Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717206217
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6717206217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F.. G. XXX/X, H., 2/: I. I. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D., 3/
I. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, H., 4/ K. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/
XX, L., 5/ M. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, L., 6/ N. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/X, H., 7/ N. E., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXXX/X, D., 8/ O. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, H., 9/ Q. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, D., zastúpení
žalobkyňou 1/, všetci občania SR, všetci zastúpení JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr.

Herza 20, Lučenec, proti žalovaným: I/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E. E., II/ I. M., C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E. E., obidvaja občania SR, zastúpení JUDr. Ľubomírom Messingerom,
advokátom, so sídlom Skuteckého 13, Banská Bystrica, IČO: 14 225 115, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12c/10/2017-666
zo dňa 12. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní I/, II/ spoločne a nerozdielne m a j ú proti žalobcom 1/ až 9/ n á r o k na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov,
ktorou sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. obce D., zapísaných
naLVčísloXXX,parcelaS.ovýmere480m2-záhrady,parcelačísloXXXXovýmere112m2-zastavané
plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX o výmere 196 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo
XXXX o výmere 303 m2 - ostatné plochy a rodinného domu súpisné číslo XX, nachádzajúceho sa na
parcele číslo XXXX (nehnuteľnosti vedené Okresným úradom L., katastrálnym odborom pre okres L.,
obec D., k. ú. D.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 132 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ktoré upravujú
nadobúdanie vlastníctva. Skutkovo odôvodnil zamietnutie žaloby nepreukázaním žalobcov spôsobu
a titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech žalovaných vo veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 9/. Namietli, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázali na to, že medzi
právnymi predchodcami žalobcov a manželmi I. I. M. a jeho manželkou L. M. bola dňa 25.04.1978
uzavretá kúpna zmluva o kúpe a predaji drevenice súp. č. XX s príslušenstvom. V kúpnej zmluve
sa uvádza, že odpredávané nehnuteľnosti sú vedené v evidencii nehnuteľností v Stredisku geodézieLučenec v k. ú. D., parcela č. XXXX, dom, popisné č. XX, zastavaná plocha o výmere 702 m2,
č. evidenčného listu XXX. Uvedenú kúpnu zmluvu zaregistroval štátny orgán, a to Štátne notárstvo
Lučenec. Týmto rozhodnutím štátneho notárstva došlo k prevodu len drevenice – domčeka č. XX.

Pozemok zostal vo vlastníctve Q. D. a jeho manželky K. D.. Súd tak v rozpore s registráciou kúpnej
zmluvykonštatovalneodôvodnene,žepredmetompredajavroku1978boliajpozemky,ajdom,ktoréboli
prevedené na kupujúcich, pričom bolo všeobecne známe, že vzhľadom na výstavbu priehrady Málinec
bolo zakázané prevádzať pozemky v chránenej oblasti II. v záujme ochrany vôd pre účely pitnej vody,
pričom stavebná uzávera bola vyhlásená Uznesením vlády SSR č. 335, ako smerový vodohospodársky

plán. Túto skutočnosť mala potvrdiť aj svedkyňa P. T. M.. Žalobcovia poukázali aj na ďalší dôkaz, že
rodičia nepredávali pozemky, a to výpis z ROEP pre k. ú. D. v roku 2006, kde je uvedené, že na parcele
č. XXXX/XXX žalobcovia zdedili 12 495 m2. Na tejto parcele sa nachádza aj dom č. XX. Žalobcovia ďalej
uviedli, že ich právni predchodcovia dohodnutú kúpnu cenu za predaj domu č. 19 nedostali. Predmetné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve otca žalobcov a boli predmetom aj dedičstva v dedičskom konaní DI
XXX/XX, Dnot XXX/XX, osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.12.2013. Okresný súd poukázal na prevod

nehnuteľností medzi I. I. M. s manželkou Q. U. a následne C. F., ktorý odpredal nehnuteľnosti žalovaným
I/ a II/. Pri prevode nehnuteľností však sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť
viac práv, než má ich sám. Túto zásadu porušil I. I. M. s manželkou, keď odpredali Q. U. domček č.
XX spolu s pozemkami, ktoré nevlastnili. Na základe uvedených skutočností žalobcovia preto navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, žalobe vyhovel, alebo aby vec vrátil na nové konanie

a rozhodnutie aj s vysloveným právnym názorom. Zároveň žiadali o priznanie náhrady trov konania.

3. Žalovaní I/, II/ vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov poukázali na to, že žalobcovia vo svojom odvolaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti, a napriek vykonanému dokazovaniu a predloženým dôkazom zotrvali
na svojom predchádzajúcom tvrdení. Tvrdenia žalobcov sú v rozpore s obsahom kúpnej zmluvy zo

dňa 25.04.1978, nakoľko z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že kupujúcimi nehnuteľností boli I. I.
M. s manželkou L. M., a z ktorej vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom popisné
číslo XX, ako aj pozemky tak, ako sú špecifikované v kúpnej zmluve. Čo sa týka stavebnej uzávery,
žalovaní svojim podaním zo dňa 08.10.2020 okresnému súdu predložili rozhodnutie ONV Lučenec
o vyhlásení stavebnej uzávery v dôsledku výstavby vodnej nádrže Málinec, na ktoré sa žalobcovia

odvolávajú, avšak ako vyplýva z časti rozhodnutia, stavebná uzávera bola vyhlásená v obci P. B.
v plnom rozsahu, a to dňom 01. augusta 1974, pričom v oblasti k. ú. D., vrátane rekreačnej oblasti, ktorá
spadá do III. ochranného pásma sa môže výstavba povoľovať len za podmienok splnenia hygienických
opatrení. Vyplýva z toho, že rozhodnutie o stavebnej uzávere neobmedzovalo a nezakazovalo prevody
a predaje nehnuteľností v k. ú. D.. Žalovaní ďalej poukázali na to, že v žalobe ani počas celého

konania žalobcovia neuviedli určenie, akých veľkostí spoluvlastníckych podielov sa k predmetným
nehnuteľnostiam domáhajú. Ak by preukázali, že pozemky zapísané na LV č. XXX nadobudli v rámci
dedičského konania po svojom otcovi, tak by k týmto pozemkom zapísaným na LV č. XXX nadobudli
vlastníctvo len v spoluvlastníckych podieloch. Žalobcovia nepredložili žiadnu právne relevantnú listinu
pre určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a nijako nepreukázali, že vlastníkom nehnuteľností nie sú

žalovaní. Na základe uvedených skutočností navrhli žalovaní potvrdiť rozsudok okresného súdu ako
vecne správny. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaných v podaní datovanom 21.10.2022 zotrvali na odvolaní
ako aj dôvodoch odvolania. Opakovane uviedli, že pri predaji nehnuteľností zo strany p. M. nebol

preukázaný žiadnym LV ani iným dokladom doklad o nadobudnutí predmetných nehnuteľností. Taktiež
opakovane tvrdili, že kúpna cena nikdy nebola vyplatená. Znova poukázali na výpoveď svedka – P. T. M.
ohľadne stavebnej uzávery. Na záver odkázali na obsah kúpnej zmluvy medzi právnymi predchodcami
žalobcov a manželmi Kostolnými, ktorá jednoznačne konštatuje, že predmetom predaja domčeka bol
len samotný rodinný domček, a takto kúpnu zmluvu aj zaregistroval štátny orgán, ktorým v tej dobe bolo

Štátne notárstvo v Lučenci.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 9/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcov 1/ až 9/ spolu s napadnutým rozsudkom
okresného súdu a osvojil si dôvody napadnutého rozsudku. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá
náležite zistenému skutkovému stavu, vychádza z podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov strán, pričom súd starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.
Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil. Odvolacie

námietky žalobcov 1/ až 9/ uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Konanie pred súdom
prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho
súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti

na odvolacie námietky žalobcov 1/ až 9/.

8. Právny predchodcovia žalobcov Q. D., nar. XX.XX.XXXX s manželkou K. D., nar. XX.XX.XXXX, ako
predávajúci, uzatvorili s kupujúcimi I. I. M., nar. XX.XX.XXXX s manželkou L. M., nar. XX.XX.XXXX
kúpnu zmluvu dňa 25.04.1978, ktorou ako predávajúci odpredávajú kupujúcim „do vlastníctva svoje

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., dom popisné č. XX s príslušenstvom. V pozemkovej knihe
sú tieto nehnuteľnosti vedené v k. ú. I., vo vložke XXX, parcela č. XXXX/X/X ako zastavaná plocha,
pasienok, roľa, lúka v celkovej výmere 973 797 m2. Odpredávané nehnuteľnosti sú vedené v evidencii
nehnuteľností Strediska geodézie Lučenec v k. ú. D., parcela č. XXXX, dom popisné č. XX, zastavaná
plocha vo výmere 702 m2, č. evidenčného listu XXX“.

9. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že zo strany ich právnych predchodcov Q. D. a jeho manželky
K. D. kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.1978 došlo len k odpredaju rodinného domu popisné číslo XX, a nie
aj pozemkov, odvolací súd sa s týmto názorom žalobcov 1/ až 9/ nestotožňuje.

10. Jazykovo-gramatickým výkladom textu kúpnej zmluvy (zameraným na jazykovú stránku textu),
logickým výkladom (zameraným na logickú štruktúru textu pri použití zásad a pravidiel logiky pri
objasňovaní textu), ako aj teleologickým výkladom (pri skúmaní úmyslu strán právneho úkonu)
nemožno dospieť k záveru prezentovaného žalobcami, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.1978
došlo len k odpredajú domu popisné číslo XX. Kúpna zmluva totiž jasne a zrozumiteľne používa

pojem „odpredávané nehnuteľnosti“, „predmetné nehnuteľnosti“, pričom uvedené nehnuteľnosti sú
dostatočne identifikované, ako parcela č. XXXX, dom popisné číslo XX/ zast. plocha, vo výmere
702 m2, číslo evidenčného listu XXX. Jasne a zrozumiteľne je v článku III. zmluvy uvedené, že
„vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prechádza na kupujúcich dňom registrácie zmluvy na
Štátnom notárstve v Lučenci“, preičom opätovne kúpna zmluva používa pojem „nehnuteľnosti“ vo

význame množného čísla zahrňujúceho tak viacero nehnuteľností. Ani po logickej stránke pri skúmaní
logických súvislostí nie je možné dôjsť k záveru, že by kupujúci mali záujem o kúpu rodinného domu
bez pozemku pod rodinným domom. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že v článku V. Kúpnej
zmluvy je uvedené, že „kupujúci vstúpia do užívania zakúpeného domčeka dňom vyplatenia kúpnej
sumy odpredávateľom“, z uvedenej skutočnosti nevyplýva, že by kupujúci nekupovali aj pozemky,

ale vyplýva z toho len to, že užívať zakúpený dom môžu už dňom vyplatenia kúpnej sumy, pričom
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudnú až registráciou zmluvy na štátnom notárstve
v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Na Štátnom notárstve v Lučenci bola uvedená kúpna
zmluva registrovaná dňa 18.07.1978 pod č. reg. P./XX. Týmto dňom nastali právne účinky registrácie
a vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na kupujúcich. Žalobcovia v nadväznosti

na uvedené neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval ich tvrdenie, že rozhodnutím štátneho
notárstvadošlokprevodulendrevenice–domčekač.XXanieajpozemkov,ktorépodľanázoružalobcov
mali zostať vo vlastníctve Q. D. a K. D..

11. Žalobcovia tiež v odvolaní namietali, že ich právny predchodcovia nedostali dohodnutú kúpnu cenu

za predaj domu č. XX.12. V Kúpnej zmluve zo dňa 25.04.1978 v článku II. bolo uvedené, že kúpna cena sa stanovuje na
základe prevedeného ohodnotenia MNV D. zo dňa 10. apríla 1978 vo výške Kčs 3.000.- slovom tritisíc
korún čsl. Kúpna cena medzi účastníkmi tejto zmluvy bude odovzdaná na MNV D. pri jej podpisovaní“.

13. Miestny národný výbor v D. overil vlastnoručnosť podpisov „odpredávateľov a kupujúcich“, podpisy
overené pod č. XX-XX/XX, overovacej knihy dňa 25. apríla 1978. Nie je dôvod preto nepredpokladať,
že nebolo naplnené ustanovenie čl. II. Kúpnej zmluvy a že pri podpise kúpnej zmluvy kúpna
cena nehnuteľnosti nebola odovzdaná predávajúcim. Ani v tomto smere, okrem tvrdení, žalobcovia

neprodukovali žiadny dôkaz. Navyše, ani čo sa týka predmetu kúpnej zmluvy, ako ani kúpnej ceny,
uvedené skutočnosti neboli predávajúcimi Q. D. a K. D. spochybňované, (ohľadne tejto skutočnosti
žalobcovia neprodukovali žiaden dôkaz), pričom Q. D. zomrel až 25.03.2001, teda s vyše 20 ročným
odstupom.

14. Žalobcovia v odvolaní tiež namietali, že bola vyhlásená stavebná uzávera Uznesením vlády SSR č.

335 ako Smerový vodohospodársky plán, schválený vládou SSR v júni 1975 ako zásady zabezpečenia
dlhodobého rozvoja vodného hospodárstva, kde bolo zaradené aj vodné dielo Málinec a že bolo
všeobecne známe, že vzhľadom na výstavbu priehrady Málinec bolo zakázané prevádzať pozemky
v chránenej oblasti II. v záujme ochrany vôd pre účely pitnej vody. Osada I., kde sa nehnuteľnosť
nachádzala patrila do II. ochranného pásma. Tieto skutočnosti mala potvrdiť aj svedkyňa P. T. M..

15. Žalobcovia žiadnym spôsobom však nepreukázali, že na základe vyhlásenej stavebnej uzávery by
bolo zakázané prevádzať nehnuteľnosti.

16. Na základe rozhodnutia Okresného národného výboru – Odbor výstavby a územného plánovania

v Lučenci z 24. júla 1974, č. j. N..XXXX/XX/XX/XX (č. listu 462 spisu) rozhodnutím síce bola vyhlásená
stavebná uzávera v obci P. B. v plnom rozsahu, a to dňom 01. augusta 1974, avšak vyhlásenie stavebnej
uzávery znamená zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti, pokiaľ priamo nesúvisí s vodohospodárskym
využitím vodného diela. Stavebná uzávera sa vzťahuje na stavby, stavebné práce a stavebnú činnosť,
ktorá by sa dotýkala výstavby nových stavebných objektov. Stavebná uzávera sa dokonca netýka

ani len opráv objektov, menších, verejných a všeužitočných stavieb, ak by to bolo nevyhnutné pre
potreby služieb obyvateľstva. Stavebná uzávera sa však v žiadnom prípade netýka prevodu a prechodu
nehnuteľností. Ani v tomto rozsahu žalobcovia neprodukovali jediný dôkaz, z ktorého by vyplynulo,
že stavebná uzávera má za následok nemožnosť prevodu nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje okrajovo aj na rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici,

odboru zložiek ochrany životného prostredia zo dňa 11.12.2006, ktorým boli určené ochranné pásma
vodárenského zdroja vodárenskej nádrže Málinec, a to I., II. a III. stupňa, pričom ani z tohto rozhodnutia
nevyplýva zákaz prevodu nehnuteľností, ale len zákaz stavebnej činnosti. Poukaz na tvrdenia svedkyne
P.T.M.taknekorešpondujeskonkrétnymipísomnýmirozhodnutiamivtedypríslušnýchštátnychorgánov.

17. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazovali tiež na to, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve
otca žalobcov Q. D. a boli aj predmetom dedičstva v dedičskom konaní súdnej komisárky JUDr.
Marty Jurínovej v konaní L., Dnot XXX/XX Osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.12.2013, a preto tieto
nehnuteľnosti nemohli byť ani následné prevádzané na ďalších vlastníkov, odvolací súd k tejto odvolacej
námietke žalobcov uvádza, že je potrebné rozlišovať evidenciu parciel registra „C“ evidovaných na

katastrálnej mape a parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu. V Slovenskej republike
existuje dvojaká evidencia pozemkov, pričom parcely registra „E“ sú tie historické, pri ktorých ide
o pôvodný systém evidovania nehnuteľností v starých pozemkových knihách. Parcely registra „E“ však
nezohľadňujú skutočný stav pozemkov, ale iba naďalej trvajúce vlastnícke právo k parcelám, pričom
zväčša ide o veľké pozemky, s veľkým počtom vlastníkov, kde určený druh pozemku nie je záväzný

a nie je záväzná ani výmera pozemku, keďže v čase zamerania neexistovali také spoľahlivé moderné
technické prostriedky na geometrické určenie pozemkov ako v súčasnosti. Čo sa týka parciel registra
„C“, ide o novú evidenciu pozemkov, ktorá zohľadňuje skutočný stav pozemkov s určenou hranicou
pozemkov, pričom druh pozemku, označenie na katastrálnej mape alebo na liste vlastníctva zodpovedá
reálnemu vymedzeniu a využívaniu pozemku a výmera pozemku označená na liste vlastníctva je

záväzná a zodpovedá reálnemu stavu.

18. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na osvedčenie o dedičstve D XXX/XX Dnot XXX/XX JUDr.
Marty Jurínovej, notára, ako súdneho komisára so sídlom v Lučenci po poručiteľovi Q. D., nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, predmetom súpisu aktív boli aj nehnuteľnosti vedené v k.ú.
I., v pozemnoknižnej vložke XXX a XXX, pričom práve nehnuteľnosti vedené v PKN vložke XXX sú
vedené ako parcela č. XXXX/X/X dom, pas., o výmere 16 ha 9695 m2, údaje podľa KN: p.č. XXXX/XX

ttt o výmere 95 ha 0479 m2 vedené už na LV č. XXX.

19. Ako vyplýva z LV č. XXX Okresného úradu L., Katastrálneho odboru pre obec D. a k. ú. D., na
uvedenom liste vlastníctva je evidovaná parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu ako
parcelnéč.XXXX/XXovýmere189053m2,trvalýtrávnatýporast,sevidenciouviacako200podielových

spoluvlastníkov. Nakoľko ide o parcelu registra „E“, tak ako už bolo uvedené, ide o staršiu evidenciu
pozemkov, ktorá vychádza z pozemnoknižných vložiek, pričom nezohľadňuje skutočný stav pozemkov,
ako ani hranice pozemkov, kde nie je záväzný druh pozemku ani výmera pozemku. Uvedenie tejto
nehnuteľnosti v osvedčení o dedičstve preto nepreukazuje samo o sebe tú skutočnosť, že by žalovaní
nemali byť len z tohto titulu vlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom L., Katastrálnym
odborom pre obec D., k. ú. D. na LV č. XXX, ako parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape,

parc. č. XXXX, záhrada o výmere 480 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
112 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2 a parc. č. XXXX/X, ostatná
plocha o výmere 234 m2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje dokonca na tú skutočnosť, že
žalobcovia v priebehu konania nevychádzali ani z aktuálneho listu vlastníctva, kde žalovaným už
nesvedčí vlastníctvo k parc. KNC č. XXXX o výmere 303 m2, ale k parc. KNC č. XXXX/X, ostatná plocha

o výmere 234 m2.

20. Odvolaciemu súdu, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov 1/ až 9/ v rámci odvolania
podaného proti rozsudku okresného súdu, tak nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny, so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

na preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP
bol povinný sa zaoberať len žalobcami uvádzanými odvolacími dôvodmi a námietkami. Odvolací súd
zároveň potvrdil aj závislý výrok o náhrade trov konania.

21.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách

konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1
CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/, 2/, vzhľadom na ich úspech v odvolacom konaní voči
žalobcom 1/ až 9/ spoločne a nerozdielne, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.