka; žalobca sa však neodkladným opatrením nedomáhal náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch; preto názor súdu o tom, že na to, aby súd bezodkladne poskytol ochranu jeho

porušovanému právu, je potrebné preukázať skutočnosti, ktoré sú významné pri rozhodovaní o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch je nielen nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie,
ale aj svojvoľným a dotknutým ustanoveniam Občianskeho zákonníka nezodpovedajúci právny záver;
súd prvej inštancie odmietol poskytnúť ochranu žalobcovi proti šíreniu nepravdivých tvrdení o jeho
osobe zo strany žalovaného s odôvodnením, že nepreukázal „absolútne negatívne vnímanie“ žalobcu v

očiach širokej verejnosti; takúto požiadavku Občiansky zákonník nestanovuje ani pri konaní o náhrade
nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv, keďže pre Občiansky zákonník je „postačujúce“, ak
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere;
(7) súd prvej inštancie mu navyše vyčítal aj to, že ak sa chce domôcť najzákladnejšej ochrany svojho
základnéhoprávateda,abyžalovanýnešíriloňomlži,musípreukázaťajpoškodeniev„jehoprofesijnom,

ako aj súkromnom živote“, ktoré skutočnosti nevyžaduje ani Trestný zákon v prípade trestného činu
ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, pretože na kvalifikáciu určitého konania ako trestného
činu nevyžaduje spôsobenie vymenovaných následkov, ale postačuje len spôsobilosť vyvolania týchto
následkov;vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianeoznamovaltrestnýčin,nežiadalvyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti voči žalovanému, domáhal sa „len“ ochrany svojho základného práva

takým spôsobom, aby zásah do jeho základného práva nepokračoval; nežiadal ospravedlnenie, iné
primerané zadosťučinenie, ani náhradu nemajetkovej ujmy; súd prvej inštancie mu túto najzákladnejšiu
ochranu odoprel z dôvodov, ktoré nevyžaduje ani Občiansky zákonník, a dokonca ani Trestný zákon,
pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona;z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za napĺňajúce uvedené odvolacie dôvody
a odopierajúce mu ochranu jeho základného práva zakotveného v článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky;

(8) nie je osobou politicky činnou; skutočnosť, že je osobou verejnosti známou a verejne činnou, ho jeho
osobnostných práv nezbavuje; nedomáha sa ochrany proti hodnotiacim úsudkom žalovaného, ale proti
konštatovaniam faktov, ktoré sú nepravdivé; výroky žalovaného na jeho adresu nie sú výrokmi, ktoré
možno bagatelizovať; z výrokov vyplýva, že ich cieľom je na základe nepravdivých skutkových tvrdení
vyvolať o žalobcovi v širokej verejnosti presvedčenie, že ide o zištnú osobu, ktorá na svojich aktivitách

zarába vysoké sumy, a že za tieto aktivity vysoké sumy dostáva, ktoré z neho urobili „najbohatšieho
dôchodcu na území Slovenska“; je nesporné, že samotný obsah skutkových tvrdení, kontext, v ktorom
boli prednesené a spôsob, akým sú šírené žalovaným, osvedčuje potrebu ochrany práv žalobcu
nariadením neodkladného opatrenia;
(9)zuvedenýchdôvodovžalobcatrvalnanariadeníneodkladnéhoopatrenia;kodvolaniužalobcapripojil
snímok facebookovej stránky žalovaného so sporným príspevkom zo dňa 16.07.2023, z ktorého vyplýva

143.000 pozretí a 1,1 tisíc komentárov (č.l. 28 spisu).

2.2 Dňa 08.09.2023 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní;
odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 29.09.2023 v dôsledku márneho
uplynutia úložnej doby (tzv. fikciou) doručil žalovanému (č.l. 48 spisu) návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj podané odvolanie žalobcu so stanovenou lehotou na vyjadrenie
(7 dní od doručenia). V záujme zachovania reálneho práva žalovaného na spravodlivý proces odvolací
súd opätovne postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 06.10.2023 doručoval žalovanému
predmetné písomnosti na vyjadrenie na ďalšiu zistenú adresu (č.l. 49 spisu). Zákonnú lehotu na
rozhodnutie o podanom odvolaní považoval odvolací súd za poriadkovú a uprednostnil uplatnenie práva

žalovaného na vyjadrenie. Dôvodom tohto procesného postupu bola aj skutočnosť, že podľa žalobcu
navrhovaným neodkladným opatrením mala byť dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami (§
336 ods. 1 druhá veta C.s.p.), preto bolo žiadúce umožniť žalovanému vyjadrenie vo veci a vytvoriť mu
na vyjadrenie reálny procesný priestor. Opätovnú výzvu doručil odvolací súd žalovanému do vlastných
rúk dňa 10.10.2023 prostredníctvom pošty (č.l. 49 spisu). Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej

lehote (7 dní od doručenia) žiadnym spôsobom nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle

§ 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len

námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).4.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

4.3Zvyššieuvedenýchhľadískposudzovalpredmetnúvecajodvolacísúd.Popreskúmanínapadnutého
uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že neboli

splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu. Pre účely rozhodnutia
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd podľa obsahu spisu za
osvedčené, že dňa 16.07.2023 žalovaný na adresu žalobcu predniesol sporné výroky v rámci videa na
svojom účte na sociálnej sieti facebook, obsahom ktorých bolo jednak skutkové tvrdenie, že žalobca
podával opravné prostriedky proti rozhodnutiam ministerstva životného prostredia o udelení výnimky

a za túto činnosť dostal sumu 100.000,- € v súdnych konaniach a jednak skutkové tvrdenie, že žalobca
je najbohatší dôchodca na území Slovenska; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že tieto tvrdenia osvedčujú nárok žalobcu na ochranu jeho osobnosti, pretože predmetné tvrdenia
žalovaného vyznievajú negatívne v neprospech žalobcu, ktorý sa mal týmto spôsobom obohatiť. Na
druhej strane sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nariadeniu navrhovaného

neodkladného opatrenia bráni neosvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením. Ako konštatoval
aj súd prvej inštancie žalovaný vo vzťahu k sporným výrokom realizoval svoje právo na slobodu
prejavu (článok 26 Ústavy Slovenskej republiky), na druhej strane osobnosť žalobcu je tiež chránená
právom na ochranu dobrej povesti a mena (článok 19 Ústavy Slovenskej republiky). V prípade, ak

dôjde k posudzovaniu vzájomného stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd
môže rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si
základnýchprávaslobôd(pozrirozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.:PL.ÚS25/01,
rozsudok ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská republika). Pri informovaní o témach verejného záujmu má
spravidla prednosť sloboda prejavu. V prípade sporných tvrdení žalovaného išlo nepochybne o poukaz

na správanie žalobcu, ktoré je predmetom verejného záujmu, pretože malo ísť o jeho tvrdenú činnosť
v rámci ochrany chránených živočíchov. Súčasne aj spoločenský status osoby výrazne ovplyvňuje
mieru záujmu o jej správanie a život. Verejné osoby vstupom do verejného priestoru musia zniesť vy-
ššiu mieru záujmu o ich osobu. Žalobca síce nie je politicky činný, ale je osobou verejne známou, je
zrejmé, že sa angažuje v záležitostiach verejného záujmu (ochrana životného prostredia a chránených

živočíchov). Preto ani podľa odvolacieho súdu nebol dôvod zasiahnuť do práva na slobodu prejavu
žalovaného neodkladným opatrením a spor medzi nimi je potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej
po vykonaní riadneho dokazovania. Žalobca navyše neuviedol, či využil možnosť reagovať na sporné
výroky žalovaného priamo v komentároch k predmetnému videu na sociálnej sieti facebook, kedy by
na rovnakom fóre mohol bezprostredne prezentovať svoje stanovisko k vyjadreniam žalovaného. Z

uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený neúspechom žalobcu
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (vzhľadom na osobitosť procesnej situácie, kedy súd
prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nekonal so žalovaným bolo dôvodné
rozhodovať len o trovách konania žalobcu).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom
konanívplnomrozsahuúspešnýavznikolmuprotižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu (100 %). Žalovaný však žiadne trovy odvolacieho konania nežiadal nahradiť, pretožebol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto
odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1. Odlišné stanovisko sudcu, ktorý
nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím, sa pripája k tomuto rozhodnutiu (§ 394 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.