Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1615211525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, C., právne zast. FAKTOR Legal, s.r.o., IČO: 53 495 730, so sídlom Bárdošova
2/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U9, a.s. (predtým Dražobná spoločnosť, a.s.), IČO: 35 849 703,
so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, právne zast. STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795
038, so sídlom Vlčkova 18, Bratislava; 2/ D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X,
H., 3/ Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o určenie
neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26.10.2017,

č.k. 5C/1716/2015-192 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.01.2022, č.k. 5C/1716/2015-240,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti dražby (výrok I. napadnutého rozsudku),
žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.

napadnutého rozsudku) a žalovaným 2/ a 3/ nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.
napadnutého rozsudku a výrok II. opravného uznesenia).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 11ods. 1, § 12 ods. 1, 4 až 6, § 16 ods. 6, §
17 ods. 1 až 3, ods. 5 písm. a) a i), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v
znení účinnom ku dňu konania dražby (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) a vecne tým, že
žalobca sa proti žalovaným domáhal určenia neplatnosti dražby uverejnenej dražobníkom v Dražobnom

registri dražieb dňa 07.07.2015 pod číslom 4557/2015, spísané notárskou zápisnicou N 2053/2015, Nz
28632 NCRls 29539/2015 z dôvodu, že dňa 19.08.2015 bol notárskou zápisnicou spísanou notárkou
D. A. B. v sídle žalovaného 1/ osvedčený priebeh dražby, predmetom ktorej boli v celosti nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX pre okres Malacky, k.ú. H., obec H. - pozemky parcely registra „C“, parc.
č. XXX/X s výmerou 115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X s výmerou
144 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X s výmerou 78 m2, druh pozemku
záhrady; stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom a príslušenstvo,

ktoré sa nezapisuje na LV (ďalej aj len ako „predmet dražby“ alebo „nehnuteľnosti“). Žalobca uviedol,
že na dražbe bol licitátorom žalovaného 1/ udelený príklep k predmetu dražby v prospech žalovaného
2/, ktorý nadobudol predmet dražby v celosti do výlučného vlastníctva za sumu najvyššieho podania
urobeného na dražbe, a to vo výške 45.800 eur, keď cena predmetu dražby bola ohodnotená na základeZnaleckého posudku č. 64/2015 vypracovaného znalcom I. J. B. dňa 23.05.2015, pričom všeobecná
hodnotapredmetudražbybolastanovenázaokrúhlenenasumu40.200eur(ďalejlen„Znaleckýposudok
č. 64/2015“). Zdôraznil, že podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách musí žalobca

preukázať porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, poškodenie svojich práv a príčinnú
súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením svojich práv.
Žalobca tvrdil, že vykonaním dražby došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
tým, že dražobník si nesplnil povinnosť podľa tohto ustanovenia zaistiť ohodnotenie predmetu dražby
podľavšeobecnejhodnotyvmiesteačasekonaniadražby.Akodôkazporušeniatejtopovinnostižalobca

predložil Znalecký posudok č. 3/2014 vypracovaný dňa 24.03.2014 znalkyňou I. K. L., ktorým bola
určená všeobecná hodnota predmetu dražby zaokrúhlene na sumu 84.600 eur (ďalej len „Znalecký
posudok č. 3/2014“) a Znalecký posudok č. 130/2015 vypracovaný znalcom I. B. M. dňa 25.08.2015,
pričom všeobecná hodnota predmetu dražby bola určená na sumu 85.200 eur (ďalej len „Znalecký
posudok č. 130/2015“), oba znalecké posudky boli vypracované v rozpätí jedného roka a z ich záverov
podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetu dražby sa nemenila a je v diametrálne inej

výške, ako bola určená Znaleckým posudkom č. 64/2015 vypracovaným na objednávku žalovaného
1/ a ktorý ohodnotil predmet dražby o neakceptovateľných vyše 50% nižšie (40.200 eur) ako bola
jeho všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby. Žalobca tvrdil aj to, že z ním predložených
dokladov je zrejmé, že súdny znalec, ktorého požiadal žalovaný 1/ o vypracovanie znaleckého posudku
postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckého

posudku. Žalovaný 1/ poukazoval na viacero rozhodnutí súdov v SR, vrátane aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“),
keď predmetom sporu bolo rozhodovanie o návrhu o vyslovenie neplatnosti dražby podľa ust. § 12
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a namietali sa nesprávne závery súdneho znalca. Súd prvej
inštancie ustálil, že podstata sporu spočívala v tvrdení žalobcu, že Znalecký posudok č. 64/2015 je

nesprávny (neakceptovateľný), pretože o viacej ako o 50 % nižšie ohodnotil predmet dražby, ako bola
jeho všeobecná hodnota v mieste a čase konania dražby a znalec postupoval v rozpore s právnymi
predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, pričom podľa názoru
žalobcu, rozdiel v hodnote nehnuteľnosti, stanovenej viacerými znaleckými posudkami, nesmie byť
väčší ako 10%. Súd prvej inštancie skonštatoval, že aj prípadné nesprávne závery súdneho znalca

nepredstavujú porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, preto nemôžu mať za následok neplatnosť
dražby, ktorá skutočnosť nepredstavuje naplnenie dôvodu stanoveného ust. § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách pre vyslovenie neplatnosti dražby. Dražobník vystupuje vo vzťahu k znaleckému
posudku iba v úlohe zadávateľa, nemá vplyv na obsah znaleckého posudku a súčasne je podľa zákona
o dobrovoľných dražbách povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V prejednávanej

veci žalovaný 1/ takto postupoval, svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil spôsobom obvyklým a
súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že nad rámec svojich povinnosti dražbu inzeroval a umožnil čo
najširšiemupočtuzáujemcovsadražbyzúčastniť,očomsvedčíajreálnaúčasťzáujemcovzúčastnených
na dražbe (dražby sa zúčastnilo 6 záujemcov). Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť
súdu v konaní o učení neplatnosti dražby preskúmať ocenenie nehnuteľnosti a cena, ktorá sa v

dražbe vygeneruje, je výsledkom ponuky a dopytu v danom čase. Dražbou nedochádza k prevodu
vlastníckeho práva a vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od predchádzajúceho vlastníka, preto si
voči nemu nemôže ani uplatňovať nároky za prípadné zľavy z ceny a pod. a istota nadobudnutia
vlastníctva draženého predmetu je pre vydražiteľa nižšia, pretože po udelení príklepu a zaplatení ceny,
dosiahnutej vydražením, je ešte zákonom daná možnosť pôvodnému vlastníkovi namietať neplatnosť

dražby do 3 mesiacov podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby (ako je to i v danom prípade)
a ukončenie súdneho sporu môže trvať aj niekoľko rokov. Táto neistota sa potom odráža aj v cene
predmetu dražby, ako aj v prípadnom nezáujme potencionálnych vydražiteľov (Krajský súd Banská
Bystrica sp. zn. 17Co/107/2015). Relevantným podľa súdu prvej inštancie neboli ani ďalšie argumenty
žalobcu, uvedené po podaní žaloby a po uplynutí prekluzívnej lehoty, s ktorými sa súd prvej inštancie

nemal dôvod zaoberať; uviedol, že napriek tomu žalovaný 1/ aj tieto žalobcom tvrdené argumenty
vyvrátil doloženými dokladmi a právnou argumentáciou. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že
dražba nebola vykonaná na základe nezákonného znaleckého posudku ako tvrdí žalobca (žalovaný
1/ bol povinný len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase
konania dražby znaleckým posudkom), nebolo v právomoci súdu prvej inštancie, aby sám vykonával

ohodnotenie nehnuteľnosti alebo nejakým spôsobom preskúmaval správnosť ohodnotenia znalca, preto
keďže žalovaný 1/ postupoval pri dražbe v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách v platnom
znení a žalovaná 2/ na základe zákonnej dražby nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti (predmetu
dražby), žalobu žalobcu zamietol. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov vypočutím znalca I. J. B.a licitátora dražby D. A. L. súd prvej inštancie zamietol; výsluch znalca, ktorý vypracoval Znalecký
posudok č. 64/2015 na základe zákonného oprávnenia by nemohol nič zmeniť na skutkových a právnych
okolnostiach prejednávanej veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie by nemohlo ovplyvniť vypočutie

licitátora dražby, ktorého úlohou bolo priebeh dražby iba organizovať. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie tak, že žalovaný 1/ bol v spore plne úspešný, preto súd prvej inštancie rozhodol, že
žalobca je povinný uhradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ si náhradu trov konania neuplatnili a ani im trovy konania nevznikli, preto

im súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie NS SR z 26.10.2016, sp.
zn. 6 Cdo 544/2015).

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. a), b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. že
neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedol, že

trvá na podanej žalobe, na všetkých vyjadreniach a prednesoch a na tom, že dražba bola vykonaná
v rozpore so zákonom, a teda je neplatná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že došlo k takému
porušeniu ustanovení zákona dobrovoľných dražbách, ktoré majú za následok neplatnosť dražby.
Vykonaním dražby došlo podľa žalobcu k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zákona dobrovoľných dražbách
tým, že miesto vykonania dražby nebolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe,

pretože dražba bola vykonaná v mieste vzdialenom 55 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť
nachádza, a to v Bratislave (v inom okrese a regióne), za vhodnejšie žalobca považuje mesto Malacky
a argument žalovaného 1/, že sa jedná o hlavné mesto, ktoré je ekonomickým a finančným centrom,
v tomto prípade podľa žalobcu nemôže obstáť. Vykonaním dražby došlo k porušeniu ust. § 12 ods.
1 zákona dobrovoľných dražbách tým, že dražobník si nesplnil povinnosti podľa tohto ustanovenia

zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, čoho
dôkazom sú predložené posudky: Znalecký posudok č. 3/2014 a Znalecký posudok č. 130/2015, oba
vypracované v rozpätí jedného roka, a z ich záverov jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetu dražby
sa nemenila a je v diametrálne inej výške ako bola určená Znaleckým posudkom č. 64/2015, ktorý
ohodnotil predmet dražby o neakceptovateľných vyše 50% nižšie ako bola jeho všeobecná hodnota v

mieste a čase konania dražby. Súdny znalec, ktorého požiadal žalovaný 1/ o vypracovanie znaleckého
posudku, postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ktorými je povinný sa riadiť pri vyhotovovaní
znaleckýchposudkov,pričomžalobcamalzato,žerozdielvhodnotenehnuteľnostistanovenejviacerými
znaleckými posudkami nesmie byť väčší ako 10% a podľa žalobcu môže vzniknúť podozrenie, že v
súvislosti s ohodnotením nehnuteľnosti mohlo dôjsť k trestnému činu. Žalovaný 1/ sa nemôže zbaviť

zodpovednosti a povinnosti zaistenia ohodnotenia predmetu dražby len tým, že za znalecký posudok
zodpovedá súdny znalec, keď citované ustanovenie vymedzuje jasne povinnosť dražobníka konať s
odbornou starostlivosťou, následný postup žalovaného 1/ vykonaním dražby na základe nezákonného
znaleckého posudku je rovnako nezákonný a zakladá neplatnosť dražby. Žalovaný 1/ argumentoval, že
cena dosiahnutá na dražbe odzrkadľuje jej hodnotu, čo má korešpondovať s namietaným Znaleckým

posudkom č. 64/2015, s čím nemožno podľa žalobcu bez výhrad súhlasiť, nakoľko je potrebné rozlišovať
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a cenu, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraží, najmä pri porušení ust. §
11 ods. 1 zákona dobrovoľných dražbách, pretože spoľahlivé zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
je jednou zo základných podmienok na zákonné vykonanie dražby, príp. predpokladané ďalšie kolo
dražby, opakovanie dražby až po znižovanie ceny predmetu dražby. S poukazom na ust. § 16 ods. 6

zákona dobrovoľných dražbách namietal nesplnenie tejto podmienky a že je rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou nehnuteľnosti, ktorá je daná v danom čase a mieste a hodnotou, ktorú určil súdny znalec.
Podľa žalobcu mal o nesprávnom a nezákonnom Znaleckom posudku č. 64/2015 vedomosť dražobník,
nakoľko pred dražbou bola vznesená námietka, ktorá je aj súčasťou notárskej zápisnice o priebehu
dražby a zároveň túto vedomosť mal aj navrhovateľ dražby (žalovaný 3/), nakoľko dňa 08.06.2015

uzatváral zmluvu o vykonaní dražby s určením najnižšieho podania. S odkazom na ust. § 17 ods. 5
písm. i) zákona dobrovoľných dražbách namietal žalobca, že v priloženom dražobnom spise žalovaným
1/ sa nenachádza doručenka, preukazujúca doručenie oznámenia o dražbe notárovi, preto dovodil, že
žalovaný 1/ si túto povinnosť nesplnil, čím porušil povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona odobrovoľných dražbách, na základe ktorého bol povinný upustiť od vykonania dražby; porušenie tejto
povinnosti bez ďalšieho zakladá neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalobca namietal aj to, že vykonaním
dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu iných hmotnoprávnych ustanovení, čo je ďalším dôvodom na

určenie jej neplatnosti a poukázal na ust. ust. § 3 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a že nemá v súvislosti s nezákonným a poškodzujúcim
Znaleckým posudkom č. 64/2015 inú možnosť, ako sa obrátiť na všeobecný súd prostredníctvom
inštitútu žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca namietal aj závažné procesné
pochybenia súdu prvej inštancie. S odkazom na ust. § 195 ods. 1 a 2 CSP v priebehu konania žalobca

navrhoval opakovane výsluch účastníkov konania (žalovaného 1/ a žalovaného 3/), súd prvej inštancie
nebol schopný zabezpečiť ich účasť na pojednávaní, uspokojil sa s ospravedlneniami a tieto dôkazy
nevykonal. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, čím nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.08.2017 pripustil vstup ďalšieho subjektu - Prvá stavebná

sporiteľňa a.s. - ako žalovaného 3/, avšak v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku nesprávne
označil procesné postavenie tohto žalovaného ako osobitný subjekt. Žalobca nesúhlasil s argumentom
súdu prvej inštancie o nižšej istote nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby pre vydražiteľa, ktorá sa
odráža v cene predmetu dražby ako aj v prípadnom nezáujme potencionálnych vydražiteľov, pretože
takáto skutočnosť by musela byť uvedená v znaleckom posudku ako okolnosť podmieňujúca nižšiu

cenu, pričom v znaleckom posudku sa toto neuvádza a naviac vydražiteľ ide vedome do toho rizika
účasťou na dražbe, že je možné podať vyššie uvedenú žalobu. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie
týkajúce sa prekluzívnej lehoty nerozvádza, neuvádza žiadne ustanovenie a právny predpis, nie je
tak zrejmé ako dospel k predmetnému názoru, čím pre nedostatok dôvodu sa rozhodnutie môže
javiť ako nepreskúmateľné. Záverom žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa

ust. § 182 CSP, keď nevyhlásil uznesenie, ktorým mal vyhlásiť dokazovanie za skončené, ale po
prednesení záverečných návrhov procesných strán iba vyhlásil rozsudok. V zápisnici o pojednávaní
zo dňa 26.10.2017 sa síce uvádza, že bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania, avšak táto
skutočnosť sa podľa zvukového záznamu preukázateľne nezakladá na pravde. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že došlo k takému porušeniu ustanovení zákona dobrovoľných dražbách a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré založilo neplatnosť dobrovoľnej dražby a navrhol, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu a napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil
a žalobe žalobcu vyhovel alebo podľa ust. § 389 a nasl. CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním zo dňa 08.03.2018 a uviedol, že nedošlo k
porušeniu § ust. 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a k obmedzeniu účasti na dražbe tým, že
sa táto konala v hlavnom meste SR v Bratislave, kde je vyšší dopyt po nehnuteľnostiach a je vzdialené
od obce Sološnica, kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť cca 50 km, čo nie je neprekonateľná
vzdialenosť. Zákon o dobrovoľných dražbách neustanovuje, že dražba sa musí konať v bezprostrednej

blízkosti predmetnej nehnuteľnosti a práve konanie dražby v Bratislave zabezpečilo, že sa dražby
zúčastnilo 6 záujemcov a nehnuteľnosť bola predaná v prvom kole. Žalovaný 3/ poukázal aj na to,
že aj vydražiteľ - žalovaný 2/ - má bydlisko v H. a dražby sa zúčastnil v Bratislave. K porušeniu ust.
§ 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný 3/ uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že prípadné nesprávne závery súdneho znalca nemôžu mať za následok neplatnosť

dražby, pričom ak žalobca mal za to, že nehnuteľnosť bola súdnym znalcom nesprávne ohodnotená, mal
uplatniť svoje právo a v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách podať námietky voči
znaleckému posudku, požadovať vypracovanie nového znaleckého posudku, ktoré právo si ale žalobca
neuplatnil a až následne sa domáha neplatnosti dražby z tohto dôvodu. Záujmom žalovaného 3/ je
rovnako, aby nehnuteľnosť bola predaná za čo najvyššiu sumu, nakoľko v prípade, ak sa vykoná dražba

a žalovaný 3/ nemá pohľadávku splnenú v plnom rozsahu, málokedy sa mu podarí túto dovymáhať.
Žalovaný 3/ namietal aj to, že nie je záruka, že práve znalecké posudky, na ktoré odkazuje žalobca,
sú správne a odzrkadľujú reálnu hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný
3/ mal mať vedomosť, že nehnuteľnosť je nesprávne ohodnotená, keďže mal vedomosť o ohodnotení
pri poskytovaní úveru, poukázal na to, že znalecký posudok pre účely poskytnutia úveru bol z r. 2012

a dražba sa konala v r. 2015, pričom sa nielen zmenila situácia na trhu s nehnuteľnosťami, ale aj
ďalšie faktory mohli ovplyvniť cenu nehnuteľnosti (opotrebovanie a pod.) a po poskytnutí úveru, zriadení
záložného práva, sa nehnuteľnosť ohodnocovala na účely dražby ako zaťažená záložným právom. K
tvrdenému porušeniu ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 19ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách sa žalovaný 3/ nevie vyjadriť, žalovaný 3/ ale nemá
vedomosť o tom, že by uvedené spochybňoval žalobca už v samotnej žalobe, resp. na pojednávaní
v predmetnej veci. K porušeniu procesných práv žalobcu – nevykonanie výsluchu žalovaného 1/ a 3/

a znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, poukázal na to, že podľa ust. § 195 CSP, súd môže na
návrh strán nariadiť výsluch svedka, čo neukladá súdu povinnosť, ale možnosť. Súd prvej inštancie mal
za to, že výsluch by nemohol nič zmeniť na skutkových a právnych okolnostiach, s čím sa žalovaný 3/
stotožňuje, nakoľko sám by k predmetnej veci neuviedol viac, ako vo svojich vyjadreniach. Žalovaný
3/ mal za to, že nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a nie je dôvod na

vyhlásenie dražby za neplatnú, v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a žiadal, aby
ho odvolací súd potvrdil.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 2/ a nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalobcu proti
napadnutému rozsudku, ktorý považovala za správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ nevyjadril.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/ nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu
prvej inštancie, v znení opravného uznesenia nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností

(§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby o neplatnosť dražby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§
220 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s
dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu
žalobcu a v ktorom zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom

nároku podstatný význam.

10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva
nasledovné.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 19.11.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražba vykonanej žalovaným 1/
dňa19.08.2015,ktorejpriebehbolosvedčenýnotárskouzápisnicoupodč.N2053/2015,Nz28632/2015,
NCRIs 29539/2015 spísanej notárom D. A. B., a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti.

12. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia
byťurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosťúčasti
na dražbe.

13. Podľa ust. § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 zákona o dobrovoľných dražbách,
(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom
predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.
(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami

písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.
(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,

ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

14. Podľa ust. § 17 ods. 1 až 3, 5 písm. a) a i) zákona o dobrovoľných dražbách,
(1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,

c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,

f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie

tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,

j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),
l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
(2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby,

ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo
ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb
najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj
ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

(5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

15. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak v prejednávanej veci

dovodil, že dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti (pôvodne) žalobcu nie sú dané.17. K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza, že citované odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 písm. a) a f) CSP žalobca nijak nekonkretizoval, nevymedzil a tieto nie je možné z
podaného odvolania ani dovodiť.

18. Podstata odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v tom, že došlo k porušeniu § ust. 11 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách (konanie dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom
od N. H., kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách (s ohľadom na nesprávne závery súdneho znalca v Znaleckom posudku č.

64/2015 o výške hodnoty nehnuteľnosti, ktorú považuje žalobca za neprimerane nízku), porušeniu
ust. § 17 ods. 5 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 19 ods. 1 písm. d)
zákona o dobrovoľných dražbách (nepreukázanie doručenia oznámenia o dražbe notárovi) a porušením
procesných práv žalobcu (nevykonanie výsluchu žalovaného 1/ a 3/, znalca, ktorý vypracoval Znalecký
posudok č. 64/2015 a nevyhlásenie uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie).

19. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v
posudzovanej veci uvedené nemožno vytknúť.

20. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti dražby, správne súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe si

žalobca ako dôvod neplatnosti dražby uplatnil len nesprávnosť a nezákonnosť Znaleckého posudku č.
64/2015, nesprávne však dovodil, že ďalšie argumenty žalobcu, uvedené po podaní žaloby a po uplynutí
prekluzívnej lehoty nemôžu byť relevantné, preto sa súd prvej inštancie s nimi nemal dôvod zaoberať
(žalovaný 1/ ich vyvrátil doloženými dokladmi a právnou argumentáciou), a to s poukazom na uznesenie
NS SR z 31.05.2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018, R 89/2021, podľa ktorého: „Lehota ustanovená v § 21 ods.

2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej
žalobenielenrozširovaťokruhžalovaných,aletiežuvádzaťďalšieskutkovéokolnostispôsobilézaložiťaj
iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“ V prejednávanej veci súd prvej inštancie konanie
skoncentroval (§ 167 ods. 3, § 153 a § 149 CSP) a v uznesení zo dňa 08.02.2017 a 14.03.2017, ktorými

žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/, žalobcu poučil o právnych dôsledkoch
koncentrácie konania. Je však správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uvedené dôvody boli
v konaní vyvrátené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o tom, že dôvody neplatnosti
dražby neboli žalobcom preukázané, odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné.

21. K namietanému porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu spisu vyplýva, že dražobník (ako zadávateľ) zabezpečil vypracovanie Znaleckého
posudku č. 64/2015, ktorý bol žalobcovi doručený v súlade s ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách dňa 17.06.2015 (dňom vrátenia zásielky, keďže žalobca si zásielku na adrese trvalého pobytu
neprebral a na zasielanie a doručovanie písomností v priebehu dražobného procesu sa vzťahuje ust.

§ 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách za subsidiárneho použitia CSP). Správne namietal
žalovaný 3/, že žalobca svoje právo podľa ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách (vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
iným znalcom do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa § 12 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách) nevyužil. Ak žalobca až v deň konania dražby a následne v priebehu konania

vzniesol námietky proti Znaleckému posudku č. 64/2015, vykonal tieto úkony oneskorene, a sám sa
pripravil o zákonom predpokladaný nástroj jeho obrany voči ohodnotenie predmetu dražby (§ 12 ods. 5),
a teda na jeho námietky týkajúce sa nesprávnosti Znaleckého posudku č. 64/2015 nie je možné neskôr
prihliadať. Písomné námietky boli zákonodarcom zavedené ako ďalší inštitút ochrany práva osoby
povinnej z dražby a reagoval na rozšírenú zneužívajúcu prax doručenia znaleckého posudku, ktorým

došlo k podhodnoteniu predmetu dražby bez možnosti akejkoľvek reakcie zo strany vlastníka predmetu
dražby. Ako potvrdila judikatúra, akékoľvek priame nároky smerujúce proti znalcovi alebo znaleckému
posudku s cieľom určiť jeho neplatnosť nemohli byť úspešné, a preto k iniciovaniu súdnych sporov
dochádzalo neraz len v dôsledku podhodnotenia predmetu dražby. Ak by žalobca tento prostriedok naochranu svojich práv využil, na účely ohodnotenia predmetu dražby by sa použil ten znalecký posudok,
ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

22. Nad rámec uvedeného, k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré smerovali k otázke hodnoty predmetu
dražby (podstatné zníženie hodnoty nehnuteľnosti), poukazuje odvolací súd opakovane na to, že podľa
ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom (podľa pozn. 11a - Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Žalovaný 1/ si splnil svoju zákonnú
povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, keď zabezpečil ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a to súdnym znalcom
v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“), I. J. B., ktorý podal dňa 23.05.2015 pod č. 64/5015 písomný
Znalecký posudok č. 64/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu zaokrúhlene
40.200 eur s tým, že uviedol, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha - záložné právo v prospech žalovaného
3/ a poznámka o oznámení výkonu dražby. Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaný 1/ (ani ostatní žalovaní)
nemali žiadne preukázané možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ

ideostanoveniecenypredmetudražby,pretožejehopovinnosťoupodľazákonaboloibazabezpečiť,aby
cena predmetu dražby bola v tomto prípade (keďže ide o nehnuteľnosť) určená znaleckým posudkom,
čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov vedenom MS SR.
Ostatnú zodpovednosť za obsah Znaleckého posudku č. 64/2015 už znáša samotný znalec ako osoba
splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo

podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Dražobník - žalovaný 1/, teda vystupoval vo vzťahu k podanému Znaleckému posudku č. 64/2015 iba v
úlohe zadávateľa a nemal vplyv na jeho obsah a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu
dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že

v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, pri určení ceny
predmetudražbyvychádzalzozáverovznalca.Pokiaľtedaideourčeniecenypredmetudražby,odvolací
súd je názoru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby
(uvedené bolo už konštatované v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 z 3.10.2013). Aj podľa
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje

zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie.
Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže
byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške,
tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne možno poukázať aj na uznesenie NS
SR sp. zn. 2 Obo 95/2009 zo 14.10.2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je

podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka
kupujúcich.Vsporovomkonaníoneplatnosťdobrovoľnejdražbyniejemožnéhodnotiťodbornéznalecké
závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu
a k zásadám logického myslenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula pochybnosť o objektivite
podaného Znaleckého posudku č. 64/2015 vypracovaného v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby,

a to ani s poukazom na Znalecký posudok č. 3/2014 a Znalecký posudok č. 130/2015. Žalobca v konaní
nekonkretizoval v čom presne bol Znalecký posudok č. 64/2015 neúplný a nepravdivý, jeho jedinou
námietkou v tomto smere bola nízka cena predmetu dražby v porovnaní s ním predloženými znaleckými
posudkami. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že ak mal žalobca výhrady k Znaleckému
posudku č. 64/2015, mal zákonnú možnosť uplatniť tieto výhrady inými právnymi prostriedkami a nie

(až) prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

23. Aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
(spočívajúce v konaní dražby v hlavnom meste SR v Bratislave vzdialenom od obce Sološnica, kde
sa nachádzajú nehnuteľnosti, cca 50 km), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na

rozsudok NS SR z 24.10.2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012: „Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a/ zákona
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých
potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej
miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupudo tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore
s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania
dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí

možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti
rozhodujúca“ a na neskoršie konkrétnejšie rozhodnutie vo vzťahu k primeranosti vzdialenosti, a to
uznesenie NS SR z 05.06.2019 sp. zn. 8Cdo/58/2018 „Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od
miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom
jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo

porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila
účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za
neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade
dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto
vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie
vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť

od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť
k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti
dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“
Dôvodná je aj argumentácia žalovaného 3/ o tom, že práve toto miesto konania dražby v Bratislave
zabezpečilo, že sa dražby zúčastnilo 6 záujemcov a nehnuteľnosť bola predaná v prvom kole, a že aj

vydražiteľ - žalovaná 2/ - má bydlisko v H. a dražby konanej v Bratislave sa zúčastnila.

24. Ostatná námietka žalobcu týkajúca sa konania dražby smerovala k tomu, že bolo porušené ust.
§ 17 ods. 5 písm. i) zákona dobrovoľných dražbách a žalovaný 1/ nepreukázal splnenie tam uloženej
povinnosti (doručenie oznámenia o dražbe notárovi), v dôsledku ktorého porušenia podľa ust. § 19

ods. 1 písm. d) zákona dobrovoľných dražbách bol povinný upustiť od vykonania dražby. Uvedenú
námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu spisu (dražobného spisu
predloženého žalovaným 1/) vyplýva, že oznámenie o dražbe zo dňa 07.07.2015 o konaní dražby dňa
19.08.2015 o 10.00 hod. v sídle dražobníka (žalovaného 1/) bolo notárom D. A. B. registrované v
Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 07.07.2015 (N 1710/2015), pričom rovnaký notár D. A. B. v

mieste konania dražby osvedčoval priebeh dražby nehnuteľností. Z uvedeného je jednoznačne potrebné
vyvodiť, že oznámenie o dražbe bolo notárovi doručené; naviac, ani prípadné porušenie povinnosti
doručiť oznámenie notárovi, za preukázateľného konania dražby za prítomnosti notára, by nespadalo
pod hypotézu ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v tom smere, že ani v prípade takéhoto
porušenia by nebol žalobca týmto porušením dotknutý na svojich právach.

25. Pokiaľ ide o existenciu rozporu s dobrými mravmi, súd uvádza, že zákonný priebeh dražby za
účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky je vo všeobecnosti možné považovať za súladné s
dobrými mravmi, keď navrhovateľ dražby ako veriteľ využíva možnosť domôcť sa svojej pohľadávky
výkonom záložného práva na dražbe. Podmienky dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej

zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu
do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba
také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanovených
v zákone o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda žalobca v súvislosti s cenou draženej nehnuteľnosti
(predmetu dražby) poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd ako na relevantné pre

rozhodnutie vo veci poukazuje na to, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená neplatnosť dražby
pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Naviac, odvolací súd uvádza, že z podstaty veci
vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný 3/ ako záložný veriteľ v prejednávanej veci, nemá a priori
záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu
realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý

dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu.
Zámerom dražby teda ani v tomto prípade nebolo predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť
splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému 3/. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania
nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu). To, že napriek nezistenému, nepreukázanému
porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, považuje žalobca konečný výťažok z dražby za nízky,

neznamená neplatnosť dražby. Absencia vyššieho výťažku dražby podľa predstáv dlžníka, rovnako
nezakladá bez ďalšieho rozpor s dobrými mravmi.26. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz,

spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre
vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého

dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer

vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).

27. Súd prvej inštancie nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov v napadnutom rozsudku
odôvodnil, z jeho odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že vykonanie týchto dôkazov na zistenie

rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti
žaloby nepovažoval za potrebné (vyplývali z tvrdení strán a v konaní predložených dôkazov). Z obsahu
žaloby a z v konaní produkovaných dôkazoch (listinné dôkazy) je zrejmé, že aj vykonanie dôkazu
výsluchom strany (žalovaného 1/ a 3/) by bolo nadbytočné a nehospodárne (čo potvrdil aj žalovaný 3/
vo vyjadrení) a neprispelo by k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu

v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby.

28. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu ust. podľa § 365 ods.1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza.

Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej
inštancie zasiahol do Ústavou SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo
znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva.

Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu
alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na
súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už

vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo
90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a
záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý
súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci

nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá
by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej
účasti na konaní.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadneodôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

30. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevyhlásil uznesenie, ktorým sa konanie končí
v súlade s ust. § 182 CSP, odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie ukladá konajúcemu súdu
povinnosť vyhlásiť uznesenie stranám sporu prítomným na pojednávaní, napriek tomu, nevyhlásenie
uznesenia o skončení dokazovania nespôsobuje vadu zmätočnosti konania v prípade, ak súd prvej
inštancie síce nevyhlásil dokazovanie za skončené, ale umožnil stranám predniesť a zhrnúť svoje

záverečné návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Uvedeným postupom nebola
žalobcovi v konaní znemožnená realizácia jeho procesných práv.

31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými
v odvolacom konaní boli žalovaní. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovaných nevyplýval (žalovaný 2/ a 3/ si trovy konania ani neuplatnili), odvolací súd v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ nárok

na náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).