Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201610
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2223201610.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U., T.. XX.XX.XXXX, zast.

kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka:
H. W., T.. XX.XX.XXXX, H. R. H. XXX, v zast.: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, sídlom Veľkoblahovská
6750, Dunajská Streda, IČO: 45014515, a otec: I. U.U., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd malol. J. U. T.. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú
oprávnení zastupovať malol. dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť výživné na malol. J. mesačne sumou 180€ vždy do 20. dňa toho-ktorého
mesiaca k rukám matky počnúc od 19.5.2023.

III. Dlh na zročnom výživnom od 19.5.2023 do 19.10.2023 v sume 1380€ je otec povinný zaplatiť spolu
s bežným výživným v mesačných splátkach po 30€ až do vyrovnania pod stratou výhodu splátok.

IV. Otec je oprávnený sa stýkať s malol. Emmou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 18.00

hod, ktoré dieťa prevezme a odovzdá na byte matky. Matka je povinná dieťa pripraviť na styk a odovzdať
otcovi.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa návrhom dňa 18.05.2023 domáhala úpravy práv a povinností k malol. J., T.. S.Z.
XX.XX.XXXX z druhovského vzťahu rodičov s odôvodnením, že s otcom dieťaťa nežijú spolu od
septembra 2022 V čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke, poberateľkou dávok 280,-€
mesačne. Otec dieťaťa je vyučený ako inštalatér, toho času bez pracovného úväzku v evidencii úrade

práce ako nezamestnaný. Matka poukázala na pracovné možnosti otca v blízkosti bydliska, keď by
mohol mať príjem minimálne okolo 1000,-€ mesačne z čoho by mohol platiť výživné v rozpätí 250,-€
- 300,-€. Na dieťa uviedla len bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienu. V šesťčlennej domácnosti
z nákladov 361,-€, na ňu pripadajúca časť predstavovalo 46,-€. Rovnako žiadala upraviť styk otca s
dieťaťom, keď nedôverovala mu, považovala jeho správanie často za nezodpovedné, podozrievala ho
z užívania omamných látok. Navrhla styk každú sobotu od 9,00hod do poobedia 19,00hod.

2. V rámci sedenia u koordinátorky, rodičia sa dohodli na zverení maloletej J. matke, a na styku na
skúšku v čase od 10,00hod do 19,00hod raz týždenne aj s prespaním od rána 10,00hod do 19,00hod
nasledujúceho dňa. Komunikácia mala prebiehať cez Messenger medzi rodičmi. V časti výživnéhonavrhli sumu 1800,-€ mesačne. Otec potvrdil mesačný príjem 1040,-€ a mesačné výdavky na splátku
úveru 230€, náklady na bývanie 160,-€. Inak je nemajetný.

3. Kolízny opatrovník žiadal upraviť práva k malol. dieťaťu, zveriť matke, ktoré výchovné prostredie
považovala za vyhovujúce a určiť výživné podľa možností a schopností povinného rodiča a potrieb
dieťaťa. Styk žiadala podľa pôvodnej dohody rodičov.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými

dôkazmi, na základe ,ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Malol. J. U. G. T. S. XX.XX.XXXX, z druhovského vzťahu rodičov matky H. W., T.. XX.W..XXXX Z.
I. U., T..XX.X.XXXX.

6. Z výpovede matky vyplynulo, že mala záujem sa dohodnúť s otcom dieťaťa na úprave práv.

Neúspešne. Od podania návrhu sa zmenili pomery, keď dieťa od septembra 2023 navštevuje
predškolské zariadenie, kde platí mesačne 40,-€ stravu a 25,-€ sporenie. Výdavky na bývanie uviedla
nezmenené. Ako vyučená čašníčka, si hľadá zamestnanie, nakoľko rodičovský príspevok poberala len
do septembra 2023. Má záujem sa zamestnať s pracovným časom tak, aby mohla zvládnuť zabezpečiť
osobnú starostlivosť o dieťa. Žiadala určiť výživné podľa jej návrhu v rámci sedenia u koordinátorky 180,-

€ a to od podania návrhu, nakoľko otec dieťaťa od doby oddeleného žitia na dieťaťa neprispel.

7. Z potvrdenia o príjme matky za rok 2022 poberala a rodičovský príspevok vo výške 280,-€ .

8. Podľa potvrdenia otca od zamestnávateľa Merkury Market jeho príjem od júna do augusta 2023 činil

v priemere 459,-€.

9. Zo správy od Dopravného inšpektorátu OR PZ Dunajská Streda vyplynulo, že vo vlastníctve matky
je evidované motorové vozidlo Škoda Felícia , prvá evidencia v roku 1996. Na mene otca dieťaťa nie
je vedené žiadne motorové vozidlo.

10. Z evidencie Sociálnej poisťovne ústredie vyplynulo, že otec dieťaťa bol zamestnaný od 01.08.2014
do 05.09.2022 u spoločnosti M. Z..G.., k de mal vymeriavací základ v priemere 1200,-€.Od 12.06.2023
je zamestnaný u spoločnosti MERKURY SHOP s.r.o. , kde za mesiace jún a júl 2023 mal vymeriavací
základ z príjmu 455,41€ a 654,99€.

11. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 28 ods.1 písm.a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 30 ods.1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
15. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa,nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na
to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.
Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do

osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj
to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
19. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia o úprave styku u rodiča s poukazom na čl. 5 Zásad Zákona
o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje medzi inými najmä

úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj

schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, s inými blízkymi osobami,
využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností., ktorému dieťa nebolo zverené.
20. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody

rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa
väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (porovnaj R 30/1990), resp. zverením
komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady
na výkon osobnej starostlivosti Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a

zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie,
v ktorom rodičia žijú (porovnaj R 20/1980). Pri rozhodnutí o zverení dieťaťa do výchovy rodičov
súd sleduje predovšetkým záujem dieťaťa so zreteľom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a
vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa
na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého

rodiča, ktorému dieťa nebude zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na
citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho
výchovnéhoprostredia,naschopnosťrodičadohodnúťsanavýchovesdruhýmrodičom,nacitovéväzby
voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča
vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa

staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej.

21. V zmysle citovaného ustanovenia súd po vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc
do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj súhlas otca v rámci snahy o uzavretie rodičovskej
dohody v celom rozsahu, keď dieťa po rozchode rodičov žije trvalo s matkou, ktoré výchovné prostredie

je doposiaľ vyhovujúce, aj s prihliadnutím na útly vek dieťaťa, kde ešte v jeho živote hrá matka dôležitú
úlohu, ktorá s malol. dieťaťom býva zatiaľ u svojej rodiny v byte starých rodičov dieťaťa, ktoré výchovné
prostredie súd vzhliadol za vyhovujúce, keď matka má snahu aby otec sa mohol kontaktovať s dcérou.
Tu bude záležať na vôli otca, či túto možnosť bude náležite využívať, aby si vytvoril citový vzťah s
dcérou. Vzhľadom na zistené skutočnosti v čase rozhodovania o zverení dieťaťa , súd môže rovnako

konštatovať, že výchovné prostredie u matky je vyhovujúce. Matka podľa svojich možností za pomoci
svojich rodičov, sa snaží zabezpečiť kľudné prostredie pre dieťa. Kontakt otca s dieťaťom sa nezmenil
ani v čase posledného pojednávania.

22.Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

23.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.24. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

26. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona
vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak
na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné

nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady).
Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a

majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. V praxi sa vyskytujú aj prípady veľmi vysokých možností
na strane rodiča. Tieto kritériá boli prevzaté z prv platnej úpravy, keď sa s takouto možnosťou nepočítalo.
Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou u nás je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa výnimku z práva
dieťaťapodieľaťsanaživotnejúrovnirodiča,napriektomu,vychádzajúczkritériaodôvodnenostipotrieb,

možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným
charakterom.

28. Dieťa v čase podania návrhu 28.05.2023 malo tri roky. Bolo v stálej starostlivosti matky. Počnúc
od septembra 2023 dieťa navštevuje predškolské zariadenie, kde matka platí obedy mesačne 40,-

€ a sporenie škôlke 25,-€ mesačne. Na dieťa sú bežné výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu,
pričom matka býva v spoločnej domácnosti u strýka rodičov dieťaťa z jej strany, kde na šesť člennú
rodinu sú náklady na bývanie mesačne 361,-€, z čoho suma pripadajúca na dieťa je 46,-€.Celkom
pravidelné náklady na dieťa sú 121,-€. V prípade dieťa vo veku v predškolskom zariadení sú bežné
náklady na stravu, ošatenie, obuv a hygienu medzi 120,-€ až 150,-€. Otec dieťaťa v rámci sedenia u

koordinátorky akceptoval návrh matky na sumu výživného 180,-€, čo aj potvrdil podpisom, keď je v
súčasnosti zamestnaný s príjmom okolo 459,-€, pričom priznal príjem 1040,-€, z čoho platí úvere 230,-
€ a náklady na bývanie 160,-€.Matka do septembra 2023 bola poberateľkou sociálnych dávok v sume
280,-€, keď toho času je evidovaná ako nezamestnaná. Vzdelanie má skončené ako čašníčka. Prácu
si hľadá , takú, aby do budúcna mohla zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, v dennom pracovnom

čase. Súd považoval výšku navrhovaného výživného 180,-€ za primerané vzhľadom na výdavky matky
na dieťa, ktoré v decembri dovŕši štyri roky. Možnosti a schopnosti otca, ktorý napriek prísľubom nejaví
náležitý záujem dieťa. Od doby oddeleného žitia na dieťa žiadnym spôsobom neprispel. Bez bližšieho
dôvodu sa v mesiaci jún 2022 vzdal výhodnejšieho príjmu a zamestnal sa až po roku v júni 2023, nie však
vosvojejprofesiiakoinštalatér.Keďžesúdvychádza,vzmyslezákonnejúpravy,zmožnostíaschopností

otca o jeho príjme, ktoré dosvedčil aj zápisnične v rámci komunikácie o možnej rodičovskej dohode,
súd vychádzal z tohto príjmu, keď vykazovaný príjem u zamestnávateľa, bol v podstatne nižšej sume.
Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Dieťa má právo sa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Matka bude povinná rovnako prispievať na výživu dieťa vo výške 1/3 stanoveného výživného 60,-€. K
tomu poberá rodinné prídavky od januára 2023 vo výške 60,-€, predtým 34,50€. Celkom uvedená suma

postačuje na krytie potrieb dieťaťa v nevyhnutnej miere.29.Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

31.Návrh bol podaný 18.05.2023, keď súd rozhodol dňa 19.10.2023. Dlžné výživné od podania návrhu,
keď otec svoju vyživovaciu povinnosť od doby čo s matkou dieťaťa nežili spolu, žiadnym spôsobom
neplnil, bol povinný uhradiť aj túto čas zročného výživného v celkovej sume 1380,-€. Pomerná časť
výživného za mesiac máj a nedoplatok na výživnom za štyri mesiace po 180,-€ do 19.10.2023, keď
splátka výživného je zročná vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

32. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP , žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)